Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/149/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612211272
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1612211272.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava,
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy (Y.), takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 27.09.2012 sa navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu

domáhal, aby súd zaviazal odporcu na splnenie povinnosti zaplatiť navrhovateľovi titulom majetkovej
škody sumu 125 € a titulom nemajetkovej ujmy sumu 275 €, a to z dôvodu, že nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Malacky bola navrhovateľovi spôsobená škoda tým, že súd nerozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenom čase.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil nesprávnym úradným postupom súdu v exekučnej veci vedenej
súdnym exekútorom pod č. EX7925/2009, povinný Y., dátum narodenia XX.XX.XXXX (v ďalšom texte

návrhu dátum narodenia XX.XX.XXXX) podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012
tým, že v exekučných konaniach vedených podľa procesných pravidiel Exekučného poriadku je
založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti; nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla

mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu a žiadosti na
vykonanieexekúciespĺňalivšetky materiálneaformálnenáležitostipredpokladanézákonom,rozhodolo
žiadostiachoudeleniepoverenia,atorozhodnutímožiadostioudeleniepoverenia,pouplynutízákonom
stanovenej doby.

Uviedol, že § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného v rozhodnom čase sa nerobil rozdiel medzi
exekučnými titulmi a súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora do 15 dní od

doručenia takejto žiadosti. Súd rozhodol až 02.12.2009, a to rozhodnutím o poverení, k rozhodnutiu tak
došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (omeškanie viac ako 5 mesiacov).Navrhovateľ si preto z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu
majetkovej škody v celkovej výške 125 €, predstavujúcej náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s činnosťou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období od doručenia žiadosti

o vydanie poverenia do rozhodnutia o nej, a to nákladov na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnanca informačného systému v sume 70 €, nákladov na udržiavanie
a správu informačného systému 40 €, na administratívne spracovanie textov urgencií exekučnému
súdu, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a
telekomunikačné výdavky spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15

€, pričom uviedol, že túto sumu stanovil len na základe paušalizácie nákladov, a to z dôvodu, že presnú
výšku škody by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami.

Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko postupom súdu došlo k vyvolaniu
nasledovnýchrizíkzánikupovinného,zmareniuúčelukonaniaprestratukontaktuspovinným,insolvencii
povinného, pričom ako primeranú náhradu požaduje sumu 275 €, za vnútorné zásahy do spoločnosti,

ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie práv navrhovateľa, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženia pohľadávky cestou exekúcie spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, pričom vychádza z
doktríny Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v konaní je spravodlivé, ak

sa za každý rok vzťahuje satisfakcia 660 €. Poškodený uskutočnil výpočet nároku alikvótnym pomerom
55 € za každý mesiac omeškania, v danej veci bol súd nečinný viac ako 150 dní.

Súčasne navrhovateľ žiadal vydať medzitýmny rozsudok v zmysle § 152 ods. 2 veta druhá zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok tak, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá navrhovateľovi

vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Malacky, pretože tento nerozhodol o žiadosti o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávky navrhovateľa,
ktoré vznikli neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom Y., nar.
XX.XX.XXXX.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 05.05.2015 doručeným súdu 11.05.2015, žiadal, aby
súd žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok potrebných pre priznanie
náhrady škody v zmysle zák. č. 514/2013 Z.z.

V procesných námietkach poukázal na zmätočnosť podania, ktorú videl v tom, že v žalobe napr. nie

je uvedená spisová značka príslušného exekučného konania, chýbajú relevantné údaje ako dátumy
doručenia podaní na súd, dátum, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ síce uviedol
časť dôkazov, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša navrhovateľ sám. Odporca zdôraznil, že tvrdenie navrhovateľa, že nemá vedomosť
o spisovej značke ním uvádzaného exekučného konania sa nezakladá na pravde, má charakter

klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia, pretože kto iný ako oprávnený má záujem sám identifikovať
konanie ktorým mu mala byť spôsobená škoda. Neoznačenie spisových značiek exekučných konaní,
v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu (teda nesplnenie
zákonom predpísaných náležitostí bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti
navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu (príkladmo rozhodnutia

Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV. ÚS 366/2012, sp. zn. IV. ÚS 374/2012). Podľa
odporcu nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, nakoľko navrhovateľ namieta „nezákonné
konanie" v podobe nerozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
ustanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Nie je teda
zrejmé, na základe akého titulu si navrhovateľ uplatňuje náhradu škody, keďže v žalobe sa tieto

tituly prelínajú a navrhovateľ jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok.
K uvádzaným prieťahom odporca poznamenal, že navrhovateľ neuvádza kroky, ktoré podnikol na
ich odstránenie, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach
predsedovi okresného súdu, resp. využil možnosť ústavnej sťažnosti. Odporca má za to, že všeobecný
súd v konaní o náhrade škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má

iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

K splneniu podmienok uplatnenia nároku na súde odporca poukázal na skutočnosť, že dňa 23.04.2012
mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, napriekopakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, adresovaným navrhovateľovi po doručení prvotných
žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, odporcovi bola doručená všeobecná
odpoveď, kde navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti a nedoplnil žiadané informácie, nebol

ochotný uviesť, kedy sa dozvedel o škode, nepredložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú
škodu, neuviedol, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani
nedoplnil doklady preukazujúce „ohrozenie" práv zánikom povinného, jeho insolvenciou, stratou
kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. Vcelku navrhovateľ neposkytol
žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť

predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo
spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. preto nárok
navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný.

Zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát
zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci: l/ nezákonné

rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu
musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

Knesprávnemuúradnémupostupuodporcauvádza,žepriposudzovanínesprávnehoúradnéhopostupu

spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote
odporca odkazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012
Z.z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie, pričom
navrhovateľ dôkazy pre posúdenie tejto otázky žiadne dôkazy nepredložil. Lehota na poverenie

exekútora, je výraznou právnou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie,
ak exekučným titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípade existencii
dôvodov podľa na § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z.. V tomto smere je dôležitý
rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/2008, ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v
exekučnom konaní. Samotný navrhovateľ uvádza znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od

01.06.2011, s poukazom na ktorý akýkoľvek nárok navrhovateľa vychádzajúci z nesprávneho úradného
postupu v podobe nerozhodnutia v 15 dňovej lehote v konaniach začatých po 01.06.2011 nemá oporu
v zákone. Odporca poukazuje na § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z., podľa ktorého ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Akýkoľvek nárok navrhovateľa vychádzajúci z nesprávneho úradného
postupu v podobe nerozhodnutia v 15 dňovej lehote v namietanom exekučnom konaní začatom po
01.06.2011 nemá oporu v zákone, pred 01.06.2011 § 41 ods. 2 písm. d) exekučného poriadku znel :

vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, pričom § 44 ods. 2 písm.
d) exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 01.06.2011.

K navrhovateľom tvrdenej existencii prieťahov v konaní uviedol, že nie je preukázaný nesprávny úradný
postup spočívajúci v existencii prieťahov, navrhovateľ nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy,

že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie
ESĽP či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Odporca má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný
postup spočívajúci v existencii prieťahov. Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní.

K vyčíslenej výške materiálnej škody odporca uvádza, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je o. i. nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku.
Podľa názoru odporcu navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné
považovať za hypotetické. Podľa tvrdenia navrhovateľa tento vyčíslil uplatnenú škodu na základu

paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych, funkčných, mzdových
výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca, bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov.
Navrhovateľ v žalobách neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú škodu skutočnú alebo
ušlý zisk. Navrhovateľ neprodukoval v tomto smere žiadne dôkazy, odporca má za to, že navrhovateľako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti bezpochyby potrebuje a
využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad o úveroch, tento systém využíva nielen počas
domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím, aj po ňom, a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli

v exekúcii, ale aj takých pohľadávok, pri ktorých žiadne neprebiehali, respektíve prebiehali bez námietok,
požadovať preto paušálne sumy za všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. V súvislosti
s paušálnou sumou na administratívne spracovanie urgencií exekučnému súdu a publikačné výdaje,
je viac ako zrejmé, že si navrhovateľ uplatňuje neprimeranú čiastku. Samotný navrhovateľ uvádza
v stanovisku k žiadostiam o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

zo dňa 02.07.2012, že disponuje jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme,
návrhy podával elektronicky, že návrhy boli spracované v elektronickej forme súdu, z tohto dôvodu má
odporca sa za to, že uplatňovanie nároku majetkovú škodu v sume 125 € za každého dlžníka je nielen
nadhodnotené, ale nepreukázané. Skutočnú škodu je preto potrebné preukázať konkrétnymi listinami.
Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody navrhovateľa neodbremeňuje množstvo podaných
žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či

dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými navrhovateľ exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti
odôvodňuje.

V súvislosti s uplatňovanou nemajetkovou ujmou odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovateľova
požiadavka nie je ničím podložená a preukázaná. Odporca poukázal na dve skutočnosti, a to

že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu
ústavného súdu, a že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.
Navrhovateľ zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné
preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, uvedené zo
žalobného návrhu nevyplýva, odporca teda nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani

to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Poukázal na povahu a predmet konania, v ktorom malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť,
pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré okolo navrhovateľa v
spojení s touto podnikateľskou činnosťou je vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci

zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom potrebu ochrany práv spotrebiteľov
podmienila najmä činnosť navrhovateľa na trhu spotrebiteľských úverov, práve uplatňovanie pohľadávok
z titulu týchto úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré navrhovateľ inicioval. Navrhovateľ a
jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, bol predmetom záujmu Európskej komisie, súdy
konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť

navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej
moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé
finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Odporca vyjadril názor, že navrhovateľ nepreukázal
podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi, ako
aj konštatovanie porušenia práva.

V otázke príčinnej súvislosti odporca uvádza, že úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného postupu/nezákonného
rozhodnutia, vzniku škody či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami.
Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu,

je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav
(následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho)
a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť' pôsobenia príčiny
na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny

a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný.
Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu
príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

Súd sa primárne zaoberal námietkami odporcu poukazujúcimi na nedostatok procesných podmienok

v konaní, ktoré vidí v zmätočnom žalobnom návrhu a nedostatku právomoci všeobecného súdu
rozhodovať vo veci prieťahov súdu v exekučných konaniach.Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 79 ods. 1, 2 O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí
(§ 42 ods. 3) obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa
navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom štát,
návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát
konať. Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré

nemôže pripojiť bez svojej viny.

Náležitosti návrhu na začatie konania, Občiansky súdny poriadok trvá len na tých, ktoré sú celkom
nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodovať, právna
úprava platná do 31.12.2012 nevyžadovala osobitné náležitosti. Opisom rozhodujúcich skutočností

navrhovateľ prezentuje skutkové okolnosti, od ktorých odvodzuje opodstatnenosť svojho návrhu.
Povinnosť navrhovateľa uviesť rozhodujúce skutočnosti vyplýva aj z ustanovenia § 120 O.s.p, z ktorého
je zrejmá povinnosť preukázať tvrdenia účastníkov konania. Vymedzenie rozhodujúcich skutkových
okolností priamo závisí od obsahu právnej úpravy obsiahnutej v hmotnoprávnych predpisoch, ktoré
sú predmetom konania. Rozhodujúce skutočnosti musia byť opísané aspoň takým spôsobom, aby

umožňovali posúdenie totožnosti veci. So zreteľom na ust. § 101 Občianskeho súdneho poriadku,
splnenie povinnosti opísať rozhodujúce skutočnosti pravdivo nie je procesnými prostriedkami vynutiteľné
a môže nájsť svoj odraz iba v rozhodnutí vo veci samej. Posudzovať súlad žaloby s hmotným právom
ešte pred tým, ako bude požadovaný nárok vecne prejednaný, súdu neprislúcha. Riziko a procesná
zodpovednosť, že takto formulovanej žalobe nebude vyhovené, v plnom rozsahu zaťažuje navrhovateľa.

Súdvyzvalnavrhovateľavýzvouzodňa25.01.2016nadoplnenienávrhuazároveňmudoručilvyjadrenie
odporcu, ku ktorému mal možnosť sa vyjadriť v súdom určenej lehote 10 dní. Navrhovateľ cestou
právneho zástupcu výzvu súdu prevzal 04.02.2016, na túto reagoval doručením jedného spoločného
podania do iných spisov v konaniach vedených v analogických právnych veciach na tunajšom súde

a na odporcom namietané skutočnosti nijako nereagoval, na podporu svojich skutkových tvrdení a
voči procesnej obrane odporcu nepredložil žiadne listinné dôkazy. Súd potom na náklady navrhovateľa
vyhotovil kópie zo spisu sp. zn. 4C/147/2012, nakoľko mu je známe z úradnej činnosti, že súčasťou
spisu je kópia zoznamu žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pojednávanie nie
je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa§200eaO.s.p.,akvpriebehukonaniadosiahnepredmetkonaniasumu1000Eur,odtohookamihu
ide o drobný spor.

V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa
29.04.2016, pretože ide o drobný spor. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 20.04.2016.

Súd pripojil spis Okresného súdu Malacky 23Er/3946/2009, nakoľko lustráciou zistil, že na tunajšom
súde prebiehalo konanie medzi navrhovateľom ako oprávneným a Y., ako povinným vo veci vymoženia
uloženej povinnosti zaplatiť 663,23 € s príslušenstvom a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
založenými v tomto spise, keďže ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a dôsledné
posúdenie uplatneného nároku (§ 120 ods. 1 in fine O.s.p.), pričom z vykonaného dokazovania súd zistil

nasledovný skutkový stav:

Zo súdneho spisu Okresného súdu Malacky 23Er/3946/2009 súd zistil, že návrhom na vykonanie
exekúcie vedenej exekútorom pod sp.zn. EX7925/09, spísaným do zápisnice súdnym exekútorom V.dňa 10.08.2009, si navrhovateľ ako oprávnený uplatnil nárok na vymoženie povinnosti zaplatiť sumu
663,23 € s príslušenstvom voči povinnému Y., nar. XX.XX.XXXX (v časti III. návrhu je povinný označený
nesprávnym údajom o dátume narodenia XX.XX.XXXX), ktorá pohľadávka bola navrhovateľovi ako

oprávnenémupriznanáRozsudkomStálehorozhodcovskéhosúduč.k.SR04635/09zodňa03.06.2009,
právoplatným dňom 22.06.2009, vykonateľným 25.06.2009, ktorým Stály rozhodcovský súd zaviazal
povinného na zaplatenie istiny 663,23 € spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy
653,28€od07.11.2008dozaplatenia,náhradoutrovrozhodcovskéhokonania.Vspisesanenachádzajú
žiadne žiadosti navrhovateľa o poskytnutie informácií o stave konania ani sťažnosti na prieťahy,

ani urgencie, ako sú uvádzané navrhovateľom v žalobe. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená súdu dňa 24.09.2009 a súd rozhodol a po preskúmaní exekučného titulu bolo
dňa 02.12.2009 vydané poverenie na vykonanie exekúcie.

Exekučné konanie bolo teda začaté 10.08.2009 a žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa
24.09.2009, teda po uplynutí zákonnej lehoty zo strany exekútora.

Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení od 01.06.2009 do 14.12.2009 ( konanie
začalo 10.08.2009).

Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje zodpovednosť
štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2012), vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa §3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,

d/ ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
f) Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom

súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku ( § 15, ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov
verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2012), štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný

nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2012), právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 1.1.2013), štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie

povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy SR a postup alebo výsledok postupu

vlády SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy SR.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013, pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie

vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa

porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013 právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred prerokovať na základe písomnej
žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom

podľa § 4.

Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. ako bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento
orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky
podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 01.01.2013), ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení
nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne

prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná
poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najneskôr
dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na
predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012 každý je povinný bez zbytočného
odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré
majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý

zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012 v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v

peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

Podľa§17ods.3zákonač.514/2003Z.z.účinnéhodo31.12.2012výškanemajetkovejujmyvpeniazoch
podľa odseku 2 sa určuje najmä s prihliadnutím na:a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013 výška náhrady nemajetkovej
ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným
násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane
predbežného prerokovaní nároku podľa tohto zákona sa spravujú občianskym zákonníkom.

Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným

súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa § 36 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie
(10.08.2009), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie
exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie

(§ 44).

Podľa § 44 ods. 1 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie,
exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu

s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie,

súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu podania návrhu
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú

právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet
a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zák.č. 102/2011 Z.z., účinnom
od 01.06.2011, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade c) notárskych zápisníc,
ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny
dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d)
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a komisií a zmierov nimi schválených.

Navrhovateľ sa domáha nároku na náhradu škody poukazujúc na nesprávny úradný postup súdu,
ktorým mu mala byť spôsobená škoda, vzniknutá v čase účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zák.
č. 508/2010 Z.z., teda do 31.12.2012, rovnako nárok na náhradu škody u odporcu, ako aj na súde,si uplatnil v čase účinnosti znenia zákona do 31.12.2012, súd preto na prejednávanú vec aplikoval
ustanovenie § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. do 31.12.2012, teda ustanovenie platné v čase vzniku nároku,
resp. v čase uplatnenia nároku poškodeného súdnou cestou. Ustanovenie, podľa ktorého otázku,

či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR, bolo vnesené do právnej úpravy až novelou
zákona č. 514/2003 Z.z. účinnou od 01.01.2013, preto súd aplikoval hmotnoprávne ustanovenie platné
v čase vzniku škody, nároku, resp. v čase uplatnenia nároku na predbežné prerokovanie nároku
príslušným orgánom a na súde. Vzhľadom na uvedené všeobecný súd je oprávnený rozhodovať o

nároku navrhovateľa v prípade prieťahov konania, resp. nesprávneho úradného postupu, uplatneného
žalobou dňa 27.09.2012 podľa hmotnoprávnych ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom
do 31.12.2012.

Navrhovateľ žiadal o veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 ods. 2 O.s.p. Súd v
prejednávanejvecinevyhovelnávrhunavrhovateľa,nakoľkomalzato,ževoveciniejepotrebnévydanie

zvláštneho rozhodnutia a je možné rozhodnúť o celom predmete sporu čo do základu nároku. ako aj
jeho výšky, nakoľko v merite veci dospel súd k záveru, že návrhu navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi
domáha zaplatenia sumy 125 € titulom majetkovej škody a sumy 275 € titulom nemajetkovej ujmy z
dôvodu, že nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Malacky bola navrhovateľovi spôsobená
škoda tým, že súd nerozhodol o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v

zákonom stanovenom čase, nie je možné vyhovieť.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nebola splnená žiadna podmienka pre priznanie
žalobou uplatneného nároku.

Podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho
orgánu v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. na súde je predchádzajúce prerokovanie nároku
na príslušnom orgáne na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku,
až v prípade neuspokojenia nároku alebo jeho časti týmto orgánom v lehote šiestich mesiacov od
doručenia žiadosti, sa môže poškodený domáhať svojho nároku na náhradu škody súdnou cestou.

Právna úprava teda umožňuje poškodenému domáhať sa svojho nároku na náhradu škody, resp.
neuspokojenej časti na súde, avšak iba v prípade, ak príslušný orgán neuspokojí nárok poškodeného
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak poškodený uplatnil nárok na náhradu škody bez
predchádzajúceho predbežného prerokovania, nemôže súd ani zamietnuť návrh, ani konanie zastaviť,
ale má poškodeného vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej

lehoty podľa § 43 ods. 1 O.s.p. V prípade podania návrhu na predbežné prerokovanie mal by súd počkať
až do skončenia prerokovania pred príslušným ústredným orgánom bez toho, aby konanie prerušil (R
20/1981).

V prejednávanej veci súd nemal za preukázané, že navrhovateľ skutočne podal na príslušný orgán,

ktorým je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, riadnu a úplnú žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Malacky. Z vyjadrenia odporcu súd zistil skutočnosť, že dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, avšak obdržanie žiadosti týkajúcej sa práve
prejednávanej veci pred Okresným súdom Malacky odporca nepotvrdil.

Navrhovateľ v žalobnom návrhu síce označil ako dôkaz Potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, na výzvu súdu doručil na tunajší súd v jednom vyhotovení do
konaní vedených na tunajšom súde „Sprievodný list k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody“ zo dňa 23.04.2012, doručený odporcovi podľa pečiatky podateľne 23.04.2012, ktorého

prílohou však bola len tabuľka so zoznamom exekučných konaní, táto obsahuje údaje: Okresný súd,
číslo zmluvy o úvere, meno povinného, priezvisko povinného, dátum narodenia povinného a spisová
značka súdneho exekútora. Napriek výzve súdu konkrétnu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Malacky vo veci
sp. zn. 23Er/3946/2009 súdu nepredložil. Navrhovateľ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno,

keď nepreukázal, že konkrétna žiadosť na náhradu škody uplatnenú v konaní č.k. 4C/149/2012 pred
Okresným súdom Malacky bola odporcovi doručená a zaevidovaná, sprievodný list s prehľadovou
tabuľkou nepreukazuje podanie žiadosti. Možno len vychádzať z predpokladu, že prílohou sprievodného
listu boli aj konkrétne žiadosti vo veciach uvedených v tabuľke, a že v množstve žiadostí, ktoré súuvedené v sprievodnom liste, sa nachádzala aj predmetná žiadosť, relevantný doklad o podaní však
nebol súdu predložený, preto súd dospel k záveru, že táto podmienka na súdne konanie nebola splnená.

Vzhľadom na uvedené nemal súd za preukázaný titul ani rozsah nároku, ktorý mal byť údajne predbežne
prerokovaný, rovnako ani stanovisko ministerstva k žiadosti poškodeného. Pokiaľ súd vychádza z
vyjadrenia odporcu, že prvé žiadosti o prerokovanie odporca prevzal 23.04.2012 a návrhom navrhovateľ
uplatnil identické právo na súde 27.09.2012, teda pred uplynutím šesť mesačnej lehoty, počas ktorej
zo zákona ministerstvo malo uspokojiť nárok poškodeného na náhradu škody, žaloba aj v prípade

preukázania podania žiadosti, bola podaná predčasne. Pre súdne rozhodnutie je však rozhodujúci
stav v čase rozhodnutia súdu, teda po uplynutí zákonnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku,
a zo obsahu spisu je nesporné, že odporca nároku navrhovateľa v rámci predbežného prejednania
nároku na náhradu škody nevyhovel, a to ani čiastočne, preto súd vec prejednal a o uplatnenom nároku
navrhovateľa rozhodol týmto rozsudkom.

Na zodpovednostný právny vzťah súd primárne aplikoval zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť
dňa 01.07.2004, nakoľko k nesprávnemu úradnému postupu a prieťahom v konaní malo dôjsť po
účinnosti uvedeného zákona. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
je osobitným druhom zodpovednosti a je zodpovednosťou objektívnou, vzniká za splnenia všetkých

zákonných podmienok vzniku tejto zodpovednosti, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení
čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne, pri splnení všetkých podmienok súčasne
sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom

alebonezákonným rozhodnutím je 1/ porušenie právnejpovinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva
v nezákonnom rozhodnutí alebo nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup
sa považuje aj nečinnosť, prieťahy (§ 3 ods. 1 písm. a ,b, § 5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1,2 zákona č.
514/2003 Z.z.), 2/ vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným
postupom (§ 3 ods. 1, § 17 ods. 1,2,3,4, § 18 zákona č. 514/2003 Z.z. a všeobecné ustanovenia

Občianskeho zákonníka) a 3/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá
porušením povinnosti vznikla, pričom uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal splnenie predpokladov podľa § 9 ods. 1 zákona, teda existenciu
nesprávneho úradného postupu súdu, ktorým mu bola spôsobená škoda. V prejednávanej veci

navrhovateľ tvrdí, že nesprávny úradný postup v exekučných veciach spočíva v postupe exekučného
súdu, a to : a) nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote 15 dní od doručenia žiadosti
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. bez zbytočných prieťahov,
b) vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, t.j. rozhodnutím o žiadosti o
udelenie poverenia vydaním poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby, ktorý sa prejavil v

následku vzniku materiálnej škody predstavujúcej náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s
činnosťou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období od doručenia žiadosti o vydanie poverenia
do rozhodnutia o nej, a to nákladov na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca informačného systému v sume 70 €, nákladov na udržiavanie a správu informačného
systému 40 €, na administratívne spracovanie textov urgencií exekučnému súdu, publikačné výdaje

spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdavky
spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 €, pričom túto sumu
stanovil len na základe paušalizácie nákladov.

V prípade namietaného nevydania rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote 15 dní od doručenia

žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súd poukazuje na vyššie
citované ustanovenie § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, kde z povinnosti súdu
rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote 15 dní je
vylúčené rozhodovanie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak je exekučným titulom
vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučné konanie bolo začaté 10.08.2009 a žiadosť

o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 24.09.2009, teda po uplynutí zákonnej lehoty zo strany
exekútora, súd dospel k záveru, že v uvedenej exekučnej veci však nebol exekučný súd viazaný 15
dňovou lehotou na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora. Z uvedeného dôvodu nie je možné
považovať postup súdu spočívajúci v rozhodnutí o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia navykonanie exekúcie po lehote 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora za rozporný so zák.č.
233/1995 Z.z. Súd sa stotožňuje s argumentáciou odporcu poukazujúcej na to, že podľa rozhodného
znenia exekučného poriadku platila 15 dňová lehota stanovená v § 44 ods. 2 veta druhá (a aj to s

výnimkou exekučných titulov spadajúcich pod § 41 ods. 2 písm. c) a d) ) výlučne na prípad, že súd
vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia a tohto poveril vykonaním exekúcie (takúto
možnosť upravuje práve § 44 ods. 2 veta druhá). Prípad, nevyhovenia takejto žiadosti rieši až ods. 3 § 44
stanovujúci (všeobecne bez rozlíšenia druhu exekučného titulu a stanovenia nejakej lehoty) povinnosť
súdu zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, ak zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Preto podľa názoru súdu samotná skutočnosť,
že exekučný súd vydal zamietajúce rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia
až po uplynutí 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, bez ďalšieho
nepreukazuje nesprávny úradný postup. Uvedené podľa názoru súdu platí analogicky v prípade, keď súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom aj v časti nároku oprávneného.

Z pripojeného spisu sp. zn. 23Er/3946/2009 ani nevyplýva navrhovateľom tvrdená nečinnosť súdu v
trvaní150dní.Akojeuvedenévyššie,žiadosťoudeleniepovereniabolasúdudoručenádňa24.09.2009,
súd o žiadosti rozhodol po jej preskúmaní vzhľadom na charakter exekučného titulu vydaním poverenia
dňa 02.12.2009, teda súd nezistil navrhovateľom tvrdenú nečinnosť 150 dní.

Navrhovateľ namietaný postup súdu považuje za zbytočné prieťahy v konaní. Rýchlosť a účinnosť
súdneho konania je objektívne podmienená viacerými faktormi, ako charakterom, právnou a faktickou
zložitosťou prejednávanej veci, správaním účastníkov konania, tiež činnosťou a súčinnosťou štátnych
a iných orgánov zúčastnených na súdnom konaní. Prvoradou povinnosťou sudcu je však organizovať
procesnýpostupvsúdnomkonanítak,abysačonajskôrodstrániltenstavprávnejneistoty,kvôliktorému

sa navrhovateľ obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Nesprávny úradný postup má značný
vplyv pri vzniku škody účastníkovi konania v príčinnej súvislosti s prieťahmi v súdnom konaní.

Súd sa po vykonaní dokazovania obsahom pripojeného súdneho spisu č.k. 23Er/3946/2009 nestotožnil
s tvrdením navrhovateľa, že súd porušil svoje zákonné povinnosti nesprávnym úradným postupom

spočívajúcom v nečinnosti, resp. prieťahoch v konaní, nakoľko nie každý prieťah v konaní je možné
vyhodnotiť ako prieťah zbytočný (čl.48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR). Pri posudzovaní, či prieťah v
konaní bol alebo nebol zbytočný, sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Na priznanie oprávnenosti
nároku poškodeného za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom nečinnosťou súdu, musí
ísť o taký významný prieťah, ktorý možno kvalifikovať ako neefektívny postup súdu a zbytočný prieťah.

Rozhodujúcimi faktormi pre takého posúdenie sú nielen obtiažnosť prejednávanej veci a súčinnosť
účastníkov, ale v neposlednom rade aj stav konkrétneho súdneho oddelenia, ako počet vecí a
preťaženosť sudcu, ktorý nepochybne má vplyv na rýchlosť konania súdu. Navrhovateľ ako poškodený
mal postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo), mal možnosť
už v exekučnom konaní poukázať na ním tvrdenú nečinnosť súdu formou sťažnosti adresovanej

predsedovi súdu, ktorý po prešetrení sťažnosti mohol konštatovať, že sťažnosť je oprávnená a došlo k
zbytočnému prieťahu v danom exekučnom konaní, ktorý postup navrhovateľa nevyplýva zo pripojeného
exekučného spisu. Žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 24.09.2009, súd v uvedenej
exekučnej veci rozhodoval o žiadosti exekútora o vydanie poverenia uznesením dňa 02.12.2009, nezistil
ani ďalšie skutkové okolnosti z ktorých by vyplývalo, že tvrdená nečinnosť súdu v období medzi

jednotlivými rozhodnutiami je možné posúdiť ako taký významný prieťah, ktorý možno kvalifikovať ako
neefektívny postup súdu a zbytočný prieťah spôsobilý porušiť ústavné práva navrhovateľa a rovnako
súd nezistil žiadne okolnosti, z ktorých by mohlo vyplynúť, že navrhovateľovi vznikla škoda, že škoda
vznikla v príčinnej súvislosti s oneskoreným vydaním rozhodnutia a že by prišlo k tak významnému
zásahu do práva navrhovateľa, ktorý by odôvodňoval priznanie odškodnenia z titulu nemajetkovej ujmy.

Navrhovateľ nepreukázal, že pokiaľ mala škoda vzniknúť z dôvodu prieťahov v konaní, išlo o taký
významný prieťah, ktorý možno kvalifikovať ako neefektívny postup súdu a zbytočný prieťah.

Súd pri rozhodovaní o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského
rozsudku má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú

povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, v tomto smere
súd poukazuje na rozsudok súdneho dvora EU Asturcom C-40/08, týkajúci sa výkonu právoplatného
rozhodcovského rozsudku, založeného na nekalej rozhodcovskej doložke, v zmysle ktorého SmernicaRady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať
v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského
rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a

skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej
doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných
prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol

uvedenou doložkou viazaný.

Navrhovateľ teda nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu Malacky v exekučnej veci sp. zn. 23Er/3946/2009.

V prípade uplatnenej majetkovej ujmy vo výške 125 € predstavujúcej náhradu účelne vynaložených

nákladov spojených s činnosťou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období od doručenia
žiadosti o vydanie poverenia do rozhodnutia o nej, a to nákladov na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnanca informačného systému v sume 70 €, nákladov na udržiavanie
a správu informačného systému 40 €, na administratívne spracovanie textov urgencií exekučnému
súdu, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné

a telekomunikačné výdavky spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde
sumu 15 €, navrhovateľ ničím nepreukázal vznik škody, okrem nepreukázania samotného vzniku tiež
nepreukázal príčinnú súvislosť s postupom exekučného súdu, ktorý by bol v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi (kauzálny nexus). Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa)
v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je

teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza
k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k

rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R
55/1971, s. 152). Súd neprijal tvrdenie navrhovateľa týkajúce sa vzniku a výšky takejto majetkovej ujmy,
samotné tvrdenie navrhovateľa bez relevantného dôkazného preukázania, nie je postačujúce. Súd sa
nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že výšku škody uviedol paušalizáciou reálnych vecných výdavkov
z dôvodu, že presnú škodu je možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Ak by sa aj súd stotožnil

s navrhovateľom, že výšku nároku je možné určiť len s nepomernými ťažkosťami, mal by postupovať
podľa § 136 O.s.p. a určiť výšku nároku navrhovateľa svojou úvahou. Predpokladom pre určenie výšky
nárokov úvahou podľa § 136 O.s.p. je však nesporné preukázanie základu nároku, ktoré v súdenej veci
absentuje.

Keďže nebol preukázaný vznik nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho
úradného postupu a ani vznik škody, nemohla byť rovnako preukázaná ani príčinná súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinnosti vznikla. Príčinná súvislosť
znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku.
Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno

ju len predpokladať.

Procesnou povinnosťou navrhovateľa v konaní je svoje tvrdenia preukázať. Dôkazným bremenom
sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho
tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného

bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda
výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti,
ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží
na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne

dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).Účastník konania má povinnosť označiť dôkazy, povinnosť dôkaz aj zabezpečiť prináleží súdu len vtedy,
ak to nie je v silách účastníka konania, dôkazné bremeno si v takom prípade účastník splní tým, že
tento dôkaz označí, a je potom úlohou súdu, aby tento označený a stranou nezabezpečený dôkaz

zaobstaral a zaistil. V prejednávanej veci nie je možné dospieť k záveru, že nie je v silách navrhovateľa
zabezpečiť listinné dôkazy, ktorými on sám disponuje, pretože ich sám vypracoval a doručil protistrane,
teda nie je možné dospieť k záveru, že navrhovateľ nedisponuje žiadosťou o predbežnom prerokovaní
nároku na náhradu škody, pokiaľ bola skutočne ním podaná (čo nepreukazuje predložený sprievodný
list, a odporca podanie riadnej žiadosti nepotvrdil), ani listinnými dôkazmi preukazujúcimi vznik a výšku

ním tvrdenej škody. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť súdu predkladať dôkazy
za toho - ktorého účastníka, ktorý ich existenciu tvrdí. Je nutné konštatovať, že povinnosť tvrdenia
a povinnosť dokazovania (dôkazné bremeno) zaťažuje účastníka, nie je možné prenášať povinnosť
predkladať dôkazy preukazujúce tvrdenia účastníka na súd.

Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní okrem nepreukázania

základu nároku neuniesol dôkazné bremeno ani v časti žalobného návrhu ohľadom uplatnenej
majetkovej škody vo výške 125 €.

Navrhovateľ si ďalej v konaní uplatňoval nemajetkovú ujmu vyčíslenú v sume 275 €, pričom vychádzal z
doktríny Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v konaní je spravodlivé, ak

sa za každý rok vzťahuje satisfakcia 660 €. poškodený uskutočnil výpočet nároku alikvótnym pomerom
55 € za každý mesiac omeškania, v danej veci vychádzal z údajnej nečinnosti viac ako 150 dní.

Zákon č. 514/2003 Z.z. obsahujúci špeciálnu právnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú
orgánom štátu definuje pojem škody v ust. § 17 a upravuje rozsah jej náhrady v ust. § 18. V zmysle § 25

ods. 1 zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania
nároku podľa tohto zákona sa spravujú zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Spôsob a rozsah
náhrady škody v rovnakom znení ako § 17 ods. 1) zákona č. 514/2003 Z.z. upravuje § 442 ods. 1)
Občianskeho zákonníka. Okrem náhrady škody, tak ako ju upravuje Občiansky zákonník, neobsahuje
zákon č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012, ani žiadny iný právny predpis Slovenskej republiky, žiadny

zvláštny spôsob odškodnenia za prípadný nesprávny úradný postup spočívajúci v neodôvodnených
prieťahoch konania a ani iný platný predpis právneho poriadku SR nezakladá možnosť odškodnenia,
ktoré by nezávisle na majetkovom stave poškodeného a bez ohľadu na majetkovú ujmu stanovil určitú
satisfakciu, ak bolo preukázané porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 38
ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Nemajetkovú ujmu navrhovateľ uplatnil ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie práv navrhovateľa a stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky.

Pojem ujma predstavuje ohrozenie subjektívnych občianskych práv a zároveň je aj jedným z
predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch(t.j.materiálnejsatisfakcie)je vždyvzávislostinaindividuálnychokolnostiachdanéhoprípadu
existencia kvalifikovanej závažnej ujmy. Za závažnú ujmu považovať ujmu, ktorú osoba vzhľadom na

okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky
považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne
hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne
spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná osoba. Nemajetková ujma je adekvátna, keď sa
jedná o stratu dôveryhodnosti, spochybnenie serióznosti a poctivosti konania poškodeného subjektu,

vrátane podnikateľských aktivít. Na rozdiel od škody, ktorá sa musí preukázať, ujma sa zdôvodňuje
čo ale neznamená, že rozhodnutie súdu o priznaní nemajetkovej ujmy môže mať výlučne teoretický
základ bez splnenia reálnych predpokladov pre jej priznanie. Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy je
potrebné zohľadňovať závažnosť a intenzitu konania, dosah a motívy konania, úmysel konania a dĺžku
protiprávneho konania, pričom všetky kritéria je potrebné vyhodnotiť nielen z hľadiska konania súdu, ale

aj z hľadiska navrhovateľa a jeho právneho postavenia ako právnickej osoby.

Navrhovateľ nijako nekonkretizoval a nepreukázal, ako skutočnosť, že exekučný súd vydal poverenie
v časti žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základerozhodcovského rozsudku neskôr ako v lehote 15 dní, ohrozila jeho subjektívne práva, nepreukázal,
že by daná situácia konkrétnym negatívnym spôsobom ovplyvnila jeho podnikateľskú činnosť, ktorú
preukázateľne naďalej vykonával, opísal len subjektívne pocity štatutárov v teoretickej rovine, ktorých

objektívna existencia však nebola preukázaná a ani nevyplýva z obsahu samotného návrhu :
navrhovateľ neuviedol žiadne konkrétne vnútorné zásahy do spoločnosti, ku ktorým malo údajne
prísť v príčinnej súvislosti s postupom súdu, nešpecifikoval konkrétne ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania a nakoľko navrhovateľ vystupuje v konaniach pred tunajším súdom
opakovane, súdu ani z vlastnej rozhodovacej činnosti súdu žiadne takéto zmeny nie sú známe.

Subjektívny pocit straty legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný
zákonom, straty dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci, nemá oporu v existencii žiadnej v
konaní objektívne preukázanej skutkovej okolnosti. Rovnako postup súdu nebol spôsobilý vyvolať
riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, takéto riziko vyplýva podľa názoru z charakteru
činnosti samotného navrhovateľa a orientáciou jeho podnikania na cieľovú skupinu nesolventných
spotrebiteľov. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe množstvo úverov, ktoré navrhovateľ ako

nebankový subjekt poskytuje aj dohodnuté zmluvné podmienky, často majúce vlastnosti neprijateľných
zmluvných podmienok. Finančné profitovanie z týchto úverov v porovnaní s občasným neúspechom
v rámci bežného podnikateľského rizika, nemôže mať zásadný ekonomický dopad na podnikateľskú
existenciu navrhovateľa. Súd vyhodnotil argumentáciu navrhovateľa ako ničím nepodloženú, bez
potrebnej konkretizácie a zdokladovania údajnej nemajetkovej ujmy.

Navrhovateľ nepreukázal porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, vznik škody ako
majetkovej ujmy a napokon ani príčinnú súvislosť medzi údajným porušením právnej povinnosti a
škodou, ktorá porušením povinnosti vznikla, z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že
navrhovateľ nepreukázal v konaní základ uplatneného nároku.

Nakoľko už uvedené dôvody ( vo vzťahu k základu nároku) sú samostatným dôvodom pre zamietnutie
návrhu, potom nepovažoval za potrebné pre meritórne rozhodnutie zaoberať sa výškou uplatneného
nároku predstavujúceho uplatnenú majetkovú škodu, ani výškou uplatnenej nemajetkovej ujmy z
dôvodov uvedených vyššie v odôvodnení a rozhodol o návrhu rozsudkom s ohľadom na skutočnosť,

že vo veci ide s poukazom na žalovanú sumu o drobný spor, bez nariadenia pojednávania tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p., odporcovi ako úspešnému účastníkovi v
konaní patrí právo na náhradu trov konania, odporca si uplatnil náhradu trov konania podaním zo dňa

02.10.2015, avšak trovy konania nevyčíslil a súd na jeho strane vznik trov v súdenej veci z obsahu spisu
nezistil, preto odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v platnom znení, od poplatku je
oslobodené konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej

moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Bratislave (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.

2 O.s.p.)