Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 25, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/133/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615202822
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3615202822.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v exekučnej veci oprávneného J., s.r.o. so sídlom J. XX,
L., IČO XX XXX XXX v zastúpení C., s.r.o. advokátskou kanceláriou, so sídlom J. XX, L., proti povinnému
K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX/XX, L., pre vymoženie 240,95 Eur s príslušenstvom, na
odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č. k. 6Er/235/2015-21 zo dňa 07.

októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie a žiadnemu z účastníkov
nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods.
3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 O.s.p.. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom zo

14.03.2015spísanýmdozápisnicesúdnymexekútoromsaoprávnenýdomáhalvykonaniaexekúcieproti
povinnému pre vymoženie sumy 240,95 Eur s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom R. zo dňa 16.07.2009, sp. zn. SR08881/09,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.08.2009 a vykonateľnosť dňa 27.08.2009. Súd sa oboznámil
so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhom na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom a s obsahom pripojeného spisu tamojšieho súdu sp. zn. 5Er/413/2009 a

dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť, pretože je tu prekážka veci rozhodnutej. Z obsahu
pripojeného spisu vyplýva, že rovnaký oprávnený ako v tejto exekučnej veci sa domáhal proti rovnakému
povinnému ako v tejto exekučnej veci vykonania exekúcie na podklade rovnakého exekučného titulu
ako v predmetnej exekučnej veci. Uvedené konanie bolo skončené zastavením exekúcie (uznesenie zo
dňa 23.9.2011 č. k. 5Er/413/2009-32). Dôvodom pre zastavenie exekúcie bolo, že predložený exekučný
titul bol posúdený ako nevykonateľný. Súd v prvom rade posúdil podmienky konania a dospel k záveru,

že v konaní nie je možné pokračovať, pretože je tu prekážka veci rozhodnutej. Súd vo veci vedenej
na tamojšom súde pod sp. zn. 5Er/413/2009 posudzoval vykonateľnosť exekučného titulu, ktorý bol
predložený na vykonanie v tejto exekučnej veci. Dospel k záveru, že exekučný titul je nevykonateľný. V
tejto exekučnej veci súd má skúmať rovnaký exekučný titul (rovnaké podmienky na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie), ako vo veci, v ktorej už raz o týchto podmienkach rozhodol. Nedošlo pritom
od ostatného rozhodnutia k žiadnej zmene ani skutkového, ani právneho stavu relevantného pre

rozhodnutie. Keďže v rovnakej veci (totožnosť účastníkov aj veci /exekučného titulu/) už súd raz o
podmienkach na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie právoplatne rozhodol (exekúciu zastavil),
tvorí toto rozhodnutie prekážku veci rozhodnutej vo vzťahu k tomuto exekučnému konaniu. Prekážka
veci rozhodnutej je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorej následkom je zastavenie
konania. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie konanie zastavil. O trovách zastaveného konania súd
prvej inštancie rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadnemu

z účastníkov právo na náhradu trov zastaveného konania nepriznal.2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, poukazujúc na ust.
§ 205 ods. 2 písm. b), písm. a) a písm. f) O.s.p. Uviedol, že v tejto fáze exekučného konania príslušný
exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom

prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o
zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Súdu prvej inštancie vytýkal, že v predmetnej veci o návrhu na
vydanie poverenia nerozhodol, ale nad rámec zverenej právomoci rozhodol napadnutým uznesením o
zastavení exekúcie, v súvislosti s čím poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo
veci sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013. Zastával názor, že v danom prípade exekučný

súd nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože
v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením
o zastavení exekúcie podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 45 ods. 1 a 2
zákona č. 244/2002 Z. z., aplikovať zásadu res iudicata. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom
predmete "vec", o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, pretože exekučné konanie predstavuje len
vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Považoval

tak za zrejmé, že exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len
proces, v dôsledku čoho akékoľvek skončenie exekučného konania podľa jeho názoru nie je spôsobilé
vytvoriťprekážkurozhodnutejveci.Zároveňpoukázalnavôľuzákonodarcu,ktorývExekučnomporiadku
úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu.
Ďalej konštatoval, že napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie porušil právo účastníkov konania na

spravodlivý proces, ktoré je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom
s tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti
aplikácie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní. Na základe uvedených skutočností navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.

z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné:

5. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom spísaným do zápisnice dňa 14.03.2015 domáhal vykonania
exekúcie proti povinnému pre vymoženie 240,95 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom R.,
sp. zn. SR 08881/09 zo dňa 16.07.2009. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné
konanie, keďže v predmetnom exekučnom konaní, sp. zn. 6Er/235/2015 je podkladom pre vymoženie

pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už
súd prvej inštancie vo svojom skoršom rozhodnutí, uznesením č.k. 5Er/413/2009-32 zo dňa 23.09.2011
rozhodol o zastavení exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.03.2012.
6. V zmysle § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

8. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví.

9. Podľa § 230 CSP ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

10. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a

nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný orgán, ktorého
rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislostiodvolací súd považuje za potrebné poukázať na ust. § 161 ods. 1 CSP, podľa ktorého kedykoľvek počas
konaniaprihliadasúdnato,čisúsplnenépodmienkykonania,zaktorýchmôžekonaťvoveci(podmienky
konania). V ust. § 161 ods. 2 CSP je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania,

ktorýnemožnoodstrániť,súdkonaniezastaví.ZcitovanýchustanoveníCSPtedavyplýva,žepodmienky
konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek
za konania.

11. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky

rei iudicatae dôjde vtedy, ako správne poukázal i súd prvej inštancie v preskúmavanej veci, ak sú
kumulatívne splnené tri podmienky: začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne
rozhodnuté; konať sa opätovne začne medzi tými istými účastníkmi a o tej istej veci.

12. Z ustanovenia § 9a Exekučného poriadku je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné
podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to

nadväzujúajdôsledkyexistencienedostatkupodmienokkonania.Akpôjdeoneodstrániteľnúpodmienku
exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia
§ 161 ods. 1, 2 CSP v spojení s ustanovením § 9a Exekučného poriadku. Keďže Exekučný poriadok
neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné
aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 230 CSP, ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci

právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je
nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

13. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý
jepredmetomkonania,spoluspríslušenstvomtohtonároku.Vexekučnomkonaníjepredmetomkonania

žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

14. Odvolací súd po preskúmaní veci zohľadňujúc vyššie uvedené východiská poukazuje na skutočnosť,
že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, exekučný
súd už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom
z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne
rozhodol, a to uznesením, č.k. 5Er/413/2009-32 zo dňa 23.09.2011, kedy rozhodol o zastavení

exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.03.2012. Nakoľko uvedeným uznesením o
zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v
exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu
zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva v zhode so súdom prvej inštancie právny názor, že

uznesenie súdu prvej inštancie, č.k. 5Er/413/2009-32 zo dňa 23.09.2011, založilo prekážku rei iudicatae,
atedapokiaľvtotožnejvecipodaloprávnenýnávrhnavykonanieexekúcie,vtakomtoexekučnomkonaní
nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.
15. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

16. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

(§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).