Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 21, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/249/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711209654
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6711209654.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senát zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej ako členov senátu, v
právnej veci navrhovateľa C.. L. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. R. X. XX, XXX XX Y., adresa pre
doručovanie písomností J. M. XX, XXX XX K., zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Petríkom, so
sídlom Komenského 14419/18D, 974 01 Banská Bystrica, proti manželke C.. Z. M., nar. XX. XX. XXXX,
bytom J. M. XX, XXX XX K., zastúpenej advokátom PhD. Mgr. Petrom Rosputinským, PhD., so sídlom
Kukučínova 18, 974 01 Banská Bystrica, za účasti maloletého dieťaťa E. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom u
matky C.. Z. M., zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, ako kolíznym opatrovníkom,

v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na
čas po rozvode o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/118/2011-216
z 08. 12. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie (okrem výroku o rozvode manželstva) potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo navrhovateľa a jeho manželky C..
Z. M., rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému E. na čas po rozvode
tak, že návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol a
maloletého zveril do osobnej starostlivosti C.. Z. M. (matky) a navrhovateľovi (otcovi) uložil povinnosť

prispievať na výživu maloletého E. výživným vo výške 135,- Eur, z ktorých 35,- Eur je určených na
tvorbu úspor. Styk otca s maloletým bez prítomnosti matky určil na každý párny týždeň od štvrtku
18.00 hodiny do nedele do 18.00 hodiny a každý nepárny týždeň od stredy 18.00 hodiny do štvrtku
18.00 hodiny, okrem veľkonočných sviatkov, vianočných sviatkov a jarných prázdnin v termíne pre
Banskobystrický samosprávny kraj a letných prázdnin, kedy vymedzil čas styku osobitným spôsobom:
počas Veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od Veľkonočného štvrtku od 16.00 hodiny
do Veľkonočného pondelka do 16.00 hodiny; počas Vianočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok

cez Vianočné sviatky od 25. 12. od 09.00 hodiny do 30. 12. do 16.00 hodiny; každý párny kalendárny
rok cez Vianočné sviatky odo dňa 24. 12. od 09.00 hodiny do 16.00 hodiny a dňa 30. 12. od 16.00
hodiny do 06. 01. do 16.00 hodiny; počas jarných prázdnin v termíne pre Banskobystrický samosprávny
kraj vyhlásený Ministerstvo školstva Slovenskej republiky každý nepárny kalendárny rok od soboty od
09.00 hodiny do nasledujúcej soboty do 16.00 hodiny; počas letných prázdnin každý rok od 16. 07. od
16.00 hod. do 31. 07. do 16.00 hodiny a od 16. 08. od 16.00 hodiny do 31. 08. do 16.00 hodiny. Matke
dieťaťa uložil povinnosť v určený deň maloletého v mieste jej bydliska otcovi odovzdať a otcovi v určený

deň maloletého vrátiť dieťa matke v mieste jej bydliska. Právo na náhradu trov konania žiadnemu z
účastníkov nepriznal.
1.1 Súd prvej inštancie konštatoval, že manželstvo účastníkov si neplní žiadnu z funkcií, keďže manželia
prerušili spolužitie už 01. 01. 2010. Za dôkaz o rozvrate manželstva a nemožnosti obnovenia spolužitiamanželov považoval, že navrhovateľ ešte počas manželstva nadviazal známosť s inou ženou, s ktorou
splodilmaloletéhosynaU.M..Prirozhodovaníoúpravevýkonurodičovskýchprávapovinnostíprihliadol
na právoplatný rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12P/14/2010 zo 14. 10. 2014, potvrdený

rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoP/93/2014 z 21. 07. 2015, ktorým bol
maloletý E. zverený do osobnej starostlivosti matky. Súd prvej inštancie si osvojil závery súdov z konania
vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 12P/14/2010 o tom, z akého dôvodu nie je vhodná
striedavá osobná starostlivosť o maloletého E. a zdôraznil, že zo štyroch podmienok, ktoré musia byť
splnené súčasne, aby striedavá osobná starostlivosť o dieťa bola nariadená, nie sú splnené podmienky

dve. I keď sú obaja rodičia spôsobilí vychovávať dieťa a obaja majú záujem o osobnú starostlivosť o
dieťa súd nezistil, že striedavá osobná starostlivosť o dieťa je v záujme maloletého a že takto budú
jeho potreby zaistené lepšie. Zvereniu maloletého do striedavej osobnej starostlivosti bráni absencia
vzájomnej komunikácie rodičov na určitej požadovanej spoločensky akceptovateľnej úrovni ohľadne
výchovy maloletého. Vzťah rodičov maloletého označil súd za negatívny a takto vzťahy rodičov vníma aj
maloletý E., ktorý pred kolíznym opatrovníkom poukázal na osočovanie matky otcom a vyjadril názor, že

už nechce viac chodiť na súd ani na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny alebo byť znova vyšetrovaný
znalcom. Názor maloletého, že nechce nič meniť na vzťahoch a úprave styku určeného rozhodnutím
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12P/14/2010 súd prvej inštancie rešpektoval považujúc ho za významný
prerozhodnutievoveciapretoaninávrhunavrhovateľananariadenieďalšiehoznaleckéhodokazovania
za účelom zistenia, či je možná alebo vhodnejšia striedavá osobná starostlivosť o dieťa, nevyhovel.

1.2 Úpravu styku otca s maloletým určil rovnakým spôsobom ako Okresný súd Zvolen v konaní sp.
zn. 12P/14/2010. Úprava styku zohľadňuje aj rozhodnutie Okresného súdu Zvolen vo veci sp. zn.
18P/22/2014 o úprave styku navrhovateľa so synom maloletým U. M. a umožňuje, aby sa bratia stretli
a utužovali súrodenecké vzťahy.
1.3 Výšku výživného rovnako určil v zhode s rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12P/14/2010

z dôvodu, že otec maloletého ani odlišný spôsob úpravy jeho vyživovacej povinnosti nežiadal. Nebola
preukázaná ani zmena pomerov na zmenu rozhodnutia od poslednej úpravy výživného. Maloletý je v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie žiakom základnej školy bez neobvyklých, zvýšených nákladov
na jeho výchovu. Súd vzal do úvahy, že okrem výživného poskytuje otec maloletému aj iné plnenia a to
platí mu poistku, založil mu stavebné sporenie a s maloletým sa osobne stýka v širokom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie navrhovateľ vo všetkých výrokoch, okrem výroku
o rozvode manželstva. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. b), c), d), e) a f) zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok ku dňu 01. 07. 2016 zrušený. Odvolacie dôvody konkretizoval s tvrdením, že súd prvej

inštancieneúplnezistilskutkovýstavanazákladevykonanýchdôkazovdospelknesprávnymskutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, nakoľko sú tu ešte ďalšie dôkazy a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa názoru
navrhovateľa nereaguje na niektoré závery vykonaného dokazovania, jeho odôvodnenie je rozporné
a nepreskúmateľné, nedávajúce odpoveď na otázky, prečo na niektoré zistené skutočnosti nevzal súd

zreteľ a prečo z niektorých skutočností skoro až nekriticky vychádza. Rozpory z výsledkov dokazovania
nebolo možné odstrániť z dôvodu, že súd navrhovateľom navrhnutý dôkaz nevykonal. V konaní bolo
preukázané, že obaja rodičia majú vytvorené podmienky pre osobnú starostlivosť o maloletého E. a
sú schopní osobnú starostlivosť maloletému poskytnúť ako aj skutočnosť, že maloletý má k obidvom
rodičom vytvorený pozitívny citový vzťah. Súd prvej inštancie účelovo interpretoval matkou predkladanú

SMS komunikáciu medzi rodičmi a navrhovateľa vykreslil tendenčne. Nezohľadnil, že niektoré ním
odoslané správy súdom označené ako nevhodné boli vyprovokované správaním matky a neprihliadol
na vecnú komunikáciu rodičov ohľadne maloletého dieťaťa. Hoci už v priebehu konania navrhovateľ
namietal správu kolízneho opatrovníka o názoroch maloletého na jeho zverenie do osobnej starostlivosti
niektorého z rodiča alebo striedavej osobnej starostlivosti, ktorú súd „postavil" nad závery súdneho

znalca, odmietol súd nariadiť vo veci znalecké dokazovanie za účelom posúdenia vhodnosti striedavej
osobnej starostlivosti o maloletého napriek tomu, že zo žiadneho záznamu obrazového alebo zvukového
nie je možné skontrolovať priebeh rozhovoru kolízneho opatrovníka s maloletým a tvrdenia kolízneho
opatrovníka o výsledkoch pohovoru. Súd prvej inštancie postavil svoje rozhodnutie na závere, že
od rozhodnutia vo vzťahu k maloletému v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn.

12P/14/2010 nedošlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv
a povinností k maloletému E., ale dôkaz, ktorým chcel navrhovateľ preukázať zmenu pomerov, súd
nepripustil. Súdom prvej inštancie konštatované nedostatky v komunikácii rodičov ohľadom výchovy
maloletého preukázané a zistené neboli. Naopak, znaleckým dokazovaním bola preukázaná potrebastriedavej osobnej starostlivosti pre zdravý vývoj maloletého aj spôsobilosť navrhovateľa poskytnúť
synovi potrebnú starostlivosť. Okresný súd Zvolen aj v konaní sp. zn. 18P/22/2014 týkajúceho sa
maloletého U. M. konštatoval potrebu budovania vzťahov otca s maloletým Richardom.

X.X Nesprávne sú závery súdu prvej inštancie ohľadne rozsahu upraveného styku otca s maloletým.
Tvrdenie súdu, že v priebehu dvoch týždňov sa môže so synom stretávať počas 6 dní nie je správne.
V zmysle úpravy styku podľa rozsudku súdu prvej inštancie bude maloletý E. zo 14 dní 4 dni u otca a
10 dní u matky. Ústavný súd Českej republiky v náleze z 30. mája 2014 sp. zn. I. ÚS 1506/13 uviedol,
že absencia komunikácie medzi rodičmi nemôže byť bez ďalšieho dôvodom obmedzenia práv jedného

z rodičov tým, že dieťa je zverené do starostlivosti len jedného z rodičov.

3. Na odvolanie navrhovateľa reagovala matka maloletého s návrhom, aby odvolací súd potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností
k maloletému je zhodné s rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 12P/14/2010-507 zo 14. 10. 2014.
Od rozhodnutia týmto rozsudkom potvrdeným odvolacím súdom nedošlo k žiadnej zmene pomerov

odôvodňujúcich zmenu rozhodnutia vo vzťahu k maloletému E.. Maloletý E. vyjadril svoj názor pred
kolíznym opatrovníkom zo 16. 11. 2015 tak, že mu súčasný režim styku s rodičmi vyhovuje a zároveň
uvedomujúc si už neprijateľnosť spôsobu komunikácie navrhovateľa s jeho matkou uviedol, že ho trápi,
keď otec na matku nadáva. Nie je pravdivé tvrdenie otca, že maloletý zmenil svoje stanovisko a súd
svoje závery o vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti až po pohovore kolízneho opatrovníka s

maloletým v novembri 2015. V priebehu konania vo veci sp. zn. 12P/14/2010 i rozvodového konania
bol viacerými dôkazmi zisťovaný záujem maloletého dieťaťa na jeho zverení do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov a v otázke styku rodičov s ním je prirodzené, že po dobu 5 rokov, od kedy spory o
dieťa rodičia vedú, maloleté dieťa vzhľadom na svoj vývoj vie presnejšie a zrozumiteľnejšie formulovať
svoje predstavy a názory a jeho vyjadrenia vo veku 7 rokov a 11 rokov sa môžu líšiť. Obsah správy

kolízneho opatrovníka zo 16. 11. 2015 nie je osamoteným tvrdením kolízneho opatrovníka ako to
podsúva navrhovateľ v odvolaní, ale ďalším z radu dôkazov preukazujúcich správnosť a vhodnosť
zverenia maloletého E. do osobnej starostlivosti matky. Rozhodnutie súdu je v súlade s názorom
maloletého E. vyjadreného vo veku, v ktorom už chápe podstatu súdneho konania a vie zrozumiteľne
a jasne vysloviť svoj názor, na ktorý musí súd prihliadnuť. Vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania

by predstavovalo nielen mrhanie finančnými prostriedkami a časom, ale by zbytočne znovu zaťažovalo
maloletého E.. Aj na samotný rozsah styku maloletého s otcom je potrebné prihliadať z pohľadu
maloletého E., ktorý výslovne uviedol, že si neželá nielen striedavú osobnú starostlivosť, ale ani zmenu
súčasného režimu spôsobom posunov dní, či iných modifikácií. Za nepravdivé označila tvrdenie otca, že
v dôsledku komunikácie rodičov nedošlo k žiadnym problémom ohľadom starostlivosti o maloletého E..

NálezÚstavnéhosúduČeskejrepublikysp.zn.I.ÚS1506/13z30.mája2014niejenaprejednávanúvec
aplikovateľný z dôvodu, že podľa uvedeného nálezu len absencia komunikácie medzi rodičmi nemôže
byť bez ďalšieho dôvodom obmedzenia práv jedného z rodičov tým, že dieťa je zverené do starostlivosti
len jedného z nich, pretože v tomto súdnom konaní boli preukázané viaceré dôvody, ktoré spolu s
absenciou komunikácie medzi rodičmi odôvodňujú výroky rozsudku súdu prvej inštancie.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril len tak, že navrhuje potvrdiť rozsudok súdu
prvej inštancie.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na

konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C. m. p.") v § 1 ustanovuje, ktoré
veci sa prejednávajú a rozhodujú podľa Civilného mimosporového poriadku. Takýmto konaním je aj

konanie o rozvod manželstva (§ 92 C. m. p.) a konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých (§ 111
a nasledujúce C. m. p.), ktoré konania sú zo zákona v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o
rodine spojené. Konanie o rozvod manželstva nadobudlo právoplatnosť 10. februára 2016. Odvolanie
navrhovateľa smerovalo len proti tým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými upravil výkon
rodičovských práv a povinností k maloletému E. na čas po rozvode. Odvolací súd prejednal vec v tomto

rozsahu v súlade s § 65, § 66 a § 67 C. m. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 C. s. p. (ktorý podľa § 2 ods. 1 C. m. p. bolo potrebné aplikovať) z dôvodu, že účastníci konania v
odvolacom konaní nové skutkové tvrdenia neuviedli a nové dôkazné návrhy nepredložili a skutkový stavzistený súdom prvej inštancie považuje odvolací súd za správny a postačujúci aj pre účely odvolacieho
konania.

7. Súbežne s konaním o rozvod manželstva, ktoré začalo 01. 07. 2011 prebiehalo na Okresnom súde
Zvolen aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému E. na čas pred
rozvodom pod sp. zn. 12P/14/2010, v ktorom Okresný súd Zvolen vykonával dôkazy za účelom zistenia,
či je v záujme maloletého E., aby bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov
a či budú lepšie zaistené striedavou osobnou starostlivosťou jeho potreby. Na žiadosť rodičov, aby

duplicitne neboli vykonávané rovnaké dôkazy aj v konaní o rozvod manželstva ako v konaní sp. zn.
12P/14/2010, prerušil súd prvej inštancie uznesením č. k. 8C/118/2011-94 z 22. mája 2012 konanie o
rozvod manželstva do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp.
zn. 12P/14/2010. Konanie sp. zn. 12P/14/2010 bolo skončené rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.
k. 12P/14/2010-507 zo 14. 10. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
13CoP/93/2014-570 z 21. 07. 2015 tak, že maloletý E. M. bol zverený do osobnej starostlivosti matky.

Otcovi bolo uložené prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 135,- Eur mesačne (35,- Eur
určených na tvorbu úspor) a styk otca s maloletým bol upravený totožným spôsobom ako v konaní o
rozvodmanželstva.Súdprvejinštancierozhodujúciorozvodemanželstvaprevzalvplnomrozsahuvýrok
právoplatného rozsudku sp. zn. 12P/14/2010 v rozsahu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností.
Rozsudok č. k. 12P/14/2010-507 nadobudol právoplatnosť 10. augusta 2015. Správny je záver súdu

prvej inštancie, že v zmysle § 26 Zákona o rodine a § 78 ods. 1 Zákona o rodine musel skúmať,
či od posledného rozhodnutia rozsudkom 12P/14/2010-507 z 14. 10. 2014 potvrdeného rozhodnutím
odvolacieho súdu došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o zverení
maloletého do osobnej starostlivosti matky a výške výživného.

8. Zo spisu súdu prvej inštancie je zistiteľné, že v období od 10. augusta 2015 (deň právoplatnosti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12P/14/2010-507) do rozhodnutia súdu prvej inštancie
napadnutým rozsudkom 08. 12. 2015 sa udiali tieto udalosti:
- na žiadosť otca bol maloletý E. dňa 02. 10. 2015 psychologicky vyšetrený u klinickej psychologičky
U.. M. X. vo K. za účelom posúdenia aktuálneho psychického stavu dieťaťa so zameraním na vhodnosť

striedavej starostlivosti zo strany otca. Vyšetrenie trvalo spolu dve hodiny, jedna hodina samostatná
a jedna hodina interaktívna s bratom U. M., nar. XX. P. XXXX. Obe deti pred psychologičkou vyjadrili
túžbu stráviť spolu viac času z dôvodu, že sa majú radi a sú smutní, keď sa minú pobytom u otca.
Pred psychologičkou Mgr. M. X. popísal maloletý E. nielen aktuálnu rodinnú situáciu, ale aj svoje pocity,
ktoré pri riešení otázky jeho zverenia do starostlivosti niektorého z rodičov alebo striedavej starostlivosti

oboch rodičov prežíva. V psychologickej správe je uvedené, že maloletý E. má rád obidvoch rodičov,
chce tráviť čas s oboma rodičmi, ale je vyčerpaný a bezmocný z ich hádok a konfliktov. Niekedy pociťuje
bremeno voľby medzi rodičmi, ktoré na neho naložia, keď povedia, nech sa rozhodne on sám, ale vie, že
sa vždy bude jeden z rodičov cítiť ukrivdený. Vyjadril túžbu, aby rodičia normálne fungovali, navzájom si
neubližovali a nemali pripomienky jeden k druhému pred ním. Pred psychologičkou vyslovene uviedol,

že už nechce byť psychologicky vyšetrovaný ani predvolávaný na súd alebo na sociálne oddelenie,
- na pojednávaní dňa 13. 10. 2015 kolízny opatrovník maloletého navrhol, aby vzhľadom na odstup
času od vyšetrení znalcom v konaní sp. zn. 12P/14/2010 ako aj vzhľadom na rozsudok Okresného súdu
Zvolen v konaní 12P/14/2010, ktorým už boli upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletému,
bolo dieťa vypočuté. Maloletý E. bol vypočutý v domácom prostredí bez prítomnosti matky kolíznym

opatrovníkom. Výsledok pohovoru je popísaný v správe kolízneho opatrovníka zo 16. 11. 2015 tak, že
maloletý vyjadril názor, aby úprava rodičovských práv a povinností uskutočnená rozsudkom Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 12P/14/2010 zostala zachovaná. Zotrval na ňom aj po oboznámení s návrhom otca
na úpravu styku tak, aby s maloletým sa mohol stretávať každý párny týždeň od stredy 18.00 hod. do
nedele 18.00 hod. a v nepárny týždeň by sa nestretávali z dôvodu, že ak by sa styk z nepárneho týždňa

presunul na párny týždeň, jeden celý týždeň by s otcom nebol. Striedavú osobnú starostlivosť oboch
rodičov formou týždennej starostlivosti u matky a u otca odmietol,
- dňa 04. 11. 2015 rozhodol Okresný súd Zvolen v konaní sp. zn. 18P/22/2014 o úprave styku otca C..
L. M. so synom maloletým U. M., nar. XX. XX. XXXX (dieťa pochádzajúce zo vzťahu s C. M., zverené
do osobnej starostlivosti matky C. M. rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 8P/9/2012-40 z 05.

06. 2012) na každý párny týždeň od štvrtku 18.00 hod. do nedele 18.00 hod. a každý nepárny týždeň od
utorku 18.00 hod. do štvrtku 18.00 hod. s výnimkou osobitnej úpravy počas veľkonočných a vianočných
sviatkov a jarných a letných prázdnin. Úprava styku otca s maloletým U. M. počas jarných a letných
prázdnin sa do značnej miery prekrýva s úpravou styku s maloletým E. v tomto období napadnutýmrozsudkom. Okresný súd Zvolen rozsudkom č. k. 18P/22/2014 zamietol návrh otca na striedavú osobnú
starostlivosť o maloletého U. M. aj z dôvodu nevhodnej komunikácie medzi rodičmi maloletého U.
vyúsťujúcej do vulgárností až agresie a potreby riešenia ich vzťahov prostredníctvom polície a tento

stav vyžadoval až zásah zo strany súdu formou uloženia povinnosti rodičom maloletého U. podrobiť
sa výchovnému opatreniu - odbornému poradenstvu za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie pri
starostlivosti o maloletého U.. Súd v rozsudku sp. zn. 18P/22/2014 zdôraznil, že styk otca C.. X M. s
maloletým U. upravoval tak, aby sa mohol stýkať s bratom maloletým E. M.. Rozhodnutie bolo (až na
nepodstatnú výnimku) potvrdené odvolacím súdom pod sp. zn. 14CoP/34/2016.

9. Podľa § 24 ods. 1, 2 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia

spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd
môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak
budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

10. Rodičia sa podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, ak sa
rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom
v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

11. Zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo ich dohodu o výkone
rodičovských práv a povinností pripúšťa § 26 Zákona o rodine, v prípade ak sa zmenia pomery.

12. Odvolací súd už v bode 7 odôvodenia tohto rozhodnutia uviedol, že v prvom rade musel súd prvej

inštancie skúmať, či od rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému Richardovi
rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12P/14/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 13CoP/93/2014 došlo k takej zmene pomerov, že by po štyroch mesiacoch
bolo potrebné zmeniť rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Účastníci ani v
konaní pred súdom prvej inštancie žiadnu takúto zmenu pomerov netvrdili. Prednesy navrhovateľa

v prvoinštančnom konaní aj v odvolacom konaní vlastne spochybňujú rozhodnutie Okresného súdu
Zvolen v konaní 12P/14/2010 vo výroku o zverení maloletého E. do osobnej starostlivosti matky, ktorého
správnosť nie je oprávnený preskúmavať súd rovnakej inštancie ani odvolací súd v inom konaní, len
odvolací súd v rámci inštančného postupu, čo sa aj stalo v konaní vedenom na Krajskom súde v
Banskej Bystrici pod sp. zn. 13CoP/93/2014. Za takto zisteného skutkového stavu správne súd prvej

inštancie, pred ktorým nebola zistená žiadna zmena pomerov odôvodňujúca zmenu rozhodnutia o
výkone rodičovských práv a povinností, vychádzal z rozhodnutia Okresného súdu Zvolen sp. zn.
12P/14/2010aprihliadollennanovéskutočnosti,ktorénastaliporozhodnutívovecisp.zn.12P/14/2010.
Týmito novými skutočnosťami sú vyjadrenia maloletého E. k otázke jeho zverenia do starostlivosti
niektoréhoaleboobochrodičovpredklinickoupsychologičkouU..M.X.dňa02.10.2015apredkolíznym

opatrovníkom dňa 16. 11. 2015.

13. Konanie pred súdom prvej inštancie prebiehalo za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, ktorý v § 100 ods. 3 ukladal súdu v konaniach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, ktoré je
schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor prihliadnuť na názor

dieťaťa a jedným zo spôsobom zisťovania názoru dieťaťa bol aj pohovor maloletého prostredníctvom
príslušného orgánu sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately. Odvolací súd nepovažuje za
dôvodné námietky navrhovateľa vznesené proti správe o prešetrení pomerov a vykonaní pohovoru s
maloletým predloženej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen z dôvodu, že táto správa nie
je v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi, naopak, kontinuálne nadväzuje na otcom predložený

výsledok vyšetrenia maloletého Richarda pred klinickou psychologičkou Mgr. M. X. dňa 02. 10. 2015. Z
oboch listín vyplýva, že maloletý E. je už unavený z konfliktu rodičov a je rád, že súdy prijali rozhodnutie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré mu vyhovuje. V správe kolízneho opatrovníka sa
neuvádza ako tvrdí navrhovateľ v odvolaní nič také, že by maloletý E. bol vystrašený a vyjadroval sa predsúdom inak ako to sudkyňa do zápisnice napísala. O možných konfliktoch vo svojej výpovedi vypovedal
maloletý E. len pred psychologičkou U.. M. X. a odôvodňoval ich tým, že sa cítil pod tlakom vypovedať
niečo, čo sa od neho očakáva. Výpovede uskutočnil v rôznych situáciách a pred rôznymi úradmi.

14. Klinická psychologička U.. M. X. hodnotila maloletého E. ako vyspelého a bystrého pozorovateľa so
silnou racionálnou zložkou, ktorého slovná zásoba a presnosť formulácií hovoreného je nadpriemerná.
Nazákladevyjadreniapsychologičkypovažujeodvolacísúdzapreukázané,žemaloletýE.jedieťa,ktoré
je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor a jeho názoru

podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine má byť venovaná náležitá pozornosť. Súhrnne vzaté to znamená,
že ak skutkový stav ustálený súdom prvej inštancie, ktorý až do rozhodnutia odvolacieho súdu zostal
nezmenený(žemaloletýjevosobnejstarostlivostimatkynazákladerozhodnutiasúduastýkasasotcom
v súlade s rozhodnutím súdu) zodpovedá výsledkom dokazovania a je v súlade s vôľou maloletého,
zistený skutkový stav podriadil súd prvej inštancie pod správne zákonné ustanovenia, vo veci konal a
rozhodol v súlade s vtedy platnými a účinnými procesnoprávnymi predpismi, bolo potrebné rozhodnutie

súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdiť. Súd prvej inštancie
nepochybil, keď nenariadil na návrh navrhovateľa ďalšie znalecké dokazovanie za účelom skúmania, či
je striedavá osobná starostlivosť o maloletého vhodnejším riešením ako zverenie maloletého do osobnej
starostlivosti matky, pretože táto otázka už bola vyriešená rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn.
12P/14/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 10. augusta 2015 a do rozhodnutia súdu prvej inštancie

v rozvodom konaní 08. 12. 2015 k žiadnej zmene pomerov v zmysle § 26 Zákona o rodine nedošlo.
Zmena pomerov nebola preukázaná ani do rozhodnutia odvolacieho súdu v tomto konaní.

15.Rovnakotoplatíajvovzťahukrozhodnutiusúduprvejinštancieoúpravestykuarozsahuvyživovacej
povinnosti otca k maloletému. Súdom prvej inštancie upravený styk sa realizuje, konkrétna zmena

navrhovaná nebola. Maloletému dieťaťu rozsah a forma úpravy styku podľa jeho vyjadrenia pred
kolíznym opatrovníkom ešte v novembri 2015 vyhovuje. Pred rozhodnutím o vyživovacej povinnosti otca
si obstaral súd prvej inštancie kópiu daňového priznania otca za rok 2014, z ktorého zistil, že základ dane
bol určený sumou 6 824,26 Eur, čo potvrdzuje, že otec je výkonný živnostník a je schopný si obstarať
príjem za účelom plnenia si vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletému E.. Matka maloletého je tiež

samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za
rok 2014 vykázala základ dane 15 020,91 Eur. Vo vzťahu k určenej výške výživného otec v odvolaní
žiadne námietky nevzniesol.

16. Podľa § 57 C. m. p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje

súd len na návrh.

17.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdnerozhodovalzdôvodu,ženávrhnauloženiepovinnosti
nahradiť trovy odvolacieho konania podaný nebol.
18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť

o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2

C.m.p.).