Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 15, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/41/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715010038
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715010038.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov Mgr. Iva
Maruščáka a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.06.2016, v trestnej veci
obžalovaného B. K., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 27.05.2016 sp. zn. 5T/12/2015
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného B. K..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný B. K. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona a to na tom skutkovom základe, že

dňa 16.08.2014 v čase okolo 17.00 hod. v kancelárii nachádzajúcej sa na II. poschodí budovy Obecného

úradu vo Švábovciach, okres Poprad potom, čo I. P. odovzdal B. K. kópiu preberacieho protokolu vozidla,
tento sa pohol smerom ku kopírke, v ktorej sa nachádzal originál protokolu, v čom mu chcel I. P. zabrániť,
obidvaja sa chytili za ruky, pričom B. K. chytil prst pravej ruky I. P. a tlačil na neho, v dôsledku čoho
mu prst vytočil, čím svojim konaním spôsobil I. P. zlomeninu základne stredného článku IV. prsta pravej
ruky, s vykĺbením horného medzičlánkového kĺbu s dobou liečenia a práceneschopnosťou v trvaní 6 až
8 týždňov a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 8 až 10 týždňov.

Za to mu podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr.
zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 /dvoch/ rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu výkon trestu podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku mu zároveň uložil povinnosť zaplatiť poškodenému I. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G., ul. Z.-M. č. XXXX/XX bolestné vo výške 1 565,60,--eur a poškodenej poisťovni
A. X. G., a.s., J. XX/S., XXX XX J., IČO: XX XXX XXX náklady zdravotnej starostlivosti vo výške
466,44,--eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodeného I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., ul. Z.-M. č. XXXX/XX
so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Proti predmetnému rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení opravnom prostriedku, priamo
do zápisnice o hlavnom pojednávaní, podal obžalovaný odvolanie, a to čo do výroku o vine ako aj druhu
a výmery trestu, ktoré až v rámci záverečných návrhov na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím

súdom priamo do zápisnice ústne odôvodnil. Uviedol, že nikoho nenapadol, namieta vierohodnosť
svedka T. I., spoločníka poškodeného, ktorý mal vypovedať v prospech poškodeného. Namietal záveryznaleckého posudku a osobu znalca, pretože z jeho správania mal taký pocit, ako keby mal nejaký
vzťah k poškodenému, a na viac sa mu znalec na jeho otázku do očí smial, čo nepovažuje rozhodne
za profesionálne. Podotýka, že na prvom pojednávaní chcel, aby bol mu ustanovený obhajca, nikto sa

tým však nezaoberal, no písomne svoju žiadosť nepodal, ani to nebolo protokolované. Nič neurobil, aj
napriek tomu má problémy, je v podmienke, čo má pre neho zlé finančné následky. Navrhol vzhľadom
na to, že je nevinný, aby bol spod skutku mu kladeného za vinu oslobodený.

Na základe podaného odvolania krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a dospel
k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V prvom rade krajský súd chce poukázať na to, že v konaní pred súdom prvého stupňa boli vykonané

dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr.
poriadku. Súčasne súd prvého stupňa dôsledne a v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. poriadku
dôkazy vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo v ich súhrne a vyvodil z nich logicky odôvodnené úplne skutkové zistenia,
ktoré aj správne právne posúdil. V tomto smere sú dôvody napadnutého rozsudku vecne správne, a

preto na tieto krajský súd v podrobnostiach aj poukazuje.

S ohľadom na obsah odvolacích námietok však považuje krajský súd za potrebné niektoré skutočnosti
zvýrazniť.

Na úvod považuje krajský súd za potrebné vyjadriť sa k tvrdeniu obžalovaného, že malo dôjsť k
porušeniu jeho práva na obhajobu, pretože mu nebol ustanovený obhajca, aj keď o jeho ustanovenie
mal žiadať. Žiadna takáto žiadosť však z obsahu spisu zrejmá nie je a naviac sám obžalovaný uvádzal,
že písomne o ustanovenie obhajcu nežiadal, ani táto jeho žiadosť protokolovaná nebola. Preto túto
námietku obžalovaného považuje krajský súd za ničím nepodloženú.

Vo vzťahu k obrane obžalovaného spočívajúcej v tom, že on nikoho nenapadol, a teda ani nespôsobil
zranenia, sa krajský súd stotožňuje so záverom okresného súdu, že obranu obžalovaného vyvracia
poškodený. Ten tvrdil, že v čase, keď mu obžalovaný svojou rukou silno uchopil, teraz nevie, či všetky
prsty pravej ruky alebo tri, či dva, na čo došlo k pretláčaniu, pocítil prudkú bolesť, a preto silno sotil do

poškodeného, ktorý spadol na zem.

Dôvod, priebeh a spôsob napadnutia poškodeného obžalovaným potvrdzuje vo svojej výpovedí aj
svedok T. I..

Výpovede poškodeného a svedka v logických súvislostiach z pohľadu možného mechanizmu vzniku
zisteného zranenia dopĺňajú závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia
traumatológie, C.. X. Y.. Zo znaleckého posudku aj výpovede znalca plynie, že k vzniku popísaného
zranenia mohlo s najväčšou pravdepodobnosťou dôjsť pri vypáčení uvedeného prsta rukou inej osoby
silou veľkej intenzity, ktorá mohla byť zväčšená protipohybom poškodeného v snahe uvoľniť prst.

Z uvedeného dôvodu preto nemožno akceptovať ani námietku obžalovaného v tom smere, že výpoveď
svedka T. I. by nemala byť vierohodná a to z dôvodu, že ide o spoločníka poškodeného.

Za ničím nepodloženú a nepreukázanú je potrebné považovať aj námietku obžalovaného vo vzťahu

k osobe znalca. Obžalovaný, ako už bolo vyššie uvedené, v rámci odvolacieho konania prezentoval
námietky voči znaleckému posudku a osobe znalca, pretože zo správania znalca mal pocit, ako keby
mal znalec nejaký vzťah k poškodenému a naviac sa mu znalec na jeho otázku mal smiať do očí. Žiaden
vzťah znalca k poškodenému však z obsahu spisu neplynie, uvedenú skutočnosť napokon obžalovaný
v konaní pred súdom prvého stupňa ani nenamietal. Z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní pritom

neplynie, že by bol obžalovaný kládol znalcovi otázky, len sa po výsluchu znalca vyjadril, že výpoveď
znalca a závery posudku považuje za neobjektívne.Z uvedených dôvodov preto nemožno okresnému súdu vytknúť, že pri ustálení skutkového stavu
vychádzal aj zo záverov tohto znaleckého posudku a aj s ohľadom na ne ustálil aj spôsobený následok
na zdraví poškodeného, ktorý v súlade so zákonom, konkrétne ust. § 123 ods. 3 písm. i) Tr. zákona a

§ 123 ods. 4 Tr. zákona posúdil ako ťažkú ujmu na zdraví.

Napriek námietkam prezentovaným odvolateľom teda prvostupňový súd podľa názoru krajského súdu,
v súlade s vykonanými dôkazmi, skutkový stav ustálil správne.

Správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá aj správna právna kvalifikácia konania obžalovaného
a i tú okresný súd náležite odôvodnil.

Pochybenia, ktoré by bolo možné napraviť v prospech obžalovaného nezistil krajský súd ani pri
rozhodovaní o treste.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prvého stupňa prihliadal na spôsob spáchania činu, jeho
následok, formu zavinenia, pohnútku, samotnú osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť jeho nápravy a
súčasne aj to, aby uložený trest zabezpečil ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti, že mu vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne, iných odradí od páchania trestných činov, s tým, aby trest vyjadril aj morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou, tak ako upravuje ustanovenie § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona.

Súd prvého stupňa vzhľadom na konkrétne rozpísané skutočnosti uzavrel, že účel trestu v danom
prípade bude naplnený uložením trestu odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 2
rokov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 2 rokov na skúšobnú dobu v trvaní

2 rokov, čo krajský súd považuje z hľadiska inviduálnej ale aj generálnej prevencie za trest primeraný.

Ani vo vzťahu k výroku o náhrade škody nezistil krajský súd pochybenia, ktoré by bolo možné napraviť
na základe odvolania podaného v prospech obžalovaného. A. X. G., a.s. si riadne a včas uplatnila nárok
na náhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť I. P., ktorý je ich poistencom

a to vo výške 466,44 €, ktoré vyčíslila a preukázala. Okresnému súdu teda nič nebránilo o tomto nároku
rozhodnúť. Nárok na náhradu škody si riadne a včas uplatnil aj poškodený I. P.. Ten si prostredníctvom
splnomocnenca uplatnil nárok na náhradu škody z titulu bolestného, ktoré bolo ohodnotené 95 bodmi,
ako aj náhradu trov právneho zastúpenia. Keďže nárok na náhradu škody z titulu bolestného bol
preukázaný, okresný súd správne uložil obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenému z uvedeného

titulu škodu vo výške 1 565,60 € (teda 95 bodov x 16,48 € za jeden bod) a pretože nerozhodol o celom
nároku, ktorý poškodený uplatňoval, správny bol aj postup podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd považoval odvolanie obžalovaného za nedôvodné, a
preto podľa § 319 Tr. poriadku toto zamietol.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.