Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 25, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516010009
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8516010009.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.

Evy Rešatkovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.05.2016 v trestnej veci
proti obž. P. B. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 0T/1/2016 zo dňa 15.02.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovaný P. B., nar. XX.XX.XXXX v G., bytom Z. H., živnostník, t. č. ÚVV Prešov

j e v i n n ý , ž e

- dňa 14.01.2016 okolo 16.00 hod. v predajni OD Kaufland na Popradskej ulici 1777/71 v Starej
Ľubovni v oddelení elektro odcudzil skrutkovač so súpravou bitov v hodnote 8,99 € a holiaci strojček
Remington F3800 v hodnote 24,99 € tak, že tieto veci si dal pod bundu a následne prešiel cez pokladňu

bez zaplatenia, kde bol kontrolovaný príslušníkmi SBS a veci dobrovoľne vydal, čím vyššie uvedenej
firme spôsobil škodu v sume 33,98 € a skutku sa dopustil napriek tomu, že dňa 17.08.2015 sa dopustil
priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov, za ktorý mu bola uložená bloková pokuta na mieste (číslo A0497669) vo výške 15,- € ,
ktorú neuhradil a ďalej bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn.
7T/111/2013 zo dňa 16.12.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2014, za prečiny podľa § 212
ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/, § 194 ods. 1 Tr. zák., za ktoré mu bol uložený úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu do ústavu so stredným

stupňom stráženia,

t e d a

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacochpostihnutýahocibolzatakýčinvpredchádzajúcichdvadsiatichštyrochmesiacochodsúdený

č í m s p á c h a l

- prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona.

Z a t o m u u k l a d á

Podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia
slobody vo výmere 12 /dvanásť/ mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona pre výkon uloženého trestu obžalovaného zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný P. B. uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 14.01.2016 okolo 16.00 hod. v predajni OD Kaufland na Popradskej ulici 1777/71 v Starej Ľubovni
v oddelení elektro odcudzil skrutkovač so súpravou bitov v hodnote 8,99 € a holiaci strojček Remington

F3800 v hodnote 24,99 € tak, že tieto veci si dal pod bundu a následne prešiel cez pokladňu bez
zaplatenia, kde bol kontrolovaný príslušníkmi SBS a veci dobrovoľne vydal, čím vyššie uvedenej firme
spôsobil škodu v sume 33,98 € a skutku sa dopustil napriek tomu, že dňa 17.08.2015 sa dopustil
priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov, za ktorý mu bola uložená bloková pokuta na mieste (číslo A0497669) vo výške 15,- € , ktorú

neuhradilaďalejbolprávoplatneodsúdenýrozsudkomOkresnéhosúduStaráĽubovňač.k.7T/111/2015
zo dňa 16.12.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2014, za prečiny podľa § 212 ods. 2 písm.
a/, ods. 3 písm. b/, § 194 ods. 1 Tr. zák., za ktoré mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
8 mesiacov nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Za to mu súd uložil podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona za použitia § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm. m/ Tr.
zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona ho pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnom stanovenej lehote samostatne, ale aj
prostredníctvom obhajkyne písomne odôvodnené odvolanie. Aj keď obžalovaný podal odvolanie proti
celémurozsudkusúduprvéhostupňazjehoobsahu,alepredovšetkýmzobsahuodôvodneniaodvolania
podaného prostredníctvom obhajkyne je zrejmé, že toto odvolanie smeruje proti výroku o druhu a

výmere trestu. Naviac, keďže na hlavnom pojednávaní súd prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, obžalovaný vzhľadom na znenie § 307 ods. 1 písm. b) Tr.
poriadku proti výroku o vine ani nebol oprávnený odvolanie podať (a to napriek nesprávnemu poučeniu
o opravnom prostriedku, ktoré poskytol okresný súd).

V písomnom odôvodnení odvolania obžalovaný priznal, že už bol v minulosti súdne trestaný za obdobnú
trestnú činnosť, ako aj riešený v priestupkovom konaní. Priznáva spáchanie skutku mu kladeného za
vinu. Poukazuje však na to, že poškodenému OD Kaufland nevznikla žiadna škoda, pretože veci, ktoré
odcudzil mu boli odňaté a preto trest v trvaní 12 mesiacov nepodmienečne považuje za neprimerane
prísny k miere zavinenia a výške škody, ktorá mala predstavovať sumu 33,98 eur, s poukazom na to,

že zvyšok trestu, z výkonu ktorého bol predtým podmienečne prepustený musí ešte vykonať. Má za
to, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, nakoľko
v jeho prípade mal súd zohľadniť nielen skutočnosť, že sa k skutku priznal a svoje konanie oľutoval,
ale aj poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. n/ Tr. zákona a teda, že napomáhal
pri objasňovaní svojej trestnej činnosti tým, že odcudzené veci vlastne odovzdal. Vzhľadom na všetky

okolnosti prípadu, ako aj ním uvádzané skutočnosti má za to, že uložený trest je neprimerane prísny,
preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a uložil mu trest na
dolnej hranici zákonom prípustnej trestnej sadzby.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia §

317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a na základe tohto preskúmania dospel k záveru,

že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.V rámci svojej prieskumnej činnosti krajský súd zistil, že na hlavnom pojednávaní o obžalobe
prokurátora neboli vykonané dôkazy súvisiace s výrokom o vine obžalovaného, pretože tento na

hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.02.2016 na okresnom súde urobil vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 písm. b/ Tr. poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Potom, čo
obžalovaný aj kladne odpovedal na otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr.
poriadku okresný súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného a vykonal
len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o druhu a výmere
trestu vychádzal zo základných zásad ukladania trestu uvedených v ustanoveniach § 34 ods. 1, ods.
4 Tr. zákona, prihliadajúc pritom najmä na spôsob páchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnostianaosobupáchateľa,jehopomeryamožnosťjehonápravy.

Prvostupňový súd pre účely ukladania druhu a výmery trestu vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi, okrem iného čítaním odpisu registra trestov, ako aj výpisu z ústrednej evidencie priestupkov.
Vychádzajúc z obsahu týchto listinných dôkazov ustálil záver o priestupkovej minulosti obžalovaného
na úseku proti majetku a súčasne, že predmetnej trestnej činnosti sa dopustil v čase plynutia skúšobnej
doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu.

Keďže rozsah uvedených dôkazov nebol postačujúci pre ustálenie skutočností rozhodných pre
posúdenie osoby obžalovaného a jeho trestnoprávnej minulosti, krajský súd na verejnom zasadnutí
dokazovanie doplnil čítaním ďalších listinných dôkazov. Bol prečítaný priestupkový spis Mestskej
polície Kežmarok č. PP-56/NsP-KK/2015 vo vzťahu ku konštatovanému priestupku na úseku proti

majetku a súčasne aj trestný spis Okresného súdu Košice I. sp. zn. 5PP/22/2015, najmä uznesenie o
podmienečnom prepustení zo dňa 14.5.2015. Z tohto zistil, že bolo chybne vyznačené v odpise registra
trestov, keďže z výroku tohto rozhodnutia je zrejmé, že obžalovanému bola ukladaná skúšobná doba
podmienečného prepustenia nie v trvaní 5 rokov, ale v trvaní 1 roka.

Z uvedených dôkazov ďalej vyplýva, že obžalovaný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody cca
po 3 mesiacoch dňa 17.08.2015, sa dopustil spomínaného priestupku proti majetku podľa § 50 zák. č.
372/1990 Zb., a to konkrétne krádežou tovaru, pričom pokutu neuhradil.

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd prvého stupňa tiež zistil, že obžalovaný po

podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody pracoval na základe živnostenského
oprávnenia v oblasti stavebníctva s príjmom cca 700,- eur, je rozvedený a k trvalému pobytu prihlásený
v meste Stará Ľubovňa, ktoré ho hodnotí všeobecne.

Z vykonaného dokazovania je ďalej možné ustáliť, že obžalovaný bol doposiaľ 9-krát súdne trestaný,

pričom v posledných desiatich rokoch bol z toho 4-krát súdne trestaný a z toho 3-krát mu bol ukladaný
nepodmienečný trest odňatia slobody. Ostatný krát bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Stará
Ľubovňa sp. zn. 7T/111/2013 zo dňa 16.12.2013 pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2
písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, ako aj pre pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa §
194 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10To/30/2014

zo dňa 15.10.2014 bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov nepodmienečne so
zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Z výkonu tohto trestu bol následne podmienečne prepustený dňa 14.5.2015.

Správne súd prvého stupňa postupoval, ak vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť svedčiacu v prospech

obžalovaného upravenú v ustanovení § 36 písm. l/ Tr. zákona a teda, že sa priznal k spáchaniu trestného
činu a trestný čin úprimne oľutoval. Aj krajský súd považuje tvrdenie obžalovaného, že napomáhal pri
objasňovaní svojej trestnej činnosti tým, že dobrovoľne vydal odcudzené veci, čím mu mala na prospech
svedčiť poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zákona, za neopodstatnenú. Je možné len súhlasiť
s argumentáciou súdu prvého stupňa, že pre takýto záver musí páchateľ aktívne napomáhať orgánom,

musí podrobne objasniť svoju trestnú činnosť, či trestnú činnosť ďalších osôb, pričom v danom prípade
predmetné veci obžalovaný vydal potom, čo bol k tomu donútený príslušníkmi SBS. Krajský súd má tiež
zato tak, ako ustálil súd prvého stupňa, že obžalovaný bol už v minulosti súdne trestaný, čo je priťažujúca
okolnosť uvedená v § 37 písm. m/ Tr. zákona. Zistenému zodpovedá rovnaký pomer priťažujúcich apoľahčujúcich okolností a preto prvostupňový súd správne ukladal obžalovanému trest v rámci základnej
trestnej sadzby 6 mesiacov až 3 roky.

K odvolacím námietkam obžalovaného je potrebné osobitne zdôrazniť, že obžalovaný bol 9-krát súdne
trestaný a že sa na neho opakovane pôsobilo nielen hrozbou trestu, ale aj výkonom trestu odňatia
slobody, no ani to zjavne neviedlo k jeho náprave. Naposledy bol z výkonu trestu odňatia slobody za iný
trestný čin podmienečne prepustený dňa 14.5.2015, so skúšobnou dobou na 1 rok, no už 14.1.2016,
teda v priebehu skúšobnej doby podmienečného prepustenia opäť páchal trestnú činnosť, ktorá je

predmetom tohto konania. Už vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné považovať uložený trest
odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov za trest mierny a odvolanie obžalovaného za nedôvodné.

Keďže obžalovaný žalovaný úmyselný trestný čin spáchal v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia, vzhľadom na ust. § 49 ods. 2 Tr. zákona a na účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zákona
už iný druh trestu, ako nepodmienečný trest odňatia slobody do úvahy ani neprichádzal.

Chyby odvolací súd nezistil ani pri rozhodovaní súdu prvého stupňa o spôsobe výkonu uloženého trestu.
Keďže obžalovaný v posledných 10 rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu už bol vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, správne ho podľa § 48 ods.
2 písm. b/ Tr. zákona pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Napriek uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok musel v celom rozsahu zrušiť a sám vo veci
rozhodnúť. K takémuto postupu ho viedlo zistenie zrejmej nesprávnosti v skutkovej vete napadnutého
rozsudku, ktorá vznikla v dôsledku pisárskej chyby spočívajúcej v tom, že bola nesprávne uvedená
spisová značka rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 16.12.2013. Namiesto správnej

spisovej značky 7T/111/2013 bola totiž v skutkovej vete napadnutého rozsudku uvedená nesprávne ako
7T/111/2015, pričom chyba v písaní je zrejmá už zo skutočnosti, že správna spisová značka 7T/111/2015
je použitá nielen v odôvodnení napadnutého rozsudku, ale aj v skutkovej vete obžaloby, vo vzťahu ku
ktorej obžalovaný urobil svoje vyhlásenie o vine.

Len uvedená chyba teda viedla odvolací súd k zmene napadnutého rozsudku, ku ktorej bol oprávnený,
keďže nešlo o zmenu v neprospech obžalovaného, aj len na základe odvolania obžalovaného.

Vzhľadom na uvedené krajský súd postupujúc podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku predmetný
rozsudok v celom rozsahu zrušil a následne postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám o veci

rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku predmetného rozsudku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.