Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/631/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713203772
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3713203772.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudcov JUDr.

Gabriely Janákovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľa CD U. s.r.o., IČO: 264 29 705,
so sídlom K. vězňu° XXXX/XX, J. S., XXX XX, K. 1, P. republika, zast. P. K., s.r.o., IČO: 36 864 421,
so sídlom A.¨slingova 4, XXX XX G. proti odporcovi: K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, X. V.,
o zaplatenie 278,81 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 24. apríla 2015, č. k. 10C/134/2013-88, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol v celom rozsahu návrh, ktorým sa navrhovateľ
ako majiteľ zmenky nadobudnutej indosamentom od spoločnosti K., s.r.o. domáhal voči odporcovi
ako vystaviteľovi vlastnej zmenky nároku na zaplatenie zmenkovej sumy 278,81 eur, špecifikovaného
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne a špecifikovaného 6 % ročného úroku zo zmenkovej
sumy. Návrh bol uplatnený procesným postupom podľa Nariadenia (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie). Svoje
zamietavé rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa zistením, že zmenka má pôvod v spotrebiteľskom

vzťahu (§ 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ)), vychádza z dohody o vyplnení zmenky,
ktorá bola neprijateľnou podmienkou (ust. § 53 ods. 1 OZ) úverovej zmluvy medzi spoločnosťou K.,
s.r.o. a odporcom, a teda dojednaním neplatným (ust. § 53 ods. 5 OZ). Povahu dohody o vyplnení
zmenky ako neprijateľnej podmienky dovodil okresný súd zo skutkových zistení získaných vykonaným
dokazovaním. Na základe ustanovenia čl. 5 bod 1 Nariadenia rozhodol vo veci bez pojednávania
napadnutým rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal
napadnuté rozhodnutie zmeniť a návrhu vyhovieť, a to z týchto dôvodov:

Odporca nedoručil prvostupňovému súdu odpoveď (čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia), no prvostupňový
súd napriek tomu nevyhovel návrhu, čo je v rozpore s čl. 7 ods. 3 Nariadenia, podľa ktorého, ak sa
súdu nedoručí odpoveď dotknutej strany v stanovenej lehote, súd vydá rozsudok, ktorým rozhodne o
pohľadávke alebo protipohľadávke.

Prvostupňový súd vykonal dokazovanie nad rámec oboznámenia predloženej zmenky a toto ďalšie
dokazovanie vykonal bez návrhu účastníkov pričom neboli splnené podmienky ustanovenia § 120 ods.
1 posledná veta pre výnimočné vykonanie nenavrhovaných dôkazov. Toto dokazovanie naviac vykonalsúd prvého stupňa výlučne na ťarchu navrhovateľa iba preto, aby získal pre seba dostatočný podklad na
zamietnutie návrhu. Došlo tak k porušeniu práva navrhovateľa na spravodlivý súdny proces garantovaný
v č. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vo

veci bolo pritom možné rozhodnúť len na základe predloženej zmenky, z ktorej uplatnené právo vyplýva
bez ďalšieho vzhľadom na jej povahu cenného papiera. Pre neexistenciu obrany zo strany odporcu
bol tak okresný súd dokonca povinný urobiť a nemohol neexistenciu tvrdení odporcu nahradiť vlastným
postupom, pretože tým porušil zásadu kontradiktórnosti súdneho konania. Prvostupňový súd tiež vôbec
neuviedol dôvody vykonania iných ako navrhovaných dôkazov.

Navrhovateľ je majiteľom platnej zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Nemá, a na uplatnenie práva zo zmenky ani nepotrebuje mať žiadne
iné informácie či dokumenty súvisiace s inými vzťahmi medzi pôvodným vlastníkom zmenky a jej
vystaviteľom. Záväzok zo zmenky je samostatným abstraktným záväzkom a nemožno ho podmieňovať
inými skutočnosťami ako sú uvedené na zmenke. Toto prvostupňový súd ignoroval a ustanovenia

Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb. (ZZŠ) neaplikoval a nezaoberal sa tak vôbec
predmetom sporu. Predovšetkým ignoroval ust. § 17 ZZŠ, podľa ktorého, kto je žalovaný zo zmenky,
nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo
k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. V
zmenkových vzťahoch tak odporca nie je oprávnený vznášať voči majiteľovi zmenky tzv. kauzálne

námietky z vlastných vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Ak táto obrana nie je dovolená odporcovi,
o to menej môže vzísť priamo zo strany súdu. Kauzálne námietky vo všeobecnosti nemôžu byť vznesené
zo strany súdu, pretože majú hmotnoprávny charakter a zo strany súdu tak dochádza k porušeniu
rovnosti strán sporu.

Pre vyššie uvedené dôvody tak súd prvého stupňa nemohol vôbec vychádzať z kauzálnych námietok, a
pokiaľ na ich základe prijal záver o neplatnosti zmenky, resp. neopodstatnenosti uplatnenej pohľadávky
a neprípustnosti návrhu, nie je tento jeho záver správny. Podľa čl. 4 Nariadenia je pohľadávka
neopodstatnená a návrh neprípustný výlučne z dôvodov tam uvedených pričom ani jeden z nich
neprichádza v danom prípade do úvahy.

Vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002 sp. zn. 25Cdo/1839/2000 mal
navrhovateľ za to, že zmenkový záväzok je úplne samostatný a od záväzku, ktorý bol dôvodom jeho
vzniku oddelený. Ani pri zabezpečovacej zmenke tak nie je daná jej akcesorická povaha k inému
záväzku. Zmenkový záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný, samostatný a celkom

nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky.

Napadnuté rozhodnutie považoval navrhovateľ za prekvapivé a tým spôsobujúce odňatie možnosti
konať pred súdom, pretože súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že odporcovi bol poskytnutý
spotrebiteľský úver, i keď túto skutočnosť v konaní nikto netvrdil ani nepreukázal. Navrhovateľ napokon

poukázal na to, že nebol správny záver súdu prvého stupňa o neprijateľnosti dohody o vyplňovacom
práve, pretože samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal vystavenie
blankozmenky na zabezpečenie spotrebiteľského úveru.

Na podporu svojich tvrdení citoval rozhodnutie Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Banskej

Bystrici, ktoré v obdobných veciach prijali závery v prospech odvolacích tvrdení navrhovateľa a
konštatovali dôvodnosť obdobných návrhov navrhovateľa.

Uvedené dôvody odvolania navrhovateľ právne kvalifikuje podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. (iná
vada s následkom nesprávneho rozhodnutia vo veci), ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust.

§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. (odňatie možnosti konať pred súdom) a ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.
(nesprávne právne posúdenie veci).

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania a zistil, že je
potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne
správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno
o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.Z obsahu spisu vyplýva, že odporca nevzniesol kauzálne námietky voči uplatnenému zmenkovému
nároku. Súčasne je zo spisu zrejmé, že úverovú zmluvu a všeobecné obchodné podmienky, ktoré pre

potreby rozhodnutia vykonal ako dôkaz súd prvého stupňa, nenavrhoval ako dôkaz žiaden z účastníkov.
Súd prvého stupňa obstaral tieto listiny z vlastnej iniciatívy z ním vedeného exekučného spisu, ktorý si za
tým účelom pripojil. Pred rozhodnutím vo veci upovedomil účastníkov, že tieto dôkazy mieni vykonať k
zisteniu okolností kauzy zmenky, listiny im zaslal a poskytol im lehotu na vyjadrenie sa k týmto dôkazom.

Jedna zo zásadných odvolacích námietok navrhovateľa tkvie v tom, že použitý procesný predpis, v
tomto prípade Nariadenie, neumožňuje súdu za určitých procesných okolností (navrhovateľ uvádza
nevyjadrenie sa odporcu stanoveným postupom) rozhodnúť inak ako vyhovujúcim rozhodnutím. Tento
názor navrhovateľa je principiálne nesprávny. I keď vo všeobecnosti súčasné procesné predpisy
civilného sporového konania prenechávajú do značnej miery smerovanie konania v dispozícii účastníka
(zvyšujúci sa dôraz na dispozitívnosť a kontradiktórnosť konania), súd nie je a nemôže sa stať iba

automatom na vytvorenie exekučného titulu vychádzajúcim iba z formálnych náležitostí podkladov
rozhodnutia. V akokoľvek formalizovanom procesnom postupe musí súd dbať, aby neprestal byť
orgánom ochrany práv. Ani náležitý procesný postup tak nemôže za žiadnych okolností viesť k vydaniu
rozhodnutia, ktoré by učinilo vykonateľným nárok založený na takých excesoch, ako je zjavná absolútna
neplatnosť právneho úkonu, zneužitie práva, šikanózny výkon práva a podobne. To neznamená, že

by zodpovednosť za výsledok sporu nemala byť zásadne na účastníkovi a ani to, že by súd mal
nahrádzať jeho pasivitu. Je však potrebné vnímať hranicu, po ktorú môže byť nepriaznivý výsledok
sporuodôvodniteľnýprístupomúčastníkakuplatneniusvojichprávvkonaní,alezaktoroujesúdpovinný
zamedziť tomu, aby svojou autoritou aproboval nežiaduce použitie práva. Toto postavenie súdu ako
živého posudzovateľa a nie iba automatu na rozhodnutia je nevyhnutným atribútom právneho štátu

a spravidla je vyjadrené v ustanoveniach procesných predpisov stanovujúcich ich základné princípy
vychádzajúce z hodnotových základov spoločnosti. V prípade Nariadenia je to jednoduchý odkaz na
spravodlivosť ako vodiaci princíp, na ktorý priamo odkazuje v bode 1 preambuly. Nebolo by bolo
možné považovať za spravodlivé také rozhodnutie, ktoré by súd vydal napriek závažným principiálnym
pochybnostiam o dôvodnosti uplatneného nároku iba preto, že bol dodržaný procesný postup, ktorý sám

o sebe dovoľuje uplatnenému nároku vyhovieť. Vzhľadom na to bol súd prvého stupňa aj v procese
podľa Nariadenia oprávnený rozhodnúť inak ako vyhovením návrhu, a to aj za situácie absentujúceho
vyjadrenia odporcu k návrhu a bol oprávnený aj na vykonanie nenavrhovaných dôkazov, pretože boli
nevyhnutné pre také rozhodnutie vo veci, ktoré zabránilo aprobovaniu zjavne neprimeraného použitia
zmenky. Nebolo možné ponechať bez povšimnutia, že samotná listina navrhovateľom predloženej

zmenky obsahuje údaje, z ktorých vznikajú závažné pochybnosti o kvalite kauzálneho vzťahu zmenky,
a teda aj pochybnosti, či predložená zmenka, i keď platná, odporcu skutočne zaväzuje k plneniu na jej
základe. Je nepochybné, že zmenka bola vydaná na rad spoločnosti K., s.r.o., o ktorej je z verejného
registra (obchodný register) zrejmé, že je poskytovateľom úverov, a že nie je bankou. Súčasne zmenka
obsahuje údaj „číslo zmluvy“ s viacmiestnym číselným údajom, javí sa vystavená v sérii viacerých typovo

totožných zmeniek s predtlačeným remitentom v osobe spoločnosti K., s.r.o., predtlačeným zmenkovým
úrokom 0,25 % denne (91,25 % ročne) a súčasne v predtlači predpokladá rozlišovanie, či je vystaviteľom
fyzická osoba nepodnikateľ alebo živnostník (alternatívne uvádza obsah koloniek ako napr. rodné číslo/
IČO a pod.). Zo samotného obsahu zmenky sa s vysokou pravdepodobnosťou javí, že zmenka sa týka
spotrebiteľského vzťahu (ust. § 52 OZ). S uvedenou sumou znalostí získaných zo samotnej zmenky

a obchodného registra je potrebné akceptovať danosť objektívnych významných pochybností súdu o
použití zmenky v súlade s právom. Odstránenie týchto pochybností bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci. Preto bol okresný súd oprávnený vykonať za účelom odstránenia uvedených pochybností ďalšie
dokazovanie, a to na základe ust. § 120 ods. 1 in fine O.s.p.). Toto ďalšie dokazovanie však nevykonával
na preukázanie tvrdení, ktoré by boli neprípustne dovodzované súdom bez ich pôvodu od účastníkov,

ale iba na odstránenie pochybností vyplývajúcich priamo z najvýznamnejšieho dôkazu predloženého
navrhovateľom, teda zo zmenky.

Uvedený postup je v súlade so stanoviskom ,ktoré vyplynulo zo spoločného zasadnutia
občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015 podľa ktorého v

prípade, ak z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenkyspotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu
platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

Súčasne spôsob vykonania dokazovania zvolený okresným súdom zabezpečil účastníkom možnosť
vyjadriť sa k dôkazom a nedošlo pri ňom k odňatiu možnosti konať pred súdom. Oboznámenie
účastníka so zámerov vykonať dokazovanie konkrétnym listinným dôkazom a ku konkrétnej skutočnosti,
za súčasného zaslania listinného dôkazu účastníkovi a poskytnutia lehoty na vyjadrenie, je ústavne
konformný spôsob dokazovania aj bez nariadenia pojednávania, tak ako to konštatuje Ústavný súd SR

vo svojom Náleze II. ÚS 499/2012 zo dňa 10.07.2013.

Popri procesných aspektoch konania je druhý zásadný odvolací dôvod založený na povahe uplatneného
nároku ako nároku zo zmenky. Teda špecifického nároku vyžadujúceho na jeho preukázanie v zásade
len listinu zmenky. Tu navrhovateľ tvrdí, že svoj nárok dostatočne preukazuje platnou zmenkou a
opakovane poukazuje na nadobudnutie zmenky indosamentom a jeho účinky vylučujúce voči nemu

obranu vychádzajúcu z kauzy zmenky. Dokazovanie ďalších skutočností okresným súdom považuje
preto navrhovateľ za neprípustné.

Z hľadiska skutkového sú pre posúdenie vecnej správnosti výroku napadnutého rozsudku podstatné dve
skutkové okolnosti. Danosť prevodu zmenky indosamentom a pôvod zmenky v spotrebiteľskom vzťahu.

Indosament je tvrdený samotným navrhovateľom a je zrejmý aj zo zmenky. Čo sa týka pôvodu zmenky
v spotrebiteľskom vzťahu, k prípustnosti dokazovania tejto skutočnosti sa odvolací súd vyjadril vyššie.
Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného okresným súdom, považuje odvolací súd pôvod zmenky
v spotrebiteľskom vzťahu za daný, keď postavenie spoločnosti K., s.r.o. ako dodávateľa, odporcu ako
spotrebiteľa, ako aj vystavenie zmenky za účelom zabezpečenia poskytnutého úveru plne zodpovedá

obsahu úverovej zmluvy. Medzi spoločnosťou K., s.r.o. a odporcom teda došlo k dohode o vystavení
zmenky, ktorá dala vzniknúť zmenke - zmenková zmluva a z povahy účastníkov ako dodávateľa a
spotrebiteľa je aj táto zmenková zmluva zmluvou spotrebiteľskou (§ 52 OZ). Na jej posúdenie je preto
nevyhnutné aplikovať § 52 ods. 2 OZ a § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu vystavenia zmenky.

Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení ku dňu vystavenia zmenky, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení ku dňu vystavenia zmenky, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Východiská právneho postavenia spotrebiteľa principiálne zakotvené v citovaných ustanoveniach

vylučujú, aby bolo právne postavenie spotrebiteľa oslabované. K oslabovaniu práv spotrebiteľa nesmie
dôjsť nepoužitím právneho predpisu, ktorý je spotrebiteľovi na prospech (citovaný § 52 ods. 2
OZ),ale ani zmluvným vytvorením nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa (citovaný § 53 ods. 1 OZ).
Zákonné i zmluvné inštitúty, ktoré v iných právnych vzťahoch majú za následok dovolené oslabenie
právneho postavenia jednej zmluvnej strany, sú tak v spotrebiteľskej zmluve neprípustné, pokiaľ sú na

ťarchu spotrebiteľa. Niet pochýb, že indosament zmenky je práve takým inštitútom, ktorý má účinky
významného oslabenia jednej strany zmenkovej zmluvy - pri vlastnej zmenke v zásade oslabenie
postavenia zmenkového dlžníka (§ 17 ZZŠ). Na tejto okolnosti napokon podstatnou mierou stavia
svoje stanovisko navrhovateľ, keď tvrdí, že práve indosament, na základe ktorého zmenku nadobudol,
nedovoľuje, aby boli zohľadnené okolnosti vzniku zmenky. Tento názor je však principiálne nesprávny.

Podľa § 11 ods. 1 ZZŠ, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom
(rubopisom).

Podľa § 11 ods. 2 ZZŠ, ak pojal vystaviteľ do zmenky slová "nie na rad" alebo inú doložku rovnakého

významu, možno previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia (cesie).

Z citovaných ustanovení § 11 ZZŠ vyplýva, že zo zákona je každá zmenka prevoditeľná indosamentom,
pokiaľ v nej výslovne nie je uvedený text „nie na rad“. Aj keď teda účastníci pri uzatváraní dohodyo použití zmenky - zmenkovej zmluvy, prevoditeľnosť zmenky indosamentom nedohodnú, nastáva zo
zákona. Zákon však súčasne umožňuje, aby účastníci v zmenkovej zmluve, prevoditeľnosť zmenky
indosamentomvylúčili(§11ods.2ZZŠ).Ustanovenie§11ods.2ZZŠumožňujúcevylúčiťprevoditeľnosť

indosamentom tak predstavuje práve také ustanovenie, ktoré je na prospech spotrebiteľa a v zmysle
§ 52 ods. 2 OZ sa preto v prípade zmenky vychádzajúcej zo spotrebiteľského vzťahu a vystavenej
spotrebiteľom musí ako spotrebiteľovi prospešnejšie použiť vždy. Porušenie tohto zákonného príkazu
zakladá rozpor zmenkovej zmluvy so zákonom a tým jej neplatnosť podľa § 39 OZ.

Indosament zmenky vystavenej spotrebiteľom, napríklad ako zabezpečovací inštitút spotrebiteľského
vzťahu, nemá v tomto prípade účinky oslabenia právneho postavenia žalovaného v zmysle § 17 ZZŠ.
Naopak, nevylúčenie prevoditeľnosti zmenky indosamentom podľa § 11 ods. 2 ZZŠ je porušením
povinnosti použiť v spotrebiteľskom vzťahu vždy takú právnu úpravu, ktorá je na prospech spotrebiteľa
(§ 52 ods. 2 OZ), čo zakladá neplatnosť zmenkovej zmluvy (kauzy zmenky) podľa § 39 OZ pre rozpor
so zákonom.

Principiálne rovnaký právny záver vyplýva aj z rozsudku Vrchního soudu v Prahe, zo dňa 29.04.2013 sp.
zn. 9Cmo/122/2013 (Právní rozhledy 13-14/2013, str. 508, tiež www.beck-online.cz) , na závery ktorého odkazuje aj Ústavný súd ČR vo svojom náleze IV. 457/2010 zo
dňa 18.07.2013 (www.nalus.usoud.cz), v ktorom sa zaoberal problematikou indosovaných zmeniek v

spotrebiteľských vzťahoch.

Prezamietavérozhodnutieonárokunavrhovateľataknebolopotrebnézaoberaťsaotázkamiparametrov
úveru, ktorý predložená zmenka zabezpečovala, ani povahou dohody o vyplňovacom práve ako
neprijateľnej zmluvnej podmienky, či otázkou súladu sumy uplatnenej zo zmenky s limitmi podľa

Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uplatnený nárok nemožno priznať už preto, že
vychádza zo zmenky vystavenej spotrebiteľom bez toho, aby bola pri dohode o použití zmenky, teda
pri uzatváraní zmenkovej zmluvy vylúčená prevoditeľnosť tejto zmenky indosamentom. Rozhodne sa
nejedná o vylúčenie použitia zmenky vo vzťahu zo spotrebiteľského úveru do 30.12.2010, ako na
to poukazuje navrhovateľ argumentujúc výslovnou úpravou jej použitia v Zákone o spotrebiteľských

úveroch (258/2001 Z.z.). Tu prijaté závery iba zohľadňujú, že na špecifické postavenie spotrebiteľa je
potrebné prihliadať v akomkoľvek právnom vzťahu čo navrhovateľom citované rozhodnutia Krajských
súdov Banská Bystrica a Prešov, ktoré boli o obdobnom nároku navrhovateľa vydané v jeho prospech
opomínajú a zmenkové právo používajú izolovane bez zohľadnenia špecifického postavenia účastníkov
zmenkového vzťahu.

Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd napadnuté zamietavé rozhodnutie potvrdil pre vecnú
správnosť jeho výroku.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1

O.s.p. Úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému
navrhovateľovi. Odporca však náhradu trov konania neuplatnil spôsobom podľa § 151 ods. 1 O.s.p.,
preto mu náhrada trov nebola priznaná.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .