Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/183/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113233175
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3113233175.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom v

Bratislave, ul. Trnavská cesta 82, IČO: 36062235, zastúpený JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom
so sídlom v Bratislave, ul. Záhradnícka 27, proti odporcom: 1. Mgr. L. Y., bytom O., ul. P. XX, zastúpený
JUDr. Janou Štefánekovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, ul. Vážska 45, 2. L. V., bytom O. O., ul.
X. XXX/XX, o zaplatenie sumy 5.050 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca v 2. rade j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.050 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,50 % ročne zo sumy 4.950 eur od 20.07.2013 do zaplatenia a zo sumy 100 eur od 06.10.2013
do zaplatenia.

II. Súd návrh voči odporcovi v 1. rade z a m i e t a.

III. Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi v 1. rade trovy konania vo výške 756,58 eur, ktoré
pozostávajú z trov právneho zastúpenia.

IV. Odporca v 2. rade j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1.789,93 eur,

ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 303 eur a z trov právneho zastúpenia v
sume 1.486,93 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 02.12.2013 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcom
v 1. a 2. rade domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporcov zaplatiť navrhovateľovi spoločne
a nerozdielne sumu 5.050 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 4.950 eur
od 20.07.2013 do zaplatenia a zo sumy 100 eur od 06.10.2013 do zaplatenia. Zároveň si navrhovateľ
uplatnil aj právo na náhradu trov konania. Tento návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je právnickou
osobou zriadenou zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla. Odporca v 1. rade je fyzická osoba - držiteľ motorového vozidla VW
Sharan s EČ: NM838BP, ktorého prevádzkou bola spôsobená dňa 26.04.2012 škoda na motorovom
vozidle Škoda Fabia s EČ: PU910BB, ktorého držiteľom bol L. P., ďalej len „poškodený“. Odporca v
2. rade je fyzická osoba - vodič motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená uvedená
škoda. Vzhľadom k tomu, že vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená nebolo k dátumu nehody povinne
zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla navrhovateľovi podľa

§ 24 ods.2 písm.b/ tohto zákona povinnosť uhradiť poškodenému z garančného fondu poistné plnenie.
V dňoch 23.05.2013, 24.05.2013 a 03.09.2013 navrhovateľ poskytol poškodenému plnenie 5.050 eur.
Táto škoda tvorí náklad na opravu vozidla a náklady za nájom náhradného vozidla. Podľa § 24
ods.7 uvedeného zákona si listom zo dňa 19.06.2013 a zo dňa 09.09.2013 uplatnil navrhovateľ právona náhradu poistného plnenia proti odporcom. Odporcovia si túto povinnosť na zaplatenie poistného
plnenia nesplnili. Odporca v 1. rade zodpovedá za škodu podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka
ako prevádzkovateľ škodového vozidla a odporca v 2. rade ako vodič podľa § 420 ods.1 Občianskeho

zákonníka pre porušenie právnej povinnosti. Tieto zodpovednosti sa vzájomne nevylučujú. Náhradou
škody poškodenému prešlo na navrhovateľa právo na náhradu vyplatených súm podľa § 24 ods.7 v
spojení s § 24 ods.2 písm.b/ uvedeného zákona. Pritom podľa ustálenej súdnej praxe „osobou bez
poistenia zodpovednosti“ nie je osoba, ktorá nesplní povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, ale osoba, ktorá
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, teda obaja odporcovia.

V priebehu konania súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému podali obaja odporcovia odpor, v ktorom
odporcav1.radeuviedol,žeodporcav2.radepodvodnýmkonanímbezjehosúhlasuajemuneznámym
spôsobom zapísal do evidencie vozidiel ako držiteľa škodového vozidla jeho. Zároveň ním spôsobil
škodu, o čom bol odporca v 1. rade vyrozumený až listom navrhovateľa zo dňa 25.02.2013. On nie je
vlastníkom ani držiteľom škodového vozidla, odporca v 2. rade na neho nikdy nepreviedol vlastnícke

právo k tomuto vozidlu. Preto nenesie objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú týmto vozidlom.

Odporca v 2. rade v podanom odpore uviedol, že odporca v 1. rade nie je zodpovedný za prevádzku
škodového vozidla. Je budúci vlastník tohto vozidla. Ďalej uviedol, že správa polície hovorí kto spôsobil
škodu, ale nehovorí, že poškodený nebol v čase škodovej udalosti schopný viesť motorové vozidlo zo

zdravotných dôvodov. Podľa jeho informácií má vodičský preukaz vydaný v Taliansku, pretože s jeho
zdravotným stavom nie je možné vydať vodičský preukaz na Slovensku. Je na posúdení odborníkov,
kto je za túto škodovú udalosť zodpovedný. Poškodený bezdôvodne náhle zastavil svoje vozidlo.

K podaným odporom sa navrhovateľ vyjadril podaním zo dňa 02.05.2014 tak, že trvá naďalej na návrhu

vo vzťahu k obom odporcom, pričom doplnil svoju argumentáciu odôvodňujúcu jeho právo na žalovanú
sumu voči obom odporcom.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že zotrváva na návrhu a na skutočnostiach, ktoré
sú v ňom uvedené, rovnako ako na skutočnostiach, ktoré sú uvedené vo vyjadrení navrhovateľa zo

dňa 02.05.2014 k odporom odporcov. Navrhovateľ pri plnení poistného plnenia plnil na základe toho, že
poisťovňa Allianz, a.s. z havarijného postenia zaplatila poškodenému pánovi P.alovanú sumu, osobitne
to navrhovateľ nepreveroval.

Právna zástupkyňa odporcu v 1. rade na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava skutočností uvedených

v odpore proti platobnému rozkazu, ktorých podstatou je to, že odporca v 1. rade nie je pasívne
vecnelegitimovaný,nakoľkonikdynebolprevádzkovateľommotorovéhovozidla,ktorýmbolaspôsobená
škoda.

Odporca v 1. rade na pojednávaní v rámci jeho výsluchu uviedol, že odporca v 2. rade jemu a jeho

manželke mal zabezpečiť dovezenie vozidla, avšak dovezenie žiadneho vozidla im nikdy nezabezpečil.
Prišiel im domov ukázať predmetné škodové vozidlo s tým, že sa dohodli na čiastočnej oprave tohto
vozidla. Bolo potrebné vymeniť tlmiče. Nakoniec sa dohodli tak, že po oprave a vyskúšaní tohto vozidla
prejde toto vozidlo na ich meno, to znamená, že ho odkúpia od odporcu v 2. rade. Pri stretnutí dňa
08.05.2012 im ukázal aj kúpnu zmluvu, na základe ktorej kúpil predmetné vozidlo. Nakoniec sa nič

nedialo a po viacerých dopytoch a posúvaniu termínu zo strany odporcu v 2. rade im v decembri
roku 2012 oznámil, že im v januári 2013 vráti peniaze, ktoré mu poskytli za účelom sprostredkovania
auta. V januári im však povedal, že peniaze im nevráti. To, že auto bolo havarované, sa dozvedel až
vo februári 2013 a to od navrhovateľa, ktorý chcel vedieť, v akom vzťahu sú k odporcovi v 2. rade,
teda k vodičovi. Následne spolu korešpondovali, celkovo približne asi šesťkrát. Navrhovateľovi poslal

aj zmluvu, ktorú uzatvoril s odporcom v 2. rade a kópiu faktúry. Bol v telefonickom kontakte s pani T.,
zamestnankyňou navrhovateľa, ktorej uvádzal, aby komunikovali aj s odporcom v 2. rade a pýtali sa na
skutočnosti aj jeho. Táto mu uviedla, že odporca v 2. rade si poštu nepreberá, z čoho nadobudol dojem,
že navrhovateľ s odporcom v 2. rade ani nekomunikoval. Žiadnu kúpnu zmluvu ohľadne tohto vozidla
nakoniec s odporcom v 2. rade neuzatvoril. Takisto mu neudelil žiadnu plnú moc v súvislosti s prepisom

tohto vozidla a zmenou v evidencii vozidiel. Nevie na základe čoho ho odporca v 2. rade zapísal ako
budúceho vlastníka tohto vozidla, pričom že tomu tak je, sa dozvedel až z listu poisťovne.Odporca v 2. rade na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s jeho povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi
žalovanú sumu, nakoľko škoda bola nahradená poškodenému pánovi P. z havarijného poistenia. Takisto
popiera svoju zodpovednosť na vzniku škody ako vodiča vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, pretože

poškodený nebol spôsobilý na vedenie vozidla, bol úplne imobilný. V rámci jeho výsluchu uviedol, že
je pravdou, že bol účastníkom dopravnej nehody dňa 26.04.2012, pri ktorej došlo k poškodeniu vozidla
pána Šišku. Na mieste nehody bola spísaná správa o nehode, túto správu spísala jemu neznáma osoba,
ktorátamprišla.BoltopravdepodobneznámypoškodenéhopánaP..Pojejspísaníjupodpísal,asúhlasil
s tým, čo je tam uvedené. Na miesto nehody bola privolaná aj polícia, ktorá nehodu prešetrila, dala im

aj fúkať. Bola mu uložená bloková pokuta vo výške 60 eur, ktorú následne zaplatil. Ku kúpe škodového
vozidla došlo tak, že uzatváral kúpnu zmluvu v autobazáre Nedielka v Opatovej. Kúpil ho za peniaze
odporcu v 1. rade. Pred kúpou si auto odporca v 1. rade vyskúšal a po kúpe mu dal kópiu občianskeho
preukazu za účelom prepisu vozidla. Kúpnu zmluvu uzatváral dňa 24.04.2014 a v rovnaký deň vyplatil aj
kúpnu cenu. Autobazár odhlásil bývalého vlastníka z evidencie vozidiel na ODI na základe prefoteného
občianskeho preukazu. K prihláseniu odporcu v 1. rade ako vlastníka nedošlo, pretože na to neudelil

plnú moc. Takisto neudelil ani písomnú plnú moc na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Podľa neho až taká
veľká chyba nie je, keď v kúpnej zmluve uviedli ako kupujúceho jeho a nie odporcu v 1. rade. S ním sa
dohodol, že poistnú zmluvu pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú týmto vozidlom uzavrú na
jeho meno, ale poisťovňa mu uviedla, že sa to nedá poistiť na jeho meno, pretože je možné ho poistiť
iba na meno toho, kto je zapísaný v technickom preukaze. Odporca v 1. rade bol zapísaný v evidencii

vozidiel dňa 25.04.2012 ako budúci vlastník. Autobazár podal odhlásenie podľa jeho pokynu na odporcu
v 1. rade. Tento pokyn oni neskúmali, ale konali len na základe kópie občianskeho preukazu odporcu
v 1. rade, ktorý on predložil. O škodovej udalosti odporcu v 1. rade neinformoval, nakoľko ho nechcel
vystrašiť. Škoda bola minimálna, nepovažoval to za významné, preto ani nerozumie a nevie prečo je
výška škody 5.050 eur.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že navrhovateľ
plnil poistné plnenie vo výške 5.050 eur, a že vozidlom Volkswagen Sharan, EČ: NM 838 BP bola
spôsobená škoda. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcov a oboznámením sa
podstatným obsahom listinných dôkazov, a to: správou o nehode zo dňa 26.04.2012, kópiou správy

ku škodovej udalosti od OR PZ v Trenčíne zo dňa 08.03.2012, záznamom o preverení oznámenia
škodovej udalosti, výpisom z evidencie vozidiel z č.l. 16, zmluvou o prenájme náhradného vozidla,
protokolom o vrátení náhradného vozidla, faktúrou od Araver, a.s. zo dňa 14.05.2012, listom Allianz, a.s.
zo dňa 04.02.2013 adresovaným navrhovateľovi, výpisom z bankového účtu VÚB, a.s. z č.l. 26, kópiou
zoznamu poštových poukazov na výplatu zo dňa 24.05.2013, výpisom z účtu VÚB, a.s. z č. l. 28, výzvou

navrhovateľa odporcovi v 1. rade na úhradu sumy 4.950 eur, výzvou navrhovateľa odporcovi v 2. rade
na úhradu sumy 100 eur, výzvou navrhovateľa odporcovi v 2. rade na úhradu sumy 4.950 eur, kópiami
listov, resp. doručeniek, ktoré boli adresované odporcovi v 2. rade, kúpnou zmluvou zo dňa 24.04.2012,
rubovou stranou osvedčenie o evidencii z č.l. 104, listom OR PZ, ODI Nové Mesto nad Váhom zo dňa
27.01.2015, žiadosťou o vykonanie zmeny - odhlásenie motorového vozidla, vyjadrenie KOOPERATIVA,

a. s. zo dňa 23.02.2015 z č.l. 144. Po takto vykonanom dokazovaní a na základe skutočností, ktoré
neboli medzi účastníkmi konania sporné, má súd za preukázaný tento pre rozhodnutie súdu podstatný
skutkový stav:

Dňa 26.04.2012 v čase približne o 15.50 hod. na ceste medzi Novou Dubnicou a Dubnicou nad Váhom

spôsobil odporca v 2. rade dopravnú nehodu ako vodič motorového vozidla zn. VW Sharan s EČ:
NM838BP, ďalej len „škodové vozidlo“. Tým spôsobil majetkovú škodu na vozidle zn. Škoda Fabia s
EČ: PU910BB poškodeného L.N., ďalej len „poškodený“, ktorý bol účastníkom tejto dopravnej nehody.
Táto dopravná nehoda bola vyšetrovaná OR PZ ODI Trenčín. Podľa správy polície odporca v 2. rade
si na mieste priznal zavinenie škodovej udalosti spáchaním priestupku, za čo mu bola uložená bloková

pokuta v sume 60 eur. Túto neskôr zaplatil. V evidencii vozidiel bol ako budúci vlastník od 15.38 hod.
dňa 25.04.2012 evidovaný odporca v 1. rade, a to na základe žiadosti predchádzajúceho vlastníka
škodového vozidla, pána Mgr. Y. X., o vykonanie avíza prevodu držby. Poškodenému bolo poisťovňou
Allianz, a.s. z jeho havarijného poistenia poskytnuté poistné plnenie v celkovej výške 5.050 eur (z tejto
sumy bola spoluúčasť poškodeného 247,50 eur). Škodové vozidlo nebolo v čase predmetnej dopravnej

nehody povinne zmluvne poistené pre prípad zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.Dňa 24.04.2012 uzatvoril odporca v 2. rade ako kupujúci, s pánom Mgr. Y. X. ako predávajúcim, kúpnu
zmluvu, ktorej predmetom bolo škodové vozidlo.

Navrhovateľ zaplatil z poistného garančného fondu poisťovni Allianz, a.s. sumu 4.802,50 eur (sumu
4.702,50 eur poukázal dňa 23.05.2013 a sumu 100 eur jej poukázal dňa 03.09.2013) a poškodenému
sumu 247,50 eur, ktorú mu poukázal dňa 24.05.2013. Spolu zaplatil navrhovateľ z garančného fondu
sumu 5.050 eur.

Listom zo dňa 19.06.2013 vyzval navrhovateľ odporcu v 2. rade na zaplatenie sumy 4.950 eur do
19.07.2013. Tento list si odporca v 2. rade na adrese svojho bydliska neprevzal v odbernej lehote. Listom
zo dňa 09.09.2013 vyzval navrhovateľ odporcu v 2. rade na zaplatenie sumy 100 eur do 05.10.2013.
Tento list si odporca v 2. rade na adrese svojho bydliska neprevzal v odbernej lehote. Odporca v 2. rade
žiadnu z uvedených súm navrhovateľovi nezaplatil. Rovnako tak aj odporca v 1. rade.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „zákon o
povinnom zmluvnom poistení“ tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "poistenie zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej
kancelárie poisťovateľov (ďalej len "kancelária").

Podľa § 3 ods. 1 zákon o povinnom zmluvnom poistení povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri
tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch
vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového
vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho

prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej
veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení zriaďuje sa kancelária, ktorá je právnickou
osobou. Jej sídlom je Bratislava. Zapisuje sa do obchodného registra pôsobí v rozsahu ustanovenom

týmto zákonom.

Podľa § 24 ods. 2 písm.b/ zákona o povinnom zmluvnom poistení kancelária poskytuje z poistného
garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú
zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

Podľa § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá
za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila.

Podľa § 420 ods.1, ods.3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže,
že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Súd vec právne posúdil takto:

Navrhovateľ, ktorý je právnickou osobou zriadenou zákonom o povinnom zmluvnom poistení odvodzuje
svoje právo na žalovanú sumu od oboch odporcov podľa § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom
poistení, pretože poškodenému z poistného garančného fondu poskytol poistné plnenie za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedajú obaja odporcovia, ako osoby bez

poistenia zodpovednosti. Ide o tzv. regresné právo. Je zrejmé, že škoda bola spôsobená prevádzkou
motorového vozidla, a to prevádzkou škodového motorového vozidla.V ustanovení § 24 ods.7 zákona o povinnom zmluvnom poistení je upravené právo kancelárie, teda
navrhovateľa, na náhradu vyplatených plnení z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Okruh osôb, proti ktorým má tzv. postihové právo, je upravený rôzne, v

závislosti od toho, aký je status vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená. V prípadoch podľa §
24 ods. 2 písm. a), b), f) a g) má právo postihu proti tomu, kto za škodu zodpovedá. V prípade poskytnutia
poistného plnenia za škodu v zmysle § 24 ods.2 písm.b/ zákona o povinnom zmluvnom poistení má teda
právo postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla v zmysle uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka. Vzťahuje sa tak na všetky prípady

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Pritom zodpovednosť podľa 427
Občianskeho zákonníka je objektívna. Základnými predpokladmi jej vzniku je prevádzka dopravného
prostriedku, resp. udalosť vyvolaná jej zvláštnou povahou, škoda a príčinná súvislosť medzi nimi.

Zodpovednosť odporcu v 1. rade za spôsobenú škodu odvodzuje navrhovateľ od jeho zodpovednosti
prevádzkovateľa škodového motorového vozidla v zmysle § 427 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka.

Zodpovednosť odporcu v 2. rade za spôsobenú škodu odvodzuje navrhovateľ od jeho zodpovednosti za
spôsobenie škody porušením právnej povinnosti v zmysle § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka.

Súd návrh navrhovateľa smerujúci proti odporcovi v 1. rade zamietol, pretože v konaní bolo preukázané,

že odporca v 1. rade nebol nikdy prevádzkovateľom škodového vozidla. Vo všeobecnosti platí podľa
ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky (nakoľko pojem prevádzkovateľ Občianky zákonník
nevymedzuje), že ak nejde o podnikateľa (dopravcu), za prevádzkovateľova je možné považovať osobu,
ktorá má právnu a súčasne faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom a užívať ho
organizovane, pričom je na to oprávnená zo zákona alebo na základe zmluvy. V danom prípade bolo

jednoznačným spôsobom preukázané, že odporca v 1. rade nemal právnu a súčasne faktickú možnosť
disponovať s dopravným prostriedkom. Odporca nebol vlastníkom ani držiteľom škodového vozidla,
nikdy ho nepoužíval a ani na to nebol oprávnený. Kúpnu zmluvu k predmetnému vozidlu uzatvoril ako
kupujúci odporca v 2. rade vo vlastnom mene a na vlastný účet, teda vlastnícke právo ku škodovému
vozidlu nadobudol na základe kúpnej zmluvy. Odporca v 2. rade toto vozidlo aj používal. Pritom platí, že

prevádzkovateľavozidlanemožnozamieňaťsdržiteľomvozidla.Držiteľamotorovéhovozidlavymedzuje
správny predpis, zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, a to na evidenčné účely. S ohľadom na
skutočnosti, ktoré sú dané v prejednávanom prípade, za prevádzkovateľa vozidla je potrebné považovať
osobu, ktorá sa stane na základe platnej kúpnej zmluvy vlastníkom vozidla, bez ohľadu na zápis v
evidencii vozidiel. Z uvedeného vyplýva, že ani zápis odporcu v 1. rade ako držiteľa škodového vozidla,

resp.akobudúcehovlastníkavevidenciivozidiel,nemávplyvnaskutočnosť,ženebolprevádzkovateľom
škodového vozidla. Navyše v evidencii vozidiel bol takto zapísaný bez tohto, aby o tom vedel, resp. aby
na takýto zápis udelil nejakej osobe plnú moc. Na jednoznačnosť záveru súdu o tom, že odporca v 1.
rade nemal právnu a súčasne faktickú možnosť disponovať so škodovým vozidlom, poukazuje aj to, že o
škodovej udalosti sa odporca v 1. rade dozvedel až od navrhovateľa. Odporca v 2. rade, ktorý ako vodič

škodového motorového vozidla škodu spôsobil, mu to nepovedal. To nasvedčuje takisto záveru súdu o
tom, že zrejme za prevádzkovateľa škodového vozidla nepovažoval odporcu v 1. rade, ale sám seba.

Súd návrhu smerujúcemu proti odporcovi v 2. rade naopak vyhovel, pretože v konaní bolo preukázané,
že odporca v 2. rade je zodpovedný za škodu, ktorá bola spôsobená škodovým vozidlom. Odporca je

zodpovedný jednak podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ale aj podľa § 427 ods.1, ods.2 Občianskeho
zákonníka. V konaní bolo preukázané, že odporca v 2. rade bol prevádzkovateľom škodového
vozidla, pretože bol osobou, ktorá mala právnu a súčasne faktickú možnosť disponovať s dopravným
prostriedkom a užívať ho organizovane. Na to bol oprávnený zo zákona, pretože bol vlastníkom
škodového motorového vozidla. Vlastnícke právo k nemu nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo

dňa 24.04.2012, ktorú uzatvoril ako kupujúci s predávajúcim Mgr. Y. X.. Ako je aj vyššie uvedené, za
prevádzkovateľa vozidla je potrebné považovať osobu, ktorá sa stane na základe platnej kúpnej zmluvy
vlastníkom vozidla, bez ohľadu na zápis v evidencii vozidiel. Tak tomu bolo v prejednávanej veci.

Ako je uvedené vyššie odporca v 2. rade je zodpovedný za škodu, ktorá bola spôsobená škodovým

vozidlom aj podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Túto skutočnosť má súd za preukázanú z listinných
dôkazov, a to zo správy o nehode, policajného záznamu o preverení oznámenia - škodovej udalosti a
aj zo samotného výsluchu odporcu v 2. rade. Ako účelové súd vyhodnotil tvrdenie odporcu v 2. rade
o tom, že sa necíti byť zodpovedný za vznik škodovej udalosti. Tieto tvrdenia sú v zjavnom rozpores vykonanými dôkazmi, ktoré dokonca preukazujú, že odporca v 2. rade sám pri prešetrovaní nehody
políciou uznal svoju zodpovednosť za vznik škodovej udalosti.

Čo sa týka výšky sumy, na zaplatenie ktorej súd odporcu v 2. rade zaviazal, súd uvádza, že žalovaná
suma predstavuje náhradu vyplatených plnení z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, ktorú vyplatil navrhovateľ poškodenému. To, že väčšia časť tejto sumy
(4.802,50 eur) bola vyplatená nie priamo poškodenému L.N., ale poisťovni Allianz, a.s. nemá žiadny
vplyv na právo postihu navrhovateľa voči zodpovednej osobe. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné

a táto skutočnosť bola preukázaná aj listinnými dôkazmi, že navrhovateľ plnil z poistného garančného
fondu sumu 5.050 eur, teda žalovanú sumu.

Ajnapriekvýzvamadresovanýmodporcoviv2.radenavrhovateľom,odporcav2.radesisvojupovinnosť
nesplnil. Odporca v 2. rade sa do omeškania so zaplatením sumy 4.950 eur dostal dňa 20.07.2013,
pretožeposlednýdeňvčasnéhoplneniabolvzmyslevýzvynavrhovateľadeň19.07.2013.Doomeškania

so zaplatením sumy 100 eur sa dostal dňa 06.10.2013, pretože posledný deň včasného plnenia bol v
zmysle výzvy navrhovateľa deň 05.10.2013. Obe výzvy boli odporcovi v 2. rade riadne doručované na
miesto jeho trvalého bydliska, teda boli v jeho tzv. dispozičnej sfére. Skutočnosť, že si ich odporca v 2.
rade v odbernej lehote neprevzal ide na jeho ťarchu. V deň omeškania bola výška úrokov z omeškania
5,50 % ročne, určená na základe § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým

sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporca v 1.
rade bol v konaní plne úspešný, pretože súd návrh navrhovateľa voči nemu v plnom rozsahu zamietol.
Odporca v 2. rade bol v konaní plne neúspešný, pretože súd návrhu navrhovateľa voči odporcovi v 2.
rade v plnom rozsahu vyhovel. Preto uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi v 1. rade účelné

trovy konania a odporcovi v 2. rade uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi účelné trovy konania.

Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadal aj na § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
avšak dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto konaní podľa názoru súdu nie sú dané.

Trovy konania odporcu v 1. rade pozostávajú z trov jeho právneho zastúpenia. Odporca v 1. rade si
trovy právneho zastúpenia vyčíslil v zákonnej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, a to
podaním zo dňa 05.03.2015. Tieto pozostávajú z odmeny za štyri úkony právnej služby a to: príprava a
prevzatie právneho zastúpenia odporcu v 1. rade zo dňa 17.03.2014, písomné podanie vo veci samej
na súd - odpor zo dňa 17.03.2014 a účasť na pojednávaniach konaných dňa 13.01.2015 a 05.03.2015.

Za každý z vyššie uvedených úkonov právnej služby patrí právnej zástupkyni odporcu v 1. rade podľa
§ 10 ods.1, § 13a ods.1 písm. a/, c/, d/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len
„vyhláška“, odmena vo výške 180,93 eur. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby

súdurčilpodľa§10ods.1vyhláškyvychádzajúcztarifnejhodnotysporuvovýške5.050eur.Kukaždému
z týchto úkonov jej patrí podľa § 16 ods.3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok,
v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2014 bol vo výške 804 eur a v
roku 2015 bol vo výške 839 eur. Celkovú výšku odmeny spolu s režijnými paušálmi súd určil v sume

756,58 eur.

Trovy konania navrhovateľa pozostávajú z trov jeho právneho zastúpenia a z trov zaplateného súdneho
poplatku za návrh na začatie konania v sume 303 eur. Navrhovateľ si trovy právneho zastúpenia vyčíslil
v zákonnej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, a to podaním zo dňa 06.03.2015. Tieto

pozostávajú z odmeny za päť úkonov právnej služby a to: príprava a prevzatie právneho zastúpenia
navrhovateľa zo dňa 11.11.2013, písomné podanie vo veci samej na súd - návrh na začatie konania zo
dňa 29.11.2013, písomné podanie vo veci samej na súd - vyjadrenie sa k odporom zo dňa 02.05.2014a účasť na pojednávaniach konaných dňa 13.01.2015 a 05.03.2015. Takisto pozostávajú aj z náhrady
za stratu času a z náhrady cestovných výdavkov právneho zástupcu navrhovateľa.

Za každý z vyššie uvedených úkonov právnej služby patrí právnemu zástupcovi navrhovateľa podľa §
10 ods.1, § 14 ods.1 písm. a/, b/, c/ vyhlášky odmena vo výške 180,93 eur. Základnú sadzbu tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby súd určil podľa § 10 ods.1 vyhlášky vychádzajúc z tarifnej hodnoty
sporu vo výške 5.050 eur. Ku každému z týchto úkonov mu patrí podľa § 16 ods.3 vyhlášky aj režijný
paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100

výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ
v roku 2013 bol vo výške 781 eur, v roku 2014 bol vo výške 804 eur a v roku 2015 bol vo výške 839 eur.
Celkovú výšku odmeny spolu s režijnými paušálmi súd určil v sume 945,09 eur.

Právnemu zástupcovi navrhovateľa, ktorý je advokátom so sídlom v Bratislave, patrí aj náhrada za stratu
času podľa § 17 ods.1 vyhlášky vo výške jednej šesťdesiatiny príslušného výpočtového základu za

každú aj začatú polhodinu za úkony, ktoré vykonal v mieste, ktoré nie je jeho sídlom, teda v prípade, že
ich vykonal v Trenčíne a nie v Bratislave. Ide o prípad právneho zastúpenia na dvoch pojednávaniach.
Cesta na jedno pojednávanie vrátane cesty späť trvala 6 začatých polhodín. Celkovú výšku náhrady za
stratu času strávený cestou na dve pojednávania dňa 13.01.2015 a 05.03.2015 súd určil v sume 167,76
eur (12 x 13,98 eur).

V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal navrhovateľovi aj náhradu cestovných výdavkov
v súvislosti s účasťou jeho právneho zástupcu na dvoch pojednávaniach. Právny zástupca navrhovateľa
použil na dopravu motorové vozidlo zn. Mercedes Benz E 200 CDI s ev.č. BL625AN s kombinovanou
spotrebou 5,2 litra nafty na 100 km jazdy. Vzdialenosť medzi sídlom právneho zástupcu navrhovateľa

a sídlom súdu je približne 130 km. Priemerná cena 1 litra nafty podľa Štatistického úradu Slovenskej
republiky bola v 3. týždni roku 2015 (12.1.2015 - 18.1.2015) vo výške 1,167 eura a v 10. týždni roku
2015 (2.3.2015 - 8.3.2015) vo výške 1,142 eura. Základná náhrada za použitie vlastného osobného
cestného motorového vozidla je stanovená podľa opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny
č. 632/2008 Z.z. vo výške 0,183 eura za 1 km jazdy. Právnemu zástupcovi navrhovateľa tak vznikli

cestovné výdavky na cestu na uvedené pojednávania v celkovej výške 126,37 eur (47,58 eur + 15,78
eur + 47,58 eur + 15,43 eur).

Právny zástupca navrhovateľa je platiteľom dane z pridanej hodnoty, a preto súd zvýšil priznanú odmenu
a náhradu výdavkov podľa § 18 ods.3 vyhlášky o 20 %, teda o 247,84 eur. Celkovú výšku trov právneho

zastúpenia navrhovateľa súd určil v sume 1.487,06 eur. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ si náhradu
trov právneho zastúpenia uplatnil len vo výške 1.486,93 eur, súd rešpektujúc zásadu iudex ne eat ultra
petita partium - sudca nech nejde nad návrhy strán, vyjadrenú v ustanovení § 153 ods.2 Občianskeho
súdneho poriadku, priznal navrhovateľovi odmenu ním uplatnenú vo výške 1.486,93 eur.

V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je odporca v 2. rade povinný nahradiť trovy
konania zo zákona na účet právneho zástupcu navrhovateľa a navrhovateľ je povinný nahradiť trovy
konania zo zákona na účet právneho zástupcu odporcu v 1. rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha. (§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.