Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 6, 2016

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 11P/141/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616200404
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Valkovič

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2016:4616200404.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom, vo veci starostlivosti súdu o mal.

dieťa T. V., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom u otca, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka P. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. K.,
t.č. bytom Z., K. 6, Q. a otec: X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., Dr. X. XXX/XX, o zmenu úpravy práv
a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd mal. T. V., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloleté dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok s účinnosťou od 01.05.2016.

II. Matka P. C., nar. XX.XX.XXXX je povinná prispievať na výživu mal. T. V., nar. XX.XX.XXXX sumou 30
eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca s účinnosťou od 01.05.2016.

III. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 49P/221/2006 zo dňa
26.04.2007 v časti zverenia a určenia vyživovacej povinnosti.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého podala dňa 22.01.2016 návrh na zverenie maloletého T. do striedavej osobnej

starostlivosti oboch rodičov s tým, že súd vyživovaciu povinnosť neurčí.

2. Otec na pojednávaní dňa 06.09.2016 uviedol, že matka s maloletým dieťaťom prišla bývať z Nemecka
na Slovensko a to v priebehu minulého roka, on sa začal s mal. T. stretávať, pričom maloletý keď
bol dlhší čas u neho sám, sa vyjadril žeby chcel u neho zostať. Od januára do apríla sa realizovala
striedavá starostlivosť, pričom od konca apríla je maloletý fakticky v jeho osobnej starostlivosti a od
tohto obdobia poberá na neho rodinné prídavky. Je zamestnaný na dohodu u zamestnávateľa P. H.

ako stavebný pomocník, dosahuje mzdu cca 60 eur mesačne, je evidovaný na úrade práce. Maloletý
aktuálne navštevuje Strednú školu potravinársku v K., 1. ročník. Ďalej uviedol, že býva na adrese K.,
Dr. X. XXX/XX, čo je obecný byt, za ktorý platí 143 eur vrátane energií, pričom v byte býva s priateľkou
F. U. a mal. V. U. - ich dcérou. On má vedomosť, že matka sa aktuálne nachádza v zahraničí, kde by
toho času mala dokonca aj bývať.

3. F. dňa 06.09.2016 telefonicky uviedla, že súhlasí s tým, aby sa pojednávanie uskutočnilo v jej

neprítomnosti, nakoľko sa nachádza v Nemecku a len deň predtým bola prepustená z nemocnice. S
otcom maloletého sú dohodnutí tak, že mal. T. bude zverený do osobnej starostlivosti otca a ona bude
zaviazaná minimálnym výživným, resp. sumou 30 eur.4. Kolízny opatrovník v záverečnom stanovisku uviedol, že sa pridržiava písomne podanej správy zo
dňa 05.09.2016 a doporučuje pozmenenému návrhu matky vyhovieť.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil tento
skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 49P/221/2006 zo dňa 26.04.2007 bol mal. T. zverený
do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platením výživného v sume 30 % zo sumy životného

minima na neplnoleté dieťa.

OtecX.U.aktuálnebývanaadreseK.,ul.Dr.X.atospoločnesosvojoupriateľkouajejmaloletoudcérou.

Mal. T. navštevuje 1. ročník Strednej odbornej školy potravinárskej, odbor pekár, pričom pri pohovore
uviedol, že súhlasí s tým, aby bol zverený do starostlivosti otca, u ktorého už niekoľko mesiacov býva.

Najskôr býval týždeň u mamy a týždeň u otca, ale teraz už býva v domácnosti otca. Matka má okrem
mal. T. aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti a to voči mal. Q. V. a voči L. C., ktorých otcom je B. A.. Je
poberateľkou rodičovského príspevku a prídavku na dve deti a výživného.

6. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o

výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 28 ods. 1,2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj mal. dieťaťa, zastupovanie mal.
dieťaťa, správa majetku mal. dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinný chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní mal. dieťaťa do cudziny, o správe majetku mal.
dieťaťa, o štátnom občianstve mal. dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti
a o príprave na budúce povolanie rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému s rodičov zverí mal. dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov a domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného

rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinní na seba berie.

7. Zmena pomerov z času vyhlásenia rozsudku nemôže byť akákoľvek. Musí ísť o podstatnú zmenu,
oproti času, keď súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práva povinností. Na to, aby súd

mohol viesť dokazovanie o novom návrhu si musí ako prvý krok najprv ustáliť, či došlo k zmene
pomerov a následne, či došlo k takej zmene pomerov, ktorú možno chápať ako podstatnú oproti
pôvodným okolnostiam. Závažnosť zmeny pomerov sa vyžaduje preto, lebo jedným z významných
faktorov prispievajúcim k riadnej výchove dieťaťa je stabilita jeho pomerov, vrátane stability výchovnéhoprostredia. Súd by nemal túto požiadavku absolutizovať, ale vždy vziať do úvahy všetky faktory, najmä
tiež názor dieťaťa, ktoré je ho už schopné vyjadriť s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť.

8. Na strane oprávneného súd skúma jeho skutočné odôvodnené potreby (spotrebný charakter
výživného) s ohľadom na zákonnú mieru podľa druhu vyživovacej povinnosti.

9. Takto vykonaným dokazovaním mal potom súd návrh za preukázaný. V konaní bolo jednoznačne
preukázané, že došlo k zmene pomerov na strane účastníkov ako aj maloletého dieťaťa čo sa týka

výchovného prostredia, pričom podľa názoru súdu bol objektívne zistený názor aj maloletého dieťaťa,
ktoré súhlasilo s riešením, že bude zverený do osobnej starostlivosti otca, ktorý má vytvorené všetky
osobnostné, bytové a sociálne podmienky pre riadnu starostlivosť o maloleté dieťa, a preto súd rozhodol
tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

10. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, nakoľko žiaden z účastníkov konania nemá

nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 376 ods. 1,2 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia

aj bez návrhu.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o

maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bolaupravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.