Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 20, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/76/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614214143
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7614214143.1

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci žalobcu T. J., L..
XX.X.XXXX, J. I.L. V. XXXX/XXA, B., právne zastúpeného JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so
sídlom Urbánkova 1562/6, Košice proti žalovanému G. Q. D., D..O..M.., G. XX, J., právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku takto:

r o z h o d o l :

I. Zrušuje sa rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak
arbitration court, s. r. o., so sídlom Krížna 56, Bratislava zo dňa 14.5.2014 sp.zn. XXX/XX/XX.

II. Odkladá sa vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného
spoločnosťou Slovak arbitration court, s. r. o., so sídlom Krížna 56, Bratislava zo dňa 14.5.2014 sp.zn.
XXX/XX/XX, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn.

16C/76/2014.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastupovania vo
výške 311,63 Eur na účet právnej zástupkyne žalobcu , a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 8.8.2014 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského
rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s. r. o., so
sídlom Krížna 56, Bratislava zo dňa 14.5.2014 sp.zn. XXX/XX/XX, odkladu vykonateľnosti uvedeného
rozsudku, a tiež úhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že predmetom žaloby je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho

súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s. r. o., so sídlom Krížna 56, Bratislava
sp.zn. XXX/XX/XX, dátum vydania XX.X.XXXX, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 9.7.2014. Žalobca
si nevyjednal osobitne rozhodcu. Rozhodcovská zmluva bola už vopred naformulovaná. Jedná sa o
predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Miesto rozhodcovského konania si jednako jednostranne
stanovil dodávateľ. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná aj z dôvodu , že ak rozhodcovské konanie
vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musí spotrebiteľ nenávratne podrobiť a tak riešiť svoj spor pred

rozhodcom, ktorý je pre spotrebiteľa nepredvídateľný a má vážne pochybnosti o objektívnosti a
nestrannosti rozhodcovského konania. Taktiež pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne
transparentné pre priemerný subjekt práva . Spotrebiteľská vec je subjektívne ako aj objektívne
nearbitrabilná a túto skutočnosť dodávateľ v spotrebiteľskej zmluve dostatočne nezohľadnil. Žalobca tiež
poukázal na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky v rakúskom práve. Ďalej uviedol, že plnenie , ktoré
sa vymáha bolo priznané v súkromnoprávnom procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej

zmluvy. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Ak rozhodcovské konanie prebehlo na základeneplatnej rozhodcovskej zmluvy , tak aj nový kvalifikovaný záväzok , ktorý mal vzísť z takto vadného
súkromnoprávneho procesu nie je súladný s imperatívom dobrých mravov. Rozhodca ignoroval predpisy
určené na ochranu spotrebiteľa a to je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd aj bez

návrhu sám vyhlási neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Nekalosť rozhodcovskej zmluvy vyplýva najmä
zo skutočnosti, že rozhodcovská zmluva nebola dojednaná individuálne , ďalej z veľkej vzdialenosti
rozhodcovského súdu a z nutnosti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu , ak skôr začne konanie pred
rozhodcom,čosafaktickyzanetransparentnýpodmienokstalo.Pozrušeníbysažalobcamuselpodrobiť
podľa § 43 Zákona o rozhodcovskom konaní , konaniu o pôvodnej žalobe. V prípade konania pred

súdom by mal žalobca ako spotrebiteľ možnosť vybrať si súd v mieste svojho bydliska. Žalovaný je
pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy povinný poučiť spotrebiteľa o dôsledkoch
uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov. Uvedené
ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa , a to po
poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným.
Ďalej žalobca odporúčal vychádzať z rozsudku súdneho dvora (ES) Océano Grupo Editorial SA a Rocío

Murciano Quintero ( C - 240/98) a Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol. spojené
prípadyC-24098až244/98. Rovnakonavrholnaplniťcielesmernice,podľaktorejsamajúštátypostarať
o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali. ( čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13 EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

Rozhodcovská zmluva je neprijateľná a rozsudok je paaktom. Ak je rozhodcovská zmluva neprijateľná ,
ide o stav ako keby rozhodcovská zmluva neexistovala. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný

ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť,žeurčitéaspektypodmienkyalebojednákonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje,
že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ
vznesenie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Tiežnavrholodkladvykonateľnostirozhodcovskéhorozsudku,pretoženičnebráni,abyokamžitezačalo
exekučné konanie.

Žalovaný cestou svojho právneho zástupcu sa k veci vyjadril písomným podaním zo dňa 16.10.2014,

v ktorom uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu , a to po stránke právnej, ako
aj skutkovej, žalobca uvádza tvrdenia zmätočné, nepravdivé, neopodstatnené a účelové. V súvislosti s
rozhodcovskou zmluvou zdôrazňuje, že táto je individuálne uzavretým právnym úkonom. Individuálnosť
právneho úkonu, ktorým je rozhodcovská zmluva , vyplýva nie len zo stránky formálnej, ale aj
materiálnej . Zmluvné strany uzatvárajú rozhodcovskú zmluvu ako samostatný úkon a na osobitnej

listine. materiálna samostatnosť vyplýva z obsahu rozhodcovskej zmluvy, z okolností jej vzniku, trvania
a možného jednostranného ukončenia. Rozhodcovská zmluva nemusela vôbec vzniknúť alebo trvať,
a to bez akéhokoľvek vplyvu na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva mohla
zaniknúť jednostranným úkonom žalobcu bez toho, aby túto skutočnosť a jej dôsledky mohol žalovaný
vôbec ovplyvniť. Z podstaty definície neprijateľnej podmienky( či už vymedzenej v zákone v § 53 ods.

1 zákona č. 40/1964Zb. občiansky zákonník, alebo z ustálenej súdnej praxe) ohľadne tohto pojmu
nemôže byť uzavretá rozhodcovská zmluva neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Z rozhodcovskej
zmluvy nie len výslovne vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia samotnej zmluvy o
revolvingovom úvere, ale výslovne aj právo na jednostranné odstúpenie od nej v lehote 14 dní od jej
uzavretia aj bez uvedenia dôvodu. Odstúpením by došlo len k zrušeniu samotnej rozhodcovskej zmluvy,

nie zmluvy o revolvingovom úvere. Odstúpenie pritom druhá strana nemôže nijako ovplyvniť. Čiže ak
žalobca mohol od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť a tak spôsobiť zánik rozhodcovskej zmluvy bez toho,
aby zanikla aj zmluva o revolvingovom úvere, vzniká logicky legitímna otázka ako nemá možnosť
ovplyvniť to, či vec bude alebo nebude riešená v rozhodcovskom konaní, resp. pred akým súdom. V
tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR a to jeho uznesenie

zo dňa 22.10.2012 sp.zn. 3M Cdo 14/2011. Tiež poukázal aj na rozhodovaciu činnosť súdov ohľadne
rovnakej rozhodcovskej zmluvy ako uzavrel povinný a oprávnený. ( rozhodnutie Krajského súdu v
Nitre sp.zn. 25CoE/22/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8CoE/4/2014 a rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 1CoE/328/2013). Ďalej vo vyjadrení uviedol, že žalobcauzavrel rozhodcovskú zmluvu dobrovoľne a súčasne ani nevyužil právo na odstúpenie od nej. V tejto
prejednávanej veci žalobca nemusel na uzavretie vôbec pristúpiť , resp. v dohodnutej lehote od nej
odstúpiť . Je nesporné, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj

obsah vzájomného vzťahu so žalovaným. Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho
ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. ďalej poukázal na legislatívne zámery pri
prijatí novely Občianskeho zákonníka , ktorá doplnila medzi jeho ustanovenia aj § 53 ods. 4 písm.r.).
Rozhodcovská zmluva by nemohla byť neplatným úkonom ani pri jej posudzovaní podľa ust. § 53 ods.
4 písmeno r.) Občianskeho zákonníka. Z uvedeného je nesporné, že ustanovenia, ktoré nevyžadujú

v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní nie sú neprijateľné. Možnosť oboznámiť sa s predpismi rozhodcovského súdu
a s pravidlami rozhodcovského konania objektívne existovala nie len v čase uzavretia rozhodcovskej
zmluvy, ale aj počas plynutia lehoty na odstúpenie od nej či kedykoľvek následne. Je mylné a v rozpore s
právnou úpravou , ak sa stotožňuje možnosť výberu medzi rozhodcovským konaním ( ako predpokladá
§ 53 ods. 4 písm.r./ Obč. zákonníka) a všeobecným konaním so situáciou , kedy spor začne na základe

žaloby dodávateľ Ani zákon, a ani smernica 93/13/EHS nehovoria nič o tom, že rozhodcovské konanie
je prípustné vtedy , ak sa začne na základe podania (žaloby) spotrebiteľa. Žalovaný v tejto súvislosti
namieta, že celá argumentácia žalobcu nemá oporu v platnej právnej úprave. naopak vo viacerých
bodoch je s ňou v zásadnom rozpore. K výberu rozhodcu , resp. fóra , kde sa spor bude riešiť ,
dochádza pri podaní žaloby. Tento výber robí strana podávajúca žalobu - nie teda iba jedna zmluvná

strana. Obe zmluvné strany majú v zmysle ich vzájomného vzťahu rovnaké práva a nie je možné
hovoriť o žiadnej nerovnováhe. Ochrana spotrebiteľa smeruje k tomu, aby zmluvné strany mali rovnakú
možnosť a postavenie v rovnakej respektíve porovnateľnej situácii. To znamená, či rozsah oprávnení
žalobcu je rovnaký bez ohľadu na to, či ide o dodávateľa alebo spotrebiteľa. Ak je v pozícii žalobcu
spotrebiteľ , potom on určuje a) fórum rozhodovania sporu, b) v prípade voľby rozhodcovského konania

rozhodcovský súd. Samotný fakt, že rozhodcovské konanie začne na základe žaloby dodávateľa, nie
je daný uzavretím rozhodcovskej zmluvy. vyplýva z toho, že zo strany spotrebiteľa dôjde k porušeniu
zmluvných povinností. Pritom spotrebiteľ nie je zbavený v rámci ochrany spotrebiteľa povinnosti splniť
dobrovoľne prevzaté záväzky, v tomto prípade splatiť úver s úrokom za jeho poskytnutie. Za nedôvodný
považuje tiež argument o vzdialenosti miesta rozhodcovského konania a údajné sťaženie uplatnenia

práv. Rozhodcovské konanie je písomným konaním. Zároveň námietku považoval žalovaný za účelovú
aj z toho pohľadu, že žalobca sa ústneho pojednávania nikdy nedomáhal, nenavrhol ani vypočutie
cestou dožiadania a pod. K tvrdeniu o " subjektívnej a objektívnej nearbitrabilite spotrebiteľských vecí
v rozhodcovskom konaní" poukázal žalovaný na príslušné ustanovenia zákona o rozhodcovskom
konaní. Predmetom rozhodcovského konania vedeného pred Slovenským arbitrážnym súdom sp.zn.

38/04/13 ( zrejme žalovaný mal na mysli rozhodcovské konanie sp.zn. 706/03/14, ktoré ho rozhodcovský
rozsudok je predmetom tohto sporého konania - poznámka súdu) bolo zaplatenie peňažnej sumy
titulom nesplnených záväzkov zo zmluvy o revolvingovom úvere. Z právneho hľadiska išlo majetkový
spor, ohľadne ktorého je možné uzavrieť súdny zmier. Súčasne nešlo o žiadny prípad , ktorý je v
zmysle zákona č. 244/2012Z.z. ako predmet konania vylúčený z prejednávania a rozhodovania v

rozhodcovskom konaní. Rozhodovanie vecí zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovských konaniach
zákon č. 244/2002 Z.z. výslovne predpokladá, napr. ust. § 31 ods. 3 veta druhá , ust. § 33 ods. 2
veta tretia , ust. § 40 ods. 1 písm. j.). Žalobca tiež tvrdí, že mali byť ignorované tiež predpisy na
ochranuspotrebiteľa,bližšiukonkretizáciuvšakneposkytuje.Žalovanývsúvislostisosankciamiuviedol,
že Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere ( kde je uvedené aj ustanovenie o zmluvnej

pokute) nepredstavujú samostatný dokument oddelený od zmluvy o revolvingovom úvere . Z textu
zmluvy, konkrétne z bodu 13 zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že zmluvné ujednania sú nie
len neoddeliteľnou súčasťou zmluvy ( čo do právnej povahy) , ale sú súčasťou zmluvy aj z hľadiska
technického vyhotovenia danej zmluvy . Podľa bodu 13. zmluvy o revolvingovom úvere Riadnym
vyplnenímanáslednýmpodpisomtejtoŽiadosti/Zmluvyvšetkýmizúčastnenýmistranamiuzatvorilveriteľ

s Dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere , ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania
( na zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy) . Na to , aby bola zmluvná pokuta platne dojednaná sa
vyžaduje písomná forma takého ustanovenia. V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka zachovaná
je požiadavka na písomnú formu právneho úkonu , ak je listina obsahujúca právny úkon popísaná
konajúcou osobou. V kontexte dojednania o zmluvnej pokute to znamená, že listina obsahujúca takéto

dojednanie musí mať písomnú formu. Pojem "listina" je v právnom zmysle chápaný ako nosič určitého
obsahu ( v tomto prípade právneho úkonu, teda prejavu vôle smerujúceho k vzniku , zmene alebo zániku
práv a povinností , ktoré s týmto prejavom vôle právne predpisy spájajú). Z hľadiska ustanovenia § 40
ods. 3 Občianskeho zákonníka je písomná forma právneho úkonu zachovaná vtedy, ak je listina o tomtoprávnom úkone aj podpísaná. Zákon nevyžaduje , aby jednotlivé strany tvoriace listinu o právnom úkone
boli samostatne podpisované. Aj v súdnej praxi sa ustálil názor, že ak je listina o právnom úkone tvorená
viacerými listami ( hárkami) , potom na to , aby tvorili jednu listinu musia byť tieto spojené tak, aby tvorili

technickú jednotu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na stanovisko NS SR sp.zn. Cpj 33/01. A len
listina ako celok môže byť podpísaná. V tomto prípade je nesporné , že zmluvné dojednania zmluvy o
revolvingovom úvere tvoria technickú jednotu so zmluvou o revolvingovom úvere . Tieto dojednania sa
nachádzajú v tej istej listine ako zmluva samotná a preto podpis zmluvy o revolvingovom úvere je aj
podpisom zmluvných dojednaní ( rovnako ako ostatného obsahu umiestneného na jednotlivých listoch

(stranách )). Keďže listina ( v tomto prípade zmluva vrátane zmluvných dojednaní) je podpísaná , potom
je zachovaná písomná forma aj pre dojednanie o zmluvnej pokute. V bode 14 zmluvných dojednaní je
uvedená výška zmluvnej pokuty 0,04% denne z dlžnej sumy. Dojednaná zmluvná pokuta je preto plne
v súlade s § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka a k nemu vykonávacieho predpisu ( § 3a ods. 1 a 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.). Posúdenie súladu uplatňovaných zmluvných sankcií so zákonom a
teda skutočnosť , že sa predmetný rozhodcovský súd uvedeným aj zaoberal , pritom vyplýva z obsahu

odôvodnenia rozhodcovského rozsudku. Rovnako z odôvodnenia a obsahu rozhodcovského rozsudku
vyplýva , že rozhodcovský súd sa riadne zaoberal príslušnými predpismi na ochranu spotrebiteľa a to
zákonom č. 129/2010 Z.z. ako aj príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ( § 53 ods. 6 v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). To , že rozhodcovský súd sa údajne nezaoberal predpismi na
ochranu spotrebiteľa ostalo iba v rovine nepreukázaného tvrdenia.

Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní poukázala na to , že rozhodcovská
zmluva so spotrebiteľom nebola uzatvorená individuálne. Ide o zmluvu formulárovú na predtlačenom
formulári, ktorý prijal spotrebiteľ v rovnaký deň ako zmluvu o úvere. Na rozhodcovskej zmluve sa
doplnili údaje o spotrebiteľovi, číslo a dátum uzatvorenia zmluvy. V čl. 5 bode rozhodcovskej zmluvy

si účastníci dohodli, že akékoľvek spory medzi zmluvnými stranami budú riešené cestou príslušného
súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní. V bode 3 zmluvy sa uvádza, že spory môžu
byť riešené aj v súdnom konaní výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Žalobca
má právo výberu formy riešenia sporu je to však práve veriteľ, kto iniciuje konanie proti dlžníkovi
preto je právo dlžníka obrátiť sa na miestne príslušný všeobecný súd len zdanlivé a trvá len do času,

kým nepodá veriteľ návrh na začatie rozhodcovského konania. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje
informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne
znamená. Tieto podmienky splnené neboli a spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy
o úvere ani rozhodcovskej zmluvy a preto nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu ako zmluvnú

podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ
v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na
riadnom súde v mieste svojho bydliska. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nemôže
byť na podklade takejto rozhodcovskej zmluvy vydaný rozhodcovský rozsudok. Z uvedených dôvodov
použijúc eurokomformný výklad podľa ust. § 54 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach v prospech

spotrebiteľa žiadala, aby súd rozhodcovský rozsudok zrušil a zároveň aby odložil vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku.

Súd predvolal na pojednávanie účastníkov konania. Žalovaný a ani jeho právny zástupca sa
pojednávania nezúčastnili, pričom svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s tým, aby sa pojednávanie

uskutočnilo aj bez ich prítomnosti. Súd preto konal a vo veci napokon aj rozhodol podľa § 101 ods. 2
O.s.p. v ich neprítomnosti.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v marci 2013 zobral si pôžičku resp. uzavrel zmluvu o úvere so
žalovaným na sumu 1170 Eur. Po pár dňoch mu na jeho osobný účet došli peniaze, avšak nie suma

1170 Eur , ale len suma 1000 Eur. Pokiaľ ide o samotný akt podpisu zmluvy o úvere, ten sa odohral tak,
že on oslovil obchodnú zástupkyňu žalovaného, kedy kontakt na ňu našiel v schránke cez nejaký leták,
kde bolo kontaktné číslo. Dotyčná pani sa volala asi pani Gajdošová. Vysvetlil jej, že je vo finančnej
tiesni a či je možné, aby sa s ňou skontaktoval čo najrýchlejšie a to prípadne aj mimo úradných hodín.
Táto s tým súhlasila a on ju navštívil u nej doma v Jánovciach, kde podpisoval všetky dokumenty,

ktoré mali s pôžičkou súvis. Medzi týmito dokumentmi, ako sa neskôr dozvedel, bola aj rozhodcovská
zmluva, na ktorú ho vopred obchodná zástupkyňa neupozornila. Keď sa dotazoval, prečo podpisuje
toľko papierov a nielen zmluvu o úvere, bolo mu len oznámené, že všetky tieto papiere sú pripojené a
že je to súčasť pôžičky, ktoré je potrebné podpísať, aby mohol pôžičku dostať. Bolo mu povedané z jejstrany, že na schválenie pôžičky musia byť podpísané všetky papiere, ktoré mu predložila, nič bližšie mu
ohľadne týchto vecí nevysvetľovala a samotný akt podpisovania papierov netrval dlho. Samotný proces
uzatvárania zmluvy o úvere v domácnosti obchodnej zástupkyne spoločnosti mohlo trvať nejakých 10-15

minút , kedy obchodná zástupkyňa v kuchyni rozložila papiere a dala mu ich popodpisovať. Vie, že
mali naponáhlo ako on tak aj samotná obchodná zástupkyňa . Samotné dokumenty, ktoré podpisoval
nečítal podrobne, len zbežne si prešiel zmluvu o úvere a to kvôli tomu, že do tejto zmluvy obchodná
zástupkyňa spisovala jednotlivé údaje jednak týkajúce sa jeho osoby a jednak jednotlivých súm. Po
podpise týchto dokladov, mu oznámila, že musí počkať kým bude tento úver schválený. Nepamätal si,

či odchádzal domov od obchodnej zástupkyne s papiermi, ktoré podpisoval, vedel len, že tento úver
sa mal schvaľovať. Akým spôsobom sa dostal k uvedeným dokladom si nepamätal, ale zrejme mu to
bolo zaslané poštou. Následne na jeho účet boli poukázané finančné prostriedky ale len 1000 Eur,
ktoré následne on mal vrátiť v sume 2632 Eur a to v mesačných splátkach po 62,69 Eur. Tých splátok
malo byť 42. Čo sa stalo so sumou 170 Eur to nevedel a až dodatočne mu jeho právnou zástupkyňou
bolo oznámené, že táto suma bula stiahnutá za účelom nejakého splátkového kalendára, z ktorého by

si mala spoločnosť sťahovať v prípade, ak by bol v omeškaní. On predmetné splátky riadne splácal
a to až do septembra minulého roku, kedy poslednú splátku uhradil 17.9.2013. Nejaké ďalšie úhrady
zrealizoval vo výške 300 Eur avšak, až po podaní žaloby na rozhodcovskom súde. V júli minulého roku
ukončil pracovný pomer výpoveďou ku koncu augusta 2013 dohodou. Pracoval ako vychovávateľ vo
Reedukačnom centre. Následne si odišiel hľadať prácu do Bratislavy, kde si otvoril živnosť a zhruba

dva mesiace pracoval pre realitnú kanceláriu. V tom čase neuhrádzal žiadne splátky, nakoľko mu na ne
nevychádzalo. Vie, že ho telefonicky kontaktoval nejaký pán, ktorý žiadal, aby v úhradách pokračoval.
Keď mu vysvetľoval, že momentálne nemá z čoho a že by sa nedalo v tejto veci niečo robiť, bolo mu
oznámené, že má splatiť dve-tri splátky a až potom sa dá v tejto veci niečo podniknúť. Následne mu
bolo doručené len rozhodnutie rozhodcovského súdu bez toho, aby bol vopred nejakým spôsobom

upovedomený alebo vyzvaný na plnenie. On si až dodatočne cez internet vyhľadal, čo znamená toto
rozhodcovské rozhodnutie a následne sa kontaktoval aj s organizáciami na ochranu spotrebiteľa ako
je Združenie brániť sa oplatí alebo aj Združenie na ochranu spotrebiteľa. Telefonicky sa kontaktoval
aj so zamestnancami Komisie na ochranu spotrebiteľa pri ministerstve spravodlivosti, kde mal aj dlhší
rozhovor s pani Oroszovou, ktorá mu bližšie vysvetlila do akej situácie sa dostal. Tiež nevedeli pochopiť

prečo vopred nedostal z rozhodcovského súdu žalobu na vyjadrenie sa. Vysvetľoval im, že jediným
dokladom, ktorý z tohto súdu dostal, bol predmetný rozhodcovský rozsudok. Úhradu splátky 300 Eur
realizoval v septembri tohto roku, kedy mu pomohli jeho rodičia a brat.

Pripustil, že mal úverové zmluvy uzatvorené aj s inými subjektmi. V r. 2008-2009 v čase, kedy bola jeho

manželka na rodičovskom príspevku s dvoma ich deťmi finančne zabezpečoval rodinu on a v tých rokoch
bral pôžičku aj od Poštovej banky aj od Cetelemu či Pohotovosti. Aj tento úver od žalovaného mal slúžiť
na určitú jednorázovú výpomoc pri splácaní týchto ostatných pôžičiek, keďže na konci minulého roka v
rámci podnikateľskej činnosti nemal žiaden príjem, nakoľko mu nepouhrádzali faktúry a takto sa snažil
zabezpečiť rodinu. Už aj pri iných subjektoch sa mu stalo, že ho tieto doslova zdierali, kedy niekoľko

násobne preplatil požičanú sumu a napriek tomu požadovali od neho ďalšie financie. Rozhodcovské
rozsudky sa mu nakopili v tomto roku, uviedol, že asi v marci, resp. apríly, a aj skrz toho sa začal viacej
zaujímať o to, čo tieto rozhodcovské rozsudky znamenajú. Do podania tejto žaloby ho vohnalo aj to,
že keď si prečítal rozhodcovský rozsudok tak zistil v akom veľkom množstve sa tam navyšujú finančné
prostriedky, ktoré má zaplatiť advokátom. Údajne bol zo strany advokáta podniknutý pokus o zmier,

pričom to nie je pravda, jediným kontaktom ktorý mal pred doručením rozhodcovského rozsudku, bol už
ním spomínaný telefonický kontakt od jedného pána, ktorý trval na tom, aby splatil ďalšie splátky. Nemal
vedomosť o tom, že by bol býval obdržal výzvu právnej zástupkyne žalovaného zo dňa 27.12.2013.
Nemal žiadnu vedomosť o tom, že by vo veci rozhodcovského rozsudku , ktorého sa domáhal zrušenia v
tomto konaní , prebiehala nejaká exekúcia. Na tunajšom súde v júli tohto roku síce podával námietky voči

exekúcii ,avšak tá sa týka pohľadávky, ktorú voči jeho osobe vedie bývalá Istrobanka pričom záväzky
z tejto banky prešli na ČSOB.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, ako aj oboznámením sa so Zmluvou o revolvingovom
úvere č. 8300059887, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI

CREDIT Slovakia, s.r.o.. , s Rozhodcovskou zmluvou č. 8300059887, s rozhodcovským spisom sp.zn.
XXX/XX/XX Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s. r. o.,
so sídlom Krížna 56, Bratislava, so ŠTATÚTOM zo 7. mája 2008 Slovenského arbitrážneho súdu, sROKOVACÍM PORIADKOM zo 7. mája 2008 Slovenského arbitrážneho súdu ako aj ďalšími listinným
dôkazmi na základe čoho zistil tento skutkový stav :

Dňa 27.3.2013 žalobca ako dlžník uzavrel so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o revolvingovom úvere č.
8300059887. Na základe uvedenej zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi úverový limit vo výške 1.170,--
Eur, ktorý sa žalobca zaviazal splatiť 42 mesačnými splátkami, vždy v 16. deň v mesiaci, po 62,69 Eur
pri ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,02 %, priemernej RPMN 47,29 %. Predpokladaná RPMN úveru
po poskytnutí úveru bola 60,50 %. Celková čiastka, ktorú musel žalobca žalovanému vrátiť podľa tejto

zmluvy , t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru bola dohodnutá na sumu 2.632,98 Eur.

Súčasťou zmluvy boli Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o..

Zároveň dňa 27.3.2013 žalobca ako dlžník uzavrel so žalovaným ako veriteľom rozhodcovskú zmluvu

č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej a to jej článku 5 sa strany zúčastnené na tejto zmluve mali dohodnúť,
že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace
s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere , s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o
revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom
konanípredniektorýmznasledujúcichrozhodcovskýchsúdovpodľarokovaciehoporiadkutýchtostálych

rozhodcovských súdov a to Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Slovak arbitration court, s. r. o.,
IČO: 44130481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava zapísaného v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. : 52189/B alebo Victoria rozhodcovského súdu zriadeného pri
Victoria legal arbiter s. r. o., IČO : 44826460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica
zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č. : 16626/B.

Výber rozhodcovského súdu , ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh.

Podľa článku 6 uvedenej rozhodcovskej zmluvy rozhodcovské konanie bude vedené v slovenskom

jazyku pred jedným rozhodcom zapísaným v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu s
tým, že každý z účastníkov rozhodcovského konania má právo v lehote určenej stálym rozhodcovským
súdom navrhnúť za rozhodcu ktorúkoľvek z osôb zapísaných v zozname rozhodcov stáleho
rozhodcovského súdu podľa vlastného uváženia . V prípade , že všetky sporové strany navrhnú v
uvedenej lehote za rozhodcu rovnakú osobu , vec prejedná a rozhodne táto osoba. V prípade , že

sporové strany v uvedenej lehote nenavrhnú za rozhodcu rovnakú osobu alebo ak niektorá zo sporových
strán v uvedenej lehote nenavrhne za rozhodcu žiadnu osobu, ako aj v prípade ak vzniku odôvodnenej
pochybnosti o tom, ktorú osobu sporové strany určili ako rozhodcu, ustanoví rozhodcu, ktorý vec
prejedná a rozhodne, predseda stáleho rozhodcovského súdu.

Podľa článku 7 uvedenej rozhodcovskej zmluvy dlžník (rozumej žalobca v tomto konaní - poznámka
súdu) je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodov do štrnástich kalendárnych dní od
uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme.
Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení zaslané na
adresu sídla veriteľa (rozumej žalovaného v tomto konaní - poznámka súdu) najneskôr v posledný deň

lehoty.

Podľa článku 2 uvedenej rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej
zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom
a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa , pričom

vyhlasuje , že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.

Podľa článku 3 uvedenej rozhodcovskej zmluvy veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy
poučil dlžníka o dôsledkoch je uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej
zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o

revolvingovomúveresčíslomzmluvytotožnýmakoječíslotejtorozhodcovskejzmluvy(ďalejlenZmluva
o RÚ) , ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria , s porušením , ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v
rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia
sporov spočíva na žalobcovi.Z pripojeného rozhodcovského spisu sp.zn. 706/03/14 Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného
spoločnosťou Slovak arbitration court, s. r. o., so sídlom Krížna 56, Bratislava mal súd preukázané, že

rozhodcovským rozsudkom uvedeného orgánu zo dňa 14.5.2014 sp.zn. 706/03/14 bol žalobca v tomto
konaní označený ako žalovaný v uvedenom rozhodcovskom konaní zaviazaný zaplatiť žalovanému
v tomto konaní označenom ako žalobca v rozhodcovskom konaní do troch dní od právoplatnosti
uvedeného rozhodnutia sumu 2.382,22 Eur , zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania
vo výške 1,15 % ročne zo sumy 62,69 Eur od 17.5.2013 do 23.5.2013, zo sumy 62,69 Eur od 17.6.2013

do 17.6.2013, zo sumy 62,69 Eur od 17.7.2013 do 17.7.2013, zo sumy 62,69 Eur od 17.8.2013 do
17.9.2013, zo sumy 62,69 Eur od 17.9.2013 do zaplatenia , zo sumy 62,69 Eur od 17.10.2013 do
zaplatenia , zo sumy 62,69 Eur od 17.11.2013 do zaplatenia ,zo sumy 62,69 Eur od 17.12.2013 do
zaplatenia, zo sumy 2131,46 Eur od 23,12.2013 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto
zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu1.170,--Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková
suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.170,--Eur len 5,25 % ročný rok

z omeškania zo sumy 2.382,22 Eur do zaplatenia , trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za
rozhodcovské konanie 32,40 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 392,61 Eur. Uvedený rozsudok
bol doručený žalobcovi v tomto konaní ( t.j. žalovanému v rozhodcovskom konaní ) dňa 9.7.2014 a
právoplatným sa stal dňa 9.7.2014 a vykonateľným dňa 15.7.2014.

Z odôvodnenia uvedeného rozhodcovského rozsudku vyplynulo, že návrh vo veci bol na uvedený súd
podaný dňa 13.3.2014, čo napokon osvedčuje aj prijímacia pečiatka na samotnom návrhu založenom v
uvedenom rozhodcovskom spise. Ďalej z odôvodnenia uvedeného rozhodcovského rozsudku vyplynulo,
že dokazovanievuvedenomkonaníbolovykonanépostupompodľa§25ods.10Rokovaciehoporiadku
Slovenského arbitrážneho súdu na základe tvrdení a dôkazov predložených výlučne len žalobcom a to

konkrétne výpisom z obchodného registra žalobcu, plnomocenstvom , Zmluvou o revolvingovom úvere
č. 8300059887 zo dňa 27.3.2013, Rozhodcovskou zmluvou zo dňa 27.3.2013, kartou klienta - výpis z
internej evidencie žalobcu, pokusom o zmier pred začatím súdneho konania , prehľadom základných
úrokových sadzieb ECB a ostatným spisovým materiálom.

Rozhodcovská zmluva zo strany tohto orgánu podľa odôvodnenia jeho rozhodnutia bola vyhodnotená
ako dostatočne jasná, zrozumiteľná a individuálne dojednaná, uzatvorená v súlade s príslušnými
ustanoveniami § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, najmä § 53 ods. 4 písm.r), zákona č. 258/2001
Z.z. , zákona č. 250/2007 Z.z. a čl. 24 Smernice EPaR č. 2008/48/ES . Toto zistenie bolo vyvodené
zo zistených skutočností a to, že žalovaný ( rozumej žalobca v tomto konaní - poznámka súdu ) ako

spotrebiteľ bol v návrhu na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy poučený o dôsledkoch rozhodcovského
konania , rozhodcovská zmluva ( doložka) bola uzatvorená na samostatnej listine ( teda nebola
súčasťouvšeobecnýchzmluvnýchpodmienokposkytnutiaúveru),jejuzatvorenienebolopodmieňované
uzatvorením hlavného záväzku, teda Zmluvy o revolvingovom úvere, s ktorou súvisí , pričom naviac ,
dlžník - žalovaný ( rozumej žalobca v tomto konaní - poznámka súdu ) mal právo od tejto rozhodcovskej

zmluvy odstúpiť do 14 kalendárnych dní aj bez udania dôvodu , pričom toto právo nevyužil. Je teda
zrejmé,žežalovanýmalmožnosťvoľbyčiprijaťaleboneprijaťrozhodcovskúzmluvu,pričomrozhodnutie
prijať mohol v dostatočne dlhej dobe 14 dní zvrátiť odstúpením od zmluvy . Účastníci konania sa môžu
domáhať nápravy prípadného nesprávneho rozhodcovského rozhodnutia podaním žalobnej odpovede,
procesnými prostriedkami zákona o rozhodcovskom konaní a iných zákonov. Rozhodcovská doložka

nebola vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka, nakoľko nenúti spotrebiteľa riešiť spor
výlučne na rozhodcovskom súde a samotné dojednanie rozhodcovskej doložky nevylučuje spotrebiteľa
zo súdnej ochrany.

Ďalej z odôvodnenia uvedeného rozhodcovského rozsudku vyplynulo, že Slovenský arbitrážny súd

ako organizačná zložka Slovak arbitration court, s.r.o., bol zriadený v súlade s § 12 ods. 3 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní , pričom zriadenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku
č. 93A/2008. Vzhľadom na dohodu účastníkov konania o počte rozhodcov , je rozhodcovské konanie
vedené pred jedným rozhodcom , nakoľko si zmluvné strany rozhodcovskej zmluvy platne neurčili
osobu rozhodcu na prejednanie sporu a to rozhodcom určeným predsedom rozhodcovského súdu zo

zoznamu rozhodcov podľa § 4 ods. 2 písm. a/ Štatútu Slovenského arbitrážneho súdu. Za rozhodcu
bol menovaný JUDr. Tamara Pišková, ktorý funkciu rozhodcu prijal. Forma rozhodcovského konania
je vzhľadom na neexistenciu dohody zmluvných strán písomná v súlade s § 20 ods. 1 Rokovacieho
poriadku Slovenského arbitrážneho súdu.Podľa § 4 ods. 2 písm. a./ ŠTATÚTU zo 7. mája 2008 Slovenského arbitrážneho súdu ( ďalej len
ako " ŠTATÚT" ) Predseda pôsobí ako vybraná osoba podľa ZRK, najmä: ustanovuje rozhodcu alebo

obsadenie senátu zo zoznamu rozhodcov rozhodcovského súdu, ak sa na osobe rozhodcu (rozhodcov)
nedohodli zmluvné strany.

Podľa § 10 ods. 2 ŠTATÚTU pre strany, ktoré sa dohodli predložiť svoj spor na rozhodnutie
rozhodcovskému súdu, platí, že sa podrobujú štatútu a rokovaciemu poriadku rozhodcovského súdu,

platným v čase začatia rozhodcovského konania.

Podľa § 10 ods. 1 ROKOVACIEHO PORIADKU zo 7. mája 2008 Slovenského arbitrážneho súdu ( ďalej
len ako "ROKOVACÍ PORIADOK " ), v konaní pred rozhodcovským súdom rozhoduje jediný rozhodca,
ktorého na prejednanie a rozhodnutie vo veci ustanoví predseda rozhodcovského súdu v súlade so
štatútom. Výnimky z rozhodovania veci jediným rozhodcom sú možné na základe písomnej dohody

účastníkov pred začatím konania v rozhodcovskej zmluve, alebo v zmluve s rozhodcovskou doložkou.
Vo zvlášť obtiažnych prípadoch je predseda rozhodcovského súdu oprávnené určiť, že vec prejedná a
rozhodne určený trojčlenný senát a to aj vtedy, keď sa na tom sporové strany nedohodli.

Podľa § 12 ods. 2 ROKOVACIEHO PORIADKU k žalobe je žalobca povinný pripojiť kópiu rozhodcovskej

zmluvy, písomné vyjadrenie rozhodcu alebo rozhodcov, ak boli ustanovení, že prijímajú funkciu
rozhodcu, a dôkazy, o ktoré žalobca svoje tvrdenia opiera.

Podľa § 12 ods. 3 ROKOVACIEHO PORIADKU, ak žaloba neobsahuje náležitosti ustanovené v odseku
1,prípadne, ak nie sú k žalobe pripojené listiny uvedené v odseku2, je žalobca povinný tieto nedostatky

odstrániť v lehote určenej rozhodcovským súdom.

Podľa § 12 ods. 4 ROKOVACIEHO PORIADKU, v prípade, že žalobca v tejto lehote nedostatky
neodstráni a pre uvedené nedostatky nemožno v konaní pokračovať, rozhodcovský súd rozhodcovské
konanie zastaví.

Podľa § 7 ods. 1 ROKOVACIEHO PORIADKU Všetky písomnosti, ktoré sa vzťahujú na tú istú vec, najmä
podania, zápisnice, záznamy, rozhodnutia, tvoria rozhodcovský spis. Rozhodcovský spis sa zakladá po
prijatí žaloby.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších zmien a
doplnkov ( ďalej len ako "zák.č. 244/2002 Z.z.") účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona,( § 228 až 235

Občianskeho súdneho poriadku) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
(Napríklad § 53 Občianskeho zákonníka, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení

zákonač.397/2008Z.z.,zákonč.266/2005Z.z.oochranespotrebiteľaprifinančnýchslužbáchnadiaľku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 8/2008 Z.z., čl. 3 nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi
zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa ("nariadenie o spolupráci v
oblasti ochrany spotrebiteľa") (Ú.v. EÚ L 364/11, 9.12.2004).)

Podľa § 17 zák.č. 244/2002 Z.z., účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní
rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť
na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa § 41 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v

lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 1 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z., tento zákon upravuje

a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych
a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike,
b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.

Podľa § 3 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o
tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo

formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zák.č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou

iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 zák.č. 244/2002 Z.z., nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno
nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci

samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice
je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Podľa § 8 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z., zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na
osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia. Ak sa zmluvné strany

nedohodli ani na osobe rozhodcu (rozhodcov), ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia,

a) pri rozhodcovskom konaní s tromi rozhodcami každá zmluvná strana ustanoví jedného rozhodcu
a takto ustanovení rozhodcovia následne ustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu; ak zmluvná
strana neustanoví rozhodcu do 15 dní od požiadania druhej zmluvnej strany alebo ak dvaja ustanovení

rozhodcovia neustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu do 30 dní od ich ustanovenia, rozhodcu na
žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd,
b) pri rozhodcovskom konaní s viac ako tromi rozhodcami sa postupuje primerane podľa písmena a),
c) pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom tohto rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví
vybraná osoba alebo súd.

Podľa § 12 ods. 6 zák.č. 244/2002 Z.z., zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na
rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisomstáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania
pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.

Podľa§33ods.2zák.č.244/2002Z.z.,rozhodcovskýsúdmusírozhodnúťokaždomnávrhuuvedenomv
žalobealebovovzájomnejžalobealebouplatnenomdodatočnepočasrozhodcovskéhokonania;nesmie
však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza,
alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov

na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre
ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len
tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy
predchádzala nekalá obchodná praktika, nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.

Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. ( Občianskeho zákonníka) , v znení neskorších zmien a
doplnkov (ďalej len ako " Občiansky zákonník"), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.5.2014, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.5.2014, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.5.2014, dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa§52ods.4Občianskehozákonníkavzneníplatnomaúčinnomdo31.5.2014,spotrebiteľjefyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.5.2014, spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.5.2014, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.5.2014, ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r./ Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.5.2014,

za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.Podľa § 43 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40
písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo
vzájomnej žalobe.

Predovšetkým nebolo pochýb, že vzťah založený Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 27.3.2013 medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľskoprávnym a teda že uvedená
zmluva spĺňa náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákonných definícii jednak § 53 ods. 1 a násl.
Občianskeho zákonníka a jednak aj v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a

o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platného a
účinného v čase dojednania predmetnej zmluvy. V čase uzatvárania uvedenej zmluvy v zmysle vtedy
platného a účinného ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa za spotrebiteľskú zmluvu považovala
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom v
zmysle ods. 3 citovaného paragrafu dodávateľ bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a v zmysle ods.

4 spotrebiteľom bola fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z predloženej zmluvy o
revolvingovom úvere, ani z rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejme, aby žalobca pri uzatváraní
uvedenejzmluvykonalvrámcisvojejobchodnejalebopodnikateľskejčinnosti.Prespotrebiteľskézmluvy
je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom

zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ
nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože uvedená
zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje
týkajúce sa žalobcu. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto vzťahy založené touto zmluvou je potrebné
hodnotiť cez príslušnú právnu úpravu prijatú na ochranu spotrebiteľa.

Vo veci preto ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobcom ako
spotrebiteľom. Z toho dôvodu je podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkov
žalobca oslobodený od platenia súdnych poplatkov pre toto konanie.

Žalobca sa podaným návrhom na začatie konania domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku. Návrh
na začatie konania bol z jeho strany podaný v zákonom stanovenej lehote 30 dní, čo je zrejme z toho, že
predmetný rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 9.7. 2014 a návrh na začatie konania
bol na tunajší súd z jeho strany doručený dňa 8.8.2014.

Vykonaným dokazovaním má súd za to, že návrh bol podaný zo strany žalobcu dôvodne.

Podľa článku 6 rozhodcovskej zmluvy, ktorú sporové strany medzi sebou uzavreli rozhodcovské
konanie malo byť vedené pred jedným rozhodcom zapísaným v zozname rozhodcov stáleho
rozhodcovského súdu s tým, že každý z účastníkov rozhodcovského konania mal právo v lehote

určenej stálym rozhodcovským súdom navrhnúť za rozhodcu ktorúkoľvek z osôb zapísaných v zozname
rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu podľa vlastného uváženia . V prípade , že by sporové strany
navrhli v uvedenej lehote za rozhodcu rovnakú osobu , vec mala prejednať a rozhodnúť táto nimi
vybraná osoba. Iba v prípade , že by sporové strany v uvedenej lehote nenavrhli za rozhodcu rovnakú
osobu , alebo ak by niektorá zo sporových strán v uvedenej lehote nenavrhla za rozhodcu žiadnu osobu,

prípadne ako by vznikli odôvodnenej pochybnosti o tom, ktorú osobu sporové strany určili ako rozhodcu,
nastúpila by tu kreačná právomoc predsedu stáleho rozhodcovského súdu na ustanovenie rozhodcu ,
ktorý vec prejedná a rozhodne . Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že takýto postup v danom prípade
vôbec nebol dodržaný a teda žalobca v tomto sporovom konaní( t.j. žalovaný v rámci rozhodcovského
konania) bol v rozpore s obsahom rozhodcovskej zmluvy vylúčený z kreovania osoby rozhodcu pre

rozhodovanie sporovej veci medzi sporovými stranami. A to napriek tomu, ži si strany postup výberu
rozhodcu výslovne dojednali.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a./ ŠTATÚTU samotného Slovenského arbitrážneho súdu ustanovenie rozhodcu
zo zoznamu rozhodcov rozhodcovského súdu predsedom rozhodcovského súdu prichádzalo do úvahy

až potom, ak sa na osobe rozhodcu (rozhodcov) nedohodli samotné zmluvné strany. I podľa § 10
ods. 1 ROKOVACIEHO PORIADKU Slovenského arbitrážneho súdu v prípade ak v konaní pred
rozhodcovským súdom rozhoduje jediný rozhodca, môže tohto ustanoviť na prejednanie a rozhodnutie
vo veci predseda rozhodcovského súdu len v súlade so ŠTATÚTOM. Z obsahu rozhodcovského spisuje zrejmé, že žalobca v tomto sporovom konaní( t.j. žalovaný v rámci rozhodcovského konania) nebol
vôbec vyzvaný k navrhnutiu osoby rozhodcu v zmysle článku 6 rozhodcovskej zmluvy. Vzhľadom na
uvedené preto ani nie je zrejmé, ako rozhodca rozhodujúci v predmetnej veci dospel k záveru, že si

sporovéstrany,t.j.zmluvnéstranyrozhodcovskejzmluvyplatneneurčiliosoburozhodcu naprejednanie
sporu, a už vonkoncom nie je zrejmé, ako sa vysporiadal s dojednaním účastníkov o spôsobe kreovania
rozhodcu, na ktorom sa títo dohodli v rámci uvedeného článku 6 predmetnej rozhodcovskej zmluvy.

Aktedažalobcavosvojomžalobnomnávrhunamietal,žesinevyjednalosobitnerozhodcu,tatonámietka

v kontexte vyššie uvedeného bola namieste a už len z toho dôvodu súd musel predmetný rozhodcovský
rozsudok zrušiť, pretože podľa § 40 ods. 1 písm. g./ v spojení s § 17 zák. č. 244/2002 Z.z. bola
porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania , nakoľko žalobcovi nebola poskytnutá
možnosť na uplatnenie jeho práva na kreovanie rozhodcu v súlade s dojedaním obsiahnutým v článku
6 rozhodcovskej zmluvy.

Z pripojeného rozhodcovského spisu sp.zn. 706/03/14 Slovenského arbitrážneho súdu navyše ani
nevyplynulo akým spôsobom došlo ku kreovaniu rozhodcu, ktorý rozhodoval v danej veci. Podľa
odôvodnenia uvedeného rozhodcovského rozsudku za rozhodcu v danom rozhodcovskom konaní bola
menovaná I.. P. G., ktorú funkciu rozhodcu prijala. Z obsahu predloženého rozhodcovského spisu však
takéto menovanie vôbec nevyplýva , pričom podľa § 7 ods. 1 ROKOVACIEHO PORIADKU Slovenského

arbitrážneho súdu rozhodcovský spis sa zakladá až po prijatí žaloby a pričom ho podľa uvedeného
ustanovenia majú tvoriť všetky písomnosti, ktoré sa vzťahujú na tú istú vec, najmä podania, zápisnice,
záznamy a rozhodnutia. V rozhodcovskom spise však absentuje akýkoľvek poverovací akt zo strany
predsedu rozhodcovského súdu. Súdu nie je zrejmé, ako sa dospelo k záveru, že práve tento rozhodca
mal spor účastníkov prejednať a rozhodnúť.

Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku sp.zn. XXX/XX/XX zo dňa 14.5.2014 však
bola aj skutočnosť, že rozhodcovský súd rozhodol vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy .

Žalobca v žalobe namietal, že rozhodcovská zmluva nebola dojednaná individuálne , že žalobca

ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere ani rozhodcovskej zmluvy a preto
nemožnopovažovaťrozhodcovskúzmluvuakozmluvnúpodmienkudojednanúindividuálne.Dôsledkom
takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek
sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Naopak
žalovaný argumentoval tým, že rozhodcovská zmluva je individuálne uzavretým právnym úkonom, ktorú

zmluvné strany uzatvorili ako samostatný úkon a na osobitnej listine. Materiálna samostatnosť tejto
rozhodcovskej zmluvy vyplýva z obsahu rozhodcovskej zmluvy, z okolností jej vzniku, trvania a možného
jednostranného ukončenia.

Súd sa stotožnil s argumentom žalobcu, že predmetná rozhodcovská zmluva nebola individuálne

dojednaná. Jedná sa totiž o formulárovú zmluvu, ktorá bola žalobcovi predložená na predtlačenom
formulári, ktorú prijal v rovnaký deň ako samotnú zmluvu o revolvingovom úvere. Na uvedenom tlačive
sa doplnili len údaje žalobcu, číslo a dátum uzatvorenia zmluvy. Za individuálne dohodnutú zmluvnú
podmienku sa nepovažuje podmienka, ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná v rámci typovej
zmluvy a je obvyklé, že spotrebiteľ jej obsah nemení. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej

zmluve sa nestáva individuálne dohodnutou podmienkou len tým, že od nej spotrebiteľ neodstúpi. Inak
bytobolopopretiecelejfilozofieochranypredneprijateľnýmizmluvnýmipodmienkamivspotrebiteľských
zmluvách. Samotný poukaz žalovaného na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo
veci 3 M Cdo 14/2011 nemá vypovedaciu hodnotu, nakoľko týmto rozhodnutím v rámci mimoriadneho
dovolania Najvyšší súd z dôvodu nepreskúmateľnosti len zrušil uznesenia nižších súdov v súvislosti s

nevyrovnaním sa s možnosťou spotrebiteľa odstúpiť od rozhodcovskej doložky, avšak sám nevyslovil
právny názor na otázku významu neodstúpenia spotrebiteľa od neprijateľnej rozhodcovskej doložky

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom,
že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde
o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené anebolo možné meniť ich obsah. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci procesu kontraktácie obchodná
zástupkyňa žalovaného s odbornou starostlivosťou najprv poučila žalobcu o tom, čo rozhodcovská
zmluva vlastne znamená a následne mu nechala priestor na rozhodnutie a prípadnú voľbu tohto

prípadného riešenia ich budúcich sporov. Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil a
za také súd nepovažoval samotné vyhlásenie obsiahnuté v článku 3 rozhodcovskej zmluvy , pretože
z neho nie je výslovne zrejmé, že žalobcovi boli dôsledne objasnené skutočnosti, ktoré prejednanie
veci pred zvoleným rozhodcovským súdom pre neho prináša, npr. neobligátorné ústnej prejednávanie
sporov, prejednávanie sporov v mieste sídla rozhodcu a pod.. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že

celý kontraktačný proces vrátane uzavretia rozhodcovskej zmluvy sa odohral naraz a narýchlo, kedy
celý netrval dlhšie ako 15 minút. To vôbec nesvedčí o riadnom poučení žalobcu o jeho právach a
predovšetkým povinnostiach, ktoré mu z rozhodcovskej zmluvy mali vyplynúť. Súd preto vyhodnotil
rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným ako zmluvu( zmluvnú podmienku) , ktorá
nebola individuálne dojednaná.

Z tohto hľadiska následne pristúpil k hodnoteniu uvedenej rozhodcovskej zmluvy z pohľadu toho, či
predstavuje, resp. nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 a násl. Občianskeho
zákonníka.

V tejto súvislosti žalobca namietal, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už

musí spotrebiteľ nenávratne podrobiť a tak riešiť svoj spor pred rozhodcom, ktorý je pre spotrebiteľa
nepredvídateľný a má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského konania.
Žalobca má právo výberu formy riešenia sporu je to však práve veriteľ, kto iniciuje konanie proti dlžníkovi
preto je právo dlžníka obrátiť sa na miestne príslušný všeobecný súd len zdanlivé a trvá len do času,
kým nepodá veriteľ návrh na začatie rozhodcovského konania. Naproti tomu žalovaný poukázal na to,

že ak žalobca mohol od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť a tak spôsobiť zánik rozhodcovskej zmluvy bez
toho, aby zanikla aj zmluva o revolvingovom úvere, vzniká logicky legitímna otázka ako nemá možnosť
ovplyvniť to, či vec bude alebo nebude riešená v rozhodcovskom konaní, resp. pred akým súdom. K
výberu rozhodcu , resp. fóra , kde sa spor bude riešiť , dochádza pri podaní žaloby. Tento výber robí
strana podávajúca žalobu - nie teda iba jedna zmluvná strana. Obe zmluvné strany majú v zmysle ich

vzájomného vzťahu rovnaké práva a nie je možné hovoriť o žiadnej nerovnováhe.

K tejto právnej otázke súd predovšetkým poukazuje na to, že odstúpenie od zmluvy je možné iba v
prípade, že táto je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku
neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Ako už bolo vyššie

uvedené súd nepovažoval rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi sporovými stranami za individuálne
dohodnutú zmluvnú podmienku, keďže táto bola vopred žalovaným ako dodávateľom naformulovaná v
rámci typovej zmluvy. Tak ako súd už uviedol, zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve
sa nestáva individuálne dohodnutou podmienkou len tým, že od nej spotrebiteľ neodstúpi. Inak by to
bolo popretie celej filozofie ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských

zmluvách.

Súdny dvor v spojených veciach C-240/98 až C-244/98 konštatoval existenciu rizika, že spotrebiteľ
nedokáže poukázať na nekalú podmienku a vzniká otázka, prečo by tomu malo byť inak pri
možnosti výberu rozhodcovského konania neinformovaným spotrebiteľom vrátane procesu zvažovania

odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy.

Tak ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalú
rozhodcovskú doložku a nenamietne ju v súdnom konaní, tak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo,
že spotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku v rozhodcovskom konaní, a preto je treba

na ňu brať ohľad v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku a spotrebiteľa zbaviť jej účinkov v
súlade s vnútroštátnymi procesnými predpismi. Právo, ktoré by neumožňovalo zbaviť neinformovaného
spotrebiteľa účinkov nekalej rozhodcovskej doložky len preto, že od nej neodstúpil a pritom nebol
zastúpený v rámci kontraktácie advokátom, by odporovalo zásade efektivity unijného práva.

Podľa názoru súdu žalobcovi ako spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak žalovaný ako dodávateľ podá voči nemu žalobu
na rozhodcovskom súde. Kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné jeho mlčanie
považovať ani za súhlas ani za nesúhlas. Dodávateľ( žalovaný) núti spotrebiteľa ( žalobcu)spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom obchádzania
ustanovení Občianskeho zákonníka. Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému
zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie

dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je
právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi
dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. PL.ÚS 16/95 zo dňa 24.5.1995). Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení právne záväzného
pravidla správania sa zámerným použitím prostriedkov, ktoré samy o sebe nie sú zákonom zakázané,

v dôsledku čoho sa nastolený stav javí z hľadiska pozitívneho práva ako nenapadnuteľný. Konanie in
fraudem legis predstavuje postup, keď sa niekto chová formálne podľa práva ale tak, aby zámerne
dosiahol výsledok právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný a nežiaduci (nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 314/07 zo dňa 16. 12. 2008). Zmluvná podmienka núti žalobcu
ako spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch , ak sa
žalovaný ako dodávateľ bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom,

pokiaľ neodmietne dodávateľom pripravený návrh rozhodcovskej zmluvy (doložky). Rozhodcovský
súd je súkromnoprávnym orgánom, ktorý neoplýva atribútmi nositeľa verejnej moci. Vychádzajúc z
rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že žalovaný už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie
prípadných sporov na rozhodcovskom súde a je pravidlom, že sporové konanie vyvoláva dodávateľ.

V tom súd vidí neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky a táto v konečnom dôsledku robí rozhodcovskú
zmluvu dojednanú medzi účastníkmi za neplatnú.

V rámci ochrany spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou zmluvou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ
mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal.

Žalobca ďalej namietal, že pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre
priemerný subjekt práva. Žalovaný naproti tomu poukázal na to, že možnosť oboznámiť sa s predpismi
rozhodcovského súdu a s pravidlami rozhodcovského konania objektívne existovala nie len v čase
uzavretia rozhodcovskej zmluvy, ale aj počas plynutia lehoty na odstúpenie od nej či kedykoľvek

následne.

To že dojednané pravidlá tohto rozhodcovského konania nie sú dostatočne transparentné svedčí
samotný priebeh rozhodcovského konania tak ako už bolo vyššie naznačené . Napriek tomu, že podľa
článku 6 rozhodcovskej zmluvy mala každá zo zmluvných strán možnosť navrhnúť jednu osobu za

rozhodcu na rozhodovanie ich prípadného sporu, k čomu im mal nimi zvolený rozhodcovský súd dať
príslušný časový priestor , samotný Slovenský arbitrážny súd toto ujednanie odignoroval, zvolil postup ,
ktorým sám ustanovil rozhodcu pre rozhodcovské konanie dôvodiac to tým, že sa sporé strany na osobe
rozhodcu nedohodli. Ako už bolo vyššie uvedené súd tento postup vyhodnotil ako porušenie zásady
rovnosti účastníkov rozhodcovského konania odôvodňujúce zrušenie napadnutého rozhodcovského

rozsudku. Avšak pokiaľ by znenie článku 6 rozhodcovskej zmluvy v kontexte výberu rozhodcovského
orgánu malo byť vnímané tak, že sa vzhľadom na formuláciu vnútroorganizačného aktu ( štatútu tohto
rozhodcovského orgánu) a jeho rokovacieho poriadku nemá vôbec aplikovať a teda nemá sa umožniť
žalobcoviakospotrebiteľovizúčastniťsanakreovanírozhodcu,ktorýjehosporovúvecbuderozhodovať,
potom je nutné vnímať celú rozhodcovskú zmluvu ako neplatný právny úkon aj pre jeho rozpor s dobrými

mravmi.Niejepredsamožné,abynajednejstranevrámciformulovanejzmluvyžalovanýakododávateľ,
resp. veriteľ utvrdzoval žalobcu ako spotrebiteľa v tom, že bude mať právo podieľať sa na prípadnej
voľbe konkrétnej osoby rozhodcu v prípade sporu medzi nimi a na strane druhej zároveň v návrhu tejto
rozhodcovskej zmluvy určil za stále rozhodcovské súdy, spomedzi ktorých si účastníci môžu zvoliť jeden
z nich, také, ktoré neumožňujú jednotlivým účastníkom rozhodcovskej zmluvy fakticky podieľať sa na

výbere toho-ktorého rozhodcu , ktorý ich spor na stálom rozhodcovskom súde bude prejednávať, tak
ako im to vyplýva z iného článku predmetnej rozhodcovskej zmluvy.

Súd preto napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil.

Podľa § 40 ods. 2 zák.č. 244/2002 Z.z., ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.Žalobca v tomto konaní zároveň požiadal o odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského
rozsudku. V citovanom ustanovení § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. nie sú vymedzené podmienky,
ktoré musia byť splnené, aby bolo možné odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Je však

nepochybné, že dôvody odkladu musia spočívať na úvahe súdu o možnom úspechu vo veci samej
a v zabránení výkonu predmetného rozhodnutia. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť,
že napadnutý rozhodcovský rozsudok nadobudol vykonateľnosť dňa 15.7.2014. Súd v tomto konaní
vyhovel návrhu žalobcu a napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil. Zatiaľ uvedené rozhodnutie
nenadobudlo právoplatnosť a teda rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného

spoločnosťou Slovak arbitration court, s. r. o., so sídlom Krížna 56, Bratislava zo dňa 14.5.2014 sp.zn.
706/03/14, je naďalej právoplatný a vykonateľný a teda má charakter prípadného exekučného titulu na
vymáhanie plnení v ňom priznaných. Keďže v tomto prebiehajúcom súdnom konaní žalobca bol na
základe rozhodnutia tunajšieho súdu úspešný , avšak uvedené rozhodnutie dosiaľ nie je právoplatné
a teda samotný rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zo dňa 14.5.2014 sp.zn.
706/03/14taknestratilcharakterprípadnéhoexekučnéhotituluprevymáhanienárokovvňomuvedených

voči žalobcovi ,súd dospel k záveru, že v danom prípade sú tu dané dôvody na vyslovenie odkladu
vykonateľnosti uvedeného rozhodcovského rozsudku a to aj s ohľadom predídenie následnej prípadnej
reparácie už vykonanej exekúcie, ktorá by mohla z tohto rozhodcovského rozsudku do právoplatného
skončenia veci vyplynúť, potom , čo by úspešnosť žalobcu v tomto konaní bola právoplatne potvrdená.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 142 ods.1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal plný úspech v
spore priznal náhradu trov konania v plnej výške na účet jeho právnej zástupkyne. Uvedené trovy

konania predstavovali celkovú sumu 311,63 Eur a pozostávajú z trov právneho zastúpenia v uvedenej
výške, účtovaných podľa § 11 ods. 1 písm.b/, a § 13a vyhl. č. 655/2004 Z.z., keďže žalobca, ktorého
zastupovala jeho právna zástupkyňa bol spotrebiteľom a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej
zmluvy. Hodnota jedného úkonu právnej služby tak predstavovala pre rok 2014 sumu 61,87 Eur. Na
základe uvedeného súd preto priznal žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne odmenu pozostávajúcu

z 3 úkonov právnej služby po 61,87 Eur uskutočnených v roku 2014 , a to prevzatie a príprava právneho
zastúpenia, spísanie a podanie žalobného návrhu a zastupovanie klienta ( žalobcu) a zastupovanie
žalobcu na pojednávaní konanom dňa 20.10.2014. Ku každému z týchto uvedených úkonov právnej
služby vykonaným v roku 2014 súd ďalej priznal tiež 3x režijný paušál v zmysle § 16 cit. vyhl. vo výške
po 8,04 Eur. Celková hodnota úkonov právnych služieb za zastupovanie žalobcu v tomto konaní tak

predstavovala sumu 185,61 Eur a celková suma režijných paušálov v celom tomto sporovom konaní
sumu 24,12 Eur.

Trovy právneho zastupovania žalobcu tvorili aj cestovné náhrady jeho právnej zástupkyne podľa § 16
cit. vyhl. za použitie motorového vozidla na cestu na pojednávanie dňa 20.10.2014 pri spotrebe PHM vo

výške 6,8 l / 100 km vyplývajúcej z technického preukazu vozidla predloženého právnou zástupkyňou
žalobcu. Pri vzdialenosti medzi Spišskou Novou Vsou a Košicami 77, 149 km ( vzdialenosť miest určená
podľa internetovej stránky pri prejazde cez Krompachy), sume základnej
náhrady podľa opatrenia MPSVaR č. 632/2008 Z.z. vo výške 0,183 Eur na 1km jazdy a pri cene PHM-
benzín dňa 14.10.2014 vo výške 1,330 Eur/ l, tak cestovné náhrady za účasť na uvedenom pojednávaní

spolu by predstavovali sumu 31,32 Eur/ ( 2x 0,068x1,278 Eur/ l x 77, 149 km)+( 2x 0,1350 x 77, 149
km)/ Súd pri výpočte amortizácie použil hodnotu, ktorú si uplatnila právna zástupkyňa žalobcu, t.j. sumu
0,135 Eur / km a nie hodnotu vyplývajúcu z opatrenia MPSVaR č. 632/2008 , t.j. sumu 0,183Eur/km,
keďže súd nemôže prekročiť v tomto prípade návrhy účastníkov a preto aplikoval sumu určenú právnou
zástupkyňou žalobcu, ktorá bola nižšia ako oficiálne stanovená suma základnej náhrady. Keďže si však

tieto trovy právna zástupkyňa uplatnila len vo výške 21.86 Eur, súd ich priznal v tejto výške keďže súd
nemôže prekročiť v tomto prípade návrhy účastníkov.

Ďalej trovy právneho zastupovania pri zastupovaní žalobcu jeho právnou zástupkyňou tvorí podľa §
17 cit. vyhl. uplatnená náhrada za stratu času spôsobenú cestou na pojednávanie dňa 20.10.2014 na

trase medzi Spišskou Novou Vsou a Košicami v trvaní 1 h 24 min (časová dĺžka trasy určená podľa
internetovej stránky ) a za každú aj začatú polhodinu v sume 13,40 Eur
pre rok 2014, a teda v celkovej výške 80,04 Eur ( 13,40 Eur za 1 polhodinu x 6 polhodín /pri ceste
na pojednávanie dňa 11.5.2010/Na základe uvedeného tak celkové trovy právneho zastupovania žalobcu v tomto konaní predstavovali
sumu 311,63 Eur / t.j. úkony právnych služieb: 185,61 Eur + hodnota režijných paušálov: 24,12 Eur +

hodnota cestovných náhrad: 21,86 Eur + hodnota náhrad za stratu času: 80,04 Eur /.

Všetky vyššie priznané trovy konania súd priznal na účet právnej zástupkyne žalobcu, ktorý v zmysle §
149 O.s.p. je určený za platobné miesto pre neúspešného žalovaného a na úhradu týchto trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon

Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené

ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)