Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, March 29, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 16C/134/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108226221
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Doricová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2010:1108226221.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v právnej

veci navrhovateľa R.. B. B., Z. I. XX, XXX XX Z. v zastúpení JUDr. Peter Vačok, advokát, Vazovova
9/A, 81107 Bratislava odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútrom Slovenskej
republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava o náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím a
nesprávnym úradným postupom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 553,47 eur do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 08.08.2008 domáhal voči
odporcovi zaplatenia spolu sumy 1.993.606,- Sk (66.175,60 eur) titulom náhrady škody podľa zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.01.2006
konanie číslo 5T 162/04, bol oslobodený spod obžaloby, na základe ktorej mal dňa 03.03.2004 spáchať

trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona
účinného k 03.03.2004. Dôvodom oslobodenia spod obžaloby bola skutočnosť, že v konaní nebolo
dokázané, že skutok, ktorý sa mu kládol za vinu spáchal. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III
bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.02.2007, číslo konania 4 To 102/06,
ktorým súd zamietol odvolanie prokurátora vo veci.
Trestné konanie vedené proti navrhovateľovi na základe uznesenia Ministerstva vnútra SR, Prezídia PZ,
Úradu boja proti korupcii zo dňa 22.10.2004, ČVS: PPZ-54/BPK-V-2004 navrhovateľa veľmi zasiahlo.

Rozhodnutím ministra vnútra SR zo dňa 11.11.2004 bol navrhovateľ prepustený zo služobného pomeru.
Rozhodnutie bolo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.01.2008, číslo konania 2S
111/05-67 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie.
V dôsledku prebiehajúceho trestného konania sa navrhovateľ nevedel zamestnať.
Navrhovateľovi vznikla nemajetková ujma vo výške 1.600.000,- Sk a majetková ujma vo výške 353.623,-
Sk. Celková ujma, ktorá navrhovateľovi vznikla predstavuje sumu 1.953.623,- Sk.
Nemajetková ujma pozostáva zo zníženia spoločenského uplatnenia vo vzťahu k profesii a narušenia

rodinných vzťahov. Do doby, kedy začalo trestné stíhanie navrhovateľ riadne vykonával všetky úlohy,
ktoré mu boli kladené. Prepustenie zo služobného pomeru bola pre navrhovateľa veľká rana a malo to
za následok , že navrhovateľ si dlho nevedel nájsť prácu a to nielen v oblasti informačných technológií
a výpočtovej techniky, kde pracoval 30 rokov a do novembra 2005 bol nezamestnaný.Navrhovateľ mal i vážne problémy vo vzťahu k rodine. Deti navrhovateľa počas trestného konania
veľmi citlivo vnímali všetky udalosti, nerozumeli, prečo stratil prácu, bol obvinený a prečo sa dostali do
finančných problémov. Tieto skutočnosti sa prejavili v rodinnej nepohode a v rodinnom pnutí. Zásah

do osobného a profesijného života, ktorý trestné stíhanie spôsobilo, má závažné následky, pričom
suma, ktorej náhrady sa domáha, len čiastočne vyčísľuje nemajetkovú ujmu, ktorú v dôsledku trestného
stíhania utrpel.
Majetková ujma pozostáva z náhrady mzdy v dôsledku uvoľnenia zo služobného pomeru vo výške
334.392,- Sk a z trov právneho zastúpenia v trestnom konaní vo výške 19.231,- Sk.

V novembri 2004 bol čistý príjem navrhovateľa činil 27.866,- Sk. Od decembra 2004 navrhovateľ o tento
príjem prišiel, pričom v dôsledku psychickej vyčerpanosti ako aj negatív spojených s trestným stíhaním
vo vzťahu k verejnosti sa navrhovateľovi podarilo nájsť si prácu až v decembri 2005.
Navrhovateľ požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody listom zo dňa
02.11.2007.

Odporca návrh navrhovateľa žiadal zamietnuť.
Uviedol, že navrhovateľ nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného
postupu.
Zo strany vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii Východ, úradu boja proti korupcii Prezídia
Policajného zboru nedošlo vznesením obvinenia voči navrhovateľovi k nesprávnemu úradnému postupu

a rozhodnutie o vznesení obvinenia nebolo ani označené ako nezákonné.
Vyšetrovateľ mal v čase začatia trestného stíhania voči osobe navrhovateľa na podklade zistených
skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchal navrhovateľ. Rozhodnutie bolo vydané
v súlade s Trestným poriadkom a tento záver vyšetrovateľa potvrdil aj prokurátor, ktorý sťažnosť
navrhovateľa podanú proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia zamietol ako nedôvodnú.

Postup vyšetrovateľa nie je možné označiť ako nesprávny úradný postup, len na základe skutočnosti,
že sa v konaní pred súdom prokurátorovi nepodarilo dokázať, že skutok spáchal obvinený.
Vyšetrovanie bolo ukončené návrhom na podanie obžaloby.
Zodpovednosť odporcu v zmysle § 4 ods. 1 písmeno b/ zákona č. 514/2003 Z.z. by prichádzala do
úvahy len vtedy, ak by prokurátor ako orgán dozorujúci nad zákonnosťou postupu vyšetrovateľa v

trestnom konaní výslovne označil rozhodnutie vyšetrovateľa za nezákonné alebo jeho konanie označil
za nesprávny úradný postup.
Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ nijako nepreukázal ním tvrdené zníženie spoločenského
postavenia, zhoršenia rodinných vzťahov a nemožnosť zamestnať sa v priamej príčinnej súvislosti s
trestným stíhaním vedeným proti jeho osobe.

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 15.03.2010 zmenil petit návrhu a žiadal, aby súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť mu náhradu škody vo výške 64.848,40 eur (1.953.623,- Sk), teda náhradu škody,
ktorá pozostáva z náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 53.110,27 eur (1.600.000,- Sk) a z náhrady
majetkovej ujmy vo výške 11.738,13 eur (353.623,- Sk).

Návrh na zmenu petitu odôvodnil tým, že pri vyčíslení žalovanej sumy došlo k chybe v počítaní.

Súd na pojednávaní konanom dňa 15.03.2010 navrhovateľom požadovanú zmenu petitu podľa § 95
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pripustil.

Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomnavrhovateľa,prednesmiprávnehozástupcu navrhovateľa,
prednesmi splnomocneného zástupcu odporcu, výsluchom svedkyne Kristíny Polákovej, oboznámil
sa s listinnými dokladmi - uznesenie Ministerstva vnútra SR, Úrad inšpekčnej služby PZ, Odbor
boja proti korupcii a organizovanej kriminalite ČTS:ÚIS-62/KOK-2004 zo dňa 12.08.204, uznesenie
Ministerstva vnútra SR, Úrad inšpekčnej služby PZ, Odbor boja proti korupcii a organizovanej kriminalite

ČVS:PPZ-54/BPK-V-2004 zo dňa 22.10.2004, sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia zo
dňa 22.10.2004, uznesenie Vyššej vojenskej prokuratúry Vv 3/04-76 zo dňa 08.11.2004, žiadosť
navrhovateľa o uvoľnenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru zo dňa
09.09.2004, Personálny rozkaz Ministra vnútra SR číslo 476 zo dňa 11.11.2004, rozhodnutie Ministra
vnútra SR Č.p.:KM-228/PK-2004 zo dňa 02.02.2005, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2

S 111/05-67 zo dňa 30.01.2008, rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 5T 162/04 zo dňa
27.01.2006, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To 102/06 zo dňa 27.02.2007, žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody zo dňa 02.11.2007, obsah spisu Okresného súduBratislava III sp. zn. 5T/162/2004, faktúra číslo 11/07 zo dňa 27.02.2007, príjmový pokladničný doklad
zo dňa 09.02.2005 a ostatný obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Ministerstvo vnútra SR, Úrad inšpekčnej služby PZ Odbor boja proti korupcii a organizovanej kriminalite
uznesením sp. zn. ČTS: ÚIS-62/KOK-2004 zo dňa 12.08.2004 začalo podľa § 160 ods. 1 trestného
poriadku trestné stíhanie za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1
písmenoa/Trestnéhoporiadkupreto,ževdobeod01.01.2004do23.01.2004vBratislavenaRačianskej
ul. 45 na pracovisku Úradu zvláštnych policajných činností - odbor zvláštnych policajných činností

Západ, doposiaľ bližšie neurčený príslušník Policajného zboru služobne zaradený na Úrade zvláštnych
policajných činností - odbor zvláštnych policajných činností Západ zničil záznamy telekomunikačných
činností (telefonáty) získaných v rámci akcie "SPROSTREDKOVATEĽ", následkom čoho ich nie je
možné sprocesniť v zmysle § 88 ods. 5 Trestného poriadku a tým využiť ako dôkaz v trestnej veci,
čím konal v rozpore s ustanovením § 48 ods. 3 písmeno a/ zákona č. 73/1998, teda v úmysle inému
zadovážiť neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu.

Vyšetrovateľ Ministerstva vnútra SR Prezídia Policajného zboru Úradu boja proti korupcii Odbor boja
proti korupcii - východ Košice uznesením sp. zn. ČVS: PPZ-54/BPK-V-2004 zo dňa 22.10.2004 začal
podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie B.. R.. B. B. - navrhovateľa ako obvineného
z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písmeno c/, ods.

2 písm. c/ Trestného zákona, lebo na základe zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený
záver, že B.. R.. B. B. ako riaditeľ Odboru technickej podpory, Úradu zvláštnych policajných činností,
Prezídia PZ v Bratislave v postavení verejného činiteľa v čase od 01.01.2004 do 03.03.2004 hoci
vedel, že na výkonom pracovisku Odboru zvláštnych policajných činností Západ, Úradu zvláštnych
policajných činností Prezídia Policajného zboru v Bratislave nie je zabezpečené zálohovanie záznamu

telekomunikačných činností v zmysle § 88 ods. 2, 4 Trestného poriadku, sám nevykonal a ani neprijal
opatrenia na ich bezpečné uloženie tak, aby záznamy telekomunikačnej činnosti mohli byť využité ako
dôkaz v trestnom konaní v zmysle § 88 ods. 5 trestného poriadku a dňa 03.03.2004 došlo k poruche na
zariadení Discobolos na pracovisku Odboru zvláštnych policajných činností Západ, Úradu zvláštnych
policajných činností Prezídia Policajného zboru v Bratislave a následne došlo na zariadení k trvalému

zničeniu dočasne uložených záznamov telekomunikačných činností .

Prokurátor Vyššej vojenskej prokuratúry Trenčín uznesením Vv 3/04-76 zo dňa 8.11.2004 sťažnosť
obvineného B.. R.. B. B. podanú proti uzneseniu vyšetrovateľa Ministerstva vnútra SR Prezídia
Policajného zboru Úradu boja proti korupcii Odbor boja proti korupcii - východ Košice sp. zn. ČVS:

PPZ-54/BPK-V-2004 zo dňa 22.10.2004, ktorým podľa § 163 ods. 1 trestného poriadku vzniesol
obvinenie za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, podľa § 158 ods. 1 písmeno c/, ods.
2 písm. c/ Trestného zákona, zamietol pretože nie je dôvodná.

Prokurátor Vyššej vojenskej prokuratúry Trenčín podal dňa 22.12.2004 na Okresnom súde Bratislava

III obžalobu na obvineného R.. B. B. pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa §
158 ods. 1 písmeno c/ Trestného zákona.

Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 5T 162/04-822 zo dňa 27.01.2006 oslobodil obžalovaného R..
B. B. podľa § 226 písmeno c/ Trestného poriadku spod obžaloby. Rozsudok nadobudol právoplatnosť

dňa 27.02.2007

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4To 102/06-879 zo dňa 27.02.2007 odvolanie, ktoré proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III podal Vyšší vojenský prokurátor dňa 22.06.2006, podľa § 256
Trestného poriadku zamietol.

Navrhovateľ splnomocnil JUDr. Petra Vačoka, advokáta, aby ho obhajoval v trestnom konaní vedenom
proti nemu v uvedenej veci dňa 28.12.2004

Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 09.09.2004 požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru v štátnej službe
príslušníka Policajného zboru k 30.11.2004.Personálnym rozkazom Ministra vnútra SR číslo 476 zo dňa 11.11.2004 bol navrhovateľ prepustený
podľa § 192 ods. 1 písmeno e/ zákona č. 73/1998 Z.z. zo služobného pomeru príslušníka Policajného
zboru s tým, že služobný pomer končí dňom doručenia rozhodnutia teda dňom 20.11.2004.

Dôvodom prepustenia navrhovateľa zo služobného pomeru bolo, že navrhovateľ vo funkcii riaditeľa
Odboru technickej podpory, Úradu zvláštnych policajných činností, Prezídia PZ v Bratislave v presne
nezistených dňoch od 01.01.2004 do 03.03.2004 aj napriek tomu, že vedel, že na výkonom
pracovisku Odboru zvláštnych policajných činností Západ, Úradu zvláštnych policajných činností
Prezídia Policajného zboru v Bratislave nie je zabezpečené zálohovanie záznamu telekomunikačných

činností sám nevykonal a neprijal žiadne opatrenia na ich bezpečné uloženie tak, aby záznamy
telekomunikačnej činnosti mohli byť využité ako dôkazy v trestnom konaní v zmysle § 88 ods.
5 Trestného poriadku v dôsledku čoho došlo k trvalému zničeniu dočasne uložených záznamov
telekomunikačných činností .
Navrhovateľ mal svojim konaním porušiť služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým
spôsobom a preto by jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ bolo na ujmu dôležitých

záujmov štátnej služby.

Na základe rozkladu navrhovateľa proti personálnemu rozkazu rozhodol vo veci Minister vnútra
SR rozhodnutím Č.p.:KM-228/PK-2004 zo dňa 02.02.2005 tak, že rozklad navrhovateľa zamietol a
napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Na základe žaloby navrhovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministra vnútra SR, ktorým
bol zamietnutý rozklad navrhovateľa a bol potvrdený prvostupňový personálny rozklad o prepustení
navrhovateľa zo služobného pomeru príslušníka PZ SR rozhodol vo veci Krajský súd v Bratislave.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2 S 111/05-67 zo dňa 30.01.2008 napadnuté rozhodnutie

Ministra vnútra Slovenskej republiky č. KM-228/PK-2004 zo dňa 02.02.2005 a prvostupňový personálny
rozkaz č. 476 zo dňa 11.11.2004 zrušil a vec vrátil Ministerstvu vnútra SR na ďalšie konanie.

Personálnym rozkazom Riaditeľa Úradu zvláštnych policajných činností prezídia Policajného zboru číslo
476 zo dňa 11.11.2004 bolo oznámené, že služobný pomer navrhovateľa skončil uvoľnením dňom 30.

novembra 2004.

Navrhovateľ dňa 09.02.2005 uhradil JUDr. Petrovi Vačokovi, advokátovi sumu 8.000,- Sk ako zálohu
na právnu pomoc, ako to vyplýva z predloženého príjmového pokladničného dokladu č. P008 zo dňa
09.02.2005 vystaveného JUDr. Petrom Vačokom

Navrhovateľ dňa 03.03.2007 uhradil JUDr. Petrovi Vačokovi, advokátovi sumu 11.900,- Sk na základe
faktúry číslo 11/07 zo dňa 27.02.2007 ako odmenu za obhajobu v trestnej veci 4To 102/06.

Navrhovateľ podaním zo dňa 02.11.2007 podal u odporcu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku o

náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci.

Odporca podaním zo dňa 18.04.2008 navrhovateľovi oznámil, že uplatnenú žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, majetkovej ujmy a náhradu trov právneho

zastúpenia považuje za nedôvodnú a nie je jej možné vyhovieť.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že po vznesení obvinenia sa mu zmenil osobný i rodinný a
rozsypali sa mu kamarátske vzťahy. Na Ministerstve vnútra SR pracoval od roku 1976 na rôznych
pozíciách.

Po prepustení zo služobného pomeru mala rodina finančné problémy a nemohol sa v dôsledku trestného
stíhania zamestnať. O licenciu Súkromnej bezpečnostnej technickej služby nemohol požiadať z dôvodu,
že v dôsledku trestného stíhania nemohol požiadať o vydanie preukazu spoľahlivosti, čo je podmienkou
pre vydanie licencie.
V rokoch 2004 až 2005, počas ktorých sa nemohol zamestnať, mala rodina finančné problémy, nakoľko

mal príjem len titulom výsluhového dôchodku vo výške 18.000,- Sk . Navrhovateľ má štyri deti, ktoré v
tom čase študovali na vysokej a strednej škole.
Obdobie, počas ktorého bol trestne stíhaný, bolo najhorším obdobím v jeho živote, mal finančné i
psychické problémy.Svedkyňa N. B., manželka navrhovateľa vo výpovedi uviedla, že trestné stíhanie navrhovateľa malo
vplyv na celú rodinu. Navrhovateľ bol uznávaný odborník vo svojej profesii a ešte počas zamestnania na

Ministerstve vnútra SR mal lukratívne ponuky na zmenu zamestnania, čo však on odmietal. Po vznesení
obvinenia si však zamestnanie nájsť nemohol
Celú situáciu znášali veľmi zle aj ich štyri deti, ktoré nechápali zmenu , ktorá sa s navrhovateľom po
vnesenístala.Navrhovateľpočastrestnéhostíhaniamalproblémy,prestalsrodinoukomunikovať,medzi
manželmi vznikali hádky, ktoré pred tým v manželstve neboli.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písmeno b/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná
v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
alebo poverený orgán Policajného zboru.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla
škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému
vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom

opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané
zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo
v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške
ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené
v tomto zákone osobitným predpisom.

Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov strata na zárobku sa uhrádza, aj keď nebola spôsobená škoda na
zdraví. Ustanovenie § 447 ods. 2 osobitného predpisu sa vzťahuje na tieto prípady primerane.

Podľa citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch
podmienok a to:
1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
2./ nezákonné rozhodnutie orgánu štátu
3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím

Základ uplatneného nároku navrhovateľa súd posúdil podľa citovaných ustanovení zákona č. 514/2003
Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociupravujúcichzodpovednosťzaškodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, listinnými
dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku).
Navrhovateľ bol povinný v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pravdivo
opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu

účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných
prostriedkov v zmysle § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd teda vec prejednal v intenciách
tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a prednesov na
pojednávaní.

Súd vo veci vyhodnotil vykonané dôkazy s poukazom na ustanovenie § 132 Občianskeho súdneho
poriadku jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti.
Na základe právnych záverov mal súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania za to, že navrhovateľ
preukázal v konaní zákonné predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu titulom náhrady nákladov
jeho právneho zastúpenia advokátom v rámci trestného konania, keď preukázal vznik škody, ktorá mu

vznikla vo výške 553,47 eur (16.673,80 Sk).
Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a na náhradu škody titulom náhrady mzdy navrhovateľ
nepreukázal..

S poukazom na ustanovenie § 5 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Zb o zodpovednosti za škodu spôsobenú

rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom vyplýva, že ten, proti ktorému
bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších
zákonných predpokladov právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. keď
oslobodenie spod obžaloby má dôsledok zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť
nakoľko predpoklad o spáchaní trestného činu vyslovený v uznesení o vznesení obvinenia nebol

potvrdený. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 53/93).

Uznesením vyšetrovateľa Ministerstva vnútra SR Prezídium Policajného zboru Úrad boja proti korupcii
Odbor boja proti korupcii - východ ČVS:PPZ-54/BPK-V-2004 zo dňa 22. októbra 2004 začal trestné
stíhanie navrhovateľa ako obvineného z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa

§ 158 ods. 1 písmeno c/, ods. 2 písmeno c/ Trestného zákona, lebo na základe zistených skutočností je
dostatočne odôvodnený záver, že navrhovateľ ako riaditeľ Odboru technickej podpory, Úradu zvláštnych
policajných činností, Prezídia policajného zboru v Bratislave v čase od 01.01.2004 do 03.03.2004 hoci
vedel, že na výkonnom pracovisku Odboru zvláštnych policajných činností Západ, Úradu zvláštnychpolicajných činností Prezídia Policajného zboru v Bratislave nie je zabezpečené zálohovanie záznamu
telekomunikačných činností sám nevykonal a ani neprijal opatrenia na ich bezpečné uloženie tak, aby
záznamy telekomunikačnej činnosti mohli byť použité ako dôkaz v trestnom konaní.

Okresný súd Bratislava III rozsudkom sp. zn. 5T 162/04 zo dňa 27.01.2006 navrhovateľa podľa § 226
písmeno c/ Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.

Navrhovateľ za situácie, keď orgán činný v trestnom konaní - vyšetrovateľ vzniesol voči navrhovateľovi
obvinenie, ktoré nebolo v súlade zo zákonom, nakoľko navrhovateľ bol spod obžaloby oslobodený, má

nárok na náhradu škody, ktorá mu bola týmto nezákonným rozhodnutím spôsobená.

V konaní bolo preukázané, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre priznanie náhrady škody
podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ sa podaním zo dňa 02.11.2007 domáhal na príslušnom
ústrednom orgáne - Ministerstvo vnútra SR uspokojenia nároku v rámci predbežného prerokovania

nároku, ale jeho žiadosti nebolo vyhovené.

Navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy spolu vo výške 1.953.623,- Sk (64.848,40 eur)
Žalovaná suma pozostáva z náhrady mzdy v dôsledku uvoľnenia zo služobného pomeru vo výške
11.099,78 eur (334.392,- Sk), z náhrady nákladov za obhajobu navrhovateľa v trestnom konaní - 638,35

eur (19.231,- Sk) a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 53.110,27 eur (1.600.000,- Sk).

Navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 334.392,- Sk (11.099,78 eur) titulom náhrady
mzdy v dôsledku uvoľnenia zo služobného pomeru.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodeného ušlo
( ušlý zisk ).

Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
peniazmi.

Ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktoré by bolo možné, nebyť
škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí.

Z tohto pohľadu je návrh navrhovateľa nedôvodný, nakoľko navrhovateľ v konaní nepreukázal, že mu v
súvislosti s tým, že bolo voči nemu vedené trestné stíhanie, vznikla škoda titulom ušlého zisku.

Navrhovateľ v súvislosti s náhradou škody titulom náhrady mzdy poukázal na tú skutočnosť, že v
dôsledku trestného stíhania a teda v dôsledku skutočností, ktoré mu boli kladené za vinu v trestnom
konaní bol po prepustení zo služobného pomeru dlhodobo nezamestnaný. nevedel si nájsť prácu a to
nie len v oblasti informačných technológii a výpočtovej technike, teda v odbore, v ktorom pracoval 30

rokov. Od prepustenia zo služobného pomeru až do novembra 2005 bol nezamestnaný
Navrhovateľ v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody titulom náhrady mzdy v dôsledku
trestného stíhania nepreukázal výšku a dôvodnosť uplatneného nároku. Navrhovateľ ustálil výšku
náhradymzdypodľajehopríjmuvnovembri2004.Náhradustratypríjmuvyčíslilzaobdobieoddecembra
2004 teda od času kedy bol uvoľnený zo služobného pomeru do decembra 2005 t.j. do času keď sa

opäť zamestnal.
Navrhovateľ bol uvoľnený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru na
základe jeho žiadosti zo dňa 09.09.2004 ku dňu 30.11.2004.
Navrhovateľ v rámci preukázania dôvodnosti nároku na náhradu straty príjmu nepredložil žiadne dôkazy
a ani na vykonanie takého dokazovania neodkázal, ktorými by preukázal svoje tvrdenia, že v dôsledku

vznesenia obvinenia resp. v dôsledku trestného stíhania sa nemohol zamestnať.
Zo žiadnych listinných dokladov predložených navrhovateľom táto skutočnosť nevyplýva.

Navrhovateľovi neprináleží ani náhrada straty príjmu v súvislosti s prepustením zo služobného pomeru
i keď personálny rozkaz č. 476 zo dňa 11.11.2004 a rozhodnutie Ministra vnútra SR č. KM-228/PK-2004

zo dňa 02.02.2005, ktorým bol rozklad navrhovateľa voči personálnemu rozkazu zamietnutý, zrušený
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 111/05-67 zo dňa 30.01.2008 z dôvodu, že služobný
pomer navrhovateľa bol skončený ku dňu 30.11.2004 na základe žiadosti navrhovateľa o uvoľnenie zo
služobného pomeru zo dňa 09.09.2004.V prípade, že by navrhovateľ sám nepožiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru, bol by po rozhodnutí
Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 111/05-67 zo dňa 30.01.2008 i naďalej príslušníkom PZ a až vtedy
by mal nárok na náhradu mzdy počas doby jeho prepustenia.

Súd z vyššie uvedených dôvodov, keď navrhovateľ nárok na náhradu náhrady mzdy v dôsledku
uvoľnenia zo služobného pomeru a náhradu ušlého zisku v dôsledku trestného stíhania nepreukázal,
návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.

Navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 19.231,- Sk (638,35 eur) titulom náhrady
nákladov obhajoby navrhovateľa v trestnom konaní.

Náklady na obhajobu navrhovateľa v trestnom konaní boli bezprostredne vyvolané nezákonným
rozhodnutím vyšetrovateľa o vznesení obvinenia a úkony obhajcu v trestnom konaní boli vykonané
a cielené na zmenu nezákonného stavu. Navrhovateľ proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal

sťažnosť a proti trestnému stíhaniu sa bránil.
Uznesenie o vznesení obvinenia bolo zrušené tým, že navrhovateľ bol spod obžaloby oslobodený.

V prípade obhajoby navrhovateľa v trestnom konaní boli jednotlivé úkony vykonané na účelnú ochranu
navrhovateľa ako obvineného podmienené úkonmi a rozhodnutiami orgánov činných v trestnom

konaní. Nezákonné rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní - vznesenie obvinenia, vyvolali
zo strany obhajoby procesné úkony smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych dôsledkov pre
navrhovateľa, ktoré by v prípade správneho rozhodnutia neboli potrebné. Nezákonné rozhodnutie,
vznesenie obvinenia, bolo teda príčinou vzniku trov za úkon obhajoby v záujme navrhovateľa. Náklady
vynaložené na takéto úkony obhajoby sú v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, lebo boli

ním vyvolané.

V súvislosti s uplatnenou náhradou nákladov za obhajobu navrhovateľa v trestnom konaní navrhovateľ
predložil súdu výpočet trov právneho zastúpenia advokátom JUDr. Petrom Vačokom.
Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v trestnom konaní boli vyčíslené na sumu 19.231,- Sk (638,35

eur), keď boli vykonané právne úkony:.
dňa 26.10.2004 prevzatie a príprava zastúpenia - 1.943,14 Sk + DPH 369,1966 Sk =
2.320,- Sk + paušál 136,- Sk
dňa 26.10.2004 odôvodnenie sťažnosti - 1.943,14 Sk + DPH 369,1966 Sk = 2.320,- Sk + paušál
136,- Sk

dňa 02.03.2005 vyjadrenie k obhajobe 1.250,50 Sk + DPH 237,595 Sk + paušál 150,- Sk
dňa 21.11.2005 pojednávanie - 1.250,- Sk + DPH 237,595 Sk + paušál 150,- Sk
dňa 09.01.2006 pojednávanie - 1.365,10 Sk + DPH 259,369 Sk + paušál 163,50 Sk
dňa 23.01.2006 pojednávanie - 1.365,10 Sk + DPH 259,369 Sk + paušál 163,50 Sk
dňa 27.01.2006 vyjadrenie po dokazovaní - 1.365,10 Sk + DPH 259,369 Sk + paušál

163,50 Sk
dňa 10.10.2006 pojednávanie - 1.365,10 Sk + DPH 259,369 Sk + paušál 163,50 Sk
dňa 16.01.2007 pojednávanie - 1.485,16 Sk + DPH 282,1804 Sk + paušál 178,22 Sk
dňa 27.02.2007 pojednávanie - 1.485,16 Sk DPH 282,1804 Sk + paušál 178,22 Sk.

Z predloženého príjmového pokladničného dokladu vystaveného JUDr. Petrom Vačokom, advokátom
dňa 09.02.2005 vyplýva, že navrhovateľ dňa 09.02.2005 zložil zálohu na právnu pomoc vo výške 8.000,-
Sk.
Faktúroučíslo11/07zodňa27.02.2007vystavenouJUDr.PetromVačokom,advokátokbolazaobhajobu
v trestnej veci 4To 102/06 fakturovaná suma 11.900,- Sk.

Zvýpisuzúčtunavrhovateľavyplýva,ženavrhovateľ dňa03.03.2007sumuvovýške11.900,-Skuhradil.

Súd priznal navrhovateľovi náhradu škody, ktorá mu vznikla zaplatením náhrady trov obhajoby vo výške
553,47 eur (16.673,80 Sk) , teda nákladov spojených výlučne s výkonom obhajoby obhajcom JUDr.
Petrom Vačokom v súvislosti s predmetným trestným konaním.

Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za obhajobu v trestnom konaní po ich vyčíslení v
zmysle Vyhlášky č. 163/2002 Z.z a Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytnutie právnej pomoci.V súvislosti s trestným stíhaním navrhovateľa bola tarifná odmena za obhajobu v trestnom konaní podľa
§ 15 ods. 1 písmeno b/ vyhlášky č. 163/2002 Z.z. 1/7 výpočtového základu čo pre rok 2004 bolo 1.943.-
Sk, podľa § 12 ods. 3 písmeno a/ Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 1/12 výpočtového základu pre rok 2005

to predstavovalo sumu 1.251,- Sk, pre rok 2006 to predstavovalo sumu 1.365,- Sk, pre rok 2007 to
predstavovalo sumu 1.485,- Sk
Z vyúčtovania trov obhajoby v trestnom konaní a z pripojeného trestného spisu súd zistil, že v rámci
trestného konania boli vykonané úkony:
2 úkony á 1943,- Sk

- prevzatie a príprava zastúpenia 26.10.2004
- odôvodnenie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia
2 úkony á 1.251,- Sk
- vyjadrenie k obžalobe zo dňa 02.03.2005
- účasť na pojednávaní na Okresnom súde Bratislava III dňa 21.11.2005
3 úkony á 1.365,- Sk

- účasť na pojednávaní na Okresnom súde Bratislava III dňa 09.01.2006
- účasť na pojednávaní na Okresnom súde Bratislava III dňa 23.01.2006
- vyjadrenie po vykonanom dokazovaní - znenie záverečnej reči zo dňa 27.01.2006
1 úkon á 341,25 Sk
- účasť na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Bratislave dňa 10.10.2006, ktoré bolo odročené bez

prejednania veci
1 úkon á 371,25 Sk
- účasť na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Bratislave dňa 16.01.2007, ktoré bolo odročené bez
prejednania veci
1 úkon á 1.485,- Sk

- účasť na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Bratislave dňa 27.02.2007
Tarifná odmena advokáta bola s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške 19% (12.680,50 Sk + 2.409,30 Sk).
paušálna náhrada spolu vo výške 1.584,- Sk - 2 x á 136,- Sk, 2 x á 150,- Sk, 4 x á 164,- Sk, 2 x á
178,- Sk.

Celková náhrada za trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní je spolu v sume 16.673,80 Sk =
553,47 eur.

Súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume uplatnenej navrhovateľom za úkony - účasť

na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Bratislave dňa 10.10.2006 a dňa 16.01.2007, keď verejné
zasadnutie bolo odročené bez prejednania veci.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu vo výške 553,47 eur (16.673,80 Sk) titulom náhrady škody ktorá navrhovateľovi vznikla v súvislosti

s nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia a ktorá predstavuje náhradu nákladov spojených s
výkonom obhajoby v trestnom konaní.

Navrhovateľ si v konaní voči odporcovi uplatnil i nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
1.600.000,- Sk (53.110,27 eur) z dôvodu, že vznesením obvinenia došlo k zníženiu spoločenského

postavenia vo vzťahu k profesii a nabúrania rodinných vzťahov. Trestné konanie spôsobilo zásah do
jeho osobného a profesného života a malo závažné následky. Uplatnená suma len čiastočne vyčísluje
nemajetkovú ujmu, ktorú navrhovateľ v dôsledku trestného konania utrpel.
Do doby začatia trestného stíhania navrhovateľ vykonával v rámci zamestnania riadne všetky úlohy a
aj napriek tomu bol zo služobného pomeru prepustený.

Trestné stíhanie zasiahlo i rodinu navrhovateľa. navrhovateľ mal po začatí trestného stíhania problémy
vo vzťahu k rodine. Deti navrhovateľa citlivo vnímali všetky udalosti. Navrhovateľ sa dostal s rodinnou
do finančných problémov. Celá situácia ohľadne trestného konania sa prejavil v rodinnej nepohode.
Navrhovateľ v súvislosti s nárokom na priznanie nemajetkovej ujmy predložil kópiu novinových článkov
predmetom,ktorýchbola medializáciaprípadu.Včlánkochbolovsúvislostisvyšetrovanímveciuvedené

i meno navrhovateľa ako jedného z obvinených vo veci straty nahrávok.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia právanie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Vznesenie obvinenia a následné trestné stíhanie navrhovateľa predstavuje závažný zásah do
osobnostných práv navrhovateľa, ale podľa názoru súdu ho nemožno považovať za neoprávnený zásah
vzhľadom na okolnosti, za ktorých k nemu došlo.
O neoprávnený zásah do práv navrhovateľa v dôsledku trestného stíhania nemohlo dôjsť z dôvodu, že

možnosť trestného stíhania predpokladá zákon.
Zákon ukladá povinnosť stíhať všetky trestné činy.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok)
účelom trestného poriadku je upraviť postup orgánov činných v trestnom konaní tak, aby trestné činy
boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní. Konanie pritom musí pôsobiť

na upevňovanie zákonnosti, na predchádzanie a zamedzovanie trestnej činnosti, na výchovu občanov
v duchu dôsledného zachovávania zákonov a pravidiel občianskeho spolužitia i čestného plnenia
povinností ku štátu a spoločnosti.

Podľa § 163 ods. 1 veta prvá zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom ak je na podklade

zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, vydá
vyšetrovateľ alebo policajný orgán bez meškania uznesenie, že sa táto osoba stíha ako obvinený.

Podľa § 220 ods. 2 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom pri svojom rozhodnutí smie
prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebrané na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré

boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 226 písmeno c/ zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom súd oslobodí obžalovaného
spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný.

Podľa článku .50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.

Podľa názoru súdu navrhovateľ nemá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku trestného
stíhania z dôvodu, že navrhovateľ bol súdom oslobodený spod obžaloby. Rozhodnutie vyšetrovateľa,
ktorým vzniesol obvinenie navrhovateľovi nemožno považovať za neoprávnený zásah do osobnostných

práv navrhovateľa ani v prípade, že navrhovateľ bol po vykonanom dokazovaní pred súdom spod
obžaloby oslobodený.
K vzneseniu obvinenia došlo v zmysle zákona pri uplatnení výkonu práv a povinností orgánu činného
v trestnom konaní.
Navrhovateľ bol oslobodený spod obžaloby z dôvodu, že v konaní pred súdom nebolo preukázané,

že skutok, ktorý sa mu kládol za vinu spáchal, neznamená, že vo veci neboli zákonné podmienky pre
vznesenie obvinenia.
Na vznesenie obvinenia vyšetrovateľovi postačuje v zmysle Trestného poriadku odôvodnený záver, že
trestný čin spáchala určitá osoba.
Uznať obžalovaného za vinného zo spáchania trestného činu môže len súd a to len v prípade, že je

preukázané (po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní) že trestný čin spáchal obžalovaný.

Vzhľadom na vyššie uvedené nie je teda možné považovať trestné stíhanie navrhovateľa za
neoprávnené v dôsledku jeho následného oslobodenia spod obžaloby, lebo preukázanie jeho viny
bolo vecou dokazovania na hlavnom pojednávaní pred súdom, ktorý jediný mohol o vine navrhovateľa

rozhodnúť.

V konaní nebolo preukázané a navrhovateľ to ani netvrdil, že v rámci trestného konania boli zo strany
vyšetrovateľa vykonané neprípustné úkony a že vyšetrovateľ nepostupoval v rámci trestného stíhania
v medziach zákona.

Preskúmavať správnosť postupu vyšetrovateľa však ani nie je v právomoci tohto súdu.Súd za stavu, keď konanie vyšetrovateľa v súvislosti so vznesením obvinenia považoval za výkon práva
a povinností stanovených zákonom, ktorý vylučuje neoprávnenosť zásahu, návrh navrhovateľa v časti
o náhradu uplatnenej nemajetkovej ujmy ako nedôvodný zamietol.

Na základe právnych záverov mal súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania za to, že navrhovateľ
preukázal v konaní zákonné predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu titulom náhrady nákladov
jeho právneho zastúpenia advokátom v rámci trestného konania, keď preukázal vznik škody, ktorá mu
vznikla vo výške 553,47 eur (16.673,80 Sk), a nepreukázal nárok na náhradu škody titulom náhrady

straty na zárobku vo výške 11.099,78 eur (334.392,- Sk) a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
53.110,27 eur (1.600.000,- Sk).

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy vo
výške 553,47 eur (16.673,80 Sk) vyhovel a v ostatnej časti návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov
právo.

Súd o trovách konania rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku, keď navrhovateľ mal v konaní len čiastočný úspech a to v časti o zaplatenie 553,47 eur
(16.673,80 Sk).
V časti o zaplatenie spolu sumy 64.294,93 eur (1.936.949,20 Sk) = v časti náhrady trov právneho
zastúpenia vo výške 84,88 eur (2.557,10 Sk), v časti náhrady straty na zárobku 11.099,78 eur (334.392,-
Sk) a v časti náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 53.110,27 eur (1.600.000,- Sk), navrhovateľ úspech

nemal.
Súd odporcovi, ktorý bol v prevažnej časti úspešný však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
odporca si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že,

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.