Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 6, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/27/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214206030
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8214206030.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: C. L., nar. XX.
XX. XXXX, bytom M. XXX/XX, Q., právne zastúpený JUDr. Jánom Jurčom, advokátom so sídlom v
Bardejove, Partizánska 5 proti žalovanej: Slovenská republika - Generálna prokuratúra Slovenskej
republiky, Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov zo dňa 30. 06. 2015, č. k. 1C/171/2014-83 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi 776,70 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi
trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške 254,95 Eur na účet právneho zástupcu
žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § § 2, § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2, § 4 ods. 1 a 2,
§ 9 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, § 18 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

3. Rozhodnutie odôvodnil zistením, cit.: „Žalobcovi bolo vyšetrovateľom policajného zboru dňa 27. 01.
2012 vznesené obvinenie za zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Žalobca proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal
sťažnosť, ktorá bola zamietnutá. Na žalobcu podal prokurátor Okresnej prokuratúry dňa 03. 07. 2012
na súde obžalobu. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov, č. k. 2T/111/2012-147 zo dňa 02. 10. 2012 v

spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove, č. k. 10To/12/2012-167 zo dňa 17. 07. 2013 žalobca bol
spod obžaloby oslobodený, pretože skutok, pre ktorý žalobca bol stíhaný nie je trestným činom. Žalobca
si v trestnej veci zvolil právneho zástupcu, a to dňa 01. 02. 2012. Právny zástupca žalobcu si vyčíslil trovy
právneho zastúpenia v danej trestnej veci, pričom trovy právneho zastúpenia, ktoré žalobca právnemu
zástupcovi uhradil boli vypočítané v súlade s vyhláškou a obsahom trestného spisu (2T/111/2011).
Právny zástupca žalobcu trovy obhajoby vyčíslil v nižšej sume ako mal nárok (neúčtoval si všetky úkony
právnejslužbyaúčtovalaj nižšiuhodnotuúkonuprávnejslužby).Žalobcomvkonaníuplatnená náhrada

škody776,70Eurpredstavujemajetkovúujmu-trovykonaniazaplatenéžalobcomadvokátovivtrestnom
konaní. Súd mal za preukázanú majetkovú ujmu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s trestným konaním,
ktoré sa preňho skončilo oslobodením spod obžaloby.4. V danej veci mal súd preukázané, že žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody na Generálnej prokuratúre SR, ktorá jeho žiadosť postúpila Ministerstvu spravodlivosti.
Generálna prokuratúra sa žiadosťou žalobcu vôbec nezaoberala s poukazom na skutočnosť, že nie je

kompetentným orgánom. Tým mal súd za preukázané splnenú podmienku danú § 16 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z., lebo prvým orgánom, na ktorý sa žalobca obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody bola Generálna prokuratúra SR. Z tohto dôvodu je orgánom, ktorý v mene
žalovanej zodpovedá za škodu, ktorá žalobcovi vznikla. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v
danom prípade nemohlo v mene žalovanej vystupovať Ministerstvo spravodlivosti SR, pretože počiatok

vzniku majetkovej ujmy je potrebné nachádzať v prípravnom štádiu trestného konania, za ktoré nesú
zodpovednosť orgány činné v trestnom konaní, ktorými sú v zmysle § 10 ods. 1 Trestného poriadku
prokurátor a policajt. Na uvedenom názore súdu nič nemení ani argumentácia žalovanej vo vzťahu
k prijatiu obžaloby súdom a následnému nariadeniu hlavného pojednávania na súde. Na základe
uvedených skutočností súd neprihliadal na námietky žalovanej, žalobe žalobcu vyhovel a žalovanú
zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 776,70 Eur titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku“.

6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná namietajúc, že súd
vec nesprávne právne posúdil, keď napriek platnej a účinnej právnej úprave konal v mene štátu s
Generálnou prokuratúrou SR a nie s Ministerstvom spravodlivosti SR. Uznesenie o vznesení obvinenia
je predbežne vykonateľné, a teda právne účinky voči obvinenému nastávajú už jeho vydaním bez ohľadu
na jeho oznámenie či právoplatnosť. Škoda je teda spôsobená už jeho vydaním a poškodenému vzniká

škoda jeho vydaním, pričom ho vydal vyšetrovateľ policajného zboru, prípadne poverený príslušník
policajného zboru a nie prokurátor. Bez ohľadu na následné konanie prokurátora v rozsahu rozhodnutia
osťažnostiniejemožnébezďalšiehodospieťkzáveru,žekonaťvmeneštátumáGenerálnaprokuratúra
SR. Ak teda v danom prípade nie je oprávnené konať ani Ministerstvo vnútra SR, ani Generálna
prokuratúra SR potom sa javí, že je možné aplikovať len ust. § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., podľa

ktorého, ak nemožno príslušný orgán určiť podľa ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
SR. Zákon č. 514/2003 Z. z. v ustanovení ust. § 4 ods. 1 písm. b) ustanovil dve podmienky, ktoré
vylučujú zodpovednosť Ministerstva vnútra SR na konanie. Prvou je, že prokurátor nezamietne sťažnosť
a druhou je, že prokurátor nepodá v danej veci obžalobu. Ministerstvo vnútra SR teda zodpovedá len
za neprávoplatné rozhodnutie, ktoré by bolo prokurátorom zrušené na základe riadneho opravného

prostriedku. V tomto štádiu je potrebné uviesť, že prípravné konanie v rámci trestného konania sa
môže skončiť buď v dôsledku uznesenia prokurátora (ak sú splnené zákonom ustanovené podmienky
§ 214 a § 215 a nasl. Trestného poriadku) alebo podaním obžaloby. V zmysle aktívneho konania
súdu odvolateľ poukazuje na ust. § 238 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého podanú obžalobu
predseda senátu najskôr prezrie z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie poskytuje spoľahlivý podklad,

najmä preverí, či prípravné konanie, ktoré jej predchádzalo bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim
tomuto zákonu a či ju treba preskúmať alebo predbežne prejednať. Pri predbežnom prejednaní senát
môže postúpiť vec inému súdu, inému orgánu; zastaviť trestné stíhanie, prerušiť trestné stíhanie, vrátiť
vec prokurátorovi, odmietnuť obžalobu, postúpiť vec samosudcovi, prípadne môže nariadiť hlavné
pojednávanie. Z citovanej právnej úpravy je nesporné, že môže nastať viacero alternatív ako môže

postupovať súd po doručení obžaloby. Dá sa však dospieť k záveru, že ak samosudca preskúma
obžalobu, prípadne senát predbežne prejedná obžalobu a následne nariadi hlavné pojednávanie vo
veci má sa za to, že prípravné konanie vrátane podania obžaloby bolo zákonné. V súlade s uvedeným
systematickým a logickým výkladom zákona, ako aj s prihliadnutím na záver Okresného súdu Bardejov
je dôvodný záver, že škoda žalobcovi nevznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného prokurátorom, a teda

nie je možné bez ďalšieho dospieť k záveru, že konať v mene štátu má Generálna prokuratúra SR.
Zamietnutie sťažnosti, ani podanie obžaloby nie je v súlade s ustálenou judikatúrou titulom na náhradu
škody, a preto ani nie je možné z týchto titulov odvodzovať právo na náhradu škody, či pôsobnosť
jednotlivých orgánov konať v mene štátu. Je potrebné opätovne poukázať na skutočnosť, že Okresný
súd Bardejov obžalobu prijal, nariadil hlavné pojednávanie (vec sp. zn. 2T/111/2012), teda ako súd na

to oprávnený dospel k záveru, že prípravné konanie bolo zákonné. Odvolateľ preto zastáva názor, že
súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď napriek platnej a účinnej právnej úprave zaviazal
k náhrade škody žalovaného a nie Ministerstvo spravodlivosti SR. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie.7. Žalobca k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a
priznať žalobcovi trovy odvolacieho konania.

8. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd prejednal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec rozsahu a dôvodov
odvolania nebol oprávnený, ani povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmavať. Vychádzajúc
z uvedeného odvolací súd rozsudok prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce preskúmal,
prihliadajúc taktiež na to, že v odôvodnení jeho rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú
námietku alebo argument o opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS 78/05).

10. Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.), štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci:

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

11. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa ust. § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

12. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra SR, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo
správnom konaní.

13. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. m) zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa ust. § 3 ods. 1, koná v mene štátu orgán príslušný podľa písmena a) - l),
u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti
verejne moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na
viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

14. Žalovaný namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, v dôsledku čoho majú
byť relevantnými všetky jeho odvolacie námietky. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie
omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepoužije správny právny predpis, alebo ak síce aplikuje správny predpis, nesprávne ho

však interpretuje, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodí nesprávne právne závery.

15. Odvolateľ v odvolaní namieta nedostatok vecnej pasívnej legitimácie. Tvrdí, že ako orgán konajúci
v mene Slovenskej republiky malo v predmetnom konaní vystupovať Ministerstvo spravodlivosti SR. K
tomu odvolací súd uvádza.

16. V zmysle § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa ust. § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo
spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak. V zmysle § 4 ods.1 písm. b) citovaného zákona, koná vo veci náhrady

škody Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán
Policajného zboru. V zmysle § 4 ods. 1 písm. f) citovaného zákona, koná vo veci náhrady škody
Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu (v odkaze pod
čiaroujeuvedený§38zákonač.153/2001Z.z.oprokuratúre),vobčianskomsúdnomkonaní,vtrestnomkonaní alebo v správnom konaní. V zmysle § 4 ods. 1 písm. l) citovaného zákona, koná vo veci náhrady
škody orgán príslušný podľa písmen a) - j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov

verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.

17. V danom prípade došlo ku škode žalobcu v trestnom konaní. Orgány činné v trestnom konaní sú
prokurátor a policajt (§ 10 ods. 1 Trestného poriadku). Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie aj

vyšetrovateľ Policajného zboru (§ 10 ods. 7 Trestného poriadku). Trestné stíhanie sa začne vydaním
uznesenia, ktoré policajt doručí prokurátorovi najneskôr do 48 hodín (§ 199 ods. 1 veta druhá a
šiesta Trestného poriadku). Ak je po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodený záver, že trestný
čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré doručí
najneskôr do 48 hodín prokurátorovi (viď bližšie § 206 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku). Po
skončení vyšetrovania policajt predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby alebo na iné

rozhodnutie (§ 209 ods. 1 veta prvá O. s. p.). Prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak
výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin (viď bližšie §
214 ods. 1 Trestného poriadku). Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a
v prípravnom konaní vykonáva prokurátor (§ 230 ods. 1 Trestného poriadku). Pri výkone tohto dozoru
je prokurátor oprávnený:

a) dávať záväzné pokyny na vyšetrovanie a určovať lehoty na ich vybavenie,
b) vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania vo veciach, v ktorých
bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje,
c) zúčastniť sa na vykonávacích úkonov policajta, osobitne vykonávať jednotlivý úkon alebo aj celé
vyšetrovanie a vydať rozhodnutie, v ktorejkoľvek veci,

d) vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania s pokynmi,
e) zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými
rozhodnutiami,
f) odňať vec policajtovi (viď bližšie § 230 ods. 2 Trestného poriadku). Iba prokurátor je oprávnený v
prípravnom konaní podať obžalobu (§ 231 písm. a) Trestného poriadku).

18. Uvedený výňatok, z niektorých ustanovení Trestného poriadku ozrejmuje, že na úseku trestného
konania, ktorý začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania je zavŕšený podaním obžaloby,
vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ Policajného zboru, ako aj prokurátor. Vo veci náhrady
škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci, preto ako orgán konajúci v

mene štátu prichádza do úvahy tak Ministerstvo vnútra SR, ako aj Generálna prokuratúra SR.

19. Argumentácia žalovaného v tom smere, že príslušným orgánom, ktorý by bol oprávnený konať v
meneSlovenskejrepublikyjeMinisterstvospravodlivostiSRjenesprávna,užajztohodôvodu,žeorgány
spadajúce pod pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti SR, konkrétne súdy v trestnej veci žalobcu ako

obvineného nevydali nezákonné rozhodnutia, keď súd prvého stupňa oslobodil žalobcu spod obžaloby
a následne odvolací súd zamietol odvolanie prokurátora proti rozsudku súdu prvého stupňa. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie č. 4, ktoré bolo jednohlasne prijaté na zasadnutí
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR dňa 03. 12. 2015, cit.: „Ak v trestnom konaní, ktoré
sa neskončilo právoplatným odsúdením obžalovaného, prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu

vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a podal v trestnej veci
obžalobu príslušnému súdu, orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody podľa § 4 ods. 1
písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 412/2012 Z. z. je od 01. 01. 2013 Generálna prokuratúra
SR. Na prípadnú zmenu orgánu konajúceho v mene štátu prihliadne v takomto konaní súd z úradnej

povinnosti“(rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. 10. 2015, sp. zn. 8Cdo/289/2014).

20. Orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody je v zmysle citovaných ustanovení zákona
č. 514/2003 Z. z. je preto Ministerstvo vnútra SR, ako aj Generálna prokuratúra SR. Z hľadiska určenia,
ktorý z týchto orgánov je v tom ktorom prípade konajúcim v mene štátu, je rozhodujúce, na ktorom z

nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

21. Zo spisu vyplýva, že žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
na Generálnu prokuratúru SR podaním zo dňa 23. 04. 2014 (č. l. 6 spisu). Generálna prokuratúraSR postúpila žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Ministerstvu
spravodlivosti SR, ktorý orgán podaním zo dňa 11. 06. 2014 vrátil postúpenie žiadosti o prerokovanie
nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Generálnej prokuratúre SR. V tejto súvislosti

odvolací súd zdôrazňuje, že za stavu, ak samotné orgány štátu majú kolíziu názorov v tom, kto je v
predmetnej veci oprávnený konať, uvedené nemôže ísť na ťarchu žalobcu. Rozhodujúce je, že žalobca
podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na štátny orgán listom zo dňa 22.
04. 2014 doručeným Generálnej prokuratúre SR dňa 25. 04. 2014 (č. l. 10 spisu), ktorý mal začať vo
veci konať.

22. Je nepochybné, že v trestnom konaní, v ktorom mal žalobca postavenie ako obvinený bol daný
dôvod nutnej obhajoby, a preto sa žalobca musel dať zastupovať advokátom v trestnom konaní, a to či
už na základe splnomcnenia, v opačnom prípade by mu bol advokát ustanovený z radu obhajcov ex
offo. Žalobca si obhajcu zvolil sám - JUDr. Jána Jurča, advokáta, ktorý ho obhajoval až do skončenia
trestného konania, v ktorom bol žalobca oslobodený spod obžaloby. Žalobca v konaní preukázal, že si

splnil svoju povinnosť vo vzťahu k obhajcovi JUDr. Jánovi Jurčovi a vyfakturované náklady na obhajobu
mu v celom rozsahu uhradil. Tým na strane žalobcu došlo k zmenšeniu jeho majetku v súvislosti s
úhradou trov obhajoby, ktoré mu vznikli v trestnom konaní vedenom na súde pod sp. zn. 2T/111/2012.
Z uvedeného vyplýva, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto správne postupoval súd prvej inštancie,
ak žalobe vyhovel.

23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na správnom závere
o tom, ktorý orgán koná v preskúmavanej veci za štát a svoj správny názor vyvodil z ust. § 4 ods. 1
písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z..

24.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdilpostupom
vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP.

25. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2

CSP. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, keďže mal v odvolacom
konaní úspech.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).