Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 23, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoPr/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715216722
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5715216722.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Jána Burika, v právnej veci žalobkyne:
Q. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., V. R. XX/X, proti žalovanému: Obec Turčianske Jaseno, 038
02 Turčianske Jaseno 24, IČO: 00 316 679, právne zastúpený JUDr. Tomášom Zbojom, advokát, so
sídlom v E., P. č.X, v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 5Cpr/10/2015-58 zo dňa 21.4.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobkyne zamietol. O trovách konania rozhodne
samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 42 Zákonníka práce, § 3, § 5, § 17 zák. č.
596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a vykonané dokazovanie, na základe
ktorého dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:
V konaní bolo nesporne preukázané a zistené, že účastníci konania uzavreli pracovnú zmluvu dňa
1.10.2013 s tým, že navrhovateľke vznikol pracovný pomer na pozíciu riaditeľky materskej škôlky s

dňom nástupu do práce od 1.10.2013. Tento pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do 30.6.2014.
Dňa 22.5.2014 bola uzavretá dohoda o poskytnutí neplateného voľna od 1.8.2014 do 30.9.2014. Dňa
22.5.2014 bol uzavretý Dodatok č.1 k pracovnej zmluve zo dňa 1.10.2013 v zmysle ktorého bol pracovný
pomer uzavretý na dobu určitú do 30.6.2015. Následne odporca v liste zo dňa 11.9.2015 uznal dôvody
navrhovateľky, ktorá trvala na tom, že uvedený pracovný pomer je uzavretý na dobu neurčitú, teda uznal
jej dôvody s tým, že tento pracovný pomer, ktorý medzi nimi existoval bol uzavretý na dobu neurčitú.
Listom zo dňa 18.9.2015 dal odporca navrhovateľke výpoveď z pracovného pomeru, založeného na

základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.10.2013 v spojení s Dodatkom č.1 zo dňa 22.5.2014 z dôvodu, že
navrhovateľka v zmysle § 63 ods.1 písm.b/bod 2 Zákonníka práce prestala spĺňať požiadavky podľa §
42 ods.2 Zákonníka práce. Výpoveď navrhovateľka prevzala dňa 25.9.2015 a dvojmesačná výpovedná
doba jej mala uplynúť dňa 30.11.2015. Navrhovateľka oznámila odporcovi listom zo dňa 2.12.2015, že
trvá na ďalšom zamestnaní u odporcu podľa § 79 ods.1 Zákonníka práce a zároveň si od 3.12.2015
uplatnila náhradu mzdy.
Odporca na výpovedi, ktorú dal navrhovateľke listom zo dňa 18.9.2015 zotrval.

V prejednávanej veci navrhovateľka vykonávala funkciu riaditeľky materskej škôlky na základe zmluvy
zo dňa 1.10.2013, pričom vzniku tohto pracovného pomeru nepredchádzalo výberové konanie, teda
navrhovateľka sa žiadneho výberového konania nezúčastnila, i keď v predchádzajúcom období
vykonávala funkciu riaditeľky materskej škôlky, teda pozíciu štatutárneho orgánu na základe výberovéhokonania. Z uvedeného je zrejmé, že s touto skutočnosťou navrhovateľka bola uzrozumená, teda vedela,
že pozíciu riaditeľky materskej škôlky má vykonávať tak, že vzniku pracovného pomeru predchádza
výberové konanie na túto funkciu. V zmysle tohto nebolo poukazovanie navrhovateľky na ustanovenie

§ 17 ods.3 Zákonníka práce dôvodné Bolo nesporné, že navrhovateľka funkciu riaditeľky materskej
škôlky na základe uvedenej pracovnej zmluvy aj vykonávala a to až do 30.11.2015. Od začiatku
výkonu práce tak navrhovateľka nespĺňala predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon
dohodnutej práce, teda funkcia riaditeľky materskej škôlky bola obsadená bez zákonného predpokladu
a to bez výberového konania. Podľa názoru súdu v danom prípade vznikol faktický pracovný pomer

ako právny vzťah založený na základe neplatného právneho úkonu. Ide o uskutočnenie závislej práce
na základe neplatnej pracovnej zmluvy pričom nejde o plnohodnotný pracovný pomer ale o faktickú
závislú prácu, ktorej zákon priznáva určité právne účinky a následky. Faktický pracovný pomer vniká
pri výkone závislej práce, výkon ktorej nastal aj keď na základe neplatnej pracovnej zmluvy. Ide o
právne situácie, keď medzi účastníkmi konania nebola vôbec uzavretá pracovná zmluva alebo pracovná
zmluva neobsahovala všetky podstatné obsahové náležitosti alebo pracovná zmluva bola z iného

dôvodu v rozpore so zákonom a tým neplatná. Pracovný vzťah „založený“ neplatnou pracovnou zmluvou
nadobudol konkrétny obsah, pretože zamestnanec už vykonával prácu, za túto v danom prípade
dostával aj mzdu až do ukončenia pracovnej činnosti zamestnanca, v danom prípade do 30.11.2015,
sa na tento právny vzťah hľadí ako by to bol platný pracovný pomer so všetkými právnymi nárokmi,
ktoré vyplývajú z pracovného pomeru, založeného platnou pracovnou zmluvou. V skutočnosti nejde o

presný pojem „faktický pracovný pomer“, správnejšie právna teória nazýva stav „faktická závislá práca“,
na ktorú zákon viaže určité právne následky a účinky, ktoré sú však kvalitatívne aj kvantitatívne iné ako
v pracovnom pomere, ktorý je založený platnou pracovnou zmluvou. Ak sa teda na takomto právnom
základe zo strany zamestnanca už vykonala práca, do minulosti tieto vzťahy je potrebné vysporiadať tak,
ako by pracovná zmluva bola platná, ale do budúcnosti po ukončení prideľovania práce treba hľadieť

na pracovnú zmluvu ako na neplatnú.
V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že navrhovateľka od začiatku nesplnila zákonné podmienky
na vznik pracovného pomeru na funkciu riaditeľky materskej škôlky, preto v danom prípade vznikol
faktický pracovný pomer, ktorý sa ukončil vykonávaním reálnej činnosti.
V prípade, že by daná právna situácia bola vyhodnotená tak, že išlo o riadny pracovný pomer, z

predložených listinných dôkazov s poukazom na ustanovenie § 63 ods.1 písm.d/ bod 1 Zákonníka
práce bolo by dôvodné dať navrhovateľke výpoveď na základe tej skutočnosti, že nespĺňa predpoklady
stanovenéprávnymipredpisminavýkondohodnutejpráce.Ajvprípade,ževovýpoveditentovýpovedný
dôvod takto formulovaný, čo sa týka zákonného ustanovenia nebol, z obsahu výpovede zo dňa
18.9.2015 je zrejmé, že výpovedným dôvodom bola skutočnosť, že navrhovateľka funkciu riaditeľky

školského zariadenia vykonávala bez úspešného absolvovania výberového konania. Teda v prípade, že
by sa posudzoval vznik pracovného pomeru navrhovateľky pri zohľadnení všetkých už vymenovaných
zákonných podmienok, bolo by možné vo vzťahu k nej skončiť pracovný pomer výpoveďou v súlade s
ustanovením § 63 ods.1 písm.d/ bod 1/ Zákonníka práce tak, ako to vyplýva z obsahu výpovede danej
odporcom navrhovateľke. Výpoveď by v danom prípade nebola v rozpore s dobrými mravmi, pretože by

bola v súlade s právnym poriadkom.
Po zistení skutkového a právneho stavu vo veci samej súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu
zamietol.
O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti vo veci samej v súlade s ustanovením § 151
ods.3 O.s.p..

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa.
Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť a rozhodnúť v zmysle
návrhu žalobkyne a zároveň si uplatnila náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, ako
aj pred odvolacím súdom. Vo svojom odvolaní poukazovala na to, že okresný súd neprihliadol k

tvrdeným skutočnostiam, dospel na základe predložených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie okresného súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Okresný súd pri
svojom rozhodovaní vzal do úvahy okolnosti, ktoré sa mohli javiť, resp. boli v prospech žalovaného
a skutočnosťami, ktoré jednoznačne svedčili v prospech žalobkyne, sa nezaoberal, prípadne ich
marginalizoval z nepresvedčivých dôvodov. Dôsledne sa nezaoberal jej tvrdeniami, dôkazy hodnotil v

rozporesozásadouvoľnéhohodnoteniadôkazov,dospelknesprávnymskutkovýmzisteniamavýsledne
tak rozhodol v jej neprospech. V ďalšom uvádzala skutočnosti, ktoré prezentovala pred súdom prvej
inštancie. Poukázala na porušenie jej práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces. Podľa
jej názoru súd neurobil vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy nehodnotil jednotlivo a vich vzájomnej súvislosti a na základe toho potom dospel k nelogickým a k nepresvedčivým záverom o
skutkovom stave veci.

3. K odvolaniu žalobkyne proti rozsudku prvej inštancie podal písomné vyjadrenie žalovaný
prostredníctvom právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške špecifikovanej v písomnom
podaní vyjadrenia. Vo svojom vyjadrení uviedol, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom
rozsahu stotožňuje. Odvolanie žalobkyne považuje za nedôvodné, okresný súd urobil dokazovanie

v potrebnom rozsahu a žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie zo strany účastníkov konania neboli
realizované.

4. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a

doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných
procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č.
161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri
svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP)
s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

6. Podmienky prípustnosti a zároveň dôvodnosti odvolania odvolací súd postupujúci v súlade s ust. §
470 ods. 1 CSP (už podľa tohto zákona, ktorý nadobudol účinnosť až po začatí odvolacieho konania)
posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení

Občianskeho súdneho poriadku. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva zo základných princípov
CSP a to z princípu spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré
začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1,2 CSP) a z princípu ústavne
konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými

vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,

vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie okresného súdu zodpovedá
zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právnepredpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

11. S rozhodnutím okresného súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací
súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej
neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé
inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal
so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj

v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

12. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

13. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa od začiatku nespĺňala
zákonné podmienky na vznik pracovného pomeru na funkciu riaditeľky materskej škôlky, preto v danom

prípade vznikol pracovný pomer, ktorý sa ukončil vykonávaním reálnej činnosti. Výpoveď z pracovného
pomeru v danom prípade nebola v rozpore s dobrými mravmi, bola v súlade s právnymi predpismi
Slovenskej republiky.

14. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii

odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny.

15. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súdu prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalovaného, a
preto odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie o odvolaní: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)