Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 6, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/178/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109220315
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8109220315.22

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne: P., bytom Z., právne zastúpenej JUDr. Vierou Strakovou,
advokátkou so sídlom v Prešove, kpt. Nálepku 5, proti žalovaným: 1. H., bytom Z., 2. K., bytom Z. a
3. Y., bytom Z., žalovaná v 3. rade právne zastúpená JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v
Prešove, Sládkovičova 8, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a ,

o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.08.2009 v znení, ktorým súd pripustil jeho zmenu, sa
žalobkyňa proti žalovaným domáhala, aby súd určil, že žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní spoločne a
nerozdielne na vlastné náklady odstrániť oplotenie pozemku prebiehajúce cez podrobné body 1, 2 a 3

situačného náčrtu a pivnicu prebiehajúcu po podrobných bodoch 2, 6, 7 a 8 situačného náčrtu z pozemku
parcely registra „C“ KN č. XXX/X orná pôda o výmere 2571 m2 zapísanom na LV č. XXX, k.ú. Z., obec
Z., okres J. vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, a to v rozsahu, ako je to zakreslené v situačnom náčrte
vyhotovenom R. zo dňa 22.03.2012 do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia žalobného
návrhu vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parcely KN C č. XXX/X - orná pôda o výmere
2571 m2, pozemku parcela KN C č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 225 m2 a pozemku parcela

KN C č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 63 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, k.ú. Z.. Na parcele
č. XXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalobkyne, žalovaní postavili drobné stavby, napriek tomu, že nemali
žiadny právny dôvod k zriadeniu takýchto stavieb. Žalovaní bez právneho dôvodu zasiahli do vlastníctva
žalobkyne tak, že posunuli plot, ktorý tvorí hranicu medzi parcelami žalovaných a parcelou žalobkyne a
už na pozemku žalobkyne postavili drobné stavby - murovaný pivničný sklad, betónové pätky, nádrž na
zachytávanie odkvapovej vody. Žalovaní tiež časť uvedenej parcely neoprávnene užívajú.

Žalovaní so žalobou nesúhlasili, navrhli ju zamietnuť z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala, že je
vlastníčkou sporných nehnuteľností. V osvedčení o vydržaní vlastníckeho práva žalobkyňa uvádza, že
nadobudla nehnuteľnosti po svojich rodičoch, ktorí ich získali na základe prídelu z konfiškátu. Túto
skutočnosť žalobkyňa nepreukázala, ako ani tvrdenie, že jej nehnuteľnosť darovali rodičia, pričom nie
je zrejmé, kedy jej ju darovali, ktorú konkrétnu parcelu jej darovali. Žalobkyňa v osvedčení uvádzala, že
sporné nehnuteľnosti užíva, pričom je zrejmé, že pozemok je zastavaný drobnými stavbami žalovaných

od roku 1988, to znamená, že žalobkyňa pred notárom neuvádzala pravdu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, nariadením znaleckého
dokazovania, výsluchom znalca, listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, pripojeným spisom
Notárskeho úradu E. N 566/00, dedičskými spismi Štátneho notárstva v J. D 1016/78, D 594/83 a zistil
tento skutkový stav:Ako to vyplýva z výpisu LV č. XXX, k.ú. Z., žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností KN C parcelné č. XXX/
X. - orná pôda o výmere 2571 m2, parcelné č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 225 m2 a parcelné č.
XXX/X - ostatné plochy o výmere 63 m2. Titulom nadobudnutia je na základe B. osvedčenie o vydržaní

N 566/00.

Z notárskej zápisnice zo dňa 30.11.2000 napísanej v notárskom úrade E. pod č. N 566/00, Nz 509/00,
ktorou je osvedčenie o vydržaní vyplýva, že žalobkyňa je držiteľkou - užívateľkou nehnuteľností parcely
KN E č. XXX/X - orná pôda o výmere 2859 m2, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. Z.. Z odôvodnenia zápisnice

vyplýva, že parcelu KN E č. XXX/X nadobudli jej rodičia prídelom z konfiškátu na základe výmeru
o vlastníctve pôdy v roku 1948. Rodičia na tejto parcele hospodárili za súkromného hospodárenia a
uvedenú parcelu darovali žalobkyni ešte za súkromného hospodárenia a ona ju obhospodarovala ešte
pred tým, než bola zobraná do JRD v roku 1959. Prevod vlastníctva však nebol možný, pretože parcela
nebola v pozemkovej knihe na mená rodičov a dokladom od týchto pozemkov bol iba výmer o vlastníctve
pôdy.

Z výmeru o vlastníctve pôdy č. 2403/48, ktorú súdu predložil Obvodný pozemkový úrad Prešov vyplýva,
že E. a jeho manželke C. (právnym predchodcom žalobkyne) boli do vlastníctva po bývalom vlastníkovi
G. v k.ú. Z. pridelené do vlastníctva pôdohospodárske nehnuteľnosti v celkovej výmere 5,8453 ha. Z
potvrdenia Rady MNV v Z. zo dňa 23.05.1956 vyplýva, že S. a E. si navzájom vymieňajú pozemky v

prídelovom pláne označené ako E3, ktorý zamieňa S. a D12, ktorý zamieňa E.. Z potvrdenia vyplýva,
že O. ako a jeho manželka U., ktorá je dcérou E. si chce stavať rodinný domček na pozemku, ktorý
sa nachádza v zastavanej časti obce. Skutočnosť, že došlo k výmene pozemkov je zaznačená aj vo
výmere č. 2403/48, pričom na listine je zaznamenané, že opravu vykonal poverený zamestnanec ONV
v Prešove dňa 29.05.1956.

Zozáverovznaleckéhoposudkučíslo23/2013,ktorývkonanívyhotovilsúdnyznalec A.dňa25.09.2013
vyplýva, že identifikácia terajšej parcely KN C č. XXX/X - orná pôda o výmere 2571 m2 zapísanej na
LV č. XXX, k.ú. Z. je v grafickej podobe zakreslená na strane 2 posudku, pričom súčasná parcela KN C
č. XXX/X . bola vytvorená geometrickým plánom č. 161/01 z parcely KN E č. XXX/X. Z histórie zápisov

vyplýva, že sporná plocha bola súčasťou pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXX zapísanej v PK
vložke č. XXX. V dôsledku konfiškácie nehnuteľnosti zapísané v PK vložke č. XXX boli Povereníctvom
pôdohospodárstva pre pozemkovú reformu rozparcelované a pridelené pridelencom. Sporný pozemok
sa nachádza v parcele označenej pracovným číslom E3. Výmerom o vlastníctve pôdy č. 2403/48 E. a
jeho manželke nebol pridelený pozemok s pracovným číslom E3. Záznam spísaný Radou MNV v Z. v

roku 1956 dokumentuje výmenu stavebného pozemku na výstavbu rodinného domu v zastavanej časti
obce S. za iný pozemok E.. E. si zamenil pozemok pre zaťa O. a dcéru P.. Z Výmeru o vlastníctve
pôdy č. 2403/48 je zrejmé, že E. s manželkou C. nebola pridelená celá parcela označená pracovným
číslom E3. Pri spracovaní zjednodušeného registra pôvodného stavu (ZRPS) zhotoviteľ porušil platné
štandardy pri zápise vlastníckeho práva vo vzťahu k parcele KN E č. XXX/X v prospech E. a C., z

dôvodu, že pri spracovaní registra nebolo možné akceptovať ako právnu listinu na zápis vlastníckeho
práva k pozemku list Rady MNV v Z. z roku 1956. Predmetný list sa netýkal parcely KN E č. XXX/X, ale
stavebného pozemku v zastavanom území, t.j. parcely KN C č. XXX a XXX. Terajšia parcela KN C č.
XXX/X nebola výmerom o vlastníctve pôdy č. 2403/48 zo dňa 26.03.1948 pridelená pre E. a C.. Zápis
parcely KN E č. XXX/X do LV č. XXX, k.ú. Z. bol vykonaný pri spracovaní ZRPS v roku 1997 chybne a

v rozpore s právnou listinou - Výmerom o vlastníctve pôdy č. 2403/48.

Právny zástupca žalobkyne vo svojich písomných a ústnych prednesoch uviedol, že žalobkyňa je
výlučnou vlastníčkou parcely KN C č. XXX/X., je evidovaná na liste vlastníctva. Z geometrického plánu
a situačného náčrtu je nesporné, že žalovaní na jej pozemku vybudovali stavby napriek jej nesúhlasu.

V čase vydania osvedčenia o vlastníckom práva tejto parcele zodpovedala pôvodná parcela KN E
č. XXX/X, pričom na liste vlastníctva boli ako vlastníci parciel uvádzaní rodičia žalobkyne. Následne
geometrickým plánom boli z tejto parcely v registri KN C vytvorené parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/X.
Vo svojom stanovisku k znaleckému posudku uviedol, že zákonným právnym dôvodom nadobudnutia
vlastníckeho práva žalobkyne k parcele KN C č. XXX/X. nie je prídelová listina z roku 1948, ale

osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva spísané formou notárskej zápisnice N 566/2000. Aj v prípade,
kedy predmetná parcela nebola súčasťou prídelovej listiny, žalobkyňa parcelu vydržala z dôvodu
kvalifikovanej držby, ktorá trvala viac ako 10 rokov, bola dobromyseľná a nikto ju v držbe nerušil a
právnym dôvodom bola práve prídelová listina, aj keď neperfektná, ako to tvrdia žalovaní. Samotnáskutočnosť, že vlastnícke právo právnych predchodcov žalobkyne k parcele KN E č. XXX/X bolo podľa
názoru znalca zapísané v rozpore s platnými štandardami pri spracovaní zjednodušeného registra
pôvodného stavu, nie je dôvodom preukázania opaku, na základe ktorého by mohli žalovaní vyprataniu

zabrániť. Osvedčenie o vydržaní je verejná listina a vychádza sa z prezumpcie jej správnosti, pokiaľ
sa nepreukáže opak. Poukázal na skutočnosť, že k zámene pozemkov došlo v roku 1956, t.j. v čase
platnosti stredného občianskeho zákonníka, kedy postačoval samotný právny úkon na jeho platnosť.

Právny zástupca žalovanej v 3. rade vo svojich ústnych a písomných prednesoch spochybnil vlastníctvo

žalobkyne k predmetnému pozemku. Uviedol, že žalobkyňa nepreukázala, že je vlastníčkou sporných
nehnuteľností. V osvedčení o vydržaní vlastníckeho práva uviedla, že nadobudla nehnuteľnosti po
svojich rodičoch, ktorí ich získali na základe prídelu z konfiškátu. Žalobkyňa nepreukázala, že je to
pravda, taktiež nepreukázala darovanie konkrétnej časti zemského povrchu zo strany jej rodičov. Z
Výmeru o pridelení pôdy, od ktorého žalobkyňa odvádza svoje vlastnícke právo nevyplýva, že skutočne
ide o tie isté nehnuteľnosti, ktorých vypratania sa v konaní domáha. Parcela registra KN E č. XXX/

X nie je uvádzaná vo Výmere o vlastníctve pôdy. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že právni
predchodcovia žalobkyne nikdy túto časť parcely nedostali na základe výmeru. Zo znaleckého posudku
naopak jednoznačne vyplýva, že parcela, ktorú dostali právni predchodcovia žalobkyne bola označená
ako D12 a nie E3, z ktorej bola vytvorená súčasná parcela KN C č. XXX/X. Vzhľadom k tomu, že
žalobkyňa túto časť parcely nikdy nedržala, neužívala, preto ju nemohla ani vydržať. Od roku 1988

bola táto časť parcely užívaná a držaná rodičmi žalovanej v 3. rade. Žalovaná v 3. rade po prevode
vlastníckeho práva parcelu ohradila v mieste, kde je oplotenie aj v súčasnosti. Žalobkyňa napriek
prehláseniu pred notárom nikdy reálne nedržala a neužívala túto časť parcely. Žalovaní v súlade
s ustanovením § 70 ods. 1 Zákona o katastri nehnuteľností vyvrátili skutočnosť, ktorú preukazuje
žalobkyňa listom vlastníctva, a to, že je vlastníčkou tejto nehnuteľnosti. Už v čase, kedy si žalobkyňa

osvedčovala vlastnícke právo na notárskom úrade, boli na predmetnom pozemku postavené stavby,
vypratania ktorých sa v konaní domáha.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že žalobu podala z dôvodu, že žalovaní bez jej súhlasu si na jej
pozemku postavili budovu, konkrétne pivnicu. Tiež si na jej pozemkoch postavili oplotenie. Jej výzvy

na nepokračovanie v stavbe ignorovali, s odkúpením pozemku nesúhlasili. K vlastníckemu právu k
pozemku uviedla, že tento po vojne nadobudli jej rodičia, ktorí ho dostali na základe výmeru a riadne
zaň zaplatili. Predmetný pozemok využívali ako roľu, na ktorej pestovali poľnohospodárske plodiny.
Pozemok nebol oplotený. Žalobkyňa tam ako dievča robila. Po vzniku družstva v Z. bol pozemok vložený
do družstva. Počas existencie družstva bol pozemok obhospodarovaný družstvom. Neskôr družstvo

pozemokprestalovyužívať,pozmenespoločenskýchpomerovsaopozemokstaralsynžalobkyne,ktorý
tam chodil kosiť trávu. Neskôr si na pozemku žalovaní vybudovali oplotenie, ako aj pivnicu. Žalobkyňa
parcelu, na ktorej v súčasnosti stojí rodinný dom v jej vlastníctve, nadobudla od otca darovacou zmluvou.
Jej otec spomínal, že v minulosti zamenil pozemok, na ktorom stojí jej rodinný dom z dôvodu, že nechcel,
aby stavebný pozemok bol na kopci.

Žalovaný v 1. rade vo svojich prednesoch uviedol, že spolu so svojím bratom, žalovaným v 2. rade sú
spoluvlastníkmi parcely, ako aj rodinného domu. Jedná sa o parcelu KN C č. XXX/X, XXX/X., ako aj
všetkýchstavieb,ktorénatejtoparcelesú.Vlastníctvoktýmtonehnuteľnostiamspolusbratomnadobudli
na základe darovacej zmluvy, ktorou ich matka - žalovaná v 3. rade previedla vlastnícke právo na nich.

V čase prevodu vlastníckeho práva už boli všetky stavby na parcele postavené.

Z výpovede žalovaného v 2. rade vyplynulo, že sa cíti byť vlastníkom pozemku, ktorý mu darovali jeho
rodičia, spolu s jeho bratom - žalovaným v 1. rade. Od svojho detstva si pamätá, že celý pozemok bol
oplotený tak, ako je oplotený v súčasnosti.

Žalovaná v 3. rade vo svojich prednesoch uviedla, že parcelu KN C č. XXX/X získala darom od jej rodičov
H. a C. na základe darovacej zmluvy N 484/88. Pozemok už v čase darovania bol oplotený pletivom. Po
darovaní v roku 1988 začali s výstavbou rodinného domu na tomto pozemku, ktorý bol dokončený v roku
1990. Spolu s výstavbou domu vybudovali aj oplotenie celého pozemku na tých hraniciach, na ktorých

stál starý plot. V roku 2000 začali budovať aj pivnicu, ako súčasť oporného múra na hranici pôvodného
oplotenia. Po dokončení výstavby oplotenia celý pozemok bezproblémovo užívali až do roku 2005, kedy
sa prvýkrát ozvala žalobkyňa tvrdiac, že pozemok jej patrí. Žalobkyňa si preto na pozemkovom úrade
zisťovala, že z výmerov o vlastníctve pôdy nevyplýva, že by rodičia žalobkyne mali sporný pozemoknadobudnúť. Žalobkyňa parcelu, na ktorej v súčasnosti stojí jej rodinný dom, nadobudla na základe
zámennej zmluvy z roku 1956 od S..
Z výpovede svedka O., syna žalobkyne vyplynulo, že žalovaní pri stavbe zašli do pozemku vo vlastníctve

jeho matky. S výstavbou začali niekedy v rokoch 2002 alebo roku 2003. Pri terénnych úpravách
odkopali hlinu z pozemku jeho matky a nasypali ju na jej pozemok. Žalovaných slušne upozornil, keď
prišli stavebné stroje, že zasahujú do pozemku matky. V roku 2002, resp. 2003 žalovaní pokračovali
vo výstavbe. Podľa výpovede svedka bol pozemok zameraný v čase, keď si žalobkyňa vybavovala
osvedčenia vlastníckeho práva u notára, celkovo bol pozemok zameraný 3 krát a vždy rovnako. Uviedol,

že pozemok v minulosti v čase, keď ako dieťa vyrastal v rodičovskom dome, oplotený nebol. Nachádzala
sa na ňom iba prirodzená medza. Ako deti sa chodili na predmetný pozemok sánkovať. On, žalobkyňa,
ani ich právni predchodcovia v minulosti pozemok neužívali, pozemok bol v užívaní JRD.

Z výpovede svedka R. vyplynulo, že na základe zadania syna žalobkyne vyhotovoval v roku 2001
geometrický plán a situačný nákres v roku 2010. V čase vyhotovovania geometrického plánu v roku 2001

na hraniciach pozemkov stáli stĺpiky oplotenia a bolo možné sa tam voľne pohybovať. Svedok má za to,
že v tom čase sa tam pletivové oplotenie nenachádzalo. V roku 2010 v čase vyhotovovania situačného
náčrtu sa na predmetnom mieste nachádzalo pletivové oplotenie, ako aj stavba pivnice.

Z výpovede svedka V., bratranca žalovanej v 3. rade vyplynulo, že v čase výstavby rodinného domu

vo vlastníctve žalovaných chodil brigádnicky vypomáhať so stavbou domu. V tom čase bol pozemok
ohraničený pletivom. Bol to starý zhrdzavený plot, postavený z pletiva a rúrok, ktoré boli zabité v zemi.
Následne sa vykonávali terénne úpravy. Tie boli vykonávané na dve etapy. Prvá etapa bola vykonaná pri
výstavbe rodinného domu a následne sa vykonávala ďalšia terénna úprava, kedy bolo potrebné postaviť
oporný múr, ktorý bol vybudovaný a terén pozemku bol upravený, aby bol v jednej rovine s oplotením.

Oplotenie, ktoré v súčasnosti stojí, sa nachádza na tom istom mieste ako pôvodné oplotenie.

Z výpovede svedka E. vyplynulo, že jeho starý otec S. dostal v minulosti prídelom pozemky, ktorým
v súčasnosti zodpovedá parcela KN C č. XXX/X a právnym predchodcom žalobkyne bola pridelená
parcela, ktorej v súčasnosti zodpovedá parcela KN C č. XXX/X. Podľa jeho vedomostí si ich právni

predchodcovia tieto dve susediace parcely medzi sebou zamenili. Vzhľadom k tomu, že sa jednalo o
svahovitý terén, na parcele sa nikdy v minulosti nevysádzali žiadne poľnohospodárske plodiny a parcela
nebola vhodná za účelom poľnohospodárskej činnosti, v minulosti tam JRD urobilo lúku, na ktorej sa
v zime ako deti sánkovali. Pozemok, na ktorom v súčasnosti stojí oporný múr s pivnicou a oplotenie
žalovaných, v minulosti oplotený nebol. Právni predchodcovia žalovaných začali s výstavbou rodinného

domu a pozemok oplotili niekedy v roku 1993, v čase, kedy aj on staval rodinný dom, v ktorom býva.
Spomína si, že vzhľadom k tomu, že pozemok bol svahovitý, pri stavbe vykonávali stavebné úpravy. V
čase, keď stavali dom, pozemok ohraničili plotom.

Z výpovede svedka H. vyplynulo, že spolu s E. je spoluvlastníkom parcely KN C č. XXX/X, priľahlý

pozemok parcelu KN C č. XXX/X má vo vlastníctve žalobkyňa. Pozemok, ktorý majú v súčasnosti vo
vlastníctve žalovaní a ktorý zodpovedá parcelám KN C č. XXX/X, XXX/X v minulosti slúžil ako políčko,
na ktorom právny predchodca žalovanej v 3. rade sadil poľnohospodárske plodiny, ktoré obrábal. Má
za to, že pozemok bol oplotený plotom, ktorý bol v zlom technickom stave, bol z pletiva a bol značne
zhrdzavený. Plot sa nenachádzal vo svahu, ale na mieste, kde svah prirodzene končil. Žalovaní pri

výstavbe rodinného domu robili terénne úpravy a zarezali do kopca, ktorý tam prirodzene stál a kopec
mal prirodzený spád.
Z výpovede svedka E., ktorý je švagrom žalovanej v 3. rade vyplynulo, že na hranici pozemku KN
C parcelné č. XXX/X sa v minulosti nachádzal pôvodný starý plot v zlom technickom stave. Svedok
pomáhal s výstavbou nového oplotenia, ktoré bolo postavené presne na mieste, kde sa nachádzalo

pôvodného oplotenie. Bolo to približne v deväťdesiatych rokoch. V čase výstavby plotu nemal žiadne
vedomosti o tom, že medzi účastníkmi konania je priebeh hranice pozemku sporný.

Z výpovede znalca A. na pojednávaní vyplynulo, že v minulosti právni predchodcovia žalobkyne zamenili
časť pozemku označenú vo Výmere o pridelení pôdy E3 za pozemok, ktorý bol označený ako D12. Z

dokladovdostupnýchvkatastriniejemožnézistiťpresnejšieinformácieohľadomakejčastipredmetných
parciel došlo k tejto zámene. Je možné skonštatovať, že nedošlo k zámene celej parcely E3, ale iba
jej časti tak, ako je to vyznačené na č.l. 6 znaleckého posudku, pričom ku grafickému vyhotoveniu
zobrazenia tejto časti došlo niekedy v päťdesiatych rokoch. Dôvodom, pre ktorý v minulosti nedošlo kpresnému vymedzeniu jednotlivých prídelových parciel bola skutočnosť, že pred ukončením prídelového
konania a vypracovaním grafického prídelového plánu a realizácii geometrického plánu došlo ku
kolektivizácii. V čase zámeny pozemkov medzi právnymi predchodcami žalobkyne s S. už bol v platnosti

zákon č. 49/1949 Zb. a v obci pôsobilo jednotné roľnícke družstvo, ktoré obhospodarovalo pozemky v
extraviláne. Pozemok označený ako D12, ktorý zamenil S. bol v extraviláne, to znamená že v tom čase
bol v užívaní jednotného roľníckeho družstva. Časť zameneného pozemku E3 bola v zastavanom území
obce. Potom ako došlo k zámene, túto časť pozemku užívali právni predchodcovia žalobkyne. Z listiny o
zámene nie je možné presne vymedziť, o ktorú časť pozemkov, ktoré sa zamenili, sa jednalo. Z obsahu

textovej časti je možné dedukovať, že sa jedná o pozemok, na ktorom si chcel O. stavať rodinný domček
a pozemok sa nachádza v zastavanej časti obce. Z podkladov vyhotovených v čase THM mapovania je
možné z náčrtu vyčítať, že hranica sporného pozemku bola oplotená oceľovým oplotením pletivového
charakteru a priebeh hranice nebol sporný. Vlastnícka hranica, ktorá je v súčasnosti zakreslená v
mapovom operáte katastra je dôsledkom chyby pri tvorbe máp v rámci THM mapovania.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Súd sa v konaní zaoberal vyriešením predbežnej otázky, a to vlastníckym právom žalobkyne k pozemku,
vypratania ktorého sa v konaní voči žalovaným domáha z dôvodu, že vyriešenie tejto otázky je
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak.

Podľa § 7 katastrálneho zákona, kataster obsahuje tieto údaje:

a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území,
b) parcelné čísla, údaje o parcelách registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách
registra „E“ evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb,

údajeopríslušnostipozemkovkzastavanémuúzemiuobce, údajeodruhochchránenýchnehnuteľností,
ocenáchpoľnohospodárskychalesnýchpozemkovaúdajeovyužívanínehnuteľností,vybranéúdajena
začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje
o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia
a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach,

c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len „vlastník") a o
iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „oprávnená osoba"), ak ide o fyzickú osobu,
meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o
právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami
k nehnuteľnostiam,

d) údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach,
e) sídelné a nesídelné geografické názvy.

Podľa § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom
ku dňu spísaniu notárskej zápisnice o vydržaní vlastníckeho práva žalobkyňou, v notárskej zápisnici o

osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu spíše notár vyhlásenie účastníka k zákonom ustanoveným podmienkam vydržania,
najmä o okolnostiach, dobe a nepretržitosti držby nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu, prípadne vyhlásenie dotknutého vlastníka nehnuteľnosti a obecného úradu, v obvode ktorého
je nehnuteľnosť, že nemajú ku vzniku uvedeného práva občana výhrady. Ďalej v nej uvedie dôkazy,

ktoré mu boli predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností.

Notársky poriadok za listiny vyhotovované v rámci notárskej činnosti, považuje aj notárom vydávané
osvedčenia právne významných skutočností, medzi ktoré patrí aj osvedčenie o vyhlásení o vydržaní (§
56 ods. 1 písm. g/ Notárskeho poriadku), ktoré je notár povinný spísať do notárskej zápisnice. Takéto

osvedčenie vydané notárom v prípade, že obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 63 Notárskeho
poriadku, má povahu verejnej listiny (nie povahu právneho úkonu) so všetkými z toho vyplývajúcimi
právnymi dôsledkami (§ 134 O.s.p., § 34 až § 36a zákona č. 162/1995 Z.z.). (viď rozsudok NS SR zo
dňa 21.12.2009, sp. zn. 4 M Cdo 24/2008)Podstatou činnosti notára pri vydávaní osvedčenia, na rozdiel od spisovania právnych úkonov, je totiž
len zaznamenať dej, ktorý sa pred ním odohráva. Pri osvedčovaní notár nezasahuje do deja, účastníka

nepoučuje a ani nedozerá na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v
súlade so zákonom. Rovnako tak ani nezodpovedá za to, či sa pred ním urobené vyhlásenie, (ne)prieči
zákonu. Osvedčenie o právnej skutočnosti vydané notárom na žiadosť účastníka je teda listinou, na
ktorej sa nachádza iba záznam o ním uvedených skutočnostiach. Takéto osvedčenie nie je právnym
úkonom. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ sa nepreukáže opak, záväzným údajom katastra nehnuteľností

je len údaj o práve k nehnuteľnosti (t.j. údaj o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene atď.
v zmysle § 1 ods. 1 tohto zákona), avšak údaje o vlastníkoch nehnuteľností sú hodnoverné, ale nie sú
záväzné (§ 70 ods. 1 v spojení s § 7 tohto zákona). Pre posúdenie otázky hodnovernosti zápisu údaja
o vlastníkovi sporného pozemku súd skúmal skutočnosti namietané žalovanými a dospel k záveru, že
nadobudnutie vlastníckeho práva žalobkyňou na základe osvedčenia o vydržaní nie je platné. Základom
pre vydanie tohto osvedčenia bolo tvrdenie žalobkyne o tom, že parcelu KN E č. XXX/X nadobudli

jej rodičia prídelom z konfiškátu na základe výmeru o vlastníctve pôdy z roku 1948. Žalobkyňa tvrdí,
že jej rodičia na tejto parcele hospodárili za súkromného hospodárenia a parcelu jej darovali ešte za
súkromného hospodárenia a ona ju užívala ešte predtým, kým bola zobraná do JRD v roku 1959. Ako
to vyplynulo z dokazovania, tieto tvrdenia sa ukázali ako nepravdivé, keď znalec vylúčil možnosť, že
by predmetom prídelovej listiny v prospech právnych predchodcov žalobkyne bola parcela KN E č.

XXX/X.. Podľa názoru súdu sa v konaní preukázala nehodnovernosť údajov o vlastníkovi nehnuteľnosti
zapísanom v katastri.

Žalobkyňa v konaní nadobudnutie vlastníckeho práva preukazovala aj jeho vydržaním.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe
právny predchodca.

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege) po splnení
nasledovných zákonom požadovaných predpokladov:

1/ musí ísť o spôsobilý predmet vydržania - môže ním byť každá vec v právnom zmysle, ktorá môže

byť predmetom vlastníctva

2/ držba musí byť oprávnená
3/ držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby. Do plynutia doby sa započítava aj
doba oprávnenej držby právneho predchodcu vydržiteľa.

Subjektom vydržania môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba, prípadne štát.

Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Oprávnená držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako
so svojimi v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi práva, tieto patria. Pri oprávnenej držbe
musia byť teda splnené nasledovné náležitosti:

a/ faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva. Nevylučuje sa ani spoločná držba veci alebo

vykonávanie práva viacerými subjektmi, napr. aj manželmi, ak sú splnené podmienky oprávnenej držby,
b/ vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi. To znamená správať sa k veci tak, ako by
držiteľovi vlastnícky patrila, obdobne to platí pri vykonávaní práva,
c/ dobrú vieru, že mu vec alebo vykonávanie práva patria treba vždy hodnotiť objektívne. Je potrebné
mať na zreteli, že dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej

usudzovať z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje.

Základným rozlišujúcim kritériom pri posudzovaní dobromyseľnosti držby je to, či držiteľ veci alebo
vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípaduna každom subjekte rozumne požadovať, mal, resp. mohol mať, alebo nemal, prípadne nemohol
mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda alebo právo, ktoré vykonáva, patria (R
5/1989). Okolnosti, z ktorých možno usudzovať existenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať

držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva (nadobúdací titul, i keď neplatný napr. kúpna zmluva alebo
darovacia zmluva). Takže subjekt, ktorý sa bude dovolávať súdnej ochrany, bude musieť preukázať
okolnosti, z ktorých možno usudzovať na jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti, svedčiace o poctivosti
právneho dôvodu nadobudnutia veci, resp. práva, nie samu dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie
- psychický stav. Dobrá viera je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje

určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže
byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorých
prostredníctvom sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno dôvodiť
presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí (R 45/1986). Tvrdenie držiteľa o tom,
že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z
ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo dôvodné. Žalobkyňa v konaní nepreukázala,

že ona, ani jej právni predchodcovia pozemok, na ktorom sa nachádza oplotenie užívala ako vlastný,
nepreukázala vstup do držby, právny dôvod tohto vstupu a ani jeho dobromyseľnosť. Ako to vyplynulo
z dokazovania, už v čase THM mapovania v roku 1974 na hranici pozemkov stálo oceľové oplotenie
pletivového charakteru, navyše sa jednalo o nesporný priebeh hranice. Svedecké výpovede existenciu
tohto oplotenia potvrdili v čase výstavby rodinného domu žalovaných, ktorá bola zahájená v roku

1988. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobkyňa nesplnila predpoklady nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním, nie je vlastníčkou pozemku, ktorý sa nachádza v zmysle situačného
náčrtu na č.l. 201 spisu v mieste, kde sa nachádzajú stavby vo vlastníctve žalovaných a vypratania
ktorého sa v tomto konaní domáha. Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 151 ods 3. O.s.p. tak, že o ich náhrade
rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne

splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.