Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 3, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/282/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214206002
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214206002.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľky: BECK FINANC s.r.o. IČO: 35 830 522, so sídlom

Bratislava ul. Pečnianska 5-7 , v konaní zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORECKÝ A PARTNERI
s.r.o. so sídlom Bratislava Grösslingova 50 proti odporcovi : F. Z. nar. XX.X.XXXX bytom E. V.. K. XX/
XX , o zaplatenie 984,60 Euro s prísl. sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .
Súd odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa XX.X.XXXX navrhovateľka súdu doručila návrh, ktorým sa domáhala, aby súd odporcu u zaviazal
zaplatiť jej 984,60 Euro s prísl. , spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý
deň omeškania od 23.8.2010 do zaplatenia a trovy konania na tom skutkovom základe, že s odporcom

dňa 22.5.2010 uzatvorila nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci, na základe ktorej prevzal
objednaný tovar, za ktorý jej mal zaplatiť 984,60 Euro. Doteraz odporca túto sumu nezaplatil a preto
v nájomnej zmluve si dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % za každý deň omeškania s tým, že ak
nájomca sa dostane do omeškania so splácaním viac ako tri mesiace akejkoľvek splátky alebo jej časti ,
stávajú sa zvyšné splátky nájomného splatnými.

Súd vykonať dokazovanie vypočutím navrhovateľky nemohol, pretože sa na pojednávanie nedostavila ,

jej právny zástupca neúčasť neospravedlnil .

Súd vykonať dokazovanie vypočutím odporcu nemohol, pretože ten sa na pojednávanie nedostavil
( napriek riadnemu a včasnému predvolaniu ).

Vzhľadom na túto procesnú situáciu súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej
veci zo dňa XX.X.XXXX, osobitných zmluvných ustanovení pre nájomnú zmluvu s následnou kúpou
prenajatej veci č.XX XXXXXX, formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Dňa XX.X.XXXX účastníci konania uzatvorili nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci č.
XXXXXXXX. Na lícnej strane tejto zmluvy sa uvádza , že jej predmetom je 5 veci , avšak čitateľne sú

uvedené iba tieto veci : nože 1, vozík 1 , vysávač 1. Ostatné predmety tejto zmluvy nie je možné
zistiť z obsahu predloženej zmluvy. Zároveň je uvedená kúpna cena týchto vecí v sume 749 Euro ( bez
uvedenia konkrétnej ceny tej ktorej veci, pričom ide o 4 samostatné veci ) . V časti nájomná zmluva
je uvedená cena tovaru v sume 749 Euro, záloha nájomného 0, prvá mimoriadna splátka nájomnéhov sume 160 euro , zostávajúca čiastka v sume 589 Euro, finančné navýšenie v sume 235,60 Euro a
zostávajúca cena nájomného v sume 824,60 Euro.
V tomto konaní navrhovateľka sa domáha zaplatenia sumy 984,60 Euro a ako právny dôvod uviedla,

že táto suma predstavuje nedoplatok na dohodnutom nájomnom. Súd predovšetkým zisťoval, či zmluva
z ktorej navrhovateľka uplatňuje sporné právo je platný právny úkon aj z pohľadu ust. §-u 37 OZ.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa §451 ods. 1 a 2 OZ
Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa keď sa oprávnený dozvedel , že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť

1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Medzi účastníkmi konania teda bola uzavretá spotrebiteľská zmluva , pri uzavretí ktorej odporca bol v
postavení spotrebiteľa, a navrhovateľka v postavení dodávateľa . Je bezpochybné, že v tomto prípade

bola použitá vopred dodávateľom pripravená formulárová zmluva , obsah ktorej odporca nemohol vôbec
ovplyvniť a keď chcel, aby dostal tovar musel prijať podmienky navrhovateľky. Na tento právny vzťah ( o
nájme veci s následnom kúpou prenajatej veci ) treba aplikovať všetky zákonné ustanovenia na ochranu
spotrebiteľa najmä ust. §- 52 a nasl . OZ .
Právna úprava kladie na platnosť právnych úkonov mnohé požiadavky a ich nesplnenie sankcionuje

neplatnosťou samotného právneho úkonu. Jedným zo zákonných ustanovení, ktoré je z hľadiska
platnosti právneho úkonu relevantné, je ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré pozitívne
vymedzuje podmienky, za ktorých sa právny úkon považuje za platný, a tým aj účinný, t. j. schopný
vyvolať právne následky. V tomto ustanovení zákon kladie osobitné požiadavky na vôľovú stránku osoby
robiacej právny úkon a na jej prejav. Z tohto hľadiska musí byť právny úkon urobený predovšetkým

slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Právny úkon je urobený slobodne, ak k prejavu vôle nebol
účastník prinútený určitými skutočnosťami, bez ktorých by k takému úkonu nedošlo. Slobodu vôle
konajúceho vylučuje násilie (či už vo forme fyzického alebo psychického donútenia), ktoré spočíva v
takom nátlaku na vôľu konajúceho, ktorý vylučuje, aby sa jeho vôľa akokoľvek uplatnila. Násilie pritom
musí mať takú povahu a intenzitu, aby sa uplatnenie vôle donucovaného vylúčilo a aby sa nahradila

vôľou donucujúceho, pričom nezáleží, či vychádza od druhého účastníka alebo od inej osoby. Rovnako
tak náležitosťou právneho úkonu je i vážnosť vôle, pričom právny úkon je urobený vážne, ak vôľa
smerujenaozajkuskutočneniuprávnehoúkonu.Vôľaniejevážna,akprejavujúcinechcelvyvolaťprávne
následky, ktoré by inak v dôsledku prejavu takej vôle nenastali. Ďalšou náležitosťou prejavu je jehourčitosť. Určitosť sa musí týkať určenia účastníkov, ďalej podstatných zložiek obsahu právneho úkonu
a predmetu, ktorého sa právny úkon týka. Prejav vôle je neurčitý, ak je neurčitý jeho obsah.
Neurčitý prejav je teda zrozumiteľný, ale jeho obsah nie je určitý (napr. niekto prejaví zrozumiteľne vôľu,

že chce od niekoho kúpiť vec, ale pritom prejaví svoju vôľu tak, že nie je isté, či chce kúpiť vec A alebo
vec B).
V prípade nedostatku týchto náležitostí právneho úkonu následky právneho úkonu pre jeho absolútnu
neplatnosť nenastanú. Na neplatnosť právneho úkonu súd musí vždy prihliadnuť, pretože absolútna
neplatnosť znamená, že vznik, zmena alebo zánik práv alebo povinností podľa absolútne neplatného

právneho úkonu vôbec nenastali; táto neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od
začiatku (ex tunc).
Súd pri posudzovaní predmetnej nájomnej zmluvy následnou kúpou prenajatej veci vo svetle vyše
uvedených dospel k záveru, že tento právny úkon je neurčitý. Nie je konkretizovaný jeho predmet tak,
aby nebolo možné ho zameniť inou vecou toho istého druhu. Keďže sa jedná o nájomnú zmluvu takáto
konkretizácia veci je bezpodmienečne potrebná napr. v prípade uplatnenie práva spotrebiteľom - pri

uplatnení reklamácie . Okrem toho táto zmluva neobsahuje jasný a jednoznačný údaj ( pre bežného
spotrebiteľa zrozumiteľným spôsobom ) výšku nájomného , pretože sa v tej časti, kde sa vôbec spomína
nájomné , sú uvedené také údaje, ktoré sa ( asi ) týkajú spotrebiteľského úveru. Tieto údaje ( o predmete
zmluvy , o výške nájomného , doby trvania nájomného pomeru ) v nájomnej zmluve musia byť uvedené
konkrétne a jednoznačne , v opačnom prípade takýto právny úkon treba považovať za neurčitý a ako

taký treba považovať za absolútne neplatný podľa §-u 37 ods. 1 OZ. Predmetná nájomná zmluvy
tieto údaje neobsahuje resp. pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľným spôsobom , preto túto zmluvu
súd považuje za neplatnú pre jej neurčitosť . Na základe neplatnej zmluvy však odporcovi nevznikla
povinnosť platiť nájomné. Z titulu nájomného teda súd návrhu vyhovieť nemohol. Treba dodať , že pre
bežného spotrebiteľa zrejme je úplne nepochopiteľné, prečo sa spomína úver, keď on podpísal nájomnú

zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci.

Pri neplatnosti právneho úkonu by prichádzalo do úvahy nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Inštitút bezdôvodného obohatenia upravuje Občiansky zákonník vo svojej VI. časti, tretej hlave, ust.
§ 451 - § 459. Všeobecná skutková podstata bezdôvodného obohatenia je zakotvená v § 451 ods. 1

OZ, ktoré zákon chápe ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo
sa bezdôvodne obohatil a právo toho, na koho úkor k obohateniu došlo, požadovať vydanie, o čo sa
povinný obohatil. Konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia sú taxatívne vymenované v
ust. § 451 ods. 2 a § 454 OZ a patrí k nim i plnenie z neplatného právneho úkonu. V tomto prípade je
vznik bezdôvodného obohatenia založený na tom, že právny úkon, na základe ktorého došlo k plneniu,

je od začiatku (ex tunc) neplatný, i keď síce formálne existoval. Špeciálnou úpravou bezdôvodného
obohatenia vo vzťahu k neplatnej alebo zrušenej zmluve je ust. § 457 OZ, podľa ktorého je každý z
účastníkov takejto zmluvy povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Toto ustanovenie má
teda reštitučný charakter spočívajúci v obnovení predchádzajúceho stavu. V každom prípade vzniku
bezdôvodného obohatenia ust. § 456 OZ zakotvuje povinnosť jeho predmet vydať tomu, na úkor koho

bol získaný.
V prejednávanej veci nárok vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd od 1.5.2014 je povinný s
prihliadnutím na ust. §-u 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť
1. mája 2014) aj bez návrhu prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. To znamená , súd zisťoval, či nárok
navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný , teda či toto právo bolo na súde
uplatnené v zákonnej premlčacej lehote podľa §-u 107 ods.1 OZ, teda v lehote dvoch rokov odo dňa keď
sa oprávnený dozvedel , že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa

dohodnutých podmienok predmetnej zmluvy dňom nasledujúcim po tretej nezaplatenej splátke sa stali
všetky splátky nájomného splatnými ( teda dňom 25.8.2010 ) , preto navrhovateľka mohla svoje právo
na súde uplatniť 26.8.2010 a od tohto dňa začala jej plynúť dvojročná premlčacia doba na uplatnenie
tohto práva na súde a vypršala 26.8.2012. Súd považuje za potrebné dodať, že ak by bola uzavretá
platná nájomná zmluva, aj v tom prípade by sa právo na zaplatenie nájomného mohlo uplatniť na súde

prvý krát v deň nasledujúci po splatnosti všetkých splátok nájomného teda dňom 26.8.2010 a v tom
prípade by platila trojročná premlčacia doba a uplynula by 26.8.2013. Návrh na súd bol však podaný
dňa 27.3.2014 , teda po uplynutí premlčacej doby. Súd preto návrh zamietol, , aj keď sa odporca ako
spotrebiteľ v tomto spore premlčania nedovolal.O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. §-u 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému odporcovi
nepriznal náhradu trov konania, keďže mu týmto konaním žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.