Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 6P/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715200332
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Šimek

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2715200332.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matka W.. W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. M. X, XXX
XX M., zastúpená: JUDr. Alena Arbetová, advokátka, Námestie sv. Martina 3A, 908 51 Holíč a otec R.. B.
W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX M., t.č. B. K. XX, XXX XX M., zastúpený: Advokátska
kancelária Machová s.r.o., Čulenova 2A/2621, 909 01 Skalica, IČO: 36864544 o úpravu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e mal. F. do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 28.1.2015.

Obidvaja rodičia sú o p r á v n e n í zastupovať a spravovať majetok maloletého dieťaťa v bežných
veciach s účinnosťou od 28.1.2015.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. F. s účinnosťou od 28.1.2015 do 31.8.2015 sumou 80,-
eur mesačne a s účinnosťou od 1.9.2015 naďalej sumou 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky.

Nedoplatok na výživnom za čas od 28.1.2015 do 30.9.2015 v sume 210,- eur je otec p o v i n n ý
zaplatiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s mal. F. nasledovne :
- každý týždeň v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod.
- každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod.,
s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať

v mieste jej bydliska a otec je povinný po ukončení styku maloleté dieťa matke v určenom čase na
rovnakom mieste vrátiť.

Súd konanie o návrhu otca na zverenie mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov
z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka podala na tunajší súd dňa 28.01.2015 návrh, ktorým žiadala zveriť mal. F. do svojej osobnej
starostlivostiaotcoviurčiťvýživnénamaloletéhovsume200,-eurmesačnesúčinnosťouod01.09.2013.
Zároveň žiadala upraviť styk otca s maloletým na každú párnu sobotu v čase od 10.00 hod do 18.00 hod
akaždúnepárnunedeľuvčaseod12.00hoddo18.00hod.Svojnávrhmatkaodôvodnilatým,žesotcommaloletého spolu žili v spoločnej domácnosti od augusta 2011. Oddelene spolu žili v jednej domácnosti
od roku 2014 do januára 2015. Matka následne odišla s maloletým k jej rodičom. Starostlivosť o
maloletého zabezpečuje matka. Matka svoj návrh dňa 22.05.2015 doplnila s tým, že otec s maloletým

manipuluje, navádza ho voči matke, chce poškodiť vzťahy medzi matkou a maloletým, čím narušuje
jeho zdravý a psychický vývoj. Otec na maloletého do novembra 2014 neprispieva na výživu maloletého.
Matka navrhla upraviť styk otca s maloletým na každý párny víkend v roku v sobotu od 14.00 hod. do
16.00hod. za prítomnosti matky.

Otec sa k návrhu písomne vyjadril s tým, že s návrhom matky nesúhlasí a navrhol zverenie mal.
F. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otec býva u jeho rodičov. Otec uviedol, že má
vytvorené vhodné podmienky na striedavú starostlivosť. Styk otca s maloletým prebieha problematicky,
je nepravidelný, závisí od rozhodnutia matky.

Otec dňa 06.07.2015 na pojednávaní zobral svoj návrh na zverenie mal. F. do striedavej osobnej

starostlivosti späť. Súhlasil s tým, aby mal. bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Nesúhlasil s
výškou výživného, otec navrhol výšku výživného 70,- eur mesačne.

Okresný súd Skalica uznesením č.k. 6P/21/2015-183 zo dňa 31.08.2015 ponechal mal. F. v osobnej
starostlivosti matky s tým, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. F. každý týždeň v utorok a piatok od

15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že
matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať v mieste
jej bydliska a otec je povinný maloleté dieťa matke v určenom čase na rovnakom mieste vrátiť.

K dohode rodičov neprišlo. Na pojednávaní dňa 30.09.2015 matka navrhla upraviť styk na každý párny

utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu sobotu a nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod. Otec
s návrhom matky na úpravu styku nesúhlasil. Žiadal upraviť styk tak, ako bolo upravené predbežným
opatrením.

Zástupca kolízneho opatrovníka navrhol zveriť mal. F. do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť

výživné podľa jeho finančných možností a schopnosti vzhľadom na opodstatnené potreby maloletého.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, zástupcu kolízneho opatrovníka, potvrdeniami o
príjmoch, správami ÚPSVaR a Sociálnej poisťovne, potvrdením o štúdiu, správou zo šetrenia pomerov
zo dňa 5.5.2015, rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 11C/118/2011-44, psychologickou správa zo

dňa 9.9.2015 a zistil tento skutkový stav veci:

Z výsluchu matky súd zistil, že mal. pochádza z partnerského vzťahu s otcom dieťaťa. S otcom žili
spolu od 8/2011 do 1/2015. Najskôr od 8/2011 spolu žili v jej byte. Potom od 6/2013 do 11/2013 bývali u
matkiných rodičov. Následne od 12/2013 bývali v rodinnom dome až do 1/2015. V súčasnej dobe matka

zabezpečuje celodennú starostlivosť mal. F., je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok
vo výške 203,20 eur a rodinné prídavky vo výške 23,52 eur mesačne. Od 1.9.2015 opäť pracuje pre
realitnú kanceláriu S., len na dohodu o vykonaní práce. Mesačne by mala dosahovať príjem 80,- eur.
Mal. F. je zdravým dieťaťom. Otec za 1/2015 zaplatil 100,- eur, za február zaplatil 80,- eur, marec, apríl,
máj, jún za každý mesiac zaplatil 70,- eur. Nad rámec bežného výživného otec neprispieva. Stretávanie

otca s mal. prebieha tak, že otec napíše sms, že by chcel byť s mal. F.. Väčšinou mu matka vyhovie,
pokiaľ je to možné, ale nie na časový rozsah ako chce otec, ale na kratší čas. Zo začiatku interval
stretnutí bol častejší, aj na celý deň. Postupne sa tento styk obmedzoval z toho dôvodu, že mal. začal
mať nočné mory, trápil sa. Maloletý sa matky pýtal vetu, či otca vyhodila z domu. Taktiež sa mal. pýtal
či ho bije. Keď sa ho matka spýtala odkiaľ má takéto vety mal. povedal, že „tata to povedal“. Mal. sa v

noci strháva, je nekľudný, nespí dobre, plače. V noci zo sna vykrikuje. Tieto problémy keď sa s otcom
rozišli neboli. Tieto problémy na strane mal. začali koncom februára. Preto začala viacej obmedzovať
stretávanie otca s mal. Pri odovzdávaní maloletého otcovi dáva matka otcovi proti podpisu odkedy -
dokedy môže tráviť čas s mal. s tým, že ak nedodrží tento čas bude upovedomovať políciu. Posledné
dva mesiace mal. odmieta chodiť k otcovi. Mal. F. matke hovorí, že otec na matku hovorí zlé veci. Matka

sa snaží mal. prehovárať aby išiel. S výnimkou jednej situácie sa matke vždy podarilo mal. presvedčiť,
aby išiel s otcom. Pokiaľ si príde otec pre maloletého a tento plače a odmieta s otcom ísť, tak otec odíde
sám. Maloletého neberie na silu. Pokiaľ ide o nočné mory ktoré sa vyskytovali v období marec, apríl
2015, tieto nočné mory ustali po tom čo otcovi obmedzila styk a keď mal. prestal prespávať u otca poobede. Maloletý sa stretáva aj s matkinými rodičmi. U starých rodičov býva aj bez matky, väčšinou tam
býva sám na hodinu - dve. Bez matky tam ešte nespal. Pokiaľ ide o nástup mal. do škôlky matka chcela,
aby nastúpil už 1.9.2015, nikde ho však nezobrali. Škôlky boli obsadené. Matka nechce, aby maloletý

prespával po obede u otca, ale chce, aby si maloletý najskôr zvykol prespávať po obede v škôlke. Matka
navrhla upraviť styk tak ako uviedla na začiatku, aby maloletý nemusel prespávať po obede u otca, chce
vyčkať aspoň 3-4 mesiace, než si zvykne spávať v škôlke.

Z výsluchu otca súd zistil, že otec býva v 3 izbovom byte u jeho rodičov. V spoločnej domácnosti býva

s rodičmi. Zamestnaný je v R. M., kde zarába 1.117,08 eur mesačne. Pracovný čas má pružný. Zväčša
chodí na šiestu, v práci je cca do 15.00 hod. Otec má zatiaľ celkom 2 vyživovacie povinnosti, k mal.
F. a mal. Y. W., nar. XX.XX.XXXX. Na mal. Y. mal určené výživné 80,- eur. Plnoletá dcéra N. ukončila
štúdium 31.8.2015. Momentálne by mala byť zamestnaná v N. M.. Otec vníma jeho vzťah a maloletého
ako bezproblémový. Raz keď pre maloletého prišiel tak plakal, ale keď už je v aute, maloletý sa smeje,
je veselý. Keď končí čas a pozerá sa na hodinky a mám ísť maloletého odviezť naspäť k matke, maloletý

reaguje tak, že sa chce ešte hrať, ešte nechce ísť domov. Mal. keď je s otcom za matkou neplače, za
matkou sa nepýta. Pokiaľ ide o čas trávený s mal. počas styku poukazuje na to, že má veľmi krát čas,
obmedzený. Chcel by s ním ísť na plaváreň, do ZOO, ale nemôže. Takže s mal. ide buď k nim domov,
na štadión a podobne. Taktiež chodí k rodičom na záhradu, taktiež so psom. Otec sa s mal. o matke
nerozpráva. Pokiaľ ide o to čo uvádzala matka, že mal. sa mal matky pýtať, resp. hovoriť že či ho nezbila,

či ho matka vyhodila z domu alebo že mal. by mal mať druhú matku otec nič takéto mal. nehovoril. Pokiaľ
ide o stretávanie nie je pravdou, že by F. zakaždým plakal. Keď si príde pre maloletého a on nechce
niekedy ísť, nikdy sa nestalo, že by ho zobral na silu, že by ho vytrhol matke z rúk. Keď maloletý nebude
chcieť ísť, nebude ho brať na silu. Nechá maloletého u matky a odíde. Takáto situácia, že odmietol s
otcom odísť sa stala len jedenkrát. Bolo to 14.8.2015. Do marca než začalo obmedzovanie styku mal.

u otca bez problémov poobede zaspal. Nebol s tým žiadny problém. Vzťahy medzi matkou a otcom sú
negatívne. Stretnutie prebieha tak, že si príde pre mal., ktorý je držaný matkou za ruku. Otec je vyzvaný,
aby podpísal lístok, na ktorom je uvedené odkedy - odkedy môže byť s mal.

Obaja rodičia uviedli, že je zhoda ohľadom úhrady výživného doposiaľ za január 100,- eur, február 80,-

eur, marec až júl vrátane za každý mesiac 70,- eur, august 60,- eur, september 60,- eur.

Zástupca kolízneho opatrovníka uviedol, že sa pridržiava písomne podaných správ zo šetrenia pomerov.
Upresňujeme, že otec bol v minulosti na úrade dvakrát oznámiť problém ohľadom stretávania sa s mal.
Nebola to sťažnosť, ale len oznámenie, čo sa štandardne deje aj v iných prípadoch. Navrhol upraviť

styk tak, ako je uvedené v predbežnom opatrení s tým, že navrhli zmeniť piatok na štvrtok a pokiaľ
ide o stretnutie raz za dva týždne v nedeľu na celý deň aj s prespaním u otca. Vníma to ako prípravu
maloletého do škôlky. Zmenu z piatka na štvrtok z toho dôvodu, že piatok nevyhovuje ani jednému z
rodičov.

Z písomnej správy z prešetrenia pomerov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Senici zo dňa
05.05.2015 mal súd preukázané, že styk otca s maloletým prebieha tak, že matka maloletého prichystá,
otcovi dá podpísať záznam odkedy - dokedy má byť maloletý u otca. Maloletý ide k otcovi bez problémov.
Niekedy u otca spí počas dňa. Vo večerných hodinách ho otec privedie k matke. V noci maloletý býva
plačlivý. ÚPSVaR uviedol, že v súčasnosti je potrebné u maloletého zachovať primárne väzby na matku,

nakoľko v tomto rannom období sú pre dieťa nevyhnutné. Trvá silná závislosť na matku.

Zpotvrdeniaoštúdiumalsúdpreukázané,žeN.W.,nar.XX.XX.XXXXukončilaštúdiumdňa31.08.2015.

Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 11C/118/2011-44 súd manželstvo otca a S. W. rozviedol a

schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom tak, že mal. N. a
mal. Y. zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil povinnosť platiť výživné na mal. N. vo výške
120,- eur mesačne a na mal. Y. vo výške 80,- eur mesačne.

Z psychologickej správy zo dňa 9.9.2015 súd zistil, že s rodinou spolupracovali od júla do septembra

2015, celkom bolo zrealizovaných 11 konzultácií. Rodičia majú v súčasnosti konfliktný vzťah, ich
komunikácia je problémová, zo strany otca takmer žiadna. Otec sa s matkou odmieta stretnúť okrem
situácií, kedy si preberá a odovzdáva syna. Obaja rodičia majú s maloletým vytvorený bezpečný a
kvalitný vzťah, primeraný veku dieťaťa. Matka podporuje vzťah maloletého k otcovi. Záverom boloodporučené upraviť styk otca s maloletým bez prítomnosti matky. Zo správy je tiež zrejmé, že maloletý
F. bol v prítomnosti otca veselý, hravý, srdečný, spontánny. Otec sa voči maloletému správal pozorne,
venoval sa mu, snažil sa reflektovať jeho potreby.

Zo správ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Senici mal súd preukázané, že matka poberá štátnu
sociálnu dávku rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne a prídavok na dieťa v sume 23,52
eur mesačne.

Z potvrdenia zamestnávateľa otca mal súd preukázané, že otec pracuje v spoločnosti R. M. M.. M..L..T..,
kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.117,08 eur mesačne.

Podľa § 36 ods. 1 Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,

súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o

osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk

maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3
Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný

plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62
ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny
záver, že v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine bol návrh matky na úpravu práv a povinností
rodičov k maloletému F. dôvodný, nakoľko rodičia maloletého nežijú spolu v spoločnej domácnosti. Pri
rozhodovaní súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletého súd prihliadol na záujem maloletého a

dospel k záveru, že bude v jeho záujme, ak bude zverený do osobnej starostlivosti matky, t.j. toho rodiča,
ktorý mu v súčasnosti zabezpečuje celodennú starostlivosť. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal aj
z tvrdení rodičov, ktorí sa napokon v tejto otázke zhodne a uviedli, že súhlasia s tým, aby maloletý bol
zverený do osobnej starostlivosti matky. Šetrením pomerov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny neboli
zistené žiadne nedostatky v starostlivosti zo strany matky o maloletého. Súd je toho názoru, že zverením

maloletého do osobnej starostlivosti matky mu budú lepšie zabezpečené podmienky a predpoklady na
jeho riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť s ohľadom na útly vek maloletého (2 a pol roka) a
jeho prirodzenú fixáciu na matku a preto súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky. Keďže
otec svoj návrh na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti zobral späť, súd v tejto časti
konanie s poukazom na § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zastavil.

Súd zároveň rozhodol, že zastupovať a spravovať majetok maloletého sú oprávnení obidvaja rodičia,
nakoľko v konaní neboli zistené závažné dôvody, pre ktoré by súd musel niektorého z rodičov v tejto
otázke diskvalifikovať.

Súd má súčasne v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine povinnosť určiť, ako má rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Súd určil otcovi povinnosť
platiť výživné na maloletého F. sumou 80,- eur mesačne od 28.01.2015 do 31.08.2015 a sumou 200,-
eur mesačne od 01.09.2015 naďalej, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Súd určil otcovi
povinnosť prispievať na výživu maloletého s účinnosťou od podania návrhu na súd, teda od 28.1.2015.

V tejto súvislosti súd poznamenáva, že v danom konaní sa jedná o konanie, ktoré môže začať i bez
návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu výživného od konkrétneho požadovaného
času, ale ani požiadavkou konkrétnej výšky výživného. Súd neurčil výživné na maloletého spätne s
účinnosťou od 1.9.2013 tak, ako to žiadala matka vo svojom návrhu, nakoľko matka nepreukázaladôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý nepodala návrh skôr. Súd pri určovaní výšky výživného
prihliadol na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinných, teda rodičov. Matka býva v rodinnom dome s maloletým F.. Matka je v

súčasnej dobe s maloletým F. na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20
eur mesačne, rodinné prídavky vo výške 23,52 eur mesačne a príjem vo výške 80,- eur mesačne, ktorý
jej vyplýva z dohody o vykonaní práce pre Realitnú kanceláriu S.. Súd prihliadal i na to, že matka je ten
z rodičov, ktorý sa osobne stará o mal. dieťa, čím sa podieľa tiež na výžive mal. dieťaťa a z tohto dôvodu
pripadá väčšia časť hradenia odôvodnených potrieb maloletého práve na toho rodiča, ktorý nemá dieťa

v osobnej starostlivosti, v tomto prípade otca. Maloletý F. je v celodennej starostlivosti matky, je zdravým
dieťaťom. Výdaje má bežné, matkou vyčíslené napr. na oblečenie 100,- eur mesačne, stravovanie 180,-
eur mesačne, rôzne výdaje na hygienu, detská kozmetika 20,- eur mesačne, plienky 25,- eur mesačne,
vlhčené servítky 10,57 eur mesačne, rôzne výlety, hračky a pod. Otec žije v spoločnej domácnosti u
rodičov. Otec pracuje v spoločnosti R. M. M.. M..L..T.., kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške
1.117,08 eur netto. Otec mal do 31.8.2015 celkom 3 vyživovacie povinnosti, a to k dcére N. v sume

120,- eur mesačne, mal. Y. 80,- eur mesačne a k mal. F.. Od 1.9.2015 otcovi ubudla jedna vyživovacia
povinnosť k dcére N., nakoľko táto ukončila dňa 31.8.2015 štúdium na Strednej zdravotníckej škole a v
štúdiu nepokračuje. Otec tak od 1.9.2015 má už len 2 vyživovacie povinnosti. Vzhľadom ku skutočnosti,
že v priebehu konania nastala výrazná zmena pomerov na strane otca, spočívajúca v zmene počtu
vyživovacích povinností, rozhodol súd tak, že otcovi určil povinnosť platiť výživné na mal. F. v sume

80,- eur za obdobie od 28.1.2015 do 31.8.2015 a v sume 200,- eur mesačne od 1.9.2015 naďalej.
Podľa zaužívanej súdnej praxe výživné má predstavovať cca 20% až 30% z dosahovaného príjmu
výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou oprávnené. Čo sa týka výšky
výživného súd zaviazal otca platiť výživné na maloletého F. za obdobie od 28.1.2015 do 31.8.2015 vo
výške 80,- eur mesačne, čo pri zohľadnení ostatných dvoch už skôr určených vyživovacích povinností

k mal. Y. 80,- eur a N. 120,- eur, tvorí spolu sumu 280,- eur, čo tvorí približne 25% z dosahovaného
čistého príjmu otca (1.117,08 eur). Nakoľko od 1. 9. 2015 otcovi ubudla vyživovacia povinnosť k plnoletej
dcére N. súd zaviazal otca platiť výživné od 1.9.2015 na maloletého F. vo výške 200,- eur mesačne, čo
pri zohľadnení už skôr určenej vyživovacej povinnosti k mal. Y. 80,- eur, tvorí spolu sumu 280,- eur, čo
tvorí približne 25% z dosahovaného čistého príjmu otca. Otcovi tak po odrátaní vyživovacích povinností

celkom v sume 280,- eur, zostane z príjmu suma 837,- eur len pre seba a vlastnú spotrebu, naproti tomu
matka má rodičovský príspevok 203,20 eur, príjem z dohody o vykonaní práce 80,- eur a pre maloletého
rodinné prídavky 23,52 eur a výživné od otca 200,- eur, teda spolu sumu 506,72 pre seba i maloletého.
Súd má za to, že otec je s ohľadom na jeho súčasnú životnú situáciu schopný platiť takto určené
výživné, pričom táto suma podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam povinného,

tak aj odôvodneným potrebám oprávneného a súčasne pri takto určenom výživnom sa realizuje právo
maloletého podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Čo sa týka výdavkov obidvoch rodičov, treba
si uvedomiť, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičom a preto pri rozhodovaní o výške
výživného neboli v tomto smere pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi.

Vzhľadom na určenie výživného od podania návrhu, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za čas
od 28.1.2015 do 30.9.2015 v sume 210,- eur, ktorý je otec povinný zaplatiť k rukám matky do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd pri určení nedoplatku vychádzal z nesporných skutočností
uvádzaných rodičmi, keď otec mal uhradené výživné za 01/2015 v sume 100,- eur, 02/2015v sume 80,-
eur, 03/2015 až 07/2015 vrátane za každý mesiac 70,- eur, 08/2015 v sume 60,- eur a 09/2015 v sume

60,-eur.Tedavmesiacoch01/2015až02/2015nedoplatokotecnemal,vmesiacoch03/2015až07/2015
za každý mesiac má otec nedoplatok v sume 10,- eur (80-70), v mesiaci 08/2015 nedoplatok 20,- eur
(80-60) a v mesiaci 09/2015 nedoplatok 140,- eur (200-60), spolu teda 210,- eur.

Súd napokon upravil styk otca s mal. F. tak, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletým každý týždeň

v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.00 hod.
do 18.00 hod. Zásadná nezhoda rodičov pri úprave styku spočívala v tom, či môže alebo nemôže
maloletý prespávať u otca raz za dva týždne v nedeľu po obede. Treba tiež uviesť, že matka v
priebehukonanianiekoľkokrátmenilasvojepostojekotázkestýkaniasaotcasmaloletým.Matkažiadala
pôvodne v návrhu upraviť styk na párnu sobotu od 10.00 do 18.00 a nepárnu nedeľu od 12.00 do

18.00 bez prítomnosti matky, neskôr zmenené len na párnu sobotu od 14.00 do 16.00 za prítomnosti
matky a napokon aj to zmenené na párnu nedeľu od 15.00 do 18.00 opäť bez prítomnosti matky.
Otec tiež najskôr požadoval striedavú starostlivosť, ktorú neskôr zobral späť. Bez ohľadu na neustále
sa meniace požiadavky rodičov, súd požiadal Referát poradensko-psychologických služieb ÚPSVaRSenica o vykonanie pohovoru psychológa s rodičmi a maloletým a posúdenie ich výchovného vplyvu
na maloletého, zistenie ich vzájomných citových väzieb s ohľadom na záujmy maloletého. Súd mal
preukázané, že medzi rodičmi je problémová komunikácia, ich vzťahy sú značne naštrbené, majú

medzi sebou konfliktný vzťah. Naproti tomu vzťah medzi rodičom a dieťaťom je bezproblémový, obaja
rodičia, matka i otec majú vytvorený s maloletým bezpečný a kvalitný vzťah. Súd má za to, že neustále
nedorozumenia medzi rodičmi a ich neusporiadané vzťahy, nepravidelný režim maloletého pokiaľ ide
o interval stretnutí s otcom môžu ohrozovať a narušovať priaznivý psychický vývin maloletého. Je
nepochybné, že otec maloletého má právo podieľať sa na riadnej výchove maloletého dieťaťa, má právo

na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s maloletým, pričom je
potrebné rešpektovať právo maloletého na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom, teda i k otcovi
(ktorých vzájomný vzťah je s poukazom na závery psychológa bezpečný a kvalitný), samozrejme vždy
je však zároveň potrebné prihliadať na záujem maloletého, ktorý je prvoradý. Napriek deklarovanej
snahe a ochote rodičov riešiť nezhody ohľadom stýkania sa s maloletým je zrejmé, že medzi rodičmi
neprišlo k zmierneniu ich napätých vzájomných vzťahov ani do posledného pojednávania, ba práve

naopak, ich vzájomné vzťahy sa ešte viac a viac zhoršujú. Rodičia si zrejme dostatočne neuvedomujú,
že ich značne naštrbené vzťahy sa postupne prenášajú aj na maloletého. Je potrebné si uvedomiť,
že dieťa v tak útlom veku vníma veľmi citlivo akékoľvek negatívne emócie medzi rodičmi, pričom pre
zdravý, psychický vývoj maloletého v tak útlom veku je priam nevyhnutné, aby obaja rodičia svojim
správaním, najmä svojou úctou a toleranciou vytvárali pri realizácii styku bezkonfliktné prostredie. Je

zrejmé, že uvedené sa v tomto prípade nedeje. Súd tiež poukazuje na to, že až do vydania predbežného
opatrenia dochádzalo zo strany matky k akémusi vydeľovaniu času pre otca a maloletého a určovaniu,
kedy a za akých podmienok sa môžu títo dvaja stýkať. Dokonca bolo odovzdanie maloletého otcovi
podmienené podpisom otca, kedy otec podpíše deň a presný čas odkedy dokedy bude s maloletým s
tým, že pri nedodržaní času odovzdania maloletého matke bude upovedomená polícia. Je zrejmé, že

takto navodený stav nemohol byť v záujme maloletého. V prípade absencie dohody rodičov o tom, za
akých podmienok, v akom rozsahu, odkedy a dokedy sa môže stýkať druhý rodič s maloletým dieťaťom
rozhoduje súd a nie preferenčný rodič majúci dieťa v osobnej starostlivosti. V konaní bolo preukázané,
že otec sa s maloletým stýka nepravidelne, pričom tento prezentuje záujem byť s maloletým čo najviac,
no uvedené mu podľa jeho tvrdení nie je zo strany matky umožňované. Samotná matka priznala, že

začala obmedzovať čas stýkania sa otca s maloletým začiatkom marca, nakoľko u maloletého sa v tom
čase vyskytli nočné mory. Matka uvedené pripisovala tomu, že otec sa pred maloletým vyjadruje o matke
nevhodne, čo otec poprel a uviedol, že sa pred maloletým nikdy nevyjadroval na matku nevhodne. Treba
však uviesť, že tu nie je namieste tak výrazné obmedzenie styku otca s maloletým, ako to navrhuje matka
(tedacelkomlen6hodíndomesiaca)spoukazomnavzájomnývzťahotcaadieťaťa.Matkaďalejuviedla,

že v súčasnej dobe nočné mory u maloletého nie sú, ale maloletý odmieta k otcovi chodiť, plače, matka
ho musí prehovárať. Otec naproti tomu uviedol, že len jeden krát sa stalo, že maloletý s ním nechcel ísť,
inak je maloletý veselý a je rád, že je s otcom. Vzhľadom na rozdielne podávané informácie od rodičov
ohľadom vzťahu medzi otcom a maloletým, súd pri rozhodovaní vychádzal zo správy od psychológa,
keď mal preukázané, že obaja rodičia, teda i otec má s maloletým vytvorený bezpečný a kvalitný vzťah,

maloletý F. bol v prítomnosti otca veselý, hravý, srdečný, spontánny. Otec sa voči maloletému správal
pozorne, venoval sa mu, snažil sa reflektovať jeho potreby. Súd preto nevidí žiaden dôvod pre ktorý
by nemohol maloletý aspoň raz za 2 týždne po obede prespať u otca. U detí vo veku 2 a pol roka sa
väčšinou už rozhoduje o tom, či môže dieťa prespávať u druhého rodiča počas noci a nie, či môže
prespávať u druhého rodiča poobede. Súd tiež poznamenáva, že maloletý čoskoro nastúpi do škôlky

(kde bude tiež po obede prespávať), pričom nie je možné akceptovať argumentáciu matky, že maloletý
si má najskôr zvyknúť prespávať poobede v škôlke a až následne bude môcť prespávať poobede u otca.
Uvedené by malo byť presne naopak. Súd vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti upravil styk otca s
maloletým na každý týždeň v utorok a štvrtok (počas len troch hodín) a to od 15.00 hod. do 18.00 hod.
(napokon samotná matka maloletého doposiaľ otcovi maloletého odovzdávala na tri hodiny) a na jeden

celý deň raz za dva týždne, a to v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. každý nepárny týždeň v roku (pozn.
spresnená formulácia, aby nedochádzalo k nedorozumeniam, či sa jedná o nepárny týždeň v roku alebo
v mesiaci), tak aby otec mohol s maloletým aspoň počas jedného dňa absolvovať rôzne výlety, návštevu
ZOO a pod., čo mu nie je umožnené počas 3 hodín vydeľovaných od matky. Súd je toho názoru, že
takouto úpravou styku budú obidvaja rodiča (matka i otec) odbremenení od neustálych hádok odkedy a

dokedy sa môže otec s maloletým stýkať, čo je v konečnom dôsledku v záujme maloletého. Otec bude
v pravidelnom nevyhnutnom styku s maloletým, pričom počas tohto času bude dostatočne umožnené
udržiavať a zachovávať si a rozvíjať ich vzájomný vzťah.Na záver súd len poznamenáva, že je predovšetkým na rodičoch, aby svojim správaním, najmä svojou
úctou a toleranciou, vytvárali nielen pri realizácii styku bezkonfliktné prostredie nevyhnutné pre zdravý
vývoj maloletého, ktorý je vo veku, v ktorom citlivo vníma akékoľvek negatívne emócie medzi rodičmi a

pri správnom výchovnom postoji sa ich vzájomný vzťah bude upevňovať, čo je jednoznačne v záujme
maloletého.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)