Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 3, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/117/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814208145
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8814208145.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr.

Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova
8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., IČO: 35855673, so sídlom
Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava proti žalovanej: X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS",
Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO 42 343 828, zast. JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou, AK,
Dobrianskeho 1651, Vranov nad Topľou, o zaplatenie 359,68 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 5C/139/2014-48 zo dňa 27.01.2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 115,68
eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,50 % z dlžnej sumy od 24.05.2013 do zaplatenia.

Určil, že priznanú sumu je žalovaná povinná zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne, pričom určil
podmienky splatnosti s tým, že v prípade omeškania čo i len jednej splátky sa stáva zročný celý dlh.

V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 44 ods. 1, ods. 8 písm. b/ zákona NR SR č. 351/2011 Z.z. o
elektronických komunikáciách a § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5, ods. 10, §
54 ods. 1, 2, § 39 a § 517 ods. 1, 2, ako aj § 544 ods. 1 OZ, § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Zb.,
§ 10c citovaného nariadenia, s konštatovaním, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o poskytovaní

verejných služieb a dodatok k zmluve, na základe čoho boli žalovanej poskytované dohodnuté služby,
no táto sumy za služby tak, ako jej boli vyčíslené v jednotlivých faktúrach, neuhradila. Na základe vyššie
uvedeného má súd za to, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté služby v sume 115,68 € je
opodstatnený. Jedná sa o nárok z predložených faktúr. Vzhľadom na zlú finančnú situáciu, súd umožnil
žalovanej dlžnú sumu zaplatiť v mesačných splátkach po 20 € (§160 ods. 1 OSP).

Uviedol, že žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý jej

žalobca v pokuse o pokonávku na plnenie poskytol, dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal zaplatiť
ajúrokzomeškaniavsúladespríslušnýmustanovením§517ods.1,2Občianskehozákonníkavspojení
s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase, kedy došlo k omeškaniu, a to vovýške 8,50% ročne. Súd prvého stupňa tak k priznanej sume priznal aj úrok z omeškania vo výške 8,50
% ročne.

V ďalšom bolo súdom prvého stupňa konštatované, že v dodatku k zmluve si účastníci dojednali
povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v sume 244 € v prípade, že žalovaná poruší
povinnosť včas a riadne hradiť cenu za poskytnuté služby, alebo povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu
so žalobcom podľa zmluvy a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM
karty. Splatnosť pokuty bola dojednaná na okamih porušenia povinnosti žalovanou. Takto dohodnutú

zmluvnú pokutu súd prvého stupňa považoval za dohodnutú v rozpore s § 3 ods. 1 a § 53 a nasl. OZ.

Žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty 244 € odvíjal od zmluvy o pripojení a dodatku k nej
zo dňa 20.09.2012, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednané zmluvné podmienky neovplyvňuje, a preto sa nejedná o
individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako

spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok
vo všetkých zmluvách, resp. dodatkoch a žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva a dodatok
k zmluve boli uzatvorené na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom spoločnosti.

Pri uzatváraní zmluvy žalobca vystupoval ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pretože pri

uzatváraní zmluvy žalovaná nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
Tento vzťah medzi účastníkmi konania na základe zmluvy vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už
transformovala do právneho poriadku smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Základným princípom
spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednania,
ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

Ak dodávateľ rozlišoval tzv. „druhú časť doby viazanosti“, v ktorej by dochádzalo k postupnému
znižovaniu zmluvnej pokuty v závislosti od toho, kedy v tomto období ku skutočnosti zakladajúcej nárok
na zmluvnú pokutu dôjde, podľa názoru prvostupňového súdu však tým neodstránil všetky dôvody, pre

ktoré je možné takto dohodnutú zmluvnú pokutu považovať za neprijateľnú.

Spotrebiteľ je naďalej povinný zaplatiť zmluvnú pokutu bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostáva
do uplynutia viazanosti, mimo obdobia tzv. „druhej časti doby viazanosti“, ktoré obdobie predstavuje iba
posledných šesť mesiacov doby viazanosti, teda sa jedná o poslednú štvrtinu doby viazanosti. Uvedené

vymedzeniejetakprespotrebiteľaprinajmenšomzavádzajúce,pričomniejezohľadnenávýškazmluvnej
pokuty v prípade, že ku skutočnosti zakladajúcej nárok na zmluvnú pokutu dôjde v 1. mesiaci viazanosti,
alebo v 17. mesiaci doby viazanosti. Žalobcovi sa tak podľa názoru súdu nepodarilo v celom rozsahu
odstrániť jeden z hlavných dôvodov, pre ktorý súdy považovali takto dojednanú zmluvnú pokutu za
neprijateľnú - zmluvnú pokutu by mal spotrebiteľ zaplatiť v rovnakej výške bez ohľadu na to, či sa omešká

s úhradou prvej faktúry alebo poslednej faktúry v tretej štvrtine doby viazanosti.

Ďalším dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa považoval takto dojednanú zmluvnú pokutu za
neprijateľnú je skutočnosť, že by žalobcovi zmluvná pokuta patrila aj v prípade, ak by žalovaná len
uskutočnila nejaký úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy, teda bez ohľadu na to, či k ukončeniu

platnosti aj skutočne došlo. Dokonca nejde len o úkon, ktorý by priamo smeroval k ukončeniu zmluvy, ale
žalobcovi postačuje, aby účelom úkonu vykonaného žalovanou „by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy
alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti“. Uvedená formulácia je nejasná a pre spotrebiteľa
značne neurčitá.

Vdohodeozmluvnejpokutemusíbyťďalejjednoznačnešpecifikovanázmluvnápovinnosť,naporušenie
ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje. Nesplnenie zmluvnej povinnosti môže spočívať buď v tom, že sa
táto nesplní vôbec, alebo sa nesplní včas, alebo sa nesplní riadne. Vyššie citovaná formulácia však
nepredstavuje jednoznačne špecifikovanú zmluvnú povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta
vzťahuje.

V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 32Cdo/815/2007 a sp. zn. 25Cdo/182/2001.Podľa názoru súdu prvého stupňa v danom prípade formulácia zmluvnej podmienky „ak účastník poruší
svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by
malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na

to, či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku alebo zmluvy) je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú
pokutu“, spôsobuje samo o sebe neplatnosť uvedeného zmluvného dojednania, dokonca bez ohľadu na
skutočnosť, či sa jedná o spotrebiteľskú vec.

Uvedenou formuláciou zmluvnej podmienky podľa názoru súdu je dojednanie, ktorým sa sankcionuje nie

splnenie určitej zmluvnej povinnosti, ale využitie práva. Ak by žalovaná využila počas doby viazanosti
svojeprávoodstúpiťodzmluvy,prípadnevypovedaťzmluvu,muselabypodľatohtoustanoveniadodatku
uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu.

Súd preskúmal predmetnú vec najmä s prihliadnutím na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v spojení s ust. § 54 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Právny vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi

konania vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. S poukazom na vyššie uvedené značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje, podľa názoru súdu v predmetnom
právnom vzťahu medzi účastníkmi konania dojednanie, ktoré žalobcovi umožňuje žiadať od žalovanej
zmluvnú pokutu v prípade, že žalovaná ako spotrebiteľ využije svoje právo a urobí taký úkon, ktorý
by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku
k zmluve pred uplynutím doby viazanosti. Uvedenú nerovnováhu zvýrazňuje aj skutočnosť, že v

zmluvných podmienkach obdobná povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu pre žalobcu (ako dodávateľa)
dojednaná nie je.

Preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že dojednaná zmluvná pokuta je neprimeraná, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, teda je

neprijateľná, a preto neplatná.

Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR IV.ÚS/55/2011.

Súdom prvého stupňa preto bolo dojednanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu ako neplatné pre

rozpor s účelom zákona (s účelom inštitútu zmluvnej pokuty ako bolo rozobrané vyššie), preto absolútne
neplatná s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Ide zároveň o neprimeranú sankciu, ktorú znáša
spotrebiteľ a takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Súd preto žalobu žalobcu v časti
nároku na zaplatenie pokuty vo výške 244 € spolu s jej príslušenstvom zamietol.
.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. súd vyslovil, že o trovách rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Proti uvedenému rozsudku a to v časti, v ktorej súd prvého stupňa v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodňoval tým, že

napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.). Názor súdu prvého stupňa
o neplatnosti dohodnutej zmluvnej pokuty považoval za nesprávny. Uviedol, že zmluvná pokuta je
zabezpečovací inštitút a je v súlade s platným právnym poriadkom SR. Poukázal na to, že maximálna
výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške zľavy poskytnutej z kúpnej ceny mobilného telefónu a dohoda

o zmluvnej pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Pri uzatváraní dodatku
poskytol žalovanej zľavu z hodnoty mobilného telefónu, ktorého bežná maloobchodná cena predstavuje
sumu 245 eur. Dohoda o zmluvnej pokute rozlišuje, či došlo k porušeniu zmluvných povinností po
uzavretí dodatku, alebo pred uplynutím doby viazanosti (v priebehu posledných šiestich mesiacoch
do uplynutia doby viazanosti). Zohľadnenie tohto časového hľadiska má zachovať naplnenie funkcie

zmluvnejpokuty,ktoroujezabezpečeniezáväzkovéhovzťahu,motiváciukplneniuzmluvnýchpovinností
spojená s následnou sankciou, reparácia spočívajúca v odstránení škodlivého následku. Žalovaná
nebola povinná ani nútená uzavrieť dodatok k zmluve o pripojení. Poskytnutie mobilného telefónu za
zľavnenú cenu bolo kompenzované vernosťou žalovanej ako zákazníka. Dojednanie zmluvnej pokutymá plniť funkciu zabránenia špekulatívnemu konaniu zo strany účastníka. Ak by pri dobe viazanosti 24
mesiacov bola dohoda o zmluvnej pokute rozlíšená od počiatku, teda od prvého, druhého, tretieho a
ďalšiehomesiaca,prestalabyplniťsvojufunkciu.Taktodojednaniezmluvnejpokutynemôžespôsobovať

nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. Žalovaná si mohla mobilný telefón kúpiť za riadnu
maloobchodnú cenu bez hrozby sankcie. Dohodnutá zmluvná pokuta neprevyšuje výšku poskytnutej
zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu. Jej výška je preto primeraná, objektívne nespôsobilá poškodiť
žalovanú ako spotrebiteľa. Zároveň poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/172/2007.

Navrhol preto zmeniť rozhodnutie v jeho napadnutom výroku tak, že zaviaže žalovanú na zaplatenie 244
eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 24.05.2013 do zaplatenia.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná tak, že je na materskej dovolenke, stará sa o maloletého syna,
preto nedisponuje žalovanou sumou. Vyslovila svoj nesúhlas s odvolaním žalobcu.

K odvolaniu sa vyjadril aj vedľajší účastník tak, že s argumentáciou žalobcu v odvolaní nesúhlasí.
Uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom vysloveným v napadnutom rozsudku, a to že vzťah
účastníkov konania treba považovať za vzťah spotrebiteľský, pričom spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na ust. § 53 ods. 1, 4, § 3 ods. 1 a § 39 OZ. Súd prvého stupňa

správne a v súlade so zákonom vyhodnotil, že z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniká žalobcovi právo
na plnenie a žalovanej nevzniká povinnosť plniť. Navrhol preto rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.),

vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 23.10.2015 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Keďže odvolanie nebolo podané proti výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 115,68
eur s prísl., ktoré boli povolené žalovanej splatiť v 20 eurových mesačných splátkach, rozsudok v
uvedenej časti nadobudol v zmysle § 206 ods. 2 O.s.p. právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania
je zaplatenie zmluvnej pokuty vyplývajúcej z Dodatku k Zmluve o pripojení, ktorá je nepochybne
spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na správne rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bola
žaloba v prevyšujúcej časti, t.j. o zmluvnú pokutu vo výške 244 eur s prísl. zamietnutá. Súd prvého
stupňa správne na uvedený právny vzťah aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa
spotrebiteľských zmlúv a ust. § 544 OZ.

Z ust. § 544 OZ vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvných povinností dohodnúť
zmluvnú pokutu.

Je potrebné súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom a

vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak poruší svoju zmluvnú
povinnosť a je sankciou postihujúcou toho, kto povinnosť porušil.

Účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka je donútiť dlžníka hrozbou
majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje

hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento
prípad dojednané plnenie, t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom rade čeliť porušeniu
povinnosti (plniť prevenčnú funkciu), lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bude hlavná funkcia
zmluvnej pokuty vyčerpaná. Vedľa tohto má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú (uhradzovaciu).

Za neprijateľnú zmluvnú podmienku je potrebné považovať podmienku, ktorá vyvoláva v neprospech
spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale ajpodmienka, ktorá je neurčitá, alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná.

Odvolací súd rovnako, ako súd prvého stupňa ustálil, že formulácia zmluvnej podmienky týkajúca sa
zmluvnej pokuty, aj keď táto rozlišovala hľadiskp času doby viazanosti a to v rozsahu posledných
šiestich mesiacov, nie jednoznačne a tiež nie špecifikovane určovala, za porušenia ktorej zmluvnej
povinnosti je dohodnutá. Je preto nutné vyhodnotiť takúto zmluvnú pokutu za neplatnú. Nie je možné
totiž akceptovať mluvnú pokutu, ktorú by mal zaplatiť spotrebiteľ v prípade, ak využije svoje právo a

urobí úkon, smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy pred uplynutím doby viazanosti. Správne preto súd
prvého stupňa dojednanú zmluvnú pokutu spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa vyhodnotil ako neprijateľnú a preto neplatnú.

Odvolacísúdpretospoukazomnaust.§219ods.2O.s.p.savcelomrozsahustotožňujesodôvodnením
rozhodnutia súdu prvého stupňa čo do zamietavej časti žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty, na ktoré v

celom rozsahu odkazuje. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a k odvolacím
dôvodom odvolací súd ešte uvádza, že nebolo zistené nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne
zistený skutkový stav súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa náležite právne kvalifikoval nárok
žalobcu a náležite o zmluvnej pokute aj rozhodol. K obrane žalobcu, že zmluvná pokuta zohľadňovala
časový aspekt porušenia zmluvných povinností odvolací súd uvádza, že výška zmluvnej pokuty za

obdobie šiestich mesiacov pred ukončením doby viazanosti bola formulovaná nejasne a neurčito, čo už
samo osebe má za následok neplatnosť uvedenej zmluvnej pokuty. Je tiež nesporné, že vo vzťahu k
žalobcovi nebola dohodnutá žiadna zmluvná pokuta, čo tiež spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán účastníkov konania v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky. Uvedené
je ďalším dôvodom neplatnosti takéhoto zmluvného dojednania.

Odvolací súd teda uvádza, že len skutočnosť, že zmluvná pokuta bola rozlišovaná vo vzťahu k
posledným šiestim mesiacom doby viazanosti nemôže byť považovaná za platne dohodnutú, najmä
keď sa k uvedenému pridružili ďalšie dôvody neplatnosti a to najmä jej nejasnosť, neurčitosť,
nekonkretizovanie zmluvnej povinnosti, na porušenie ktorej sa mala vzťahovať, a tiež za situácie,

keď pre žalobcu žiadna zmluvná pokuta dohodnutá nebola dotknutá, čo spôsobuje nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán. Je preto nutné dojednanie takejto zmluvnej pokuty za daných
podmienok považovať za neplatné. Odvolací súd ešte uvádza, že zo spisu je možné jednoznačne zistiť,
že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania bol založený zmluvou o pripojení zo dňa 10.11.2008. Ak
teda žalobca ako odvolateľ v odvolaní uvádza, že poskytnutie mobilného telefónu za zľavnenú cenu bolo

kompenzované vernosťou žalovanej ako zákazníka, javí sa uvedené tvrdenie zvláštnym. Podľa neho ak
žalovaná mala zmluvný vzťah so žalobcom od roku 2008, a po opakovaných dodatkoch k zmluve jej
ako kompenzovanie vernosti mala byť poskytnutá zľava za mobilný telefón a napriek tomu táto zľava
predstavujúca zmluvnú pokutu v žalovanej výške 244 eur je žalobcom žiadaná, v konečnom dôsledku
je nutné ustáliť, že žalovanej nebola kompenzovaná vernosť k žalobcovi v žiadnom rozsahu a žiadnej

výhode.

Odvolací súd ešte k argumentácii žalobcu uvádzanej v odvolaní s tým, že žalovaná si mohla kúpiť
mobilný telefón za riadnu maloobchodnú cenu bez hrozby sankcie za nedodržanie riadneho plnenia
povinnosti uvádza, že tým žalobca sám potvrdzuje, že v predmetnom konaní v danej veci nebola

jednoznačne zabezpečená individuálnosť dohody medzi zmluvnými stranami, kedy by spotrebiteľ mal
možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Už z uvedeného sa dá usúdiť, že zmluvná pokuta
nebola individuálne dohodnutá, ale jednostranne vopred určená žalobcom ako dodávateľom. Ako to
vyplýva z obsahu spisu, žalobcovi bolo priznané právo na zaplatenie dlžných poplatkov za služby. Vo
vzťahu k neplatnej zmluvnej podmienke, týkajúcej sa zmluvnej pokuty, však žalobca nemôže očakávať

poskytnutie ochrany za situácie, keď konal v rozpore s právom. Navyše, odvolací súd poukazuje na
ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré sú vyjadrením snahy, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok aj v súlade s dobrými mravmi.

Je potrebné ešte poukázať na to, že zmluvné podmienky, dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môže

odchýliť od podmienok upravených v Občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek
dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenie spotrebiteľa, alebo ktorou sa spotrebiteľ
vopred vzdáva svojich práv, nie je možná. Spotrebiteľské zmluvy musia byť vyvážené a nemožno
akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ, resp. aby mal viac povinností ako dodávateľ.Tak, ako to bolo už povedané, nerovnováha zmluvného vzťahu je zreteľná aj vzhľadom na skutočnosť,
že za porušenie zmluvných povinností je sankcionovaná len žalovaná - spotrebiteľka. Z ustanovenia
zmluvy alebo dodatkov k nej nie je možné vyvodiť pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany

žalobcu sankciu, ktorá by mu hrozila, a ktorú by mohla voči nemu uplatniť žalovaná.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti o zmluvnú pokutu vo výške 244 eur s prísl. za neplatnú.

Preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti potvrdil ako vecne správne v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodované v súlade s ust. § 224 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého
aj o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.