Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 16, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/730/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113233175
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113233175.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek JUDr.

Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu U. W., IČO: XXXXXXXX, zastúpeného
JUDr. Y. T., PhD., advokátom so sídlom v X., ul. Z. 27, proti žalovaným 1. Mgr. L. Y., bytom O., ul. P. XX,
zastúpenému JUDr. Y. P., advokátkou so sídlom v O., ul. P. XX, 2. L. V., bytom O. O., ul. X. XXX/XX,
o zaplatenie sumy 5.050 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 5. marca 2015 č. k. 17C/183/2014-155 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný 2/ je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 227,18 Eur
zaplatením advokátovi žalobcu do 3 dní od právoplatnosti tothto rozsudku.

III. Žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 5. marca 2015 č. k. 17C/183/2014-155 súd prvej inštancie výrokom I. uložil
žalovanému 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 5.050 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo
sumy4.950eurod20.07.2013dozaplateniaazosumy100eurod06.10.2013dozaplatenia.VýrokomII.
žalobu voči žalovanému 1/ zamietol. Žalobcovi uložil výrokom III. nahradiť žalovanému 1/ trovy konania

vo výške 756,58 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Žalovanému 2/ výrokom IV. uložil
nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.789,93 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku v sume 303 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 1.486,93 eur.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca, ktorý je právnickou osobou zriadenou zákonom
o povinnom zmluvnom poistení odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu od oboch žalovaných podľa §
24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení, pretože poškodenému z poistného garančného fondu

poskytol poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedajú
obaja žalovaní, ako osoby bez poistenia zodpovednosti. Ide o tzv. regresné právo. Je zrejmé, že škoda
bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, a to prevádzkou škodového motorového vozidla. V
ustanovení § 24 ods.7 zákona o povinnom zmluvnom poistení je upravené právo kancelárie, teda
žalobcu, na náhradu vyplatených plnení z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla.

3. Zodpovednosť žalovaného 1/ za spôsobenú škodu odvodzuje žalobca od jeho zodpovednosti
prevádzkovateľa škodového motorového vozidla v zmysle § 427 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka.
Zodpovednosť žalovaného 2/ za spôsobenú škodu odvodzuje žalobca od jeho zodpovednosti za
spôsobenie škody porušením právnej povinnosti v zmysle § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka.4. Súd žalobu žalobcu smerujúci proti žalovanému 1/ zamietol, pretože v konaní bolo preukázané, že
žalovaný 1/ nebol nikdy prevádzkovateľom škodového vozidla. V danom prípade bolo jednoznačným

spôsobom preukázané, že žalovaný 1/ nemal právnu a súčasne faktickú možnosť disponovať s
dopravným prostriedkom. Žalovaný 1/ nebol vlastníkom ani držiteľom škodového vozidla, nikdy ho
nepoužíval a ani na to nebol oprávnený. Kúpnu zmluvu k predmetnému vozidlu uzatvoril ako kupujúci
žalovaný 2/ vo vlastnom mene a na vlastný účet, teda vlastnícke právo ku škodovému vozidlu nadobudol
na základe kúpnej zmluvy. Žalovaný 2/ toto vozidlo aj používal. Pritom platí, že prevádzkovateľa vozidla

nemožno zamieňať s držiteľom vozidla. Držiteľa motorového vozidla vymedzuje správny predpis, zákon
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, a to na evidenčné účely. S ohľadom na skutočnosti, ktoré sú dané
v prejednávanom prípade, za prevádzkovateľa vozidla je potrebné považovať osobu, ktorá sa stane na
základe platnej kúpnej zmluvy vlastníkom vozidla, bez ohľadu na zápis v evidencii vozidiel. Z uvedeného
vyplýva, že ani zápis žalovaného 1/ ako držiteľa škodového vozidla, resp. ako budúceho vlastníka v
evidencii vozidiel, nemá vplyv na skutočnosť, že nebol prevádzkovateľom škodového vozidla. Navyše v

evidencii vozidiel bol takto zapísaný bez tohto, aby o tom vedel, resp. aby na takýto zápis udelil nejakej
osobe plnú moc. Na jednoznačnosť záveru súdu o tom, že žalovaný 1/ nemal právnu a súčasne faktickú
možnosť disponovať so škodovým vozidlom, poukazuje aj to, že o škodovej udalosti sa žalovaný 1 /
dozvedel až od žalobcu. Žalovaný 2/, ktorý ako vodič škodového motorového vozidla škodu spôsobil,
mu to nepovedal. To nasvedčuje takisto záveru súdu o tom, že zrejme za prevádzkovateľa škodového

vozidla nepovažoval žalovaného 1/, ale sám seba.

5.Súdprvejinštanciežalobesmerujúcejprotižalovanému2/vyhovel,pretoževkonaníbolopreukázané,
že žalovaný 2/ je zodpovedný za škodu, ktorá bola spôsobená škodovým vozidlom. Žalovaný 2/ je
zodpovedný jednak podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ale aj podľa § 427 ods.1, ods.2 Občianskeho

zákonníka. V konaní bolo preukázané, že žalovaný 2/ bol prevádzkovateľom škodového vozidla, pretože
bol osobou, ktorá mala právnu a súčasne faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom a
užívať ho organizovane. Na to bol oprávnený zo zákona, pretože bol vlastníkom škodového motorového
vozidla.Vlastníckeprávoknemunadobudolnazákladekúpnejzmluvyzodňa24.04.2012,ktorúuzatvoril
akokupujúcispredávajúcimMgr.Y.X..Ako jeajvyššieuvedené,zaprevádzkovateľavozidlajepotrebné

považovať osobu, ktorá sa stane na základe platnej kúpnej zmluvy vlastníkom vozidla, bez ohľadu na
zápis v evidencii vozidiel. Tak tomu bolo v prejednávanej veci.

6. Ako účelové vyhodnotil tvrdenie žalovaného 2/ o tom, že sa necíti byť zodpovedný za vznik škodovej
udalosti. Tieto tvrdenia sú v zjavnom rozpore s vykonanými dôkazmi, ktoré dokonca preukazujú, že

žalovaný 2/ sám pri prešetrovaní nehody políciou uznal svoju zodpovednosť za vznik škodovej udalosti.
7. Čo sa týka výšky sumy, na zaplatenie ktorej súd žalovaného 2/ zaviazal, súd prvej inštancie uvádza,
že žalovaná suma predstavuje náhradu vyplatených plnení z poistného garančného fondu za škodu
spôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla,ktorúvyplatilžalobcapoškodenému.To,ževäčšiačasťtejto
sumy (4.802,50 eur) bola vyplatená nie priamo poškodenému L. P., ale poisťovni H., a.s. nemá žiadny

vplyv na právo postihu žalobcu voči zodpovednej osobe. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné a
táto skutočnosť bola preukázaná aj listinnými dôkazmi, že žalobca plnil z poistného garančného fondu
sumu 5.050 eur, teda žalovanú sumu.

8. Žalovaný 2/ sa do omeškania so zaplatením sumy 4.950 eur dostal dňa 20.07.2013, pretože posledný

deň včasného plnenia bol v zmysle výzvy žalobcu deň 19.07.2013. Do omeškania so zaplatením sumy
100 eur sa dostal dňa 06.10.2013, pretože posledný deň včasného plnenia bol v zmysle výzvy žalobcu
deň 05.10.2013. Obe výzvy boli žalovanému 2/ riadne doručované na miesto jeho trvalého bydliska,
teda boli v jeho tzv. dispozičnej sfére. Skutočnosť, že si ich žalovaný 2/ v odbernej lehote neprevzal ide
na jeho ťarchu. V deň omeškania bola výška úrokov z omeškania 5,50 % ročne, určená na základe § 3

ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v tom čase účinného § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku. Žalovaný 1/ bol v konaní plne úspešný, pretože súd žalobu žalobcu voči nemu v plnom rozsahu

zamietol. Žalovaný 2/ bol v konaní plne neúspešný, pretože súd žalobe žalobcu voči žalovanému 2/ v
plnom rozsahu vyhovel. Preto uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému 1/účelné trovy konania a
žalovanému 2/ uložil povinnosť nahradiť žalobcovi účelné trovy konania.10. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch I. a II. a IV. podal žalovaný 2/ včas odvolanie. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zmenil tak, že žalobu žalobcu
zamietne a zároveň žalobcu zaviaže k povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania vo výške

určenej odvolacím súdom. Odvolanie odôvodňuje predovšetkým v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) a f)
O.s.p. v súčasnosti zodpovedá ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., keď súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v nadväznosti na to potom vec
nesprávne posúdil. Nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie vidí v tom, že tento neprihliadol k
podstatnej skutočnosti, a síce k tomu, že právnym dôvodom, na základe ktorého žalovaný 2/ zabezpečil

pre žalovaného 1/ vozidlo P. U. X,X O. (ďalej len „VW U.“), bola ústnou formou uzavretá dohoda medzi
žalovaným 1/ ako záujemcom o toto vozidlo a ním ako sprostredkovateľom, ktorý sa zaviazal toto
vozidlo pre žalovaného 1/ zabezpečiť, a na základe ktorej potom on- žalovaný 2/ skutočne vozidlo
VW U. pre žalovaného 1/ kúpil a zabezpečil zápis žalovaného 1/ za držiteľa tohto vozidla v evidencii
motorových vozidiel. Toto vozidlo VW U. si žalovaný 1/ od neho prevzal a vyskúšal 24.04.2012 a vyslovil
súhlas s kúpou tohto vozidla, na základe čoho potom on -žalovaný 2/ zabezpečil zaplatenie kúpnej

ceny predchádzajúcemu vlastníkovi vozidla, od ktorého vozidlo pre žalovaného 1/ sprostredkoval cez
autobazár, a tiež zabezpečil prepis vozidla na žalovaného 1/ v evidencii motorových vozidiel, na čo mu
žalovaný 1/ poskytol ešte 100 eur a kópiu občianskeho preukazu. Podľa poslednej dohody mal žalovaný
1/ záujem o vozidlo VW U., ktoré on- žalovaný 2/ aj zabezpečil a ktoré si žalovaný 1/ riadne vyskúšal
a po jeho vyskúšaní súhlasil s jeho kúpou a s tým, aby on -žalovaný 2/ na jeho zaplatenie použil

už predtým zložené peňažné prostriedky, čo aj žalovaný 2/ uskutočnil. Žalovaný 1/ je právoplatným
vlastníkom vozidla VW U. od 25.04.2012. Pokiaľ ide o poistnú udalosť, ktorá sa stala 26.04.2012,
išlo len o celkom nepatrné a drobné poškodenie prednej časti vozidla VW U. v hodnote opravy 30
eur. Pri skúšaní predmetného vozidla upozorňoval žalovaného 1/ na nutnosť uzatvorenia povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný 1/

odmietol povinné zmluvné poistenie uzatvoriť v čase, keď vozidlo kúpil. Zároveň žalovaný 1/ poveril jeho
- žalovaného 2/, aby predmetné vozidlo odviezol a zabezpečil požadované opravy.

11. K odvolaniu žalovaného 2/ sa písomne vyjadril žalovaný 1/, navrhol rozsudok ako vecne správny
potvrdiť a uviedol, že žalovaný 2/ v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti a poukazuje len na

tie, ktoré ním už boli na súdnom pojednávaní uvedené. Taktiež neposkytol žiadne nové dôkazy na
preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. K ústnej dohode medzi ním a žalovaným 2/ nikdy nedošlo a
počas súdneho pojednávania nepredložil žiadne dôkazy ani svedkov, ktorá by ústnu dohodu potvrdili.
Dokonca deň a čas, ktorý žalovaný 2/ na súdnom pojednávaní uviedol ako čas, kedy si auto odskúšal,
odsúhlasil a došlo k uzavretiu ústnej formy zmluvy, je neprijateľný, pretože bol v tom čase v práci,

čo podložil aj potvrdením od zamestnávateľa. V súdnom spise sp.zn. 17C/25/2014 je kópia kúpno-
predajnej zmluvy uzatvorenej medzi kupujúcim L. V. (žalovaný 2/) a predávajúcim Mgr. Y. X.. Jeho meno-
žalovaného 1/ v nej nie je ani raz uvedené. Na zmluve nie sú uvedené ani iniciálny autobazáru, v ktorom
žalovaný 2/ auto údajne kúpil a predávajúci je podpísaný v zastúpení a jeho osobné údaje nie sú úplné.
Okrem kúpno-predajnej zmluvy nemá bloček z registračnej pokladne ani žiadny iný doklad o zaplatení

auta. Taktiež nepredložil splnomocnenie, ktorým by ho ku kúpe auta splnomocnil. Písomne ani ústne
nesplnomocnil žalovaného 2/, ani autobazár na prepis auta VW U., ani žiadneho iného vozidla. Podľa
dokladov z evidencie vozidiel auto VW U. nebolo na neho prepísané, bol uvedený len ako budúci majiteľ
na dobu platnosti 15 dní. K prepisu nedošlo, pretože mu žalovaný 2/ odo dňa kúpy až do dnes neposkytol
auto na 5 - 7 dní na odskúšanie, ako sa uvádza v zmluve. Auto je až dodnes v držbe žalovaného 2/.

Dňa 08.05.2012 bol žalovaný 2/ s autom VW U. u neho, oznámil, že auto nie je búrané, ale musí na
ňom ešte vymeniť tlmiče a potom ho privezie na skúšku. Odvtedy je auto v držbe žalovaného 2/. O
škodovej udalosti a podvodnom zaevidovaní vozidla sa dozvedel až 25.02.2013 z listu žalobcu. Poistná
udalosť mu bola zatajená a na súdnom pojednávaní žalovaný 2/ nakoniec uviedol, že ju zatajil, pretože
ho nechcel znepokojovať. Ďalej žalovaný 2/ uvádza, že odmietol povinné zmluvné poistenie uzatvoriť v

čase, keď vozidlo kúpil. Opäť poukázal, že v kúpno-predajnej zmluve je ako kupujúci uvedený žalovaný
2/ a k uvedeniu jeho mena do registra vozidiel žalovaného 2/ písomne ani ústne nesplnomocnil.

12. K odvolaniu žalovaného 2/ sa písomne vyjadril žalobca, navrhol rozsudok Okresného súdu Trenčín
zo dňa 05.03.2015 č.k. 17C/183/2014-155 ako vecne správny potvrdiť a uviedol, že právne relevantné

skutočnosti boli predmetom konania na prvoinštančnom súde, ktorý sa s nimi v dostatočnej miere
vysporiadal, náležite zistil skutkový stav veci a správne vec právne posúdil. Súd prvej inštancie sa
riadne so všetkými tvrdeniami strán a nimi predloženými dôkazmi v rámci hodnotenia dôkazov a
pri prijímaní meritórneho rozhodnutia vysporiadal. K odvolaniu žalovaného 2/ žalobca uvádza, ževymedzenie osôb zodpovedných za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je riešené
Občianskeho zákonníka(hlavne § 420 a § 427 až 431) a zákon túto všeobecnú úpravu riadnym
spôsobom nemodifikuje. Typicky tak pri škodách spôsobených prevádzkou vozidla pripadá do úvahy

zodpovednosťvodičaaprevádzkovateľavozidla.Ustanovenie§427Občianskehozákonníkaoosobitnej
zodpovednosti nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka
ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Poškodený sa tak môže domáhať
škody voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku podľa § 420 Občianskeho zákonníka na základe
zodpovednosti založenej na prezumpcii zavinenia. Žalovaný 2/ sa ako vodič v cestnej premávke

správalvrozporesustanovením§415Občianskehozákonníka(generálnaprevencia).Konkrétneporušil
ustanovenia zákona č. 8/2009 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v platnom znení, podľa
ktorého existencia škody bola žalobcom preukázaná výpočtom výšky škody na vozidle P. K., Q. : L., ako
aj výpisom z účtu žalobcu o poskytnutom náhradnom poistnom plnení z garančného fondu. Žalovaný 2/
bol ako škodca škodovej udalosti postihnutý za priestupok, a nie poškodený p. P.. Žalovaný 2/ je súčasne
osobou bez poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu na to, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú

zmluvu. Aj za neho musel žalobca plniť poškodenému z garančného fondu a má proti nemu z tohto
dôvodu právo na náhradu podľa § 24, tzv. postih. Pred súdom prvej inštancie bolo ďalej preukázané,
že žalovaný 2/ nebol len vodičom vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená dopravná nehoda, ale
aj jeho prevádzkovateľom (preto v prípade žalovaného 2/ prichádza podľa názoru žalobcu do úvahy aj
aplikácia § 427, ako skonštatoval aj súd prvej inštancie na strane 7 rozsudku).

13. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

14. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom
rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi, s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku a

podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

15. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného 2/ považuje za potrebné uviesť, že súd
prvej inštancie veľmi podrobne odôvodnil, na základe akých konkrétnych dôkazov dospel ku skutkovému
záveru, podľa ktorého nemal preukázanú zodpovednosť žalovaného 1/ za škodu spôsobenú prevádzkou

dopravného prostriedku a naopak mal preukázanú zodpovednosť žalovaného 2/- odvolateľa zároveň
za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti (zákona o cestnej premávke) podľa § 420 ods.1
Občianskeho zákonníka ako vinníka dopravnej nehody a za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného
prostriedku podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako prevádzateľa vozidla.

16. Žalovaný 1/ v spore uniesol bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno, a preukázal, že nie je subjektom
zodpovedným za škodu podľa § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení, voči ktorému má
žalobca právo na náhradu toho, čo plnil.

17. Žalovanému 2/ sa nepodarilo vierohodným spôsobom vyvrátiť tvrdenia a spochybniť dôkazy

žalovaného 1/ preukazujúce neexistenciu zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu. Svoje tvrdenia o
neexistencii jeho- žalovaného 2/ zodpovednosti za škodu, ktorými „dopĺňal a menil“ opis rozhodujúcich
skutočností vyplývajúci z tvrdení žalovaného 1/, ktoré spočiatku (v odpore proti platobnému rozkazu zo
dňa 17.03.2014) potvrdzoval, hodnoverne nepreukázal (napr. listinnými dôkazmi, prípadne výsluchom
svedkov a pod.). Žalovanému 2/ sa tak nepodarilo preukázať, že nie je subjektom zodpovedným za

škodu podľa § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení.

18. Rozhodujúcim dôkazom pre určenie žalovaného 2/ ako subjektu zodpovedného podľa § 427
Občianskeho zákonníka je kúpna zmluva zo dňa 24.04.2012 t.j. uzavretá dva dni pred škodovou
udalosťou. Z kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bolo škodové motorové vozidlo P. U. X,X O. EČV B.-

XXXBP vyplynulo, že ju uzatvoril žalovaný 2/ ako kupujúci s predávajúcim Mgr. Y. X.. Je zrejmé, že
na jej základe žalovaný 2/ nadobudol plné právo škodové motorové vozidlo držať, užívať a nakladať s
ním. Následný prevod vozidla do vlastníckeho práva žalovaného 1/ resp. následný prevod do iného
než vlastníckeho práva oprávňujúceho žalovaného 1/ na trvalú prevádzku uvedeného motorovéhovozidla žalovaný 2/ nepreukázal. Napokon v čase škodovej udalosti žalovaný 2/ vozidlo používal, riadil
a škodovú udalosť zavinil.

19. Dôkazom o zodpovednosti žalovaného 2/ podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je správa
ORPZ v O. zo dňa 08.03.2012, z ktorej vyplynulo, že žalovaný 2/ sa na mieste priznal, že sa zavinene
dopustil priestupku.

20. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie už v

odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného
odvolania, ktoré dôvody odvolateľ prezentoval už počas konania pred súdom prvej inštancie a nemá
dôvod ich meniť. Preto na ne v súvislosti s námietkami žalovaného 2/ v odvolaní v plnom rozsahu
odkazuje.

21. Žalovaným 2/ uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné

považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

22. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

23. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

24. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods.1 a
§ 251 C.s.p.. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca a žalovaný 1/ boli v odvolacom konaní
úspešní a preto im v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho
konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaného 1/ v zmysle §

251 ods. 1 O.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

26. Žalobca si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania žalobcu
pozostávajú z trov jeho právneho zastúpenia t.j. z odmeny advokáta vo výške 180,93 eur a náhrady
hotových výdavkov advokáta vo výške 8,39 Eur za jeden úkon právnej služby a to: písomné podanie

vo veci samej na súd - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 24.07.2015. Advokát žalobcu je platiteľom dane
z pridanej hodnoty, a preto súd zvýšil priznanú odmenu a náhradu výdavkov o 20 %, spolu tak trovy
žalobcu predstavujú 227,18 Eur. Prijímateľom náhrady trov konania podľa § 263 ods. 1 C.s.p. je advokát
žalobcu. Lehota plnenia bola určená podľa § 232 ods. 3 C.s.p.

27. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov sudcov Krajského súdu 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalobu) (§ 428 CSP).