Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 20, 2011

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6C/849/2000
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7800899901
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2011:7800899901.31

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobcu W. Q., I.. X.X.XXXX,
Z. O. L., L. XX, proti žalovanými 1/ W.. M. M., I.. XX.X.XXXX, Z. O. L., W. N. XXXX/XX, 2/ W. Q., I..
XX.XX.XXXX, Z. O. L., V. Č.. XXXX/XX, práv. zastúp. JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom
v Rožňave, Cyrila a Metóda 4, o zaplatenie 995,82 Eur /30.000,-Sk/ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu o zaplatenie 995,81 /30.000,- Sk/ s 15 % úrokom z omeškania od 24.8.1999 do zaplatenia
z a m i e t a.

O náhrade trov konania súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vo veci samej podľa §
151 ods. 3 O.s.p.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou sa domáhal zaplatenia 30.000,- Sk s príslušenstvom z titulu odmeny za
obstaranie veci - osobného motorového vozidla zn. W. P. X. V ústnom vyjadrení na pojednávaní uviedol,
že žalovanú sumu si uplatňuje voči žalovaným nie na základe zmluvy o obstaraní veci, ale na základe
sprostredkovateľskej zmluvy.

Okresný súd Rožňava, rozsudkom zo dňa 29.4.2004 žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal existenciu právne relevantnej zmluvy o obstaraní veci alebo
sprostredkovateľskej zmluvy.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Košiciach po
preskúmaní rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa uložil, vzhľadom na rozpory v tvrdeniach žalobcu na jednej strane
a žalovaných na druhej strane, dôsledne objasniť, či opravy vykonané na základe zákazkového listu zo
dňa 20.8.1999 v Autoservise Q. L. uhradil žalobca, na podnet koho zakúpil vozidlo Š. L., komu a v akej
výške vyplácal kúpnu cenu vozidla, s kým sa dohodol o zmene držiteľa vozidla na okresnom dopravnom
inšpektoráte a kto bol pri tejto zmene prítomný, ktoré skutočnosti sú významné pre záver, či žalobca sa
od kúpy vozidla skutočne správal ako jeho vlastník, alebo išlo o formálnu kúpu od obchodnej spoločnosti
M., M..L..T.. podľa tvrdenej zmluvy uzavretej so žalovanými, ktorí už potom s vozidlom nakladali ako s
vlastným až do okamihu zmeny držiteľa na L. Š.G., pri ktorej bola potrebná osobná prítomnosť žalobcu,
keďže k zmene, podľa pôvodného dojednania na niektorého zo žalovaného, nedošlo.

Žalobca počas celého konania trval na podanej žalobe. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.7.1999
so žalovanými uzavrel ústnu zmluvu o obstaraní veci, obsahom ktorej bolo sprostredkovanie kúpy
osobného motorového vozidla značky W. P. X za dohodnutú odmenu vo výške 30.000,-Sk, ktorú on
ako obstarávateľ mal obdržať od žalovaných v 1. a 2. rade dňom prevodu vlastníckeho práva k tomuto

vozidlu na žalovaných. On v súlade s touto ústnou dohodou odovzdal dňa 20.8.1999 motorové vozidlo
uvedenej značky sivej farby, rok výroby 1992 do autoservisu Q. so sídlom v L., V. Č.. XX, ktorý patrí
otcovi žalovaného v 2. rade. Dodatočne na návrh žalovaných pôvodnú zmluvu o obstaraní veci zmenili
tak, že sprostredkovanie kúpy tohto motorového vozidla bude realizované prevodom vlastníckeho práva
na tretiu osobu L. Š., bytom v L., E. X. K tomuto prevodu vlastníckeho práva došlo dňa 23.8.1999 na L.
Š., čím podľa názoru žalobcu došlo ku splatnosti jeho nároku na odmenu za obstaranie voči žalovaným
v 1. a 2. rade

Žalobca ku žalobe pripojil kúpnu zmluvu zo dňa 16.7.1999, podľa ktorej on odkupoval od M. M..L..T.. so
sídlom v Z., W. XX toto vozidlo za dohodnutú kúpnu cenu 1,-Sk vrátane DPH, kópiu zákazkového listu
od Autoservisu Q. zo dňa 20.8.1999, ktorým vozidlo bolo dané do uvedeného servisu, kópiu potvrdenia
od OR PZ, Okresný dopravný inšpektorát zo dňa 7.8.2000 o tom, že od 23.8.1999 žalobca v dôsledku
zmeny držiteľa vozidla nie je vlastníkom motorového vozidla.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaných k zaplateniu 30.000,-Sk so 17,6 % úrokmi
z omeškania od 24.8.1999 žalobcovi. Proti tomuto platobnému rozkazu včas podali žalovaní odpor,
v ktorom popreli tvrdenie žalobcu o tom, že s ním uzavreli dňa 11.7.1999 zmluvu o obstaraní veci,
obsahom ktorej malo byť sprostredkovanie kúpy osobného motorového vozidla W. P. X. Zároveň popreli
aj tvrdenie žalobcu o tom, že mu sľúbili za obstaranie tohto vozidla odmenu 30.000,-Sk. Žalovaní v 1. a
2. rade v odpore ďalej tvrdili, že žalobca ich v mesiaci júl 1999 požiadal o pomoc pri kúpe tohto vozidla
pre seba. Žalovaný v 1. rade mu mal poskytnúť právnu pomoc ako právnik a žalovaný v 2. rade mu
mal poskytnúť odbornú pomoc ako automechanik v súvislosti so skúmaním technického stavu vozidla,
keďže išlo o kúpu staršieho motorového vozidla. Za tým účelom so žalobcom vykonali cestu z L. do Z.
2 krát. Tvrdili, že kúpou vozidla zo strany žalobcu pre nich celá záležitosť sa skončila. Napokon tvrdili,
že so svedkami, ktorých žalobca v žalobe uvádza, nikdy neprišli do kontaktu. Odovzdaním vozidla do
Autoservisu Q., žalobca sledoval odhalenie chýb a nedostatkov vozidla. Napokon poukázali na to, že
žalobca dňa 23.8.1999 vozidlo previedol na inú osobu.

Vzhľadom na podaný odpor zo strany žalovaných súd vo veci nariadil pojednávanie.

Žalobca vo svojej výpovedi na súdnom pojednávaní uviedol, že sumu 30.000,-Sk si uplatňuje voči
žalovaným nie na základe zmluvy o obstaraní v zmysle § 733 až 736 OZ, ale v zmysle §§ 774 až
777 OZ, teda na základe sprostredkovateľskej zmluvy, uzavretej dňa 11.7.1999 v motorovom vozidle
žalovaného v 1. rade, značky Š. J., počas cestovania z L. do Motorestu v N. B. za prítomnosti žalobcu a
žalovaných 1. a 2. rade. Pri uzatváraní zmluvy nikto iný nebol prítomný. Žalobca sa vtedy pochválil pred
žalovanými, že má možnosť sprostredkovať kúpu označeného vozidla za veľmi nízku cenu s tým, že
keď k tomu dôjde, bude za sprostredkovanie žiadať odmenu 30.000,-Sk, pokiaľ iné účelne vynaložené
náklady v súvislosti so sprostredkovaním mu nevzniknú. Obaja žalovaní na tento jeho návrh reagovali
súhlasne a takto podľa jeho názoru došlo k uzavretiu ústnej sprostredkovateľskej zmluvy. Uznal, že
pri tomto rozhovore nebolo uvedené žalovanými, ktorý z nich sa stane vlastníkom a prevádzateľom
takto dodaného motorového vozidla. Potom ako kúpou on sám nadobudol predmetné motorové vozidlo,
odovzdal vozidlo do Autoservisu Q. dňa 20.8.1999 akoby do opravy a za tým účelom bol žalovaným v
2. rade vyhotovený zákazkový list o oprave vozidla, cena ktorej opravy bola odhadnutá na 82.500,-Sk.

Žalobca uzavretie sprostredkovateľskej zmluvy preukazoval svedkami, ktorí však prítomní, pri uzavretí
ním tvrdenej ústnej zmluvy so žalovanými, neboli a o existencii zmluvy sa mohli dozvedieť iba z jeho
rozhovoru so žalovaným v 1. rade, ktorý sa mal udiať niekedy v lete 1999 na L. kúpalisku. Žalobca pred
týmito svedkami sa pýtal žalovaného v 1. rade, že kedy mu chce zaplatiť 30.000,-Sk za sprostredkovanie
kúpy vozidla zn. W.. Na túto jeho otázku pred svedkami žalovaný mu vynadal a povedal, že nezaplatí
za sprostredkovanie kradnutého vozidla.

Žalovaný v 1.rade so žalobou nesúhlasil. Potvrdil, že so žalobcom boli v Z. za konateľom M. M..L..T..
všetci traja, žalobca a žalovaní v 1. a 2.rade spoločne, pričom vozidlo prevzal od konateľa tejto
spoločnosti - svedka Z. žalobca a riadil ho sám až do L. s tým, že svedok Z. v deň odovzdania
vozidla žalobcovi ešte nesúhlasil s odhlásením a prepísaním vozidla na žalobcu, pretože vozidlo nebolo
žalobcom kupované za 1,-Sk, ako je to uvedené v kúpnej zmluve zo dňa 16.7.1999, ale za 230.000,-
Sk, pričom žalobca v ten deň mal so sebou len 170.000,-Sk, preto bolo potrebné, aby o týždeň neskôr
predávajúcemu odniesli zvyšok kúpnej ceny 60.000,-Sk. Tvrdil, že on do tejto kúpnej ceny a ani žalovaný

v 2. rade ničím neprispeli. Naďalej popieral existenciu akejkoľvek zmluvy, či už zmluvy o obstaraní veci,
alebo o sprostredkovaní.

Žalovaný v 2.rade so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že nikdy nemal v úmysle kupovať sám alebo spolu
so žalovaným v 1. rade vozidlo W. P. X, pretože nemal peniaze na kúpu takého auta. Potvrdil , že
spolu so žalobcom a žalovaným v 1. rade cestovali v aute z L. do Motorestu v N. B., ale nedošlo
medzi nimi k žiadnej dohode, na základe ktorej by spolu so žalovaným v 1. rade poverili žalobcu, aby im
sprostredkoval kúpu predmetného vozidla. Uviedol, že bez vedomia svojho otca, majiteľa Autoservisu
Q. na požiadanie žalobcu on vystavil zákazkový list zo dňa 20.8.1999 pre žalobcu, ktorý mal slúžiť iba
ako dôkaz o tom v akom rozsahu a hodnote je potrebné vykonať opravy na vozidle. Zákazkový list nebol
vyplnený úplne, čo svedčí o tom, že vozidlo v skutočnosti nebolo odovzdané do opravy. Žalobca vozidlo
nenechal v oprave v servise, pretože už dňa 23.8.1999 ho žalobca musel mať pri prepisovaní vozidla
na nového majiteľa L. Š., za účelom vykonania prehliadky vozidla políciou, nakoľko išlo o ojazdené
motorové vozidlo

Obaja žalovaní popierali, že by žalobcovi navrhovali, aby vozidlo predávali L. Š..

Žalobca poprel tvrdenie žalovaných o tom, že vozidlo kupoval od svedka Z. za 230.000,-Sk a zotrval na
svojom tvrdení, že ho kupoval iba za 1,-Sk. Tvrdil, že s L. Š. osobne sa nedohodol o tom, že na neho
bude vozidlo dňa 23.8.1999 prevedené na Dopravnom inšpektoráte v L.. Na Dopravnom inšpektoráte
v L. dňa 23.8.1999 bol len podpisovať formulár žiadosti o vykonanie zmeny v evidencii motorového
vozidla, pričom formulár už predtým musel vyplniť jeden zo žalovaných.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov L. Q., R.. W. Z., L. Š., O.
Š., L.Z. B. F. W. F., kúpnou zmluvou zo dňa 16.7.1999 uzavretou medzi spoločnosťou M. M. M..L..T.
a žalobcom, oboznámením sa s potvrdením OR PZ - Okresného dopravného inšpektorátu L.Ž. o
vykonaní zmeny držiteľa motorového vozidla EČ L. XXX F. dňom 23.8.1999, zákazkovým listom zo dňa
20.8.1999, písomným prehlásením L. Š. zo dňa 20.5.2009, vyžiadaním správ od OR PZ, Okresného
dopravného inšpektorátu v L., žiadosťou o vykonaní zmeny - odhlásenie motorového vozidla a žiadosťou
o zaevidovanie motorového vozidla zo dňa 23.8.1999, vyžiadaním správy od poisťovne Allianz -SP a.s..

Svedok Q. potvrdil, že niekedy v auguste 1999 pred bránou L. kúpaliska bol prítomný spolu aj s ďalšími
svedkami L. B., W. N. F. R. W. a počul, že žalobca žiadal od žalovaného v 1.rade zaplatenie 30.000
Sk, avšak on nevedel o dôvode, prečo žalobca žiadal od M. 30.000,-Sk. Tento svedok potvrdil, že vtedy
žalovaný v 1.rade prehlásil, že Q. nie je nič dlžný a že predsa za kradnuté auto nebude platiť.

Svedok Z. potvrdil, že vzhľadom na dobré priateľské a spolužiačke vzťahy so žalobcom predal žalobcovi
motorové vozidlo značky W. P. X, za 1,-Sk, čím sa mu chcel zavďačiť za pomoc, ktorú žalobca mu počas
vysokoškolského štúdia poskytoval. Svedok potvrdil, že od žalobcu mal vedomosť o tom, že osoby, ktoré
so žalobcom boli v Z. pre toto vozidlo, a ktorí sa volali W. F. M., mali záujem o kúpu tohto vozidla a že
žalobca mal získať od žalovaných za toto vozidlo asi 30.000,-Sk, resp. 50.000,-Sk, pretože žalobca pri
tejto kúpe vystupoval iba ako sprostredkovateľ žalovaných 1,2.

L. Š. bol vypočutý ako svedok na pojednávaní dňa 7.12.2005, ktorý v tejto svedeckej výpovedi uviedol,
že predmetné motorové vozidlo mu ponúkal na predaj žalovaný v 2. rade - W. Q., od ktorého vozidlo
kúpil. Žalovanému vyplatil kúpnu cenu v hotovosti potom, ako v evidencii motorových vozidiel bolo na
jeho meno vozidlo prepísané. Výšku kúpnej ceny si nepamätal. Tvrdil, že peniaze na kúpu auta mu
požičal jeho otec, ktorý už zomrel. O požičaní peňazí na kúpu auta vedela aj jeho matka O. Š..

Dňa 20.5.2009 svedok L. Š. doručil súdu písomné prehlásenie v ktorom uviedol, že predchádzajúcu
svedeckú výpoveď mení tak, že predmetné motorové vozidlo nekupoval od žalovaného v 2.rade, ale
od žalobcu, ktorému vyplatil aj kúpnu cenu, približne 100.000,- Sk.

Žalobca popieral uzavretie kúpnej zmluvy s L. Š. a prevzatie kúpnej ceny.

O. Š., matka L. Š., uviedla, že pred 10 rokmi jej syn nežil s nimi - rodičmi v spoločnej domácnosti, ale
býval s priateľkou. Bol zamestnaný, ale zo svojho príjmu nemohol našetriť na kúpu motorového vozidla.
Svedkyňa nepotvrdila požičanie peňazí na kúpu motorového vozidla synovi zo strany jej neb. manžela,

otca L. Š. a uviedla, že nemá vedomosť ani o tom, že by synovi požičali peniaze na kúpu auta z ich
spoločných úspor s neb. manželom.

Svedok L. B. uviedol, že má vedomosť o tom, že Š. L. kúpil motorové vozidlo zn. W. od žalovaných v 1.
a 2. rade, pretože mu to povedal on sám pri stretnutí v V. N.. Svedok do roku 2007 podnikal a bol jeden
z majiteľov V. N. v období od roku 2001 do 2003. V tomto období viackrát stretol L. Š. v tomto klube a
asi tri alebo štyrikrát ho videl na predmetnom motorovom vozidle.

Svedkyňa W. F. potvrdila, že predmetné motorové vozidlo nadobudla od Š. L. kúpou, pričom kúpnu cenu
zaplatili jej rodičia. Následne o niekoľko mesiacov predala predmetné motorové vozidlo, pretože malo
vady.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 16. 7. 1999 uzavretej medzi spoločnosťou M. M.. M. L..T.. a žalobcom vyplýva,
že predmetné vozidlo nadobudol do výlučného vlastníctva žalobca od spoločnosti M. M.. M..L..T.. za
kúpnu cenu 1,- Sk.

Zo zákazkového listu bez čísla opečiatkovaného pečiatkou servisu vyplýva, že motorové vozidlo bolo
prevzaté do Autoservisu Q. dňa 20.8.1999 za účelom vykonania opravy, ktorej hodnota bola vyčíslená
sumou 85.200,-Sk.

Z potvrdenia OR PZ Okresného dopravného inšpektorátu L. zo dňa 7.8.2000 vyplýva, že dňa 23.8.1999
došlo k zmene držiteľa predmetného motorového vozidla zo žalobcu na inú osobu.

Z prvopisov žiadostí o odhlásenie predmetného motorového vozidla podpísaného žalobcom a žiadosti
o zaevidovania vozidla podaného a podpísaného L. Š. zo dňa 23.8.1999 vyplýva, že tohto dňa boli tieto
žiadosti doručené dopravnému inšpektorátu za účelom vykonania zmeny držiteľa motorového vozidla.

V zmysle § 774 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje
obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi
poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Predmetom sprostredkovateľskej zmluvy je teda obstaranie uzavretia zmluvy pre záujemcu, ktoré
môže spočívať v tom, že sprostredkovateľ nájde partnera, ktorý chce so záujemcom uzavrieť zmluvu,
že sprostredkovateľ spolupôsobí pri prerokúvaní veci a pripraví uzavretie zmluvy. Sprostredkovateľ v
žiadnom prípade neuzatvára zmluvu vo vlastnom mene. Záujemca uzatvára zmluvu sám, aj keď za
pomoci sprostredkovateľa.

Pojmovým znakom tejto zmluvy je okrem sprostredkovania uzavretia zmluvy hore uvedeným spôsobom
aj to, že sa dostaví výsledok a to pričinením sprostredkovateľa.

Podľa § 775 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške.

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané uzavretie sprostredkovateľskej zmluvy medzi účastníkmi
konania ani uzavretie inej zmluvy, nakoľko žalovaní uzavretie akejkoľvek zmluvy so žalobcom popierali
a popierali aj to, že by žalobcovi sľúbili akúkoľvek odmenu za predmetné motorové vozidlo.

Zhodnými tvrdeniami účastníkov konania bolo preukázané, že žalovaní v 1.a 2. rade boli spolu so
žalobcom dvakrát v Z., stretli sa s konateľom predávajúceho - M. M.. M..L..T.., Z., teda prostredníctvom
žalobcu mali možnosť uzavrieť zmluvu vo vlastnom mene, k čomu nedošlo.

Žalobca sa stal výlučným vlastníkom motorového vozidla na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa
16.7.1999 a predmetné motorové vozidlo dňa 23.8.1999 prepísal v evidencii motorových vozidiel na
L. Š..

Žalobca tvrdil, že splnil dohodu uzavretú so žalovanými v 1. a 2. rade, pretože ním nadobudnuté
motorové vozidlo odovzdal žalovanému v 2. rade tým, že ho odstavil v autoservise patriaceho otcovi
žalovaného v 2. rade, o čom žalovaný v 2. rade mu vystavil zákazkový list zo dňa 20.8.1999.

Týmto listinným dôkazom, neúplne vyplneným zákazkovým listom zo strany žalovaného v 2. rade,
súd nepovažoval za preukázané odovzdanie motorového vozidla žalovanému v 2. rade. Zákazkový
list bol vystavený iba fiktívne. Na základe tohto zákazkového listu k žiadnej oprave nedošlo a nikto
z účastníkov nezaplatil vyčíslenú cenu opravy motorového vozidla. Dňa 23.8.1999 motorové vozidlo
bolo pristavené na Okresné riaditeľstvo PZ, Okresný dopravný inšpektorát za účelom vykonania
ohliadky tohto motorového vozidla v súvislosti s prepisom tohto motorového vozidla na L. Š., pričom
z dokazovania nevyplýva, že by motorové vozidlo pristavili žalovaní 1. a 2. rade. Svedeckú výpoveď
L. Š. súd nepovažoval za pravdivú a vieryhodnú ohľadom kúpy motorového vozidla, pretože v ústnej
výpovedi na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného v 2. rade dňa 7.12.2005 svedok vypovedal, že
motorové vozidlo mu ponúkal na kúpu žalovaný v 2. rade, od ktorého aj kúpil motorové vozidlo a ktorému
vyplatil kúpnu cenu, na zaplatenie ktorej mu peniaze požičal otec, t.č. už nebohý, avšak o požičaní
peňazí mala vedomosť jeho matka, pričom výšku kúpnej ceny nevedel uviesť. O niekoľko rokov neskôr,
písomným vyjadrením zo dňa 20.5.2009 uviedol, že mení svoju výpoveď tak, že motorové vozidlo kúpil
od žalobcu, ktorému vyplatil kúpnu cenu vo výške približne 100.000,- Sk. Svedka opakovane nebolo
možné vypočuť, pretože sa nachádza v zahraničí a miesto jeho pobytu v zahraničí nebolo zistené ani
prostredníctvom jeho matky ani prostredníctvom účastníkov konania.

O. Š. - matka L. Š. nemala vedomosť o tom , že jej syn vlastnil predmetné motorové vozidlo, a nepotvrdila
ani požičanie peňazí na kúpu auta synovi.

Ani výpoveďou svedka L. B. nebolo preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade nakladali s motorovým
vozidlom ako vlastným, pretože svedok mal vedomosť o kúpe motorového vozidla L. Š. práve od L. Š.,
teda priamo nebol svedkom uzavretia prípadnej ústnej kúpnej zmluvy medzi žalovaným v 2. rade a L. Š..

Žalobca neoznačil právne relevantný dôkaz na to, že medzi ním a žalovanými 1. a 2. rade došlo k dohode
o odmene za sprostredkovanie a o výške odmeny.

Pri uzavretí ústnej dohody o odmene za sprostredkovanie okrem účastníkov konania nebol nikto
prítomný. Existenciu tejto dohody žalobca preukazoval svedkami, ktorí boli prítomní iba keď žalobca
žiadal vyplatenie 30.000,-Sk od žalovaného v 1.rade, avšak neboli prítomní pri žalobcom tvrdenom
uzatváraní dohody o odmene za sprostredkovanie. Svedok Q. potvrdil iba to , že žalovaný odmietol
žalobcovi zaplatiť 30.000 Sk a žalobcov nárok na túto odmenu neuznával. Aj svedok R.. Z.Ľ. mal
informácie o dohode o odmene a výške odmeny za sprostredkovanie iba od žalobcu, pričom pred týmto
svedkom ani pri svojich návštevách v Z. žalovaní 1. a 2. nepotvrdili, že vozidlo bude následne nimi od
žalobcu kupované. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, svoje tvrdenie o dohode o odmene vo výške
30.000,- Sk nevedel preukázať, preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vo veci samej podľa § 151
ods.3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Krajský súd v Košiciach cestou tunajšieho súdu do 15
dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./, uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu,
rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane
vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutie alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.