Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/381/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114225063
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114225063.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Ing. Ján Gandžalu, PhD. v právnej veci žalobcu AB 1 B.
V., so sídlom Amsterdam, Strawinksylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, registračné číslo: 560 07
043, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., so sídlom 1. mája
173/11, 911 01 Trenčín (do 07. 09.2015 so sídlom Piaristická 707/25 Trenčín), IČO: 47 234 679, adresa

pre doručovanie písomností H. XXXX/XXX, XXX XX A., proti žalovanej R. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom U. XX, XXX XX N. N., v konaní o zaplatenie 1.613,04 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/278/2014-35 zo dňa 30.04.2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu čo do zvyšku zamietol (druhý výrok), a v súvisiacom
výroku o trovách konania (tretí výrok) p o t v r d z u j e.

Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, alebo súd „prvej inštancie“, resp.
„prvoinštančný súd) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 30.04.2015 zaviazal žalovanú na
zaplatenie istiny 317,66 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,25 % ročne z istiny 317,665 Eur od
15.11.2013 do zaplatenia (prvý výrok), vo zvyšku žalobu zamietol (druhý výrok). Žalovanej nepriznal

náhradu trov konania (tretí výrok). V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že predmetom
úverovej spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 28.04.2011 bolo poskytnutie
bezúčelového úveru vo výške 1 700 Eur. Nakoľko v zmluve absentujú náležitosti vyžadované v § 9
ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., a to dátum konečnej splatnosti úveru v
dátumovom vyjadrení (písm. f/), uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov (písm. j/) a údaj o výške
počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky

priraďovať k jednotlivých nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia (písm. k/), súd prvej inštancie s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného
zákona považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná z úveru čerpaného čiastkou 1 700
Eur uhradila celkovo 1 382,34 Eur, preto ju okresný súd zaviazal na zaplatenie istiny 317,66 Eur,
predstavujúcejrozdielmedzičerpanýmúveromavrátenousumouavprevyšujúcejčastižalobuzamietol.
Zároveň zaviazal žalovanú na zaplatenie zákonného úroku z omeškania 8,25 % ročne z priznanej

istiny od 15.11.2013, t.j. od uplynutia lehoty na zaplatenie celého zostatku úveru v zmysle žalobcom
odoslanej výzvy. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou § 142
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) vychádzajúc z toho, že úspech bol na strane
žalovanej, ktorá však priznanie náhrady trov konania nenavrhla a zo súdneho spisu trovy pre žalovanú
nevyplývajú, preto jej neboli priznané (tretí výrok).

2. Proti zamietajúcemu výroku rozsudku okresného súdu podal žalobca (prostredníctvom právneho
zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie, navrhnúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vecvrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
tak, že v žalobe v celom rozsahu vyhovie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil
tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočného zistenia skutkového stavu a z nesprávneho

právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na to,
že obligatórnou zmluvnou náležitosťou v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.z. je aj
ročná percentuálna miera nákladov vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy,
pričom podľa § 19 uvedeného zákona v spojení s Prílohou č. 2 je pre výpočet ročnej percentuálnej

miery nákladov (ďalej len RPMN) rozhodujúci dátum čerpania úveru, nie dátum uzatvorenia zmluvy.
Právna úprava nekonkretizuje formu, akou má byť RPMN vyjadrená (konkrétne číslo, alebo určité
rozpätie ohraničené minimálnou a maximálnou hodnotou RPMN). V prípade hotovostných pôžičiek nie
je žalobcovi v čase podpisu úverovej zmluvy známy presný dátum odoslania finančných prostriedkov
na účet klienta ako údaj potrebný pre výpočet presnej výšky RPMN. Zmena dátumu poskytnutia úveru
môže ovplyvniť výšku RPMN. Žalovaná súhlasila s tým, že presná výška RPMN jej bude oznámená

po poskytnutí úveru, čo je v súlade s § 269 ods. 3 Obchodného zákonníka, prvá veta. K obligatórnej
zmluvnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch (výška, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a poplatkov) uviedol, že je potrebné vychádzať z čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice
Európskeho parlamentu Rady Európy č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, v zmysle
ktorého zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa,

pričom podľa tabuľky zhody tejto Smernice a zákona o spotrebiteľských úveroch je čl. 10 ods. 2 písm. h/
Smernice bežnou a úplnou tranzpozíciou (bez možnosti voľby) k § 9 ods. 2 písm. k/ zákona. poukázal na
to, že v úverovej zmluve uviedol výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa v bode 40, obsahujúcom
počet splátok 84 s tým, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za
vedenie úverového účtu, úroky a prípadne úhrada za poistenie a poplatok za možnosť zmeny splátok,

ak z údajov v ÚZ nevyplýva inak (Hlava 5 § 1). Lehota splatnosti je 84 mesiacov po poskytnutí úveru, a
to do 15. dňa v poslednom mesiaci, pričom prvá splátka je splatná mesiac od dátumu poskytnutia úveru.
Dátum splatnosti druhej splátky a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počnúc
kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Odvolateľ napokon
tvrdil, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odvodzuje od formalistického znenia strohých zákonných

noriem bez eurokomforného výkladu práva a v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora z 28.01.2010 vo
veci Uniplex (UK) Ltd, C-406/08. Poukázal aj na stanovisko sudcu Ústavného súdu SR O.V. vo veci
I. ÚS 547/2012.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

4. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok - ďalej len „CSP“) vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom
ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario za
použitia § 177 ods. 2 CSP a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku,

ktorým žalobu čo do zvyšku zamietol (druhý výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (tretí výrok)
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 , 3 CSP).

5. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny
poriadok účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 je súd povinný aplikovať Civilný sporový poriadok v

zmysle jeho § 470 ods. 1 / (prechodné ustanovenie).

6. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke
dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy,

ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred
a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú

zmluvu.

7. Podľa čl. 5 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v prípade
zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musiabyť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7 ods. 2

8. Podľa bodu 31 Smernice 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, zmluva o úvere by mala
zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ
oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú.

9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 28.04.2011,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

10. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 28.04.2011,

na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a

zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

11. Podľa § 2 ods. 1, 2 písm. f), j), k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k
28.04.2011, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane
najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné

spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej

miery nákladov, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

12. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k

28.04.2011 (ďalej iba zákon), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

13. Podľa § 563 Obč. zák., ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanoveným právnym predpisom alebo

určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

14.Podľa§565Obč.zák.,akideoplnenievsplátkach,môževeriteľžiadaťozaplateniecelejpohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

15. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutým rozhodnutím odvolací súd konštatuje,
že rozhodnutie okresného súdu v časti, v ktorej zamietol žalobu, je vecne správne. Odvolací súd sa
(v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP) v zásade stotožňuje aj s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je
síce stručné, ale dostatočne jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, čím spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia

uvedené v § 220 ods 2 CSP. K argumentom žalobcu uvedeným v odvolaní odvolací súd na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s § 387 ods. 2 CSP) uvádza nasledovné:
15.1 Právny vzťah účastníkov konania sa ako tzv. absolútny obchod spravuje Obchodným zákonníkom,
ale vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverového právneho vzťahu aj všeobecnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskom práve obsiahnutými v § 52 a nasl. a zákonom č. 129/2010

Z. z. spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 28.04.2011, kedy vznikol právny vzťah z úverovej
zmluvy č. XXXXXXXXXX medzi právnym predchodcom žalobcu Home Credit Slovakia, a. s. Piešťany
a žalovanou (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch). Úver bol poskytnutý právnym predchodcom
žalobcu ako dodávateľom žalovanej ako spotrebiteľke, pretože bol poskytnutý na iný účel ako na výkonzamestnania, povolania alebo podnikania. Ustanovenia Obchodného zákonníka predstavujú všeobecnú
právnu úpravu, ku ktorej je zákon o spotrebiteľských úveroch lex specialis, čo znamená jeho prednostnú
aplikáciu. Nie je preto možné nahradiť špeciálnym zákonom pevne danú obligatórnu náležitosť zmluvy

dohodou zmluvných strán o spôsobe umožňujúcom dodatočné určenie obsahu záväzku v zmysle ust.
§ 269 ods. 3 Obchodného zákonníka tak, ako to tvrdí odvolateľ. Odvolací súd nespochybňuje tvrdenie
odvolateľa o tom, že zmena dátumu poskytnutia úveru môže ovplyvniť výšku ročnej percentuálnej
miery nákladov. Práve z tohto dôvodu zákonodarca vyžaduje ako ďalšiu zmluvnú náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v § 9 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch ročnú percentuálnu

mieru nákladov vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere (teda nie v čase čerpania úveru). Úverová zmluva obsahuje dojednanie, v ktorom je ročná
percentuálna miera nákladov uvedená rozpätím od 33,5 % do 27,30 % a v ďalšej časti vysvetlivku, že
presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru a klientka súhlasí s tým, že presná výška RPMN
jej bude oznámená veriteľom po poskytnutí úveru. Takúto možnosť zjednávania ročnej percentuálnej
miery nákladov úveru uvedený zákon neumožňuje. Je totiž výlučne vecou veriteľa, ktorého postup

dlžník nemôže ovplyvniť, kedy peniaze z titulu úveru dlžníkovi poukáže. Veriteľ by mal peniaze z
úveru dlžníkovi poskytnúť v deň uzavretia úverovej zmluvy, kedy je RPMN nad akúkoľvek pochybnosť
známa. Ak tak urobí neskôr, musí znášať riziko zmeny RPMN vo svoj prospech, ale aj neprospech a
je neprípustný prenos tejto zodpovednosti za postup veriteľa na dlžníka. Podľa § 19 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch sa RPMN spotrebiteľského úveru vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe

č. 2, ktorý predstavuje základnú rovnicu vyjadrujúca rovnosť poskytnutého spotrebiteľského úveru
na jednej strane a splátok a poplatkov na strane druhej. Základná rovnica kladie do rovnováhy na
ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú
hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej. V časti II táto právna úprava umožňuje aplikáciu
dodatočných predpokladov na výpočet RPMN práve pre prípad, že niektorý z požadovaných vstupných

údajov nie je možné zistiť okamžite (napr. ak zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje spotrebiteľovi
čerpať peňažné prostriedky ľubovoľne, alebo ak neexistuje pevný splátkový kalendár a pod.). Uvedenie
ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere iba percentuálnym rozpätím, a
nie presnou hodnotou zakladá zákonnú fikciu bezúročnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 11 ods. 1
písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie právny predpis v tejto časti rozhodnutia

nevykladal formalisticky tak, ako tvrdí žalobca.

16. Odvolací súd sa stotožňuje so súdnom prvej inštancie aj v tom, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 28.04.2011 (dátum akceptácie návrhu zo dňa 06.04.2011 právneho predchodcu žalobcu
žalovanou) neobsahuje ani dohodu zmluvných strán o výške, počte a termínoch splátok istiny, úroku

ani poplatkov v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. V rubrike označenej
bodom 40 zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje údaj o počte splátok 84 aj údaj o splatnosti prvej
aj nasledujúcich mesačných splátok. V rubrike č. 39 je uvedený údaj o mesačnej splátke 51,96 eur
bez upresnenia, či ide o výšku splátky len istiny, len úrokov alebo iných poplatkov, alebo je v tejto
čiastke zahrnutá ako splátka istiny, tak úrokov a iných poplatkov, v akej sume alebo akým pomerom

sa tá - ktorá splátka člení na jednotlivé časti. Podľa zmluvných dojednaní sú neoddeliteľnou súčasťou
úverovej zmluvy Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. no aj ich Hlava
5/, § 1, veta štvrtá uvádza len všeobecným spôsobom, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná
časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a prípadne úhrada za poistenie a
poplatok za možnosť zmeny splátky, ak z údajov úverovej zmluvy nevyplýva inak. Každý dlžník má

právo vedieť, či ešte spláca istinu, alebo už spláca úrok, alebo spláca poplatky. Splátky úveru nie sú
dohodnuté ako anuitné, kedy by bolo vychádzajúc z podstaty tohto inštitútu zrejmé aspoň to, že z každej
splátky istá časť pripadá na istinu, úrok, prípadne na poplatky. Anuitnou je v zmysle finančného slovníka
splátka, ktorá má rovnakú výšku počas celej doby splatnosti dlhu a je splácaná v pravidelných, väčšinou
mesačných intervaloch. Splácaním anuitnými splátkami klesá v splátke podiel úrokov a zvyšuje sa podiel

umoreniaistiny.Spotrebiteľmá,čobolozmyslomprijatiauvedenejprávnejúpravy,poznaťvopredspôsob
umorovania úveru, čo ovplyvňuje jeho rozhodnutie, či vôbec uzatvoriť úverovú zmluvu. V tejto súvislosti
súdpoukazujenabod31Smernice2008/48/EHSozmluvách ospotrebiteľskom úvere,vzmyslektorého
by zmluva o úvere mala zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie,
aby sa mohol spotrebiteľ oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú.

17. Nie je porušením práva Európskej únie tranzpozícia článku 10 ods. 2 písm. h/ Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/1948/ES (podľa ktorého má zmluva o úvere uvádzať výšku, počet a frekvenciu
splátok spotrebiteľa) do vnútroštátneho právneho poriadku podrobnejším spôsobom v § 9 ods. 2písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch (výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov), pokiaľ vychádzajúc zo znalostí miestnych pomerov a správania sa poskytovateľov úverov
precizuje podmienkyzmluvyospotrebiteľskomúvere.Vzťahkomunitárnehoprávakprávnymporiadkom

členských štátov určuje zásada prednosti (prvýkrát vymedzená Súdnym dvorom Európskej únie /ďalej
iba „Súdny dvor“/ v prípade Costa v. ENEL, C-60/64), ktorá sa aplikuje v prospech všetkých záväzných
noriem komunitárneho práva. Smernice (na rozdiel od priamo použiteľných nariadení) záväzujú členský
štát, ktorému sú určené, len čo do cieľa, ktorý sa má dosiahnuť. Ponechávajú na orgány členského štátu,
rešpektujúc rôznorodosť právnych poriadkov, ako transponujú smernicu do vnútroštátneho práva. Len

pre prípad, že štát smernicu neimplementoval v určenom čase, vyvinul Súdny dvor doktrínu jej priameho
účinku (viď napr. rozhodnutie Van Duyn v. Home Office, Case 41/74). Nepriamy účinok smerníc (Von
Colson and Kamann v. Land Nordhein-Westfalen, Case 14/83) spočíva v povinnosti členského štátu
vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a cieľa smernice. Súdy sú povinné aplikovať nepriamy
účinok smernice pri výklade vnútroštátnych predpisov prijatých za účelom transpozície smernice. Súd
prvej inštancie v prejednávanej veci vyložil vnútroštátne ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona

o spotrebiteľských úveroch práve s ohľadom na znenie a účel predmetnej smernice tak, aby sa
ňou dosiahol sledovaný výsledok, ktorým je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany sporu, čo je aj
rozhodnutie v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci Uniplex. Cieľom smernice č. 2008/48/ES o
zmluváchospotrebiteľskomúvere bolozlepšiťkvalituochranyprávdlžníka-spotrebiteľaajpožiadavkou
na jeho včasné informovanie (pred vstupom do záväzkového právneho vzťahu) o termíne, počte a

splatnosti splátok dlhu. V prejednávanej veci súd prvej inštancie pri aplikácii a výklade ust. § 9 ods. 2
písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch postupoval v súlade s komunitárnym právom.

18. Aj keď zmluva o spotrebiteľskom úvere má písomnú formu, nie je naplnená druhá časť kumulatívnej
podmienky podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch, teda neobsahuje náležitosti

podľa § 9 ods. 2 písm. j/ a § 9 ods. 2 písm. k/ tejto právnej úpravy. Nakoľko ide o kumulatívne podmienky,
tieto musia byť naplnené súčasne, preto je spotrebiteľský úver potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Okresný súd preto správne žalovanú zaviazal na zaplatenie rozdielu vo výške 317,66 eur
medzi čerpaným úverom (1 700 eur) a vrátenou čiastkou (1 382,34 eur). Rovnako správne postupoval
súd prvej inštancie pri priznávaní úroku z omeškania.

19. S napadnutým výrokom je súvisiaci aj výrok o náhrade trov konania (tretí výrok), ktorý odvolací súd
ako vecne správny rovnako potvrdil. Úspech žalobcu v konaní je 19,69 %, jeho neúspech 80,31 % a
ich pomer 60,62 % v prospech žalovanej (§ 255 ods. 2 CSP). Žalovanej však v konaní pred súdom prvej
inštancie trovy nevznikli.

20. V odvolacom konaní vznik trov na strane žalovanej preukázaný nie je, napriek jej úspechu v
odvolacom konaní jej preto náhrada trov odvolacieho konania nebola odvolacím súdom priznaná (§ 396
ods. 1 za použitia § 255 ods. 1 CSP).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného

alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).