Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 19, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/90/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8810200888
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8810200888.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: Obec Pavlovce, IČO: 00 332 658,
Pavlovce č. 143, 094 33 Hanušovce nad Topľou, právne zastúpený JUDr. Bartolomejom Kaščákom,
advokátom, M. R. Štefánika 171, Vranov nad Topľou, proti žalovanej: Ing. R. O., miesto podnikania
Y. XX, XXX XX Y., IČO: 17 209 234, za vedľajšej účasti : Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17,
825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, právne zastúpenej JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom,
Floriánska 17, Košice, o zaplatenie 20.609,44 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou č. k. 10Cb/22/2010-322 z 11.6.2014, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

1) Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej
domáhal náhrady škody vo výške 20.609,44 eur s prísl., dôvodiac, že žalovaná porušila svoju povinnosť
zhotoviteľa z uzavretej zmluvy o dielo zo dňa 24.9.2007 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 12.1.2009 v
tom, že do výkazu výmer tvoriaceho súčasť projektovej dokumentácie neboli pojaté všetky projektom
žiadanénutnéfinančnénákladynapráceamateriál.Žalovanouspracovanáprojektovádokumentáciana
stavbu Rekonštrukcia, prístavba, nadstavba Materskej školy Y., so spracovaným výkazom výmer slúžila
ako podklad pre zmluvu o dielo uzavretú obcou ako investorom so zhotoviteľom diela UNISTAV s.r.o.

Prešov, ale aj pre účely financovania predmetnej akcie dotáciou z eurofondov, pretože obec samotná
nemala finančné prostriedky na realizáciu tejto akcie. Projekt bol zahrnutý do rozhodnutia o pridelení
prostriedkov z eurofondov. Dotácia bola obci poskytnutá tak, že z celkovej výšky ceny diela 266.604,48
eur obec hradila z vlastných prostriedkov len 5% a zvyšok sa hradí z dotácie. Zhotoviteľ diela v rámci
realizácie diela zistil vo výkaze výmer závažné nedostatky, ktoré si vyžiadali uzatvorenie zmluvy o dielo
na realizáciu plnení nekrytých položkami v žalovanom spracovanom výkaze výmer. Takto vyčíslené
náklady predstavujú sumu 21.694,17 eur, z ktorých by len 5% znášala obec a zostatok by bol hradený

z eurofondov, o ktoré obec prišla pre porušenie povinnosti žalovanou.

O predmetnej žalobe rozhodol prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 17.02.2011 č.k. 10 Cb 22/2010-91
v spojení s opravným uznesením zo dňa 09.05.2011 č.k. 10 Cb 22/2010-116 a to tak, že žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 20.609,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % od
01.01.2010 do zaplatenia a trovy vo výške 1.884,- eur na účet právneho zástupcu žalobcu a to všetko
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Na odvolanie vedľajšieho účastníka odvolací súd uznesením zo dňa 19.04.2012, č.k. 2Cob/59/2011-163
zrušil rozsudok prvostupňového súdu spolu s opravným uznesením a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V
odôvodnení uznesenia uviedol, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil a pre rozhodnutienezaobstaral spoľahlivé skutkové zistenia. Žalujúca obec odvádza nároky uplatňované v tomto
konaní na základe zmluvy uzavretej so žalovanou dňa 24.09.2007 v znení jej dodatku z 12.01.2009,
pričom žalovaná túto zmluvu uzatvárala ako autorizovaný stavebný inžinier - podnikateľ vedený v

živnostenskom registri. Samotná zmluva v článku V. bod 6 upravuje, že veci neupravené touto zmluvou
sa spravujú príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluvným partnerom žalovanej bola
samosprávna územná jednotka - obec a tento záväzkový vzťah sa týkal zabezpečovania verejných
potrieb. Preto v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzkový vzťah medzi žalobcom a
žalovanou, predmetom ktorého bolo vypracovanie a dodávka projektovej dokumentácie pre realizáciu

stavby sa má spravovať treťou častou Obchodného zákonníka. Na náhradu škody je potrebné aplikovať
ust. § 373 až 386 Obchodného zákonníka. Podľa tejto úpravy vzniká zodpovednosť za škodu pokiaľ
sú splnené tieto predpoklady: protiprávnosť, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnosťou a
vznikom škody, predvídateľnosť a neexistencia okolností vylučujúcich zodpovednosť. Pre rozhodnutie
vo veci samej je potrebné zodpovedať tieto otázky:
a) je to, čo má obec zaplatiť UNISTAVU, s.r.o., Prešov skutočnou škodou, ušlým ziskom alebo náhradou

nákladov obce v zmysle ust. § 379 a 380 Obchodného zákonníka
b) je daná príčinná súvislosť medzi žalovanou uznaným pochybením a povinnosťou žalujúcej obce
zaplatiť faktúry zhotoviteľovi číslo 2009334 z 15.12.2009 a číslo 2009336 z 15.12.2009 (po krátení 5 %)
c) bola by vôbec obec získala pri predpokladanom správnom spracovaní výkazu výmer aj prostriedky
z eurofondov na úhradu týchto faktúr za práce naviac a čo vôbec slúžilo pre rozhodnutie o pôvodnej

žiadosti o poskytnutie z prostriedkov z eurofondov; treba zohľadniť aj navýšenie finančného príspevku
podľa dodatku z 08.02.2010

V nasledujúcom konaní žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu žalobu v časti úrokov z
omeškania upresnil tak, že si žiada priznať úroky z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.01.2010 do

zaplatenia.Zároveňuviedol,ževdanomprípadeideozodpovednosťzaškodupodľazákonač.132/1992
Zb., podľa ktorého a to § 8 ods. 6 sa vzájomné vzťahy medzi architektom a objednávateľom pri výkone
odbornej činnosti spravujú ust. osobitných predpisov uvedených v poznámke č. 7 s odkazom na § 631 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné vychádzať s ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Podmienky pre uplatnený nárok sú splnené aj v prípade postupu podľa Obchodného zákonníka.

Protiprávnosť konania spočíva v omisívnom porušení právnej povinnosti, keď do výkazu výmer neboli
zavedené viaceré položky. Preukázaný je vznik škody vo forme ušlého zisku, keď sa obci nedostalo
z eurofondov to, čo by pri správnom priebehu veci obec obdŕžala. O očakávané plnenie sa nezväčšil
majetok obce vo finančnom vyjadrení. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody
je preukázaná tým, že ak by výkaz výmer bol úplný, dostalo by sa obci ďalšie nutné plnenie z eurofondov.

Predvídateľnosť vzniku škody ako dôsledok protiprávneho konania v danom prípade vyplýva z predmetu
diela, ktoré mala žalovaná vykonať podľa zmluvy. Došlo k porušeniu záväzku na riadne vykonanie
diela. Táto predvídateľnosť sa odvodzuje od objektívneho kritéria predpokladanej pravdepodobnosti
určitého dôsledku s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré pri obvyklej odbornej starostlivosti mala povinná
strana poznať. Žalovaná svoje pochybenie uznala a tým je preukázaná absencia okolnosti vylučujúcich

zodpovednosť za škodu.

Žalobca súdu vo svojej výpovedi uviedol, že dodatkom č. 1 boli navýšené finančné prostriedky z
eurofondov o sumu 12.000,- eur. Tieto financie, ktoré pôvodne boli označené ako neoprávnené, sa
stali oprávnené a v krycom liste rozpočte je položkovite napísané, ktoré veci sa mohli za tieto peniaze

získať. Tieto finančné prostriedky sa nemohli použiť na práce naviac, lebo práce naviac neboli obsahom
projektu. Vybavenosť materskej školy nesmela presiahnuť viac ako 5 % z ceny stavebných nákladov,
preto tieto finančné prostriedky boliv prvotnej žiadosti zamietnuté. Keďže vybavenosť presiahli na 10
%, bolo im 12.000,- eur odňatých. Po konzultácii na ministerstve tieto pôvodne zamietnuté náklady boli
zahrnuté do oprávnených a to tak, že finančné prostriedky, ktoré mali byť vynaložené na vybavenosť

nad 5 % sa pretransformovali na prostriedky, ktoré boli zabudované do objektu, čiže už sa nebrali
ako vybavenosť. Vo výkaze výmer táto vybavenosť bola zahrnutá, a preto tieto finančné prostriedky
im dodatočne priznali. Mohli byť však použité na to, na čo boli prvotne schválené. O dodatočne
poskytnutie nenávratného finančného príspevku na práce naviac nepožiadal. Usúdil, že nie je vhodné
žiadať ministerstvo o doplatenie týchto chýbajúcich zložiek nakoľko vedel, že by mu ani tieto položky

nepreplatili. Taktiež vedel, že následne by nestihli termíny, ktoré mali stanovené ohľadne stavby.Žalovaná vo svojej výpovedi súdu uviedla, že uznáva, že pochybila, ale za škodu nezodpovedá. Podľa
zmluvy uzavretej so žalobcom mala vypracovať kompletnú projektovú dokumentáciu, ktorá zahŕňa
výkresovú časť + rozpočet. Súčasťou rozpočtu je aj výkaz výmer - položky práce neoznačené cenou.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka na pojednávaní uviedol, že žalobca nepreukázal, že ide o ušlý
zisk. Jeho tvrdenia nasvedčujú tomu, že ide o náklady, ktoré musel vynaložiť v dôsledku porušenia
povinnosti v zmysle § 380 Obchodného zákonníka. Projektová dokumentácia bola vykonaná správne,
obsahovala aj práce, ktoré boli následne vykonané ako práce naviac. Projektová dokumentácia bola

správna, chybný bol iba výkaz výmer. Dodatkom č. 1 k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku bol tento príspevok navýšený o sumu viac ako 12.000,- eur, pričom nebolo preukázané, načo
bola táto navýšená suma použitá. Rozdiel medzi sumou, na ktorej úhradu žalobcovi vznikol nárok z
eurofondov, t.j. 268.347,08 eur a sumou, ktorú mal zaplatiť zhotoviteľovi z titulu zmluvy o dielo a zmluvy
o prácach naviac znížených o 5% spoluúčasť žalobcu je 273.883,71 eur, čo predstavuje sumu 5.536,63
eur. Keď došlo k navýšeniu nenávratného finančného príspevku dodatkom č. 1, tak rozdiel je nižší ako

žalovaná suma. Žalovaná nemôže niesť zodpovednosť za to, že zhotoviteľ sa pred predložením cenovej
ponuky riadne neoboznámil s projektovou dokumentáciou a vychádzal len z výkazu výmer, ktorý nebol
záväzný. Ak žalobca dostal z eurofondov menej ako čakal, táto škoda nie je v príčinnej súvislosti s
výkonom činnosti žalovanej, ale v príčinnej súvislosti s konaním zhotoviteľa, ktorý nekonal s odbornou
starostlivosťou a pri ocenení projektovaných stavebných prác sa neoboznámil so správnou projektovou

dokumentáciou. Zodpovednosť za správne ocenenie projektovaných a stavebných prác nenesie
žalovaná, ale zhotoviteľ diela. Žalovaná nemohla predvídať, že zhotoviteľ diela pred predložením
cenovej ponuky nebude konať s odbornou starostlivosťou a že sa neoboznámi so správnou projektovou
dokumentáciou, ktorá zahŕňala aj práce naviac. K dodatku č. 1 zo dňa 03.02.2010 o navýšení
nenávratného finančného príspevku uviedol, že obec podala žiadosť o poskytnutie nenávratného

finančného príspevku vo výške 266.604,49 eur, avšak poskytovateľ vybavenosť objektu znížil o výdavky
vo výške 12.660,93 eur, ktoré sa týkalo vybavenia kuchyne a telocvične. Poskytovateľ však uznal
argumenty obce a odporučil obci podať žiadosť o zaradenie neoprávnených položiek v rozpočte do
oprávnených, a tak poskytovateľ zmenil schválenú výšku nenávratného finančného príspevku a takto
bol prijatý dodatok k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku obci Y. - dodatok č.

1 zmluvy. Zároveň uviedol, že dňa 13.11.2012 žalobca uhradil dodávateľovi UNISTAV, s.r.o. čiastku
21.694,17eur,tedacenuprác,ktorénebolizapočítanévovýkazevýmer.Poukázalna§420Obchodného
zákonníka, keď zo strany žalobcu neboli vytknuté vedy diela. Cena diela bola dohodnutá medzi
žalobcom a UNISTAVOM, s.r.o., ako cena maximálna. Žalobca nemusel súhlasiť s navýšením ceny, a
preto neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a vznikom škody.

Zo zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku číslo zmluvy Z2211012001801 zo dňa
24.02.2009 uzavretej medzi Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
(poskytovateľ) a obcou Pavlovce (prijímateľ) vyplýva, že predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie
nenávratného finančného príspevku na realizáciu projektu rekonštrukcia, prístavba a nadstavba MŠ

Y.. Podľa tejto zmluvy bodu 3.1. celkové oprávnené výdavky na realizáciu projektu predstavujú sumu
270.203,68 eur, a poskytovateľ poskytne prijímateľovi nenávratný príspevok do výšky 256.693,50 eur, čo
predstavuje95%zcelkovýchoprávnenýchvýdavkovnarealizáciuprojektu.Prijímateľzabezpečívlastné
zdroje financovania projektu vo výške 5 % z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu projektu.
Podľa prílohy tejto zmluvy - neoprávnené výdavky v časti neoprávnených výdavkov boli stanovené tieto

položky - 2 krát pracovný stôl nerezový, univerzálny robot, mlynček na mak, chladiaca skriňa, škrabka
na zemiaky + doprava a montáž a taktiež šatňa a matrac.

Z dodatku č. 1/DZ221101200180103 zo dňa 03.02.2010 k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku č. Z2211012001801 uzavretého medzi Ministerstvom výstavby a rozvoja vidieka Slovenskej

republiky (poskytovateľ) a obcou Pavlovce (prijímateľ) vyplýva, že predmetom tohto dodatku bola
zmena celkových oprávnených nákladov na realizáciu projektu a zmena prílohy č. 2 zmluvy o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku a zmena prílohy č. 4 rozpočet projektu účastníci tejto zmluvy sa
dohodli na zmene celkových oprávnených výdavkov na realizáciu projektu vo výške 282.470,61 eur a
na poskytnutí nenávratného finančného príspevku vo výške 268.347,08 eur. Po vykonaní tejto zmeny

projekt Rekonštrukcia, prístavba a nadstavba MŠ Y. neobsahoval už žiadne neoprávnené výdavky.

Z výpisu účtu žalobcu vyplýva, že tento dňa 13.11.2011 vykonal úhradu UNISTAVU, s.r.o., vo výške
21.694,17 eur.Na dotaz súdu na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, či by vôbec
obec získala pri predpokladanom správnom spracovaní výkazu výmer aj prostriedky z eurofondov na

úhradu faktúr za práce naviac a čo vôbec slúžilo pre rozhodnutie o pôvodnej žiadosti o poskytnutie
z prostriedkov z eurofondov ministerstvo odpovedalo, že v rámci predkladania žiadosti o nenávratný
finančný príspevok (ďalej len NFP) žiadateľ predkladá povinné prílohy, medzi ktoré patrí aj projektová
dokumentácia, rozpočet projektu vypracovaný a overený autorizovanou osobou, ako aj výkaz výmer.
Ak žiadosť o NFP splnila kritéria formálnej správnosti, vyhovela v procese odborného hodnotenia a

bola schválená vydaním rozhodnutia o schválení žiadosti o NFP (ďalej len rozhodnutie), pristúpi sa ku
podpisu zmluvy o poskytnutí NFP. Po podpise zmluvy po poskytnutí NFP je prijímateľ povinný vyhlásiť
verejné obstarávanie. Po úspešnom ukončení procesu verejného obstarávania môžu byť oprávnené
len tie položky, ktoré boli schválené vo výkaze výmer predloženého v rámci žiadosti o NFP a ktorých
celková suma nepresiahne maximálne oprávnené výdavky projektu v zmysle rozhodnutia. Akékoľvek
dodatočné výdavky z dôvodu nepresného zosúladenia rozpočtu projektu a výkazu výmer s projektovou

dokumentáciou sú považované za neoprávnené a prijímateľ je povinný si ich uhradiť z vlastných zdrojov.
Pokiaľ by bol v rámci daného projektu výkaz výmer spracovaný a predložený v rámci žiadosti o NFP
inak, nie je možné zo strany ministerstva odpovedať, že takto spracovaný výkaz výmer by bol v plnom
rozsahu aj schválený, nakoľko nevie, ako by tento výkaz výmer vyzeral. Schváleniu predchádza jednak
kontrola formálnej správnosti výkazu výmer a jednak odborné hodnotenie, pri ktorých sú posudzované

navrhované položky odbornými hodnotiteľmi. Hodnotiteľ posudzuje rozsah a kvalifikáciu položiek na
základe stanovených hodnotiacich kritérií. Na základe výsledkov týchto procesov by mohlo dôjsť aj k
vyčleneniu neoprávnených výdavkov.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa ďalej uvádza obsah záverečných návrhov žalobcu i

vedľajšieho účastníka.

Žalobca v ňom zdôraznil, že medzi žalobcom a žalovanou nie sú žiadne rozpory čo do základu žaloby,
ani čo do výšky náhrady a sú splnené všetky základné podmienky na vyhovenie žaloby. Podľa § 12
ods. 1 zák. č. 138/1992 Zb. architekti a inžinieri zodpovedajú za škodu, ktorú spôsobili v súvislosti s

vykonávaním svojej činnosti. Zodpovedajú aj za škodu, ktorú spôsobili osoby, ktoré konali v ich mene,
ako aj zamestnanci. Na vzťah medzi architektom a objednávateľom sa majú uplatniť ustanovenia Obč.
zák. a pri nároku na náhradu škody ust. § 420 a nasl.. Podmienky pre uplatnený nárok sú splnené aj v
prípade postupu podľa ustanovení Obchodného zákonníka. K námietke vedľajšieho účastníka týkajúcej
sa vzniku škody pri vadnom plnení poukázal na právny stav a judikatúru súdov a to o rozhodnutie

súdov pod R 12/1989, R 24/2004, rozsudok NS ČR z 30.08.2005 sp. zn. 25Cdo 1612/2004, ako sú
publikované v Prehľade judikatúry vo veciach náhrady škody od P. L., ASPI, 2006 na str. 439 a nasl.).
Ujma, ktorá vznikla ako následok vadného plnenia, je škodou a treba ju odlíšiť od zodpovednosti za
vady. Zodpovednosť za škodu sleduje ten účel, aby bola nahradená majetková ujma vznikla následkom
porušenia právnej povinnosti alebo v dôsledku inej právom uznanej skutočnosti. Poisťovňa v rozpore s

poistnou zmluvou odmietla plniť napriek tomu, že ju poistená osoba vyzvala. Vystavila tak žalovanú ako
svojho poistenca zbytočnému súdnemu konaniu. Poisťovňa naďalej obchádza ustanovenie § 8 ods. 6
zákona č. 138/1992 Zb.. V tomto ustanovení sa výslovne uvádza, že vzájomné vzťahy medzi architektom
alebo inžinierom a objednávateľom pri výkone odborných činností sa spravujú ustanoveniami osobitných
predpisov. Vo vysvetlivke č. 7 pod čiarou je výslovný odkaz na § 631 a nasl. Obč. zákonníka. V

rozpore s týmto znením vedľajší účastník vzťah medzi účastníkmi orientuje na ustanovenia Obchodného
zákonníka. V priebehu konania bola ozrejmená aj otázka týkajúca sa sumy 12.266,93 eur určenej na
vybavenosť hlavného objektu (kuchyne). Podrobne to doložil listinami v podaní zo dňa 31.10.2012.
Platbou vo výške 21.694,17 eur zo dňa 13.11.2012 pre UNISTAV s.r.o. uhradili tie práce a náklady,
ktoré neboli pojaté do výkazu výmer. Takto je preukázaná škoda, ktorá by pre obec nevznikla, ak by

výkaz výmer obsahoval skutočný stav vecí. Pokiaľ ide o námietky vedľajšieho účastníka týkajúcej sa
zavádzajúcej konštrukcii ohľadne uplatnenia nároku z titulu vadného plnenia, s poukazom na platnú
judikatúru je nepochybné, že v prípade poskytnutia vadného plnenia, ktoré bolo príčinou vzniku škody,
prichádza do úvahy vznik zodpovednosti za škodu.

Vedľajší účastník v záverečnom návrhu poukázal na závery uznesenia Krajského súdu v Prešove z
19.04.2012 2Cob/59/2011. V zmysle nich poukazuje na to, že medzi žalovanou uznaným pochybením
a povinnosťou žalujúcej obce zaplatiť faktúry zhotoviteľovi č. 2009334 z 15.12.2009 a č. 2009336 z
15.12.2009 nie je daná priama príčinná súvislosť. Účastníci zhodne tvrdili, že projektová dokumentáciaako taká bola správna. Žalovaná vyhotovila riadnu projektovú dokumentáciu, v ktorej boli obsiahnuté
aj práce „naviac“. Projektová dokumentácia vyhotovená žalovanou bola každému účastníkovi súťaže k
dispozícii na nahliadnutie na obecnom úrade a bola súčasťou aj samostatnej Zmluvy o dielo. Ak žalobca

dostal z eurofondov menej ako čakal, nie je takto tvrdená škoda v príčinnej súvislosti s
výkonom činnosti žalovanej, ale v príčinnej súvislosti s konaním zhotoviteľa, ktorý nekonal s odbornou
starostlivosťou a pred ocenením projektovaných stavebných prác sa neoboznámil s riadnou a správnou
projektovou dokumentáciou. V súvislosti s nedostatkom priamej príčinnej súvislosti na strane žalovanej
poukázal aj na vyjadrenie samotného žalobcu na pojednávaní 04.10.2012, ktorý uviedol, že nepožiadal

dodatočne o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na práce vykonané ako práce naviac.
Zo strany žalobcu neboli uplatnené vady diela. V zmysle ust. § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka
„uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436
a 437 Obchodného zákonníka nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu“.
Pokiaľ mal žalobca za to, že dielo, ktoré zhotovila žalovaná pre žalobcu malo vady, mal si uplatňovať
nároky zo zodpovednosti za vady tohto diela. Keď si žalobca tieto nároky neuplatňoval, nemôže sa

teraz právnym titulom náhrady škody domáhať týchto nárokov. Z dôvodu, že si žalobca neuplatnil
nárok zo zodpovednosti za vady diela a napriek dohodnutej maximálnej cene za dielo súhlasil s
navýšením ceny za práce naviac, žalobca prerušil reťaz priamej príčinnej súvislosti medzi porušením
povinnostižalovanouatvrdenouškodou.Vzťahpríčinyanásledkumusíbyťpretopriamy,bezprostredný,
neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Na strane žalobcu absentuje aj zákonný predpoklad

pre uplatnenie tohto žalobného nároku a tým je vznik škody. Škodou sa rozumie majetková ujma,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, ako
vo všeobecnom ekvivalente. Absencia škody na strane žalobcu je daná aj tým, že zhotovené dielo,
(ktoré je skolaudované) riadne užíva, a teda ekvivalent ním tvrdenej škody v podobe stavebných prác
riadne zhotoveného diela pre účely prevádzky predškolského zariadenia zvýšil majetkový substrát obce.

Nemožno preto uvažovať o škode v intenciách jej všeobecnej definície. Medzi žalovanou uznaným
pochybením (v záväzkovom vzťahu založenom zmluvou s obcou) a povinnosťou žalujúcej obce zaplatiť
faktúry zhotoviteľovi č. 2009334 z 15.12.2009 a č. 2009336 z 15.12.2009 nie je daná priama príčinná
súvislosť, pretože:
- žalovaná nebola účastníčkou Zmluvy o dielo.

- v konaní nebolo spochybnené, že projektová dokumentácia bola vyhotovená správne,
- žalobca nepožiadal dodatočne o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na práce vykonané
ako práce naviac,
- žalobca si neuplatnil nároky zodpovednosti za vady diela, a teda konal v rozpore s ustanovením § 440
ods. 2 Obchodného zákonníka

- cena za dielo dohodnutá v Zmluve o dielo medzi žalobcom a zhotoviteľom diela bola dohodnutá ako
cena maximálna; žalobca teda nemusel súhlasiť s navýšením ceny za dielo za práce naviac.“

Po citácii ust. § 226 O.s.p., § 261 ods. 2, § 373, §374 ods. 1, 2, 3, § 376, §378, § 379, § 380 Obch.
zák. prvostupňový súd konštatuje, že v zmysle pokynov odvolacieho súdu súd v prvom rade vykonal

právne posúdenie žalovaného nároku, pričom uzavrel, že predmetný žalovaný nárok je potrebné posúdiť
v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka o náhrade škody a to z dôvodu, že zmluvu o vyhotovení a
dodávke realizačnej projektovej dokumentácie uzatvárala žalovaná ako autorizovaný stavebný inžinier
- podnikateľ vedený v živnostenskom registri a žalobca obec Y. ako samosprávna územná jednotka,
predmetom ktorej záväzkový vzťah sa týka zabezpečovania verejných potrieb obce (§ 261 ods. 2

Obchodného zákonníka).

V danom prípade si žalobca uplatňuje voči žalovanej nárok na náhradu škody, pretože musel
vynaložiť náklady, ktoré by ušetril, resp. získal z eurofondov, keby žalovaná riadne plnila. Všeobecná
zodpovednosť za škodu podľa Obchodného zákonníka je upravená v ustanovení § 373 až § 386 a

je založená na princípe objektívnej zodpovednosti a predpokladom pre vznik zodpovednosti je porušenie
záväzku alebo inej právnej zodpovednosti stanovenej v Obchodnom zákonníku, protiprávnosť, vznik
škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnosťou a vznikom škody, predvídateľnosť a neexistencia
okolností vylúči zodpovednosť. Uvedené predpoklady pre vyhovenie žaloby o náhradu škody musia
byť splnené kumulatívne a ich existenciu musí preukázať v konaní poškodený. Rozsah náhrady škody

je upravený všeobecne v § 379 až § 381 Obchodného zákonníka. Z § 379 prvá veta Obchodného
zákonníka vyplýva, že ak tejto zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Ujmou
v zmysle § 380 Obchodného zákonníka je ujma, ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti s
porušením záväzkových povinností škodcom.Škodou sa rozumie skutočná škoda, ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená
zmenšenie majetkového stavu oproti majetkovému stavu pred škodovou udalosťou a ušlý zisk, ako zisk,

ktorý by bol poškodený dosiahol, keby nenastala škodová udalosť. Zodpovednosť je daná len vtedy,
kedy vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti. Nie každé porušenie povinnosti
je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou. Zákon (380 Obchodného zákonníka) rozširuje rozsah
náhrady škody tak, že do nej zahrňuje aj náklady, ktoré poškodená strana musela vynaložiť v dôsledku
porušenia zodpovednosti druhej strany. Aj medzi vynaloženými nákladmi a porušením povinnosti musí

byť príčinná súvislosť.

Súd žalovaný nárok posúdil ako škodu - náhradu nákladov v dôsledku porušenia povinnosti žalovanej.
Žalobca žalovaný nárok odôvodnil tým, že v dôsledku chybnej časti projektovej dokumentácie, a to výkaz
výmer musel vynaložiť finančné prostriedky na práce, teda náklady, ktoré v projektovej dokumentácii v
rozpočte boli zahrnuté, avšak vo výkaze výmeru už zahrnuté neboli. Malo ísť o čiastku 21.694,17 eur,

ktorú žalobca aj uhradil. Účastníci konania zhodne tvrdili, že náklady na práce naviac v sume 21.694,17
eur v projektovej dokumentácii boli zahrnuté, avšak vo výkaze výmer chýbali. Žalovaná potvrdila, že aj
stanovená výška 21.694,17 eur je správna. Z uvedenej sumy si žalobca ponížil žalovanú sumu o 5 %,
ktorú v prípade priznania ako nenávratný finančný príspevok by musel hradiť zo svojich zdrojov.

Pre vyhovenie žalobného návrhu súd musí skúmať všetky predpoklady na priznanie nároku na náhradu
škody - náhrada nákladov. Na to, aby súd určil presnú výšku týchto nákladov dotazoval Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej ministerstvo), aby súdu oznámil, aká
výška nenávratných finančných príspevkov z eurofondov by bola žalobcovi priznaná a poskytnutá,
ak by výkaz výmer bol správny, a teda obsahoval aj chýbajúce položky, ktoré obsahuje projektová

dokumentácia, ktorý súdu odpovedal, že zo strany ministerstva nie je možné odpovedať, že inak
spracovaný výkaz výmer by bol v plnom rozsahu aj schválený, pretože nevie ako by tento výkaz výmer
vyzeral. Schváleniu predchádza kontrola formálnej správnosti výkazu výmer a odborné hodnotenie, pri
ktorých sú posudzované navrhnuté položky odbornými hodnotiteľmi. Hodnotiteľ posudzuje rozsah a
kvalifikáciu položiek na základe stanovených hodnotiacich kritérií. Na základe výsledkov týchto procesov

by mohlo dôjsť aj k vyčleneniu neoprávnených výdavkov. Akékoľvek dodatočné výdavky z dôvodu
nepresného zosúladenia rozpočtu a výkazu výmer s projektovou dokumentáciou sú považované za
neoprávnené a prijímateľ je povinný si ich uhradiť z vlastných zdrojov.

Z takto podanej správy z ministerstva súd nevie jednoznačne určiť výšku škody spôsobenej na strane

žalobcu. Ministerstvo pripustilo, že aj z týchto chýbajúcich položiek, ktoré neboli zahrnuté vo výkaze
výmer, by niektoré položky mohli byť vyškrtnuté ako neoprávnené.

Okrem toho sám žalobca vo svojej výpovedi súdu uviedol, že po zistení chybného výkazu
výmer ministerstvo opätovne nepožiadal o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na práce

nezahrnuté vo výkaze výmer. Tým sa nepokúsil dosiahnuť to, aby tieto chýbajúce práce boli
dofinancované nenávratným finančným príspevkom, a tak by žalobcovi žiadna škoda vo forme nákladov
na práce naviac nemusela vzniknúť.

Pokiaľ ide o dodatok č. 1 k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, predmetom tohto

dodatku neboli náklady za chýbajúce práce vo výkaze výmer, ale išlo o práce, ktoré boli zahrnuté vo
výkaze výmer, ktoré boli označené ako neoprávnené a po prehodnotení zo strany ministerstva boli
odňaté z položiek neoprávnené náklady. Išlo teda o náklady za rozdielne práce a materiál.

Keďže súd nevedel jednoznačne určiť, či vôbec a aká škoda žalobcovi vznikla, teda či vôbec niektoré

položky, ktoré chýbali vo výkaze výmer by boli hradené z nenávratných finančných prostriedkov z
eurofondov, a teda nebol jednoznačne stanovený prvý predpoklad pre priznanie nároku na náhradu
škody, súd žalobu zamietol.

Výrok o tom, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

odôvodnil odkazom na ust. „§ 151“ Občianskeho súdneho poriadku a to z dôvodu, že žalovaná nebola
prítomná na pojednávaní, kedy došlo k vyhláseniu rozhodnutia vo veci samej a súd ju nepoučil, že má
právo si uplatniť a vyčísliť náhradu trov konania.2) Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. V podanom odvolaní uvádza, že odvolaním
napadázamietajúcivýrokrozhodnutiasúduprvéhostupňazdôvodu,ženazákladevykonanýchdôkazov
súddospelknesprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutievychádza ajznesprávnehoprávneho

posúdenia veci. Zdôrazňuje, že súd neprihliadal na skutočnosť, že žalovaná od samého počiatku
nárok žalobcu uznávala, vyzvala i poisťovňu ako vedľajšieho účastníka na realizáciu plnenia, čo bez
udania dôvodu poisťovňa neakceptovala. Žalovaná pochybila pri spracovaní projektovej dokumentácie
podľa zmluvy o dielo z 24.5.2007, a to najmä v časti výkazu výmer. Žalovaná ako zhotoviteľka
projektovej dokumentácie si bola vedomá toho, že je potrebné, aby predmet zmluvy spĺňal podmienky

pre poskytnutie dotácie vo forme nenávratného finančného príspevku. Po schválení dotácie obec
uzavrela zmluvu o stavebnej realizácii diela so spoločnosťou UNISTAV s.r.o.. V priebehu realizácie diela
označenou spoločnosťou bolo zistené, že vo výkaze výmer neboli pojaté viaceré položky. Následne
sa táto situácia riešila zmluvami vrátane jej dodatku, ktorými sa rozšíril predmet plnenia zo strany
zhotoviteľa stavby. Žalovaná po tom, čo obec uplatnila voči nej nárok na náhradu škody, oznámila
uplatnenie tohto nároku poisťovni, poisťovňa vyhotovila záznam o škode, ale následne plnenie odmietla.

Medzi žalobcom a žalovanou nie sú žiadne spory, čo do základu žaloby, ani čo do výšky náhrady. Po
predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu žalobca upresnil údaj o výške uplatňovaného úroku
z omeškania. Žalobca poukazuje na aplikáciu ust. § 8 ods. 6 zák. č. 132/1992 Zb. (zrejme správne
zák. č. 138/1992 Zb. - poznámka odvolacieho súdu) s tým, že ak poisťovňa opiera svoje stanovisko
o ust. § 373 a nasl. Obch. zák., podľa názoru žalobcu je pre predmetnú vec opodstatnenou aplikácia

ustanovení Obč. zák. o náhrade škody. Napriek tomu podľa žalobcu je vznik škody vo forme ušlého zisku
preukázaný, keď sa obci nedostalo z eurofondov to, čo by pri správnom priebehu vecí obec obdŕžala.
O očakávané plnenie sa nezväčšil majetok obce vo finančnom vyjadrení. Ak by bol výkaz výmer úplný,
nebolo by došlo k situácii, keď obec nemohla čerpať plnenie z eurofondov. Preto je aj daná príčinná
súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody obci. Namieta, že vedľajší účastník predkladá

neúplne a skresľujúce údaje o predvídateľnosti škody. Takáto argumentácia neobstojí vzhľadom na
odkaz v § 8 ods. 6 pod bodom 7 zák. č. 138/1992 Zb., ktorý odkazuje na ustanovenia zmluvy o dielo
v Občianskom zákonníku v § 631 a nasl.. Nemôže preto obstáť námietka vedľajšieho účastníka o
predvídateľnosti škody, pretože v súdenom prípade o prípad zbavenia sa takejto zodpovednosti za
škodu nejde. Neobstojí ani námietka vedľajšieho účastníka poukazujúca na uplatňovanie nárokov zo

zodpovednostizavadydiela.Vpredmetnejveciideoškoduspôsobenúvadnýmplnením,čojepodstatný
rozdiel. Odkazuje pritom na závery vyplývajúce z rozhodnutia NS ČR 25Cdo/1612/2004. Ujma, ktorá
vznikla ako následok vadného plnenia je škodou a je ju potrebné odlíšiť od zodpovednosti za vady. Z
judikatúry nemožno vyvodiť záver, že by podmienkou zodpovednosti za škodu vo forme ušlého zisku
bol tiež vznik skutočnej škody. Ak sa vzťah medzi architektom a objednávateľom má posudzovať podľa

ustanovení Občianskeho zákonníka, potom je potrebné v predmetnej veci posudzovať vec podľa ust.
§ 420 a nasl. Obč. zák.. Aktuálne už neobstojí ani námietka vedľajšieho účastníka o tom, že žalujúca
obec nezaplatila stavebnej organizácii cenu za vykonané práce. Túto povinnosť obec splnila dňom
13.11.2012, o čom bol súdu prvého stupňa predložený dôkaz. Suma uplatňovaná žalobou je pre obec
škodou, lebo zavinením žalovanej sa nedostalo obci z eurofondov sumy, ktorú by ináč bola dostala nebyť

pochybenia žalovanej. Vzniknutý rozdiel musela obec zabezpečiť mimorozpočtovými prostriedkami a
zaplatiť stavebnej organizácii fakturované práce, aby sa vyhla súdnemu sporu, resp. nútenej správe. Aj
odmena dohodnutá so žalovanou za projektovú dokumentáciu bola súčasťou poskytnutých finančných
prostriedkov z eurofondov. Možno preto právom očakávať, že vypracovaná dokumentácia bude náležitá
a úplná. Žalobca preto navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobe v plnom rozsahu

vyhovieť. Navrhuje súčasne, aby odvolací súd pripustil v prípade potvrdenia napadnutého rozsudku proti
rozsudku dovolanie na zodpovedanie otázky použitia zákonných ustanovení, na ktoré sa odvoláva §
8 ods. 6 zák. č. 132/1992 Zb. (zrejme správne, tak ako už je uvedené vyššie zák. č. 138/1992 Zb. -
poznámka odvolacieho súdu) z hľadiska predvídateľnosti škody pri vadnom plnení záväzku.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k podanému odvolaniu poukázal na to, že zotrváva na všetkých svojich
vyjadreniach v konaní, ktoré v záujme hospodárnosti nechce v podaní opakovať. Pre právne posúdenie
nárokov zo zodpovednosti za škodu, poukazuje na závery vyplývajúce z predchádzajúceho rozhodnutia
odvolacieho súdu, z ktorých vyplynulo, že je potrebné na vec aplikovať ust. § 373-386 Obch. zák..
Neobstojí ani argumentácia žalobcu týkajúca sa námietok vedľajšieho účastníka o predvídateľnosti

škody. Ust. § 379 Obch. zák. je založený na objektívnom merítku pravdepodobnosti určitého dôsledku
a predvídateľnosť škody v zmysle tohto ustanovenia nie je možné posúdiť len na subjektívnom základe.
Vedľajší účastník zotrváva aj na svojej argumentácii s poukazom na ust. § 440 ods. 2 Obch. zák..
Zdôrazňuje aj to, že cena za dielo pojatá do zmluvy uzavretej s partnerom žalobcu bola cenoumaximálnou, ktorú bolo možné meniť iba pre zmene sadzby DPH. Nebolo povinnosťou žalobcu preto
na práce „naviac“ uzatvárať novú zmluvu, resp. za tieto práce platiť niečo viac, než bolo predmetom
dohodnutej maximálnej ceny. Ak žalobca neuplatnil nároky zo zodpovednosti za vady diela a napriek

dohodnutej maximálnej cene za dielo súhlasil s navýšením ceny za práce naviac, žalobca prerušil
reťaz priamej príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalovanou a tvrdenou škodou. Žalovaná
uznala len to, že pochybila pri vypracovaní výkazu výmer. Vedľajší účastník je toho názoru, že medzi
týmto uznaným pochybením a povinnosťou žalujúcej obce zaplatiť faktúry zhotoviteľovi z 15.12.2009
nie je daná priama príčinná súvislosť. Podľa vedľajšieho účastníka na strane žalobcu absentuje aj

základný predpoklad pre uplatnenie predmetného žalobného nároku, ktorým je vznik škody. V konaní
nebol preukázaný nárok žalobcu na nenávratný finančný príspevok ani v prípade, ak by žalobca
v žiadosti žiadal sumu zodpovedajúcu celkovým nákladom na projekt, t. j. ani v prípade správneho
výkazu výmer. Správne preto prvostupňový súd podľa vedľajšieho účastníka urobil záver, keď žalobu
zamietol,pretoženevedeljednoznačneurčiť,čivôbecaakáškodažalobcovivznikla.Tentozávervyplýva
aj zo stanoviska Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Žalobca samotný uviedol, že

nepožiadal dodatočne o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na práce vykonané ako práce
naviac. Navrhuje preto rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Uplatňuje si aj náhradu
trov odvolacieho konania.

Žalovaná odvolací návrh nepodala, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila.

3) Krajský súd v Prešove vyzval žalobcu, aby upresnil svoju požiadavku súvisiacu s navrhovaným
pripustením dovolania. Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu 10.11.2014 žalobca uviedol,
že vzťahy medzi autorizovaným stavebným inžinierom a objednávateľom sa spravujú ustanoveniami
Občianskeho zákonníka aj v prípade uzavretia zmluvy na vyhotovenie dodávky realizačnej projektovej

dokumentácie na stavbu. V prípade, ak žalovaný inžinier v spore o náhradu škody vzniklej pri jeho
odbornejčinnostipodľazák.č.138/1992Zb.,požiadapoisťovňu,abyvykonalaplnenieprežalobcupodľa
zaväzujúceho rozsudku prvostupňového súdu a poisťovňa tento pokyn neakceptuje, ale ako vedľajší
účastník podá odvolanie proti prvostupňovému rozsudku, ide o rozpor v ich konaní v dôsledku, čoho
odvolací súd má odvolanie vedľajšieho účastníka zamietnuť, resp. odmietnuť. Konanie o pripustení

dovolacej otázky nie je návrhovým konaním. Úprava jej znenia je v právomoci súdu. Zdôrazňuje
opätovne to, že vedľajší účastník ponechal bez povšimnutia rozhodujúcu skutočnosť, že po vynesení
prvostupňového rozhodnutia nerešpektoval písomný pokyn žalovanej, aby vykonala plnenie podľa
rozsudku. Z písomnosti, ktoré boli súdu predložené, vyplýva, že obci sa dostalo z dotácii menej v
dôsledku vynechania položiek vo výkaze výmer samotnou žalovanou. Žalobca nesúhlasí so závermi

súdu prvého stupňa, že nebolo možné jednoznačne určiť, či vôbec a aká škoda žalobcovi vznikla, teda
či vôbec niektoré položky, ktoré chýbali vo výkaze výmer by boli hradené z nenávratných finančných
prostriedkov z eurofondov a sú neopodstatnené. Vo veci bolo zrejme aj to, že akcia bola schválená,
finančné prostriedky boli priznané v rozsahu výkazu výmer. Neuhradené boli iba vynechané položky.
Obec pri hospodárení s verejnými prostriedkami je povinná uplatniť to, čo jej ušlo v dôsledku zistenej

a potvrdenej vady diela zo strany žalovanej.

4) Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§10 ods.1 O.s.p.) prejednal podané odvolanie bez nariadenia
pojednávania(§214ods.2O.s.p.).Miestoačasverejnéhovyhláseniarozhodnutiaodvolacísúdzverejnil
na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok i konanie,

ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol teda viazaný
aj uplatnenými odvolacími dôvodmi, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu
prvého stupňa preskúmavať. Po takomto preskúmaní dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené
odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvod na závažné pochybnosti.

V zmysle tohto ustanovenia skutkový základ rozhodnutia je určený skutkovým stavom, ktorý sa tvorí
v sporovom konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Súd rozhoduje na základe
skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov, ako aj z tých skutočností, ktoré akceptoval z
prednesov účastníkov.V sporovom civilnom konaní je iniciatíva pri zhromažďovaní rozhodujúcich skutočností i dôkazov o
nich zásadne na účastníkoch konania, ktorým zákon ukladá povinnosť tvrdenia (§ 101 ods. 1 O.s.p.), i

dôkaznú povinnosť (§ 120 ods. 1 O.s.p.).

Z obsahu spisu je možné urobiť záver o tom, že účastníkom konania sa pred súdom prvého stupňa
dostalo poučenia o ich povinnosti tvrdenia i o dôkaznej povinnosti i o tom, že dôkazy a tvrdenia možno
produkovať do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 120 ods. 4 O.s.p.). Okrem iného súd prvého stupňa

doručil účastníkom konania uznesenie 10Cb/22/22/2010 - 285 z 27.1.2014, ktoré takéto poučenie
obsahuje. Takéto poučenie opakoval prvostupňový súd aj na realizovaných pojednávaniach (napr.
zápisnica z pojednávania zo dňa 17.2.2011, zo dňa 25.4.2014 či zo dňa 11.6.2014).

Vychádzajúc z účastníkmi produkovaných tvrdení i z výsledkov realizácie nimi navrhnutých dôkazov
možno z hľadiska skutkového (pri aplikácii ust. § 153 ods.1 O.s.p. ) konštatovať, že :

Právny vzťah, od ktorého žalujúca obec odvádza nároky uplatňované v tomto konaní, bol založený
zmluvou uzavretou so žalovanou 24.9.2007 v znení jej dodatku z 12.1.2009 (č. l. 5-6 spisu). Obsahom
uvedenej zmluvy bolo vypracovanie a dodávka projektovej dokumentácie pre realizáciu stavby s názvom
„Rekonštrukcia, prístavba, nadstavba Materskej školy Y.“.

Žalovanápodľauzavretejzmluvyvypracovalaaodovzdalažalobcoviprojektovúdokumentáciuažalobca
na základe nej vypísal príslušné konanie na výber dodávateľa. Súčasťou projektovej dokumentácie je aj
výkazvýmerzodňa04.02.2008.Podľažalovanouspracovanejdokumentácie bolastanovenácenadiela
medzi obcou ako investorom a spoločnosťou UNISTAV s.r.o. ako zhotoviteľom diela. Dňa 14.10.2008

obec uzavrela so spoločnosťou UNISTAV s.r.o. zmluvu o dielo, ktorej nedeliteľnou súčasťou sa stala
aj projektová dokumentácia spracovaná žalovanou. Cena diela aj podľa projektovej dokumentácie bola
stanovená na sumu 8.031.726,35 Sk s DPH (266.604,48 eur). Dodatkom č. 1 zmluvy sa upravili ceny v
eurách, dodatok č. 2 sa týkal zmeny termínu ukončenia stavby a dodatok č. 3 sa týkal spôsobu platieb.

V priebehu realizácie diela zhotoviteľom bolo zistené, že v projektovej dokumentácii v časti výkazu
výmer sú nedostatky, spočívajúce v absencii niektorých nákladov (materiál a práce). V písomnom
spracovaní zo dňa 07.04.2009 bolo uvedených 9 takýchto položiek s celkovým nákladom 15.103,05 eur.
Pri ďalšej realizácii diela zhotoviteľ zistil ďalších 5 nekrytých položiek, ktoré sú uvedené v dodatku zo dňa
18.11.2009 a ktoré vyčíslil na sumu 1.167,83 eur. Celkove rozdiely predstavovali napokon v peňažnom

vyjadrení sumu 21.694,17 eur s DPH.

Realizácia týchto vo výkaze výmer neuvedených položiek si vyžiadala uzavretie zmlúv obcou so
zhotoviteľom diela a to zmluvy o prácach naviac zo dňa 8.4.2009 v znení dodatku č.1 zo dňa 18.11.2009
s cenou prác naviac spolu vo výške 21.694,17 eur.

Po predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu v predmetnej veci žalobca zhotoviteľovi diela túto
cenu prác naviac zaplatil dňa 13.11.2011 tak, ako to vyplynulo z výpisu účtu žalobcu.

Medzi stranami nebolo v konaní sporným ani to, že predmetná stavba sa realizovala aj jej financovaním

z nenávratného finančného príspevku a že pre účely uzatvárania zmlúv o poskytnutí tohto príspevku tiež
slúžila projektová dokumentácia vypracovaná žalovanou.

Zo zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku číslo zmluvy Z2211012001801 zo
dňa 24.02.2009 uzavretej medzi Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej

republiky (poskytovateľ) a obcou Y. (prijímateľ) vyplýva, že predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie
nenávratného finančného príspevku na realizáciu projektu Rekonštrukcia, prístavba a nadstavba MŠ
Y.. Podľa tejto zmluvy bodu 3.1. celkové oprávnené výdavky na realizáciu projektu predstavujú sumu
270.203,68 eur, a poskytovateľ poskytne prijímateľovi nenávratný príspevok do výšky 256.693,50 eur,
čo predstavuje 95 % z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu projektu. Prijímateľ zabezpečí

vlastné zdroje financovania projektu vo výške 5 % z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu
projektu. Z dodatku č. 1/DZ221101200180103 zo dňa 03.02.2010 k zmluve o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku č. Z2211012001801 uzavretého medzi Ministerstvom výstavby a rozvoja vidieka
Slovenskej republiky (poskytovateľ) a obcou Pavlovce (prijímateľ) vyplýva, že predmetom tohto dodatkubola zmena celkových oprávnených nákladov na realizáciu projektu a zmena prílohy č. 2 zmluvy o
poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej aj NFP) a zmena prílohy č. 4 rozpočet projektu.
Účastníci tejto zmluvy sa dohodli na zmene celkových oprávnených výdavkov na realizáciu projektu vo

výške 282.470,61 eur a na poskytnutí nenávratného finančného príspevku vo výške 268.347,08 eur.
Takáto výška schváleného a zazmluvneného NFP vyplýva z uvedených zmlúv, ale i zo správy MPaRV
SR z 3.12.2012 (č.l. 194 a nasl. spisu). Poskytovateľ napokon žalujúcej obci aj príspevok v takejto výške
poskytol.

Skutkové zdôvodnenie uplatneného nároku v podstate spočíva na tom, že pri správnom spracovaní
projektovej dokumentácie žalovanou (bez pochybení pri spracovaní výkazu výmer) by aj náklady za
práce naviac (realizované pre obec podľa vyššie uvedenej zmluvy uzavretej s UNISTAV-om, s.r.o. dňa
8.4.2009 v znení dodatku č.1 zo dňa 18.11.2009) s cenou vo výške 21.694,17 eur boli financované z
nenávratného finančného príspevku v rozsahu 95 %, t.j. v sume 20.609,47 eur.

Podľa žalobcu pre chyby žalovanej pri spracovaní projektovej dokumentácie - výkazu výmer - ocenenia
nákladov na realizáciu projektovaného diela - obec nemohla čerpať prostriedky z eurofondov na úhradu
ceny celého diela. Nemohla čerpať konkrétne tú časť, ktorá bola predmetom uvedenej zmluvy o dielo na
realizáciu prác naviac, uzavretej s dodávateľom UNISTAV s.r.o. Prešov dňa 8.4.2009 v znení Dodatku
zo dňa 18.11.2009.

Žalovaná v konaní najskôr nerozporovala, že pochybila pri spracovaní výkazu výmer. Realizovala
dokonca aj hlásenie poistnej udalosti (škodu spôsobenú jej činnosťou) v poisťovni. Neskôr v konaní
uznala pochybenie, ale už tvrdila, že škodu nespôsobila.

V konaní sa netvrdilo a ani nepreukázalo, že by žalobca proti žalovanej uplatňoval nároky zo
zodpovednosti za vady diela. K týmto námietkam bude venovaná pozornosť v ďalšej časti dôvodov tohto
rozhodnutia.

Vychádzajúc z dôvodov podaného odvolania treba posudzovať či vyššie uvedené skutkové zdôvodnenie

uplatňovaného nároku napĺňa z hľadiska právnej kvalifikácie zodpovednostný vzťah žalovanej za
tvrdenú ujmu vzniknutú obci tým, že nemohla použiť na zaplatenie ceny diela (podľa zmluvy uzavretej s
UNISTAV-om, s.r.o. dňa 8.4.2009 v znení dodatku č.1 zo dňa 18.11.2009 ) prostriedky NFP.

Ak by malo ísť o nárok na náhradu škody, podľa žalobcu by malo ísť o nárok podľa Obč. zák..

Odkazuje pritom na zák. č. 138/1992 Zb. (niekde zrejme len chybou v písaní na zák.č.132/1992 Zb.
či zák.č.132/1990 Zb.)

Podľa § 8 ods.6 zák. č. 138/1992 Zb o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných
inžinieroch vzájomné vzťahy medzi architektom alebo inžinierom a objednávateľom pri poskytovaní

služieb sa spravujú ustanoveniami osobitných predpisov. 7)

V odkaze s uvedením „7“ je uvedené ust. „§ 631 a nasl. Občianskeho zákonníka.“

Tak ako je uvedené vyššie, o tieto ustanovenia opiera žalobca svoje odvolacie námietky týkajúce sa

požadovaného právneho posúdenia uplatňovaných nárokov podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd ani v terajšom štádiu konania nemá relevantný dôvod na zmenu názoru vysloveného v
uznesení 2 Cob 59/2011-163 z 19.4.2012.

Právny vzťah, od ktorého žalujúca obec odvádza nároky uplatňované v tomto konaní, bol založený
zmluvou uzavretou so žalovanou 24.9.2007 v znení jej dodatku z 12.1.2009 (č. l. 5-6 spisu). Žalovaná
túto zmluvu uzatvárala ako autorizovaný stavebný inžinier podnikateľ vedený v živnostenskom registri
Obvodného úradu Prešov pod č. 707-2308. V zmluve je označená aj príslušným identifikačným číslom
(IČO: 172 09 234). Samotná zmluva v článku V bod 6 upravuje aj to, že veci neupravené touto zmluvou

sa spravujú príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluvným partnerom žalovanej -
podnikateľky pri jej podnikateľskej činnosti bola samosprávna územná jednotka - obec a v konaní nebolo
spochybnenéto,žesatentoprávnyzáväzkovývzťahtýkalzabezpečovaniaverejnýchpotrieb. Potvrdilto
vo viacerých prednesoch na súde prvého stupňa i na odvolacom súde (pri prejednaní predchádzajúcehoodvolania)ižalobca.Obsahomuvedenejzmluvybolovypracovanieadodávkaprojektovejdokumentácie
pre realizáciu stavby s názvom „Rekonštrukcia, prístavba, nadstavba Materskej školy Y.“.

Uvedené skutočnosti svedčia záveru v zmysle ust. § 261 ods. 2 Obch. zák., že predmetný záväzkový
vzťah medzi žalujúcou obcou a žalovanou sa má spravovať treťou časťou Obchodného zákonníka
o obchodných záväzkových vzťahoch. V posudzovanom prípade tak ide o obchodný záväzkový
vzťah medzi územnou samosprávnou jednotkou a podnikateľom pri jeho podnikateľskej činnosti. S
prihliadnutím na to je nutné v predmetnej veci aplikovať na nároky uplatňované v tomto konaní úpravu

obsiahnutú v Obchodnom zákonníku.

Žalobca vo svojej argumentácii zrejme opomína i vzťah Obchodného zákonníka a Občianskeho
zákonníka ako je upravený v ust. § 1 ods. 2 Obch. zák., podľa ktorého právne vzťahy uvedené v odseku
1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení,
riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia

sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Dôvodová
správa k zák. č.513/1991 Zb. (Obch. zák.) konštatuje k tomuto ustanoveniu to, že v tomto odseku
sa vyjadruje vzťah Obch. zák. ako špeciálneho predpisu k všeobecnej úprave majetkových vzťahov
v Občianskom zákonníku. Ustanovenia Obč. zák. sa podľa § 1 ods.2 Obch. zák. aplikujú vtedy, ak
niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení Obch. zák., a to z dôvodu, že dané otázky Obch. zák.

neupravuje alebo jeho ustanovenia sa nemôžu aplikovať. O takúto situáciu v predmetnej veci však nejde.

S prihliadnutím na to je nutné v predmetnej veci aplikovať úpravu o náhrade škody, ktorá je obsiahnutá
v Obchodnom zákonníku v ust. § 373 - 386. Podľa tejto úpravy vzniká zodpovednosť za škodu pokiaľ sú
splnené nasledujúce predpoklady: protiprávnosť, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnosťou

a vznikom škody, predvídateľnosť, neexistencia okolnosti vylučujúcich zodpovednosť.

Tak ako je uvedené vyššie, žalovaná v konaní nerozporovala, že pochybila pri spracovaní výkazu
výmer. Len samotná táto skutočnosť ale nesvedčí splneniu vyššie uvedených ďalších predpokladov pre
zodpovednostný vzťah týkajúci sa náhrady škody. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom 1. stupňa, že v

konaní nebolo preukázané, že konštatovaná protiprávnosť konania žalovanej zo zmluvy na realizáciu
vyhotovenia a dodávky realizačnej projektovej dokumentácie na stavbu je spojená s nárokom na
náhradu škody.

Relevantným pre vec bolo prioritne zodpovedanie otázky, či vôbec došlo k vzniku škody, či je priama

príčinná súvislosť medzi protiprávnosťou a vznikom škody. Následne by prichádzali do úvahy i otázky o
predvídateľnosti škody, či neexistencii okolnosti vylučujúcich zodpovednosť.

Podľa § 379 Obch. zák., ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového

vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať
s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.

Podľa § 380 Obch. zák. za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela

vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

I v teraz prejednávanom odvolaní odvolací súd odkazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutie v
predmetnej veci. Po uvedenom rozhodnutí odvolacieho súdu žalobca plnil zhotoviteľovi diela sumu
21.694,17 eur. Napriek tomu žalobca (zrejme s vedomím, že sa do jeho majetku dostalo plnenie

zhotoviteľa diela v uvedenej hodnote) už neuvádza v ďalšom konaní skutočnosti, ktoré by svedčili
pojmu tzv. skutočnej škody, t.j. ujmy spočívajúcej v zmenšení jeho majetku, resp. jeho majetkového
stavu a reprezentujúcej majetkové hodnoty, ktoré by bol nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predošlého stavu (R 55/1971). Toto napokon netvrdí žalobca ani v dôvodoch svojho odvolania.

Tvrdenia žalobcu svedčia tomu, že odôvodňuje svoj nárok na náhradu škody tým, že musel vynaložiť
náklady, ktoré by bol ušetril, resp. získal z eurofondov, keby žalovaná riadne plnila. Sám toto
kvalifikuje ako nárok na „náhradu ušlého zisku.“ Všeobecne skutočným ušlým ziskom je reálna strata
z predpokladaného zisku (rozmnoženia majetku). Obchodný zákonník v ust. § 381 má aj úpravu tzv.abstraktného zisku, ktorý sa pripúšťa namiesto skutočného zisku obvykle dosahovaného v poctivom
obchodnom styku v danom odbore podnikania. O alternatívu tzv. abstraktného zisku vzhľadom na
charakter predmetnej veci nejde. Pre úspech žaloby o náhradu skutočného ušlého zisku bolo na

žalobcovi, aby bolo v konaní zistené, že takéto plnenie s pravdepodobnosťou blížiacou sa (podľa
bežného uvažovania) istote by bol získal.

Na toto však neboli v dokazovaní pred súdom prvého stupňa produkované ani realizované
dôkazy. Prvostupňový súd správne poukázal na skutočnosti uvedené v správe od Ministerstva

pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zo dňa 29.4.2014 (č.l. 307 spisu), v ktorej je obsiahnutý aj údaj
o tom, že dodatočné výdavky z dôvodu nepresného zosúladenia rozpočtu projektu a výkazu výmer
s projektovou dokumentáciou sú považované za neoprávnené a prijímateľ je povinný si ich uhradiť z
vlastných zdrojov. Pokiaľ by bol v rámci daného projektu výkaz výmer spracovaný a predložený v rámci
žiadosti o NFP inak, nie je možné zo strany ministerstva odpovedať, že takto spracovaný výkaz výmer
by bol v plnom rozsahu aj schválený, nakoľko nevie, ako by tento výkaz výmer vyzeral. Schváleniu

predchádza jednak kontrola formálnej správnosti výkazu výmer a jednak odborné hodnotenie, pri
ktorých sú posudzované navrhované položky odbornými hodnotiteľmi. Hodnotiteľ posudzuje rozsah a
kvalifikáciu položiek na základe stanovených hodnotiacich kritérií. Na základe výsledkov týchto procesov
by mohlo dôjsť aj k vyčleneniu neoprávnených výdavkov.

Takáto správa nemôže byť podkladom pre záver o tom, že by aj pri správnom a bezchybnom spracovaní
výkazu výmer žalovanou by žalobca s pravdepodobnosťou blížiacou sa (podľa bežného uvažovania)
istote získal plnenie, ktorého náhrady sa domáha v tomto konaní.

Zákonný text ust. § 380 Obch. zák. definuje i náklady, ktoré sa budú alebo môžu považovať za škodu,

v zúženom rozsahu, pretože spája tieto náklady s ich príčinou - porušením povinností druhej strany.
Nejde teda o akékoľvek náklady, ktoré vznikli v súvislosti s tým, že zmluvný partner porušil svoje právne
povinnosti, ale len také náklady, ku ktorým porušenie povinnosti priamo viedlo, ktoré boli nutne spojené
s protiprávnym konaním škodcu. Ujmou v zmysle § 380 Obch. zák. teda nie je akákoľvek ujma vzniknutá
poškodenej strane, ale len ujma v priamej príčinnej súvislosti s porušením záväzkových povinností

škodcom. Škoda musí byť nesprostredkovaným následkom protiprávneho konania, ktorá je jej hlavnou
príčinou, nesmie ísť o príčinu len vedľajšiu, prípadne príčinu skúmanú len vo všeobecnej rovine bez
rozboru jednotlivých prvkov konkrétnej situácie. Pokiaľ dôjde k reťazeniu jednotlivých príčin a následkov,
musí škoda bezprostredne vzísť z konania škodcu.

Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa, že aj pri takejto alternatíve posudzovania nároku
nie je možné urobiť záver, že je daná priama príčinná súvislosť medzi žalovanou uznaným pochybením
(v záväzkovom vzťahu založenom zmluvou s obcou) a povinnosťou žalujúcej obce zaplatiť faktúry
zhotoviteľovi č. 2009334 z 15.12.2009 a č. 2009336 z 15.12.2009 (po ich krátení o 5%).

Odvolateľ, tak ako je uvedené vyššie, sa v odvolaní zaoberá aj vzťahom nároku na náhradu škody k
nároku zo zodpovednosti za vady diela. Vyššie je už uvedené, že v konaní nebolo tvrdené, že by žalobca
voči žalovanej uplatnil nároky zo zodpovednosti za vady diela.

Na námietky vedľajšieho účastníka poukazujúcimi na aplikáciu ust. § 440 ods.2 Obch. zák. reagoval

žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa písomným podaním zo 14.3.2012 (č.l. 138 spisu), podaním
zo 6.2.2013 (č.l. 207 spisu), ale i ústnymi prednesmi na pojednávaniach 6.12.2012, 11.2.2013. Napokon
aj v teraz prejednávanom odvolaní k týmto skutočnostiam s odkazom na rozsudok NS ČR 25 Cdo
1612/2004 zdôrazňuje, že ide o škodu spôsobenú vadným plnením.

Z uvedeného rozhodnutia NS ČR vyplýva, že „odpovědnost za vady a odpovědnost za škodu jsou
odlišnými závazkovými právními instituty, mají jiný účel a jsou založeny na rozdílných zásadách
a předpokladech vzniku odpovědnosti. Odpovědnost za vady stíhá nedostatky vlastního plnění
prodávajícího a sleduje, aby se kupujícímu dostalo ze závazkového právního vztahu plnění bez
jakýchkoliv vad, tedy aby jím koupená věc měla sjednané vlastnosti a netrpěla vadami. Smyslem

odpovědnosti za škodu oproti tomu je, aby byla nahrazena majetková újma vzniklá následkem porušení
právní povinnosti nebo v důsledku jiné právem uznané skutečnosti. V souvislosti s poskytnutím vadného
plnění, které bylo příčinou vzniku škody, přichází v úvahu vznik odpovědnosti za škodu podle § 420 a
násl. obč. zák. Škodou je přitom újma, jež vznikla jako následek vadného plnění, tj. majetková újma,spočívající nikoliv ve vadnosti samotného předmětu koupě a prodeje, nýbrž ve znehodnocení této či jiné
věci v důsledku vadného plnění; pouze škoda, která z vady vznikla, je odškodnitelná v rámci náhrady
škody.

Odvolací soud v souladu s hmotným právem i ustálenou judikaturou vyšších soudů (srov. např. rozsudek
Nejvyššího soudu ČR ze dne 10. 4. 2003, sp. zn. 25 Cdo 1849/2001, publikovaný pod č. 34 ve Sbírce
soudních rozhodnutí a stanovisek, ročník 2004) oba uvedené právní instituty odlišil. I když lze přisvědčit
dovolatelům, že oba tyto nároky obstojí samostatně a že lze uplatňovat nárok na náhradu škody

nezávisle na nárocích z titulu odpovědnosti za vady, nelze přehlédnout, že nároků, které vyplývají ze
závazkůzodpovědnostizavady,senelzedomáhatztitulunáhradyškody(srov.zhodnocenírozhodování
soudů bývalého Nejvyššího soudu ČSR ze dne 20. 10. 1988, sp. zn. Cpj 39/88, publikované pod č. 12
ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, ročník 1989, str. 142, či rozsudek Nejvyššího soudu ČR
ze dne 24. 4. 2003, sp. zn. 25 Cdo 1618/2001, publikovaný v Souboru rozhodnutí Nejvyššího soudu,
sv. 25, pod C 1865).“

Aj uvedené rozhodnutie, na ktoré poukazuje odvolateľ, v konečnom dôsledku nevylučuje to, že síce
možno uplatňovať nárok na náhradu škody nezávisle na nárokoch z titulu zodpovednosti za vady, ale
nemožno opomínať, že nároky, ktoré vyplývajú zo záväzkov zo zodpovednosti za vady, sa nemožno
domáhať z titulu náhrady škody. Preto ani takáto odvolacia námietka nie je takej relevancie, aby mohla

privodiť záver o zmene rozhodnutia súdu o zamietnutí žaloby o náhradu škody.

Okrem vyššie uvedených podaní v odvolacom konaní doručil žalobca ešte ďalšie podanie, v ktorom
sa zaoberá riešením otázky podávania opravných prostriedkov zo strany vedľajšieho účastníka.
Zdôrazňuje, že proti predchádzajúcemu rozsudku súdu prvého stupňa bolo podané vedľajším

účastníkom odvolanie bez súhlasu vedľajšieho účastníka. Odvolací súd napriek tomu o podanom
odvolaní vedľajšieho účastníka konal a rozhodol tak, že odvolaniu vyhovel a zrušil prvostupňový
rozsudok. V novom konaní na základe zrušujúceho uznesenia súd prvého stupňa prehodnotil vec
a žalobu zamietol, čím došlo k poškodeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Žalobca
zdôrazňuje, aby sa rešpektovalo to, že každý má právo, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný

výklad právnej normy.

Vnadväznostiajnatotopodanie,odvolacísúdtedaposudzovalprejavyvôlepojatédopísomnýchpodaní
žalobcu, ktorými sa domáhal rozhodnutia o pripustení dovolania v predmetnej veci.

V tejto súvislosti z podaní žalobcu by mohlo vyplynúť, že sa domáha vyriešenia otázky prípustnosti
odvolania vedľajšieho účastníka proti predchádzajúcemu rozhodnutiu súdu, ale zároveň aj
zodpovedania otázky právnej kvalifikácie nároku na náhradu škody vo vzťahu medzi architektom a
obcou.

Na tieto otázky dal odvolací súd odpoveď. Už v súvislosti s prejednaním predchádzajúceho odvolania
zodpovedal otázku účinkov odvolania podaného vedľajším účastníkom v dôvodoch svojho rozhodnutia
2Cob/59/2011-163 z 19.4.2012. Na strane 5 uvedeného uznesenia odvolací súd vyriešil otázku
oprávnenia vedľajšieho účastníka podať proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa odvolanie a na závery
uvedené v tomto uznesení odkazuje odvolací súd aj teraz, keď sa žalobca domáha položenia dovolacej

otázky na riešenie oprávnenia vedľajšieho účastníka podať odvolanie. Vedľajší účastník v zmysle § 201
veta druhá O.s.p. je oprávnený podať odvolanie aj v prípadoch, keď v spore vystupuje popri účastníkovi
za predpokladu, že sa preukáže, že z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi
ním a účastníkom. V takom prípade môže podať odvolanie aj proti vôli hlavného účastníka. O takýto
prípad ide aj v predmetnej veci.

AjotázkuprávnehoposúdenianárokuvzmysleustanoveníObchodnéhozákonníkazodpovedalodvolací
súd v dôvodoch predchádzajúceho rozhodnutia napokon aj v tomto rozhodnutí tak, ako je uvedené
vyššie.

Nejde o riešenie takých právnych otázok, ktoré by nevyplynuli z explicitného znenia príslušných
zákonných ustanovení alebo, že by išlo o otázky, ktoré súdna prax už riešila rôzne. Neboli preto splnené
ani podmienky pre pripustenie dovolania v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. na tieto žalobcom požadované
otázky.Aj pri ich riešení teda odvolací súd dospel k záveru, že ich zodpovedanie nemá za následok zrušenie,
či zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí žalobného návrhu ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Prvostupňový súd si nechal priestor na rozhodnutie o trovách konania na samostatné rozhodnutie v

zmysle ust. § 224 ods. 4 O.s.p.. Pri takejto aplikácii označeného ustanovenia aj o trovách odvolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa. Preto odvolací súd nerozhodoval ani o náhrade trov odvolacieho
konania.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.