Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 4, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9C/146/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415204017
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6415204017.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu

Quantum Credit a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 23/C, IČO: 47 248 980, zastúpený
PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 23/C, IČO: 36 668 745 proti žalovanému
Ľ. A., nar. X.X.XXXX, bytom D. N., C. Č.. XXX/XX o zaplatenie sumy 255,21 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 207,43,-€ spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 120,47,-€ odo dňa 26.4.2012 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 29,20,-€
odo dňa 26.5.2012 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 54,24,-€ odo dňa 26.6.2012
do zaplatenia a s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3,50,-€ odo dňa 26.7. 2012 do zaplatenia,

všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd vo zvyšku žalobu žalobcu z a m i e t a .

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka, uvedená v Dodatku k Zmluve o pripojení číslo telefónu
911229974 uzavretá medzi T-Mobile Slovensko a.s. a žalovaným dňa 10.2.2012 v bode 2. posledná
veta v znení: „Účastník zároveň berie na vedomie a súhlasí s tým, že v prípade porušenia dojednania

v predchádzajúcej vete je podľa tohto Dodatku povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu, uvedenú v
tabuľke č. 1 tohto Dodatku“, je n e - p r i j a t e ľ n á .

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 62,60 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 255,21 € s poukazom na to, že dňa 10.2.2012 žalovaný
s právnym predchodcom uzatvoril Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, s dodatkom pričom z
uvedených zmlúv si neplnil svoje záväzky riadne a včas žalovaný. Žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
k úhrade jednak hovorného, ako aj zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorá zo sumy 255,21-,€ predstavuje

sumu 47,80,- €. Právny zástupca žalobcu v podanom návrhu konštatoval, že predmetom Dodatku
k zmluve bolo poskytnutie zľavy na využívanie služby v lehote viazanosti 24 mesiacov. Žalobca
poukázal na to, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a neuhrádzal cenu za služby v dôsledku
čoho bol deaktivovaný, a preto žalobca uplatnil i právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. V písomnom
podaní konštatoval, že inštitút zmluvnej pokuty slúži ako zabezpečovací prostriedok v zmluvných
vzťahoch, a preto jej dojednanie považujú za absolútne oprávnené, pričom ustanovenia zmluvných
dokumentov, týkajúce sa dojednania zmluvnej pokuty, presne určujú povinnosti, po porušení ktorých

má právo podnik vyfakturovať dohodnutú zmluvnú pokutu. Žalovaný bol pri podpise zmluvných
dokumentov oboznámený s možnosťou jej uplatnenia, pričom v danej veci sa jedná o zmluvný vzťah
so synalagmatickým charakterom, z ktorého vyplýva, že práva a povinnosti jednej zmluvnej strany
zodpovedajú právam a povinnostiam druhej zmluvnej strany. Zároveň uviedol, že k otázke nemožnostiovplyvnenia zmluvných podmienok považujú za potrebné uviesť, že zo strany účastníka stále zostáva
iba na jeho slobodnom rozhodnutí, pričom nijakým spôsobom účastník zmluvy nie je nútený vstúpiť
do zmluvného vzťahu. Pokiaľ sa týka nedodržania lehoty viazanosti 24 mesiacov, nedodržaním tejto

lehoty zo strany žalovaného sa poskytovateľovi služby nevrátilo kalkulované plnenie v podobe marže z
tržieb za poskytnuté služby. Keďže poskytovateľ služby vstupoval do zmluvného vzťahu s odporcom za
predpokladu určitého očakávaného hospodárskeho výsledku.

2/ Strany sporu a ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili, doručenie mali riadne

vykázané, neúčasť neospravedlnili a súd preto s využitím ustanovenia § 180 C. s. p. konal v ich
neprítomnosti.

3/ Súdu žalobca predložil Zmluvou o poskytnutí verejných služieb uzatvorenú v zmysle Zák. č. 351/2011
Z. z, s Dodatkom k zmluve, Zmluvou o postúpení pohľadávok, ( Spr OS Žiar nad Hronom ) s faktúrami,
s Oznámeniami o postúpení pohľadávok, s ktorými sa súd oboznámil.

4/ Podľa § 78 ods. 9 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení
podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon
nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa
01.01.2012, t. j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť a

uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil Zákon č. 610/2002 Z. z. ).

5/ Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „Zákon o
elektronických komunikáciách“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo

poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho

zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

6/Podľa§44ods.4prvávetaZákonaoelektronickýchkomunikáciách,vzneníúčinnomkudňuuzavretia
zmluvy, ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas
určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej

verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov.

7/ Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákona o elektrických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

8/ Podľa § 43 ods. 2 písm. a) Zákona o elektrických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o
poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

9/ Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) Zákona o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o
poskytovaníverejnýchslužieb;platiťzaposkytnutúverejnúslužbupodľazmluvyoposkytovaníverejných
služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

10/ Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11/ Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.12/ Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

13/ Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.

14/ Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15/ Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

16/ Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané.

17/Podľa§53ods.4písm.k/Občianskehozákonníka,účinnéhovčaseuzavretiazmluvy,zaneprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú

s nesplnením jeho záväzku.

18/ Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19/ Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

20/ Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21/ Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

22/ Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

23/ Podľa § 298 ods. 1 C. s. p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo
dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

24/ Podľa § 298 ods. 2 C. s. p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab)
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej

podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

25/ Súd má za preukázané, že aktívna legitimácia žalobcu na podanie návrhu je daná v zmysle Zmluvy
o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel postupca Slovak Telekom, a.s. Bratislava so žalobcom. Súd máza preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným Zmluvu o poskytovaní služieb
a dodatok k tejto zmluve 10.2.2012.
Uvedená zmluva sa týkala telefónneho čísla 91129974. Právny predchodca žalobcu poskytol

žalovanému program služieb v zmysle uzavretého Dodatku, tabuľky č. 1 platil odporca aktivačný
poplatok a mal povinnosť využívať minimálny program služieb s dobou viazanosti 24 mesiacov, pričom
v tabuľke č. 1 je konštatovaná zmluvná pokuta vo výške 47,80 €. V Dodatku k Zmluve o pripojení, v
bode 2., predposledná a posledná veta je konštatované, že s ohľadom na podnikom poskytnutú zľavu z
poplatku za vydanie SIM karty sa Podnik a Účastník dohodli, že po dobu viazanosti, uvedenú v tabuľke

č. 1 tohto Dodatku Účastníci nepožiada o prenesenie čísla, uvedeného v záhlaví tohto Dodatku od
spoločnosti Slovak Telekom a.s. Účastník zároveň berie na vedomie a súhlasí s tým, že v prípade
porušenia dojednania, uvedeného v predchádzajúcej vete, je v súlade s týmto bodom Dodatku povinný
uhradiť Podniku zmluvnú pokutu, uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku. V zmysle bodu 4. prvá veta
Dodatku v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti, uvedenej v bode 1. písm. a/ alebo v bode 3. tohto
Dodatku, alebo v čl. III. bod 3.6 Všeobecných podmienok, alebo v čl. V. bod 5.2 písm. a/ - c/ Všeobecných

podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník
povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu, uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku.

26/ Žalovaný využíval služby právneho predchodcu žalobcu, poskytnuté v súvislosti s uzavretou
zmluvou, avšak za poskytnuté služby odporca neplatil platby riadne a včas. Nezaplatil ceny za faktúru

č. 7203609375 splatná dňa 25.4.2012 vo výške 120,47 €, nezaplatil faktúru č. 7204797358 splatná dňa
25.5.2012 vo výške 29,20, faktúru č. 7206037931 splatná dňa 25.6.2012 vo výške 54,24 €, nezaplatil
faktúru č.7207142294 na sumu 3,50 -€ splatná 25.7.2012. Vzhľadom na to, že za poskytnuté služby
nezaplatil úhradu ceny riadne a včas, v tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú.

27/ S plnením dostal do omeškania, a preto navrhovateľovi vzniklo právo na zaplatenie úroku z
omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z., účinného do 31.1.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o osem
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z

omeškania sa riadi podľa predpisov, účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013 (§ 10c
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinný od 1.2.2013). Vzhľadom na to, že žalovaný sa s plnením dostal
do omeškania, súd ho zaviazal aj k úhrade úroku z omeškania z jednotlivých súm, a to počnúc dňom,
nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr. V tejto časti súd považoval nárok žalobcu tiež za dôvodný

28/Žalobcuvčastinárokunazaplateniezmluvnejpokutysúdpovažujezanedôvodnú,apretojuzamietol
s poukazom na nižšie konštatované skutočnosti.

29/ Je nepochybné, že právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako
typové zmluvy sú uzavreté vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a

teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia (§ 53 ods. 2 OZ). Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú
pokutu s žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná
za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, žalobca (právny predchodca žalobcu) menil len výšku
zmluvnejpokuty.Zmluvaopripojenívzmysle§43Zákonač.613/2003Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov

je svojim charakterom občiansko-právnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako
spotrebiteľská zmluva upravená (uvedené platí tak na znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka pred
Novelouč.568/2007Z.z.,akoipouvedenejnovelesúčinnosťouod1.1.2008).VzťahmedziObčianskym
zákonníkom a Zákonom č. 355/2011 Z. z. má povahu vzťahu všeobecného predpisu a osobitného
predpisu. Vzťahy medzi účastníkmi konania na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika

už transformovala do svojho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom
spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení
s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s
ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť
právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanoviť zmluvné podmienky jednostranne cestou

formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza
spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený.
Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a
to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je,že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských

zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve
za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
Zmluvné dojednania v uzavretej zmluve, týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj

k úrokom z omeškania, t. j. že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania.
Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom
rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd
je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejší

alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník konania, a to spotrebiteľ. Už na prvý
pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že
žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností na
jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v
časeuzavretiadohodyozmluvnejpokuteaposúdenieprijateľnostialeboneprijateľnostitohtozmluvného

dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani
následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali
mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za
nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa,
ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite

opatrnýadôslednýajpridojednávanívedľajšíchzmluvnýchdojednaní,akojezmluvnápokuta.Lentýmto
spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne
informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k
dodávateľovi.

30/ V danej veci zmluvnú pokutu tak, ako je dojednaná v predmetnej zmluve, považuje súd za
neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Je potrebné poukázať na nie celkom jasné a
zrozumiteľné dojednanie zmluvnej pokuty pre priemerného spotrebiteľa. Zmluvné dojednania, uvedené
vovýrokutohtorozhodnutia,spôsobujúznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán
v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá

obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a
osobitosť právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľských
zmlúv a v neposlednom rade so zreteľom na sankcionované nesplnenie povinnosti na strane oboch
účastníkov zmluvy. V spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy by nemal byť príslušný
alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Táto

skutočnosť na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy, pričom treba konštatovať,
že navrhovateľ (právny predchodca) ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným
nesplnením povinnosti na jeho strane. V tomto smere sa kladie veľký dôraz na dodávateľa, ktorý
pripravuje obsah zmluvy a ktorý obsah spotrebiteľ nijako neovplyvňuje, aby bol dôsledný pri dojednávaní
pri ďalších zmluvných dojednaniach, ako je zmluvná pokuta. Predovšetkým tým, aby slabšia strana v

spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinnosti. V danej
veci zmluvnú pokutu treba považovať ako neprimeranú sankciu aj z hľadiska času, kedy dodávateľ
vôbec nerozlišuje situáciu, kedy v dôsledku nezaplatenia súm dôjde k ukončeniu zmluvy napr. jeden
mesiac pred uplynutím doby viazanosti s prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac
viazanosti, teda na jeho začiatku. Zmluvná pokuta napr. patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania

aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k
ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať.

31/ Uvedené zmluvné podmienky nemožno považovať za individuálne dojednané zmluvné podmienky,
nakoľko boli navrhnuté vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v

súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS). Je
potrebné k tomu dodať, že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok
vo všetkých zmluvách. Je zrejmé, že žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Spotrebiteľ nemoholindividuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (vyberá
si len balík služieb, dobu viazanosti a prípadne mobilný telefón).Súdna kontrola štandardných zmlúv
je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice,

ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že
problémová zmluvná pokuta spotrebiteľskej zmluvy je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a
nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Preto súd konštatuje, že dojednanie o
zmluvnejpokutejeneprijateľnoupodmienkouspotrebiteľskejzmluvy,predovšetkýmzpohľadučasového
aspektu, ktorý žiadnym spôsobom nereflektuje na výšku sankcie. Nie je možné dospieť s poukazom na

vyššie uvedené, že bola individuálne dojednaná. Neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je
podmienkou neplatnou (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka).

32/ Podľa § 255 ods. 2 C. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).