Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/149/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714207159
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:3714207159.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
navrhovateľa: Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, zast. splnomocnenou zástupkyňou Mgr.
Ľubomírou Karasovou, so sídlom V., Q. XXXX-X proti odporcovi: PATRIOT GROUP s.r.o., so sídlom
v Trenčíne, Ul. Legionárska 7158/5, IČO: 45407657, zast. Advokátska kancelária KONCOVÁ &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Ul. Legionárska 7158/5, v konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudku., o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 7C/210/14-114
zo dňa 11.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým súd návrh
navrhovateľa zamietol, p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým súd žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa na zrušenie rozhodcovského rozsudku
Arbitráž, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, R 36/2014 zo dňa 02.06.2014 zamietol.
Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Okresný súd svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 40, § 41 zák. č. 244/2002 Z.z. a vykonané
dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

Rozhodcovským rozsudkom sp.zn. R 36/2014 bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť odporcovi okrem iného
sumu 572,34 eur, čo je suma za neuhradenú faktúru, ktorá bola vystavená na meno navrhovateľa
Y. H., číslo faktúry 1020130498. Faktúru vystavila firma Hafi bal, ktorá postúpila uvedenú sumu

zmluvou o postúpení pohľadávky navrhovateľovi dňa 16.12.2003. S rozhodnutím rozhodcovského súdu
navrhovateľ nesúhlasil a žiadal ho zrušiť, nakoľko došlo k započítaniu žalovanej sumy spoločnosťou
Ivan, s.r.o. a Hafi bal dňa 31.12.2013. S týmto započítaním sa rozhodcovský súd nezaoberal. Zaoberal
zmluvu č. 29014 uzavretou medzi odporcom a Y. H., v ktorej bolo dohodnuté, že spory medzi nimi bude
riešiť rozhodcovský súd. Dlžnú sumu 572,34 eur navrhovateľ spochybňoval vzhľadom na zápočet č.
13ZP001.
Pri rozhodovaní v danej veci súd vychádzal z citovaných zákonných ustanovení. Vzhľadom z

vykonanéhodokazovaniamalpreukázané,ževrozhodcovskomkonanínavrhovateľnenamietalplatnosť
rozhodcovskej zmluvy a preto ani nebol dôvod sa nejak bližšie tým zaoberať. Aj v samotnom konaní
neskôr navrhovateľ uvádzal, že rozhodcovskú doložku nenamieta. Snáď nad rámec zákona sa súd
zaoberal tvrdením navrhovateľa, že rozhodcovský súd nedostatočne vyhodnotil, vykonal dôkazy najeho tvrdenia ohľadom započítania pohľadávky, ktoré vykonal. V tomto smere mal súd preukázané,
že jeho tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko rozhodcovský súd sa s jeho námietkami zaoberal v bode 42
svojho rozhodnutí, „Čo sa týka námietky započítania žalovanou stranou, súd sa priklonil ku argumentácii

žalobcu a konštatuje, že z faktúry č. 1020130498 , ako aj dohody predloženými ako dôkaz ku žalobnému
návrhu jednoznačne vyplýva, že odberateľom tovaru nebola spoločnosť Ivan, s.r.o. ale fyzická osoba
- Y. H.. Práve táto skutočnosť spôsobila , že súd vo veci rozhodoval ako o spotrebiteľovi a nie o
obchodnoprávnom vzťahu. Podmienky započítania uvedené v ustanovení § 96 O.z. je práve vzájomnosť
pohľadávky veriteľa a dlžníka. V danom prípade nie je možné stotožňovať osobu žalovaného s jeho

osobnou spoločnosťou a to napriek skutočnosti, že žalovaný je jej jediným spoločníkom a konateľom.
Jedná sa o dve rôzne osoby ( právnickú a fyzickú ), z ktorých každá má samostatnú právnu subjektivitu
a postavenie podľa zákona. Z uvedeného titulu súd konštatuje, že kvôli absencii vzájomnosti nemohlo
dôjsť ku stretu pohľadávok účastníkmi sporu. "
Z vyššie citovaného odseku odôvodnenia rozhodnutia rozhodcovského súdu mal súd preukázané, že
sa s otázkou započítania rozhodcovský súd zaoberal, i keď podľa názoru súdu nie celkom správne.

Za pravdu rozhodcovskému súdu dáva za pravdu konštatovanie ohľadom právnickej a fyzickej osoby.
Podľa názoru súdu k započítaniu jednoznačne nemohlo dôjsť. Započítanie vykonala právnická osoba
Ivans.r.o.dňa31.12.2013jednostrannýmzápočtomč.13ZP0001 podľaustanovenia§538Obchodného
zákonníka. Keby súd aj opomenul, či sa jedná o právnickú, alebo fyzickú osobu, či sa jedná o
aplikáciu ustanovenia Obchodného alebo Občianskeho zákonníka, v žiadnom prípade nemohlo dôjsť

k započítaniu pohľadávky, lebo započítanie bolo vykonané dňom 31.12.2013, avšak k postúpeniu
pohľadávky z firmy Hafi balu odporcu došlo už 16.12.2013 a teda v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k
stretu pohľadávok. Aj toto jednoznačné zistenie odôvodňuje zamietnutie návrhu navrhovateľa.

Súd teda vyhodnotiac každý dôkaz osobitne, ako aj v ich vzájomných súvislostiach rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda návrh navrhovateľa zamietol.
Žiadnemu z účastníkov súd nepriznal náhradu trov konania, i keď odporca mal úspech vo veci a to z
toho dôvodu, že tento si nevyčíslil trovy konania v zmysle ust. § 151 ods. 1,2 O.s.p..

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ

prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušiť. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že od začiatku popieral existenciu
vymáhanej pohľadávky, nakoľko uvedená pohľadávka voči nemu neexistuje, bola to pohľadávka voči
právnickej osobe IVAN s.r.o., IČO: 466 50156, ktorá bola zároveň započítaná jednostranným zápočtom
zo dňa 31.12.2013. Uvedená skutočnosť bola preukázaná listinnými dôkazmi a výsluchom svedkov a

účastníkov konania. To, že následne došlo k odpredaju samotnej pohľadávky vymáhanej nástupníckou
spoločnosťou - odporcom, bol až následný krok, avšak od tejto skutočnosti nebol riadne informovaný
ani odporcom ani predchádzajúcim vlastníkom pohľadávky, čiže nemohol vedieť, že pohľadávku nie je
možné započítať. Má za to, že bol oprávnený vykonať jednostranný zápočet. Má za to, že uvedený
zápočet je platný. V tejto skutočnosti nič nemení na stave, že vymáhaná pohľadávka voči fyzickej osobe

Y. H., nar. X.XX.XXXX - navrhovateľovi nevznikla, nikdy mu ani nebola doručená sporná faktúra, čo sa
preukázalo i na pojednávaní, nakoľko odporca nevedel preukázať doručenie faktúry. Z toho titulu nie
je možné domáhať sa pohľadávky a to spôsobom, ako vykonáva odporca, keď samotná pohľadávka
neexistuje. Odporca (zrejmá nesprávnosť - navrhovateľ) popiera existenciu vymáhanej pohľadávky
odporcom tak, ako to robil v priebehu dokazovania na okresnom súde, ako aj v rámci konania na

rozhodcovskom súde.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov konania podal odvolanie odporca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa v časti výroku o trovách konania zmeniť tak, že odporcovi prizná náhradu trov konania v

zmysle špecifikácie zo dňa 11.11.2015, prípadne tento výrok rozsudku zruší a vec vráti prvostupňovému
súdu na nové rozhodnutie o trovách konania. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške
40,66 eur. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že prvostupňový súd nesprávne nepriznal odporcovi
náhradu trov konania z dôvodu, že si tieto odporca nevyčíslil v zákonnej lehote. Odporca si svoje trovy
konania vyčíslil listom zo dňa 11.11.2015, tento bol podaný na poštovú prepravu v ten istý deň a dňa

12.11.2015 sa zásielka nachádzala v poštovom priečinku Okresného súdu Martin. Z uvedeného vyplýva,
že si svoje trovy konania vyčíslil v lehote stanovenej v § 151 ods. 1 O.s.p.K odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie odporca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu v
časti výroku o trovách konania zmeniť tak, ako navrhoval v odvolaní zo dňa 26.11.2015 a vo veci samej

potvrdiť ako vecne a právne správny. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške
72,93 eur. Vo svojom vyjadrení uviedol, že skutočnosti uvádzané navrhovateľom v odvolaní sú totožné s
tvrdeniami v rámci rozhodcovského konania, pričom rozhodcovský súd sa s týmito skutočnosťami riadne
vysporiadal. Navrhovateľ v rámci rozhodcovského konania ani súdneho konania nenamietal neplatnosť
rozhodcovskej doložky. Namietal len to, že záväzok zanikol z dôvodu jednostranného zápočtu. Uvedené

je však skutkovou okolnosťou, ktorú je oprávnený skúmať a posudzovať rozhodcovský súd v zmysle
platne uzavretej rozhodcovskej doložky. Navrhovateľ nepoprel, ale priznal, že podpísal dokument,
ktorého súčasťou je aj rozhodcovská doložka. Tak neosvedčil ani jeden zo zákonných dôvodov na
zrušenie rozhodcovského rozsudku. V súdnom konaní ani nekonkretizoval ani neoznačil dôvod v zmysle
§ 40 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v aktuálnom znení, pre ktorý by mal byť napadnutý
rozsudok zrušený. Jednoznačne uviedol, že rozhodcovskú doložku uzavrel, preto je o skutočnostiam

ním namietaných príslušný rozhodovať rozhodcovský súd.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 1
O.s.p. a postupom v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia
ústnehopojednávaniarozsudokokresnéhosúduvčastivýroku,ktorýmsúdnávrhnavrhovateľazamietol,

potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. Rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého
odvolaním, ktorým súd žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. f), h), ods. 2 O.s.p.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania účastníci konania ako aj vo svojich
vyjadreniach k odvolaniam konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p.

a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto
s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie
prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Okresnýsúdvodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobom

opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje
právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

Srozhodnutímprvostupňovéhosúdu,právnymposúdenímveci,akoajzdôvodnenímrozsudkupokiaľide

o merito veci sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. plne stotožnil a na tento poukazuje. Odvolateľ
k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal a ktoré
by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Keďže prvostupňový
súd sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré
poukazoval odvolateľ aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za

dôvodné.

Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku okresného súdu týkajúce sa nároku účastníka na náhradu trov
konania, tak odvolací súd ho považuje za nedostatočné a nepresné. Odvolanie odporcu proti rozsudku
súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov konania je dôvodné, keďže skutočnosti v ňom

uvádzané vyplývajú zo spisového materiálu. Odvolací súd na rozdiel od okresného súdu mal za
to, že odporca si náhradu trov konania vyčíslil v zákonom stanovenej lehote. Okrem toho výrok
prvostupňového súdu týkajúci sa náhrady trov konania je nesprávny, pretože okresný súd mal pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania rozhodovať v súlade s ust. § 142 O.s.p.Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o nároku odporcu na náhradu trov konania v
súlade s ust. § 255 a nasl. CSP a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust§ 236 CSP.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.