Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 31, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/46/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8810200888
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8810200888.4

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MilanaMajerníka,sudcuspravodajcu
a členov senátu JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: Obec Pavlovce,
IČO: 00 332 658, Pavlovce 143, 094 33 Hanušovce nad Topľou, právne zastúpený JUDr. Bartolomejom
Kaščákom, advokátom, M. R. Štefánika 171, Vranov nad Topľou, proti žalovanej: S.. R. Ž., miesto
podnikania Y. XX, XXX XX Y., IČO: 17209234, za vedľajšej účasti: Wüstenrot poisťovňa, a.s.,

Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, právne zastúpenej JUDr. Jaroslavom Čollákom,
advokátom,Floriánska17,Košice,ozaplatenie20.609,44eursprísl.,oodvolanížalobcuprotiuzneseniu
Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 10Cb/22/2010-401 z 27.4.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzujeuzneseniesúduprvejinštancievnapadnutejčastiopovinnostižalobcunahradiťtrovykonania
vedľajšiemu účastníkovi - intervenientovi.

Intervenient má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % účelne
vynaložených trov.

o d ô v o d n e n i e :

1) Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi - intervenientovi (ďalej len „intervenient“ - §
81 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, pozn. odvolacieho súdu) na strane žalovanej

trovy konania, vrátane odvolacieho konania, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za
odvolanie v sume 1.236,50 eur a trov právneho zastúpenia v sume 8.721,50 eur na účet právneho
zástupcu intervenienta.

2) V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 20.609,44 eur s 5 % úrokom z omeškania od 1.1.2010 do zaplatenia a trov konania. Rozsudkom

zo dňa 17.2.2011 č.k. 10Cb/22/2010-91 tamojší súd rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
istinu vo výške 20.609,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % od 1.1.2010 do zaplatenia a
trovy konania vo výške 1.884,- eur. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie intervenient. Krajský
súd v Prešove rozhodnutím č.k. 2Cob/59/2011-163 zo dňa 19.4.2012 rozhodnutie súdu prvého stupňa
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Prvoinštančný súd rozsudkom zo dňa
11.6.2014 nanovo vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne

osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti predmetnému rozsudku zo
dňa 11.6.2014 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd rozsudkom zo dňa 19.2.2015
č.k. 2Cob/90/2015-365 tak, že tento rozsudok o zamietnutí žalobného návrhu ako vecne správny
potvrdil. Odvolací súd ponechal rozhodnutie o trovách odvolacieho konania na súd prvej inštancie. Proti
tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie. Nakoľko podané dovolanie, ako mimoriadny
prostriedok, nemá odkladný účinok, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.2.2015 nadobudol

právoplatnosť dňa 1.4.2015 a preto súd týmto uznesením rozhodol o trovách konania.3) Prvoinštančný súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného do
30.6.2016, pozn. odvolacieho súdu), v zmysle ktorého súd priznal žalovanej ako aj intervenientovi, ktorí
mali vo veci plný úspech, právo na náhradu nákladov potrebných k účelnému uplatneniu práva proti

žalobcovi,ktorývoveciúspechnemal.Čosatýkatrovkonaniažalovanej,súdjejakoúčastníčkekonania,
ktorá mala vo veci plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si trovy konania nevyčíslila
a z obsahu spisu jej žiadne trovy konania nevyplývajú. Intervenient - Wüstenrot poisťovňa a.s., ako
poisťovateľ žalovanej z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu (§ 12 ods. 2
zákona č. 138/1992 Zb.), vystupoval v konaní na strane žalovanej. Nakoľko žalovaná mala v konaní plný

úspech, od ktorého sa odvodzuje aj právo na náhradu trov konania intervenienta, ten si trovy konania
vyčíslil v podaní zo dňa 7.4.2015, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to trovy konania vrátane
odvolacieho konania v sume 9.969,12 eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia.
Intervenient, ktorý vystupoval na strane žalovanej, bol v konaní úspešný, preto má právo na náhradu
trov, ktoré mu v konaní vznikli. Ide o trovy konania za zaplatený súdny poplatok za odvolanie vo výške
1.236,50 eur a trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb. Súd tak priznal úspešnému intervenientovi náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 8.720,75 eur, pričom vychádzal z tarifnej hodnoty veci 20.609,43 eur (jeden
úkon právnej služby 370,14 eur) podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Priznaná náhrada trov
právneho zastúpenia pozostáva z odmeny za vykonané úkony právnej služby vo výške 6.045,03 eur,
z náhrady za stratu času v sume 870,18 eur, z náhrady cestovného v sume 352,71 eur a z 20 % DPH

zo sumy 7.267,92 eur, vyčíslenej v sume 1.453,58 eur. Jednotlivé sumy priznanej odmeny a náhrad
prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí podrobne špecifikoval a odôvodnil.

4) Proti tomuto uzneseniu, len proti výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť intervenientovi náhradu trov
konania, podal žalobca odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok zrušil a vec vrátil

prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie resp. ho zmenil a vyslovil, že intervenientovi vo vzťahu k
žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

5) Žalobca v dôvodoch odvolania uviedol, že hoci v danom prípade nejde o rozhodnutie vo veci samej,
cíti sa poškodeným priznaním trov intervenientovi za stavu, keď žalovaná tak pred začatím sporu, ako

aj po vyhovujúcom rozsudku, dala písomný pokyn poisťovni, aby v zmysle jej zákonného poistenia
vykonala plnenie pre poškodenú obec. Poisťovňa namiesto toho - ako intervenient - podala odvolanie
a dosiahla zrušenie vyhovujúceho rozsudku. Zastáva názor, že pri správnom posúdení veci sa súd v
prvom rade mal zaoberať možnosťou aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na celkový
stav veci vysloviť, že intervenientovi sa náhrada trov voči žalobcovi nepriznáva. Zásada spravodlivosti,

na ktorej má byť založené rozhodnutie sudu, si vyžadovala posúdiť, že žalobca sa oprávnene domáhal
svojho práva, potom čo žalovaná ako inžinierka pred podaním žaloby vyzvala poisťovňu, aby v rámci
jej zmluvného povinného poistenia vykonala pre žalobcu plnenie. Uznala, že v projektovej dokumentácii
ňou vyhotovenej došlo k pochybeniu. Ide o nesprávnosti a nepresnosti vo výkaze výmer, na základe
ktorého sa žalobcovi na dotáciách na realizáciu stavby s názvom Rekonštrukcia, prístavba a nadstavba

MŠ Pavlovce dostalo menej, ako by sa dostalo, ak by výkaz výmer bol správny. Ďalej súd nezhodnotil,
že konanie o prípade trvalo šesť rokov. Bolo to zapríčinené aj tým, že sa opakovane menili sudkyne,
v dôsledku čoho sa dokazovanie opakovalo a tak vznikli vyššie náklady. Išlo o 10 pojednávaní
(jedno odročené pre neúčasť intervenienta). Poisťovňa v konaní nekonala cestou svojho právneho
oddelenia ale na zastupovanie poverila advokátsku kanceláriu mimo sídla okresného súdu, kde sa vec

prejednávala.Odvolateľmázato,ževsúdenomprípadesúsplnenépodmienkyprepoužitieustanovenia
§ 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu
patrí, to neplatí, ak účastník konania nemohol skutočnosti a dôkazy uplatniť. V odôvodnení uznesenia

okresnýsúdsastoutosituáciounevyporiadalnaprieknávrhužalobcuzodňa2.4.2015.Vdanomprípade,
vzhľadom na výnimočnosť osobitných okolností, keď poisťovňa neplnila napriek výzve žalovanej ako
poistenej osoby, je zrejmé, že prejavy žalovanej a intervenienta sa rozchádzali. Je tu aj nepomer výšky
trov k uplatnenej pohľadávke na náhradu škody vzniklej žalobcovi. Záverom uviedol, že pri posudzovaní
okolností hodných osobitného zreteľa by sa malo prihliadnuť na pomery všetkých účastníkov konania a

všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Poukázal
najmä na zákonnú povinnosť žalobcu /obce/ uplatňovať majetkové nároky na náhradu škody, ktorá
žalobcovi vznikla (§ 7 ods. 2 písm. c/ zák. č. 138/1991 Zb.).6) Intervenient vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že s podaným odvolaním žalobcu nesúhlasí a
napadnutý výrok uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10Cb/22/2010 z 27.04.2015
považuje za vecne správny a zákonný. Zastáva názor, že konajúci súd priznal intervenientovi náhradu

trov konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, súd účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Prvoinštančný súd návrh žalobcu vo veci samej zamietol,
pričom tento výrok nadobudol právoplatnosť dňa 1.4.2015. Intervenient konania na strane žalovanej
považuje za právne bezvýznamné poukazovanie na to, že mu žalovaná dala písomný pokyn na

plnenie žalobcovi a to po tom, ako súd rozsudkom vyhovel žalobe žalobcu. Poukazuje na odôvodnenie
napadnutého uznesenia, v ktorom konajúci súd dostatočne odôvodnil jeho legitimáciu v predmetnom
spore v procesnom postavení intervenienta na strane žalovanej. Za právne irelevantné považuje aj to,
že žalobca vyčíta intervenientovi na strane žalovanej to, že namiesto toho, aby mu plnil nárok vyplývajúci
zo žaloby, podal voči rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn.: 10Cb/22/2010 zo dňa
17.02.2011 odvolanie a dosiahol zrušenie tohto rozsudku. Poukázal na to, že intervenient nebol povinný

žalobcovi plniť, avšak bol plne oprávnený podať odvolanie proti neprávoplatnému rozsudku konajúceho
súdu, ktorým súd žalobe vyhovel. Intervenient bol v odvolacom konaní úspešný, nakoľko odvolací súd
na základe jeho odvolania predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní súd žalobu žalobcu zamietol. Žalobca podal proti rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou sp. zn. 10Cb/22/2010 z 11.06.2014 odvolanie. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd

v Prešove a to rozsudkom zo dňa 19.02.2015, sp. zn.: 2Cob/90/2014, ktorým potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie. Žalobca napriek vyššie uvedenému využil mimoriadny opravný prostriedok a rozsudok
Krajského súdu v Prešove z 19.02.2015 sp. zn.: 2Cob/90/2014 napadol dovolaním. O dovolaní rozhodol
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 21.04.2016 sp. zn.: 5Obdo/27/2015, ktorým vo
výroku I. dovolanie žalobcu odmietol, vo výroku II. odporcovi nepriznal náhradu trov konania a vo

výrokuIII.zaviazalžalobcuzaplatiťintervenientovinastranežalovanejnáhradutrovdovolaciehokonania
v sume 454,24 EUR na účet jeho právneho zástupcu. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že podanie
odvolania zo strany intervenienta na strane žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou sp. zn.: 10Cb/22/2010 zo dňa 17.02.2011 bolo dôvodné. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní
má za to, že v predmetnom prípade sú dôvody hodné osobitného zreteľa na aplikáciu ustanovenia

§ 150 O.s.p., s uvedeným nesúhlasí a poukazuje na rozsiahle dokazovanie, tak pred súdom prvej
inštancie, ako aj pred odvolacím, ktorých výsledkom bol výrok, že súd žalobu zamietol a teda vyslovil, že
žalobca na plnenie nárok nemá. Vzhľadom na uvedené považuje za nesprávne konštatovanie žalobcu
v odvolaní a to, že: „Obec oprávnene sa domáhala svojho práva“. V prípade, ak by sa obec teda
žalobca oprávnene domáhal svojho práva bol by v konaní úspešný a súd by jeho nároku vyhovel.

K námietke žalobcu, že intervenient nekonal prostredníctvom svojho právneho oddelenia, ale poveril
zastupovaním advokátsku kanceláriu mimo sídla okresného súdu, kde sa vec prejednávala, uviedol,
že právny zástupca intervenienta má sídlo v Košiciach a dlhodobo zastupuje intervenienta a to aj z
toho dôvodu, že intervenient má sídlo v Bratislave a teda spory s príslušnosťou súdov na východnom
Slovenskuvietaktoefektívnejšieahospodárnejšieobhospodarovať.Argumentžalobcuohľadnetoho,že

intervenient nekonal prostredníctvom svojho právneho oddelenia, ale na zastupovanie poveril advokáta
považuje, vzhľadom na procesné postavenie intervenienta na strane žalovanej, za špekulatívny, nakoľko
to bol práve žalobca, ktorý svojím konaním (podaním neúspešnej žaloby) inicioval a začal predmetné
konanie. Intervenient nie z vlastnej viny alebo chcenia sa dostal do situácie, kedy nemal inú možnosť ako
sa v konaní brániť a to právne dostupnými možnosťami. Žalobca v podanom odvolaní ďalej poukazuje na

nepomer výšky trov k uplatnenej pohľadávke na náhradu škody. K uvedenému poukázal na to, že výška
priznanýchtrovkonaniaintervenientovinastranežalovanejvychádzazjednotlivýchustanovenívyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb č. 655/2004 Z. z., pričom opodstatnenosť uplatnených nárokov intervenienta je v
napadnutom uznesení konajúceho súdu podrobne odôvodnená. K odvolacej námietke žalobcu, ktorý

v závere odvolania poukazuje na povinnosť Obce uplatňovať majetkové nároky na náhradu škody,
vyplývajúcu jej z ustanovenia § 7 ods. 2 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb., uviedol, že žalobca tým, že
si uplatnil predmetný nárok, ktorý bol súdom zamietnutý, konal v rozpore s príslušným ustanovením.
Má za to, že žalobca by konal v súlade s citovaným ustanovení, ak by predmetný nárok nezažaloval,
nakoľko v tom prípade by chránil svoj majetok. Žalobca tým, že zažaloval nárok a nebol schopný

ho v konaní preukázať, konal tak, že nezveľadil, nechránil a nezhodnotil svoj majetok, tak ako mu
to prikazuje zákon č. 138/1991 Zb. Intervenient v neposlednom rade na preukázanie opodstatnenosti
a správnosti výroku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania intervenienta na strane žalovanej
poukázal na už v tomto vyjadrení spomínaný výrok III. Uznesenia Najvyššieho Slovenskej republike sp.zn.: 5Obdo/27/2015 zo dňa 21.04.2016, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť intervenientovi na strane
žalovanej náhradu trov dovolacieho konania v sume 454,24 eur. Z uvedeného je zrejmé, že Najvyšší
súd Slovenskej republiky tým, že priznal intervenientovi na strane žalovanej náhradu trov dovolacieho

konania, taktiež nevidel dôvod na aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a teda nepriznať trovy konania
úspešnému účastníkovi proti neúspešnému žalobcovi, ktorým je v tomto prípade obec. Intervenient na
strane žalovanej nesúhlasí s dôvodmi odvolania a má za to, že aplikácia ust. § 150 ods. 1 OSP v
tomto prípade neprichádza do úvahy. Dôvody uvádzané žalobcom nedosahujú intenzitu a úroveň, ktorú
zákon spája s možnosťou aplikácie ustanovenia § 150 O.s.p. Má za to, že pri aplikácii ust. § 150 ods. 1

OSP sa musí jednať o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležíte odôvodnený.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok II. uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn.
10Cb/22/2010 z 27.04.2015 ako vecne správny potvrdil a aby súd zaviazal žalobcu na náhradu trov
odvolacieho konania intervenientovi na strane žalovanej v sume 162,66 eur.

7) Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

účinný od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané žalobcom v zmysle § ustanovení 378
a nasl. CSP, riadiac sa tým, že
a. podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
b. podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8) Odvolací súd tak prejednal podané odvolanie zodpovedajúco ustanoveniu § 385 ods.1 CSP bez
nariadenia pojednávania. Mal pritom na zreteli jeho preskúmavacie oprávnenia dané ustanovením § 379
a § 380 CSP podľa ktorých je odvolací súd viazaný rozsahom a odvolacími dôvodmi odvolania a na vady,

ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch
uplatnené. Po takomto preskúmaní podaného odvolania, napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9) Rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 10Cb/22/2010-322 zo dňa 11.6.2014 v spojení s rozsudkom

odvolacieho súdu č.k. 2Cob/90/2014-365 zo dňa 19.2.2015 bola žaloba žalobcu v celom rozsahu
zamietnutá.

10) V otázke náhrady trov konania prvoinštančný súd správne podriadil ich režim § 142 ods. 1 O.s.p.
(účinného do 30.6.2016), keďže žalovaná a intervenient, vystupujúci v konaní na jej strane, mali vo

veci plný úspech, čím im vznikol nárok na plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie
svojho práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaná si trovy konania nevyčíslila a z
obsahu spisu žiadne jej trovy nevyplývajú, preto jej náhradu trov konania nepriznal. Intervenientovi na
strane žalovanej priznal voči žalobcovi náhradu trovy konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho
poplatku za odvolanie v sume 1,236,50 eur a trov právneho zastúpenia v sume 8.721,50 eur.

11) Žalobca sa podaným odvolaním domáhal uplatnenia ust. § 150 O.s.p. (účinného do 30.6.2016) pre
nepriznanie náhrady trov v konaní úspešnému intervenientovi na strane žalovanej, pričom za okolnosti
hodné osobitného zreteľa považuje:
• skutočnosť, že sa svojho nároku domáhal oprávnene a to z dôvodu toho, že žalovaná pred podaním

žaloby mal vyzvať intervenienta na poskytnutie poistného plnenia žalobcovi
• konanie trvalo cca 6 rokov.
• poisťovňa v konaní nekonala cestou svojho právneho oddelenia ale na zastupovanie poverila
advokátsku kanceláriu mimo sídla Okresného súdu, kde sa vec prejednávala.
• prejavy žalovanej a intervenienta sa v konaní rozchádzali.

• nepomer výšky trov k uplatnenej pohľadávke na náhradu škody.
• tzv. „zákonná povinnosť“ žalobcu uplatniť si predmetný nárok na súde vychádzajúca z ust. § 7 ods.
2 písm. c) Zák. č. 138/1991 Zb.

12) Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.13)Podľa§150ods.1O.s.p.(účinnéhodo30.6.2016)aksútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,nemusí
súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti,
či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,

ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

14) Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15) Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

16) Z citovaných zákonných ustanovení plynie, že sporové konanie sa riadi zásadou úspechu, t.j.
úspešná strana má právo na náhradu trov konania voči strane, ktorá úspech vo veci nemala. Výnimku
z tejto zásady predstavuje ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p.

17) Použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok
konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by mal ináč právo na náhradu
trov konania. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné
predpoklady na priznanie práva na náhradu trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov
neprizná. Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa,

posudzované ako na strane toho, komu má byť náhrada trov priznaná, tak aj na strane účastníka,
ktorý by bol ináč povinný trovy konania nahradiť. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa
sa prihliada predovšetkým na osobné, majetkové pomery, ako aj ďalšie pomery všetkých účastníkov,
okolnosti podania návrhu na začatie konania a uplatňovania práva účastníka, postoje účastníkov v
konaní,akoajzohľadneniedopadurozhodnutiaotrováchkonaniaakonapovinného,takajoprávneného

účastníka z titulu práva na náhradu trov konania. Uvedené ustanovenie dáva súdu možnosť prihliadnuť
pri rozhodovaní o náhrade trov súdneho konania na osobitosti jednotlivých prípadov a má slúžiť k
odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

18) Pri rozhodovaní o tom, či sú splnené podmienky pre výnimočné nepriznanie (úplné či čiastočné)

náhrady trov konania úspešnej strane sporu, je potrebné, aby skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí
naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, boli preukázané,
a to zo všetkých aspektov, ktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné. V opačnom
prípade môže dôjsť pri rozhodovaní o náhrade trov konania k porušeniu základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej

vety dohovoru (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/09).“

19) Nárok na náhradu trov konania úspešnej strany v spore je pritom súčasťou základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. V čl. 46 ods. 1 Ústavy sa zaručuje základné právo na
súdnu a inú právnu ochranu. Aj zákonná úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v

Civilnom súdnom poriadku určuje, či je základné právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom
(čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 Ústavy). Procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov
konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu
ochranu. Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu
ochranu, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia trov konania za predpokladu, že bol v

spore úspešný, a to bez zreteľa na jeho postavenie v spore.

20) Po preskúmaní obsahu spisu a žalobcom uvedených odvolacích dôvodov odvolací súd nezistil
existenciu takých dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 150
ods. 1 O.s.p. ani aktuálneho ustanovenia § 257 CSP. Žalobca bol v spore neúspešný. Jeho

žaloba bola vyhodnotená ako nedôvodná. Z obsahu realizovaných úkonov v konaní pred súdom prvej
inštancie i v odvolacom konaní (vo veci samej) nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by zodpovedali
osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu odôvodňujúcich výnimočné nepriznanie náhrady trov v
konaní úspešnému intervenientovi.

21) Dôvody uvádzané žalobcom v podanom odvolaní (skutočnosť, že žalovaná pred podaním
žaloby mal vyzvať intervenienta na poskytnutie poistného plnenia žalobcovi; konanie trvalo cca 6
rokov; poisťovňa v konaní nekonala cestou svojho právneho oddelenia ale na zastupovanie poverila
advokátsku kanceláriu mimo sídla okresného súdu, kde sa vec prejednávala; prejavy žalovanej aintervenienta sa v konaní rozchádzali; nepomer výšky trov k uplatnenej pohľadávke na náhradu škody;
tzv. „zákonná povinnosť“ žalobcu uplatniť si predmetný nárok na súde vychádzajúca z ust. § 7 ods. 2
písm. c) zák. č. 138/1991 Zb.) nie sú relevantnými dôvodmi pre aplikáciu ustanovenia§ 150 ods. 1

O.s.p. ani aktuálneho § 257 CSP presne tak, ako to podrobne rozpísal intervenient vo svojom vyjadrení
k odvolaniu (viď odsek 6 tohto rozhodnutia).

22) V predmetnej veci odvolací súd nezhliadol také dôvody hodné osobitného zreteľa, ku ktorým
je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. K zdôrazňovanej

výnimočnosti použitia § 150 ods. 1 O.s.p. či § 257 CSP odvolací súd navyše uvádza, že rozhodnutie
o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p., či § 257 CSP by mohlo v značnej miere
zasiahnuť do majetkových pomerov intervenienta, ktorý by si musel trovy svojho konania znášať sám
aj napriek úspechu v spore, čím by mohlo dôjsť porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

23) S poukazom na uvedené správne súd prvej inštancie zaviazal žalobcu k povinnosti nahradiť
intervenientovi na strane žalovanej trovy konania, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku
za odvolanie proti rozsudku v sume 1.236,50 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 8.721,50 eur,
ako účelne vynaložených nákladov spojených s realizáciou jednotlivých úkonov právnej služby zástupcu

intervenienta.

24) Žalobca v podanom odvolaní nenamietal výšku súdom priznaných trov, ani jednotlivé úkony právnej
služby, za ktoré bola odmena priznaná, preto odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania,
nemal dôvod a ani oprávnenie výšku týchto trov, určených súdom prvej inštancie, preskúmavať (§ 379,

380 ods. 1 CSP).

25) Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správne.

26) O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nárok na náhradu trov konania
patrí žalovanej a intervenientovi na jej strane. Preto odvolací súd vyslovil, že žalovaná a intervenient
majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov.

27) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2,
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).