Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 30, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoP/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315210109
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8315210109.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu

JUDr.MonikyJuskovejaJUDr.GabrielyKlenkovej,PhD.,vovecistarostlivostisúduomaloletúN.U.,nar.
XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Humenné, dieťa rodičov O.. H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX a otca L.. O. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z., X.. mája XXX/XX, zastúpený JUDr. Martou Maruniakovou, advokátkou, Sovietských hrdinov
200/33, Svidník, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného
súdu Humenné, č.k. 10P/228/2015-112 zo dňa 17.02.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd návrh zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania.
Prvoinštančný súd tak rozhodol o návrhu matky maloletého dieťaťa, ktorá žiadala zvýšenie výživného na
maloletú N. U., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 150 eur mesačne na sumu 280 eur mesačne od 01.08.2015.
Uviedla, že došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa, pretože od 18.11.2013 platí plnoletej dcére
výživné 180,- eur mesačne. Maloletá N. má zvýšené výdavky na ošatenie, pretože narástla o 20cm, má
zvýšené výdavky na stravu, cestovné a na školské pomôcky. Trpí dyskalkuliou, kde potrebuje špeciálne
učebné pomôcky, má zdravotné problémy, s čím ma matka zvýšené výdavky na zabezpečenie liekov. V

budúcnosti bude potrebovať strojček na zuby, čo tiež bude stáť nemalú finančnú čiastku.
Prvoinštančný súd zistil, že naposledy bolo zvýšené výživné na mal. N. rozsudkom Okresného súdu
Humenné č.k. 19P/4/2013 zo dňa 19.03.2013 na sumu 150 eur mesačne, pričom na takto zvýšenom
výživnom sa rodičia dohodli. V tom čase príjem matky v roku 2012 predstavoval 450,40 eur mesačne
a príjem otca bol uvedený vo výške 70 eur. Otec maloletej mal v tom čase pracovať v centre voľného
času. Iný príjem otca sa v spisovom materiály nenachádza.
Prvoinštančný súd zistil, že otec maloletej je zamestnancom Strednej odbornej školy technickej vo

Svidníku, kde pracuje od 01.12.1998.
Maloletá od posledného rozhodnutia o výživnom, kedy mala 10 rokov, je staršia, v tomto roku bude mať
14rokov,navštevujedruhýstupeňzákladnejškoly.Odposlednejúpravyvýživnéhouplynuli3roky,matka
odôvodnila podaný návrh zhoršeným zdravotným stavom dieťaťa a zvýšenými výdavkami v súvislosti
so zabezpečením vitamínov pre maloletú, nákladov na obuv a ortopedické pomôcky.
Matka dieťaťa za prvý polrok 2015 mala príjem 649,46 eur a otec za január až október 2015 mal príjem
mesačne 1.006,60 eur.

Súd zistil pri porovnaní výdavkov na živobytie otca a dcéry, ktorá študuje vysokú školu a matky a dieťaťa
(maloletej N., ktorá je účastníčkou tohto konania), že nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov na
strane maloletej, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Matka preukázala zdravotné problémy
maloletej, avšak výdavky s tým spojené nepredstavujú enormný nárast tak, aby to odôvodňovalozvýšenie výživného. K zvýšeniu výživného je možné pristúpiť v prípade nástupu maloletej na strednú
školu. Je pravdou, že otec má vyšší príjem ako matka maloletej, ale je potrebné vziať do úvahy , že
náklady na bývanie hradí sám. Matka maloletej má manžela, ktorý sa na hradení týchto nákladov matky

podieľa. Otec taktiež uhrádza všetky ostatné náklady spojené so štúdiom staršej dcéry na vysokej škole,
pričom matke bolo stanovené výživné vo výške 180 eur mesačne, takže otec sa minimálne touto sumou
podieľa na výdavkoch plnoletej dcéry. Výživné vo výške 150 eur mesačne prvoinštančný súd považoval
za primerané odôvodneným potrebám maloletej N.. Preto návrh na zvýšenie výživného zamietol.
Po právnej stránke prvoinštančný súd odôvodnil svoje rozhodnutie podľa § 26 Zákona o rodine a § 75

ods. 1 Zákona o rodine.
Výrok o trovách konania prvoinštančný súd odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm.a) O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletého dieťaťa.
Uviedla, že v čase poslednej úpravy výživného maloleté dieťa malo 10 rokov a bola žiačkou prvého
stupňa základnej školy. V súčasnej dobe navštevuje 8. ročník, má zvýšené výdavky v súvislosti so

zmenou stupňa školského vzdelania. V konaní bolo vyslovené, že k zvýšeniu výživného je možné
pristúpiť v prípade nástupu maloletej na strednú školu. V minulosti bola upozornená prvoinštančným
súdom na to, že k zvýšeniu výživnéhom môže dôjsť pri zmene pomerov, za ktorú sa považuje aj prechod
z prvého stupňa základnej školy na druhý stupeň základnej školy.

Uviedla, že na strane dieťaťa bola preukázaná podstatná zmena pomerov od posledného rozhodovania
o zvýšení výživného po stránke zdravotnej a s tým súvisiacich zvýšených finančných nákladov, tak
po stránke vyššieho fyzického veku a s tým spojeného prechodu na druhý stupeň základnej školy.
Namietala, že je síce pravdou, že otec žije sám s plnoletou dcérou a hradí si náklady sám a že s ňou v
spoločnej domácnosti žije manžel, ktorý má tiež svoje finančné povinnosti v rámci výživného pre svoje

dve deti a iné povinné finančné záväzky. Miera akou sa matka maloletej podieľa na úhradách výživného
na staršiu dcéru je vyššia než miera akou sa otec podieľa na úhradách na mladšiu dcéru. Príjem otca,
ako to uviedol prvoinštatnčný súd, nie je vo výške 1006,60 eur, ale vo výške 1027,47 eur. Preto, keďže
došlo k zmene pomerov, žiadala, aby bolo rozhodnuté o zvýšenie výživného zo strany otca na maloletú
N. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 280 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.

Kolízna opatrovníčka vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedla, že od posledného určovania výživného
uplynuli 3 roky. Došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa a to v súvislosti stým, že je žiačkou druhého
stupňa základnej školy, s čím súvisia zvýšené náklady na školské potreby a špeciálne pomôcky
z dôvodu, že dieťaťu bola diagnostikovaná vývinová porucha učenia vo forme dyskalkúlie. Dieťa

má zdravotné problémy, s čím súvisia ďalšie finančné náklady a to na ortopedickú obuv z dôvodu
odporúčania ortopéda. Dieťa potrebuje zhotoviť čeľustno-ortopedický aparát, ktorý by predbežne mal
stáť okolo 1000 eur. Je potrebné s týmto výdavkom počítať, lebo dieťa tento aparát nutne potrebuje.
Z vyšším vekom dieťaťa sa zvyšujú náklady a nároky na ošatenie, obuv, hygienické potreby, deti majú
právo aj na voľnočasové aktivity a škola zvyšuje náklady na pomôcky, výlety a podobne. Preto odporúčali

zvýšiť výživné, čo je v záujme maloletého dieťaťa.

3. Vzhľadom na to, že po podaní odvolania odvolací súd zistil, že prvoinštančný súd pri rozhodovaní
o veci neaplikoval ustanovenie § 78 Zákona o rodine, ktoré považuje odvolací súd za zásadné pre
rozhodovanie o veci, vyzval účastníkov konania na vyjadrenie k odlišnému právnemu posúdeniu veci v

zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine.

Otec maloletého dieťaťa uviedol, že prvoinštančný súd citované zákonné ustanovenie v napadnutom
rozsudku aplikoval, aj keď ho explicitne neuviedol.

Matka maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení uviedla, že podľa jej názoru tohto zákonné ustanovenie
nebolo v priebehu konania použité, pretože aj napriek preukázanej zmene pomerov na tie neprihliadal
a jednostranne navýšil výdavky otca o imaginárnu sumu vo výške 180 eur mesačne navyše s
odôvodnením, že otec maloletej N. ma vyšší príjem, ale všetky náklady si hradí sám a matka maloletého
dieťaťa sa o náklady podieľa s manželom. Aj napriek tomu, že došlo k zmene pomerov, prvoinštančný

súd nezohľadnil, že jej manžel má taktiež finančné povinnosti voči svojim dvom študujúcim deťom a k
zmene pomerov na strane maloletej N. došlo. Poukázala na to, že v minulosti príjem otca nebol náležite
zistený, pričom doplnila svoje informácie odvolaciemu súdu o ďalšie náklady v súvislosti so zdravotnýmstavom maloletého dieťaťa, ktoré absolvovalo gynekologické vyšetrenie a musí absolvovať kúpeľnú
liečbu v Slovenských liečebných kúpeľoch v Turčianskych Tepliciach.

4. Počnúc dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.
Podľa § 395 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 395 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 2 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Civilný mimosporový poriadok priamo odkazuje v niektorých ustanoveniach na Civilný sporový poriadok.

Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť dňa 1.júla 2016 ako zákon č. 160/2015 Z.z. V ustanovení
§ 473 Civilného sporového poriadku bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov
Občiansky súdny poriadok. Preto odvolací súd na procesný postup v odvolacom konaní už aplikoval
aktuálny procesný predpis vzťahujúci sa na toto mimosporové konanie.

5. Krajský súd v Prešove v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 Civilného sporového
poriadku preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl.
Civilného sporového poriadku, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 Civilného sporového poriadku
a contrario a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

Prvoinštančný súd zistil riadne skutkový stav, správne vo veci rozhodol. Právne posúdenie veci odvolací
súd postupom ešte podľa § 213 ods. 2 v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku doplnil.
Prvoinštančný súd správne aplikoval uvedený právny predpis, hoci ho v odôvodnení svojho rozhodnutia
explicitne necitoval. Rozhodnutie podľa § 387 Civilného sporového poriadku odvolací súd potvrdil.

Prvoinštančný súd správne porovnal zmenu pomerov na strane matky maloletého dieťaťa, ako aj
na strane otca maloletého dieťaťa a zistil, že od posledného rozhodnutia prvoinštančného súdu
nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky výživného pôvodne stanovenej v
rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 19P/4/2013-55 zo dňa 19.03.2013, ktoré rozhodnutie sa stalo
právoplatné dňa 02.04.2013. Je pravdou, že k zmene pomerov došlo na strane mal. N., avšak nie v

zákonom predpokladanej intenzite.

Platí podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa , je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Citované zákonné ustanovenie z hmotnoprávneho hľadiska dáva presný návod, za akých okolností
je možné zmenu výšky výživného účastníkom konania priznať. Stáva sa, že v dôsledku rôznych

okolností sa reálne podmienky odlišujú od pomerov, ktoré boli skutkovo zistené pri pôvodnom
rozhodovaní pri výške výživného. Citované zákonné ustanovenie predstavuje stav, keď je možné pri
odchýlnych podmienkach zmeniť rozsudok o stanovení výšky výživného, čo je výnimkou zo zásady
nezmeniteľnosti súdneho rozhodnutia. K zmene pomerov môže dôjsť nielen na strane účastníkov
konania zo subjektívnych dôvodov, ale aj z objektívnych dôvodov, na ktoré je potrebné prihliadnuť.

Súd musí vždy skúmať zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania a túto zmenu pomerov
vyhodnotiť objektívne. Zákon o rodine, na rozdiel od v tom čase platnej úpravy Občianskeho súdneho
poriadku, nevyžaduje podstatnú zmenu okolností, ale vyžaduje sa, aby k vydaniu nového rozhodnutia
došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je dovolené reparovať a meniť výšku
výživného pri právoplatných súdnych rozhodnutiach pre nepodstatnú zmenu pomerov, kde by bola

zmena pomerov odôvodnená len úvahou o nedostatočnosti doteraz určeného výživného.

Je potrebné tak, ako to správne vykonal aj prvoinštančný súd, prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré
by mohli byť podkladom na zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomerochúčastníkov konania. Táto závažnosť sa preukáže porovnaním tvrdených a preukázaných nových
pomerov s pôvodnými pomermi. Či tvrdená a účastníkmi konania preukazovaná zmena pomerov
dosahujezávažnejšícharakter,tedapožadovanúrelevantnúintenzituprezmenurozhodnutia,jeotázkou

právneho posúdenia veci.

Prvoinštančný súd vo svojom rozhodovaní postupoval úplne zhodne s uvedeným výkladom, aj keď
zákonné ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine explicitne v napadnutom rozsahu necitoval. Je
potrebné uviesť, že matka maloletého dieťaťa požiadala o zvýšenie výživného o maloletú N. zo sumy

150,- eur mesačne na sumu 280,- eur mesačne, ktoré zvýšené výživné žiadala určiť počnúc dňom 1.8.
2015. Uviedla stručne vo svojom návrhu, že na strane dieťaťa sa zvýšili výdavky, pretože dieťa rastie.
Ide o výdavky na stravu, ošatenie, ale aj na cestovné, školské pomôcky. Dieťa trpí dyskalkúliou a ďalšími
zdravotnými problémami, na ktoré ma zvýšené výdavky, vrátane skutočnosti, že na plnoletú dcéru je
povinná uhrádzať od 18.11.2013 výživné vo výške 180,- eur mesačne.

Pri porovnaní zmeny pomerov, ktoré nastali od posledného rozhodnutia súdu, teda od marca 2013 do
1.8.2015, kedy matka tvrdila, že zmenu pomerov je potrebné uviesť, že zmena pomerov závažnejšieho
charakteru preukázaná nebola. Je pravdou, že v čase pôvodného rozhodnutia o veci samej rodičia bez
ďalšieho preukazovania sa na pojednávaní dohodli o zvýšení výživného na maloletú N. zo sumy 30
eur na sumu 150 eur mesačne. V tom čase bol preukázaný príjem otca len 70 eur mesačne (čistého

56,70 eur), žiaden z účastníkov nenamietal skutkový stav, ktorý konštatoval prvoinštančný súd a v tom
čase matka maloletého dieťaťa mala príjem za rok 2012 sumu 450,40 eur a za rok 2013 sumu 541,78
eur mesačne. V tom čase otec maloletého dieťaťa, ako to nakoniec vyplýva zo spisu Okresného súdu
Prešov č.k. 15P/170/2013, mal príjem v roku 2012 sumu 738,36 eur a v roku 2013 sumu 733,60 eur
mesačne. Tento príjem bol preukázaný v konaní o návrhu otca na zníženie výživného na maloletú N..

V tom čase (v roku 2013 a skôr) ani jeden z rodičov netvrdil, že v súvislosti so zdravotným stavom
maloletej N. sú zvýšené výdavky, resp. že bola zistená porucha vo forme dyskalkúlie a podôb. Matka
uviedla, že táto zmena nastala až k 01.08.2015 odkedy žiadala zvýšiť výživné na sumu 280 eur, teda
o 130 eur.

Prvoinštančný súd zistil, že matka je zaviazaná prispievať na výživu staršej dcéry, ktorá žije s otcom
sumu 180 eur mesačne. Uhrádza náklady na vodu 16 eur, telefón spolu s dcérou 30 eur, stravné 300
eur, cestovné 100 eur, ošatenie 60 eur, hygienické potreby 80 eur. Okrem toho uhrádza školské potreby
maloletej N. 30 eur, za výtvarný krúžok uhrádza 11 eur, za iné aktivity 10 eur a vreckové dieťaťu dáva

20 eur. Okrem toho platí dieťaťu obedy 22 eur, ZRPŠ raz ročne 13 eur, uhrádza za notebook mesačne
splátku 31,08 eur. Žije v rodinnom dome spolu so svojim manželom, kde sa uhrádza podľa jej informácie
elektrika 16 eur mesačne.

Príjem matky zo zamestnania predstavuje 649 eur. Tento príjem matky oproti pôvodnému konaniu sa

zvýšil takmer o 108,- eur, kedy v pôvodnom konaní jej príjem bol preukázaný v roku 2013 v sume 541,78
eur.

Správne skonštatoval prvoinštančný súd, že matka maloletej N.ije v spoločnej domácnosti so svojim
manželom. Tým, že žije v spoločnej domácnosti so svojim manželom, vytvorili majetkové spoločenstvo,

v rámci ktorého sú povinní obidvaja manželia spoločne uhrádzať náklady na domácnosť. Prvoinštančný
súd správne prihliadol, že matka maloletého dieťaťa nie je jediná, ktorá je povinná podieľať sa na
nákladoch na domácnosť, ale na jej výdavkoch sa podieľa z časti aj jej manžel, hoci v tejto domácnosti
žije aj mal. N..

Otec maloletej N. má príjem tak, ako to zistil prvostupňový súd 1.006,60 eur. Námietka matky maloletého
dieťaťa, že jeho príjem je vyšší je správna, ale táto okolnosť nemá podstatný vplyv na rozhodnutie o
zvýšení výživného. Spolu s bonusom, ktorý je otcovi vyplácaný je jeho čistý príjem mesačne 1.027,47
eur. Je tiež pravdou, že oproti predchádzajúcemu obdobiu je jeho príjem vyšší takmer o 223 eur (70 eur
za vedenie krúžku v CVČ + 733,60 eur mzda), avšak práve skutočnosť, že žije v spoločnej domácnosti s

plnoletou dcérou, ktorá dostáva od matky 180 eur a vzhľadom na skutočnosť, že žije sám a sám uhrádza
všetky platby v súvislosti s vedením domácnosti, jeho výdavky sa nedelia medzi dve zárobkovočinné
osoby, ale všetky vrátane domácnosti a potrieb staršej dcéry, ak presiahnu sumu 180 eur (výživné odmatky) uhrádza sám. To odôvodňuje konštatovať pri porovnaní životnej situácie rodičov mal. N., že aj
keď príjmy rodičov sa zvýšili, nie v miere, ktorá by mala závažnejší charakter.

Otec uhrádza všetky potreby plnoletej dcéry (okrem výživného, ktoré dostáva dcéra od matky), ale aj
náklady na stravné pre seba aj pre dcéru spolu vo výške 450 eur mesačne, náklady a bývanie 195,01
eur, náklady na oblečenie sebe vo výške 30 eur a náklady dcére 40 eur, ďalej uhrádza telefón 33,31
+16,49 eur. Náklady na hygienické potreby pre otca predstavujú 10 eur mesačne, u dcéry táto položka
predstavuje 20 eur mesačne, uhrádza úver z titulu BSM vo výške 87,50 eur mesačne a školné pre staršiu

dcéru700eurročne.Dcéreuhrádzainternát50eur,cestovné30eur,školsképotrebyaaktivity30+30eur
a dcére zabezpečuje aj vreckové, aby mohla si uhradiť ďalšie výdavky, ktoré má v súvislosti so štúdiom.

Vzhľadom na tieto okolnosti správne postupoval prvoinštančný súd, keď pomery rodičov vyhodnotil ako
stabilné a nezmenené závažnejším spôsobom a ich pomery ako tie, ktoré nevykazujú podstatnú zmenu.

Vo vzťahu k maloletej N. je potrebné uviesť, že nikto nerozporuje, že dieťa rastie, že má zvýšené výdavky
a že v súvislosti so zisteniami odborných lekárov a psychológov je potrebné dieťaťu poskytnúť väčšiu
starostlivosť, a to či pri učení a zabezpečení učebných pomôcok alebo v súvislosti so zabezpečením
prostriedkovnazlepšeniejejzdravotnéhostavualebokompenzáciujejzdravotnéhostavu.Tietovýdavky
však nie sú takého charakteru, že by sa prejavili závažnejším spôsobom vo zvyšujúcich výdavkoch

matky.

Okolnosť, že dieťa v budúcnosti bude potrebovať strojček na zuby je otázkou výdavkov v budúcnosti
a zmena pomerov ešte nenastala.

Je pravdou, že k zmene pomerov závažnejšieho charakteru dochádza u maloletého dieťaťa v súvislosti
s jeho prechodom na vyšší stupeň základnej školy, prípadne na strednú školu. Musí byť však
v súvislosti s vyšším stupňom vzdelania závažnejšia zmena pomerov preukázaná. V čase, keď
rozhodoval prvoinštančný súd o pôvodnom zvýšení výživného v konaní Okresného súdu Humenné
č.k. 19P/4/2013-55 bolo stanovené výživné, kde výška je schopná pokryť potreby maloletej N. aj v

druhostupňovom štúdiu na základnej škole. V čase posledného rozhodovania súdu dieťa malo 10 a pol
roka, jej vek bol blízky veku, kedy mala nastúpiť na druhý stupeň základnej školy. Preto aj suma 150
eur mesačne už reflektovala na blížiacu sa zmenu pomerov. Preto nie je zásadným pravidlom, že výška
výživného sa k tomuto momentu vždy mení.

Preto správne postupoval prvoinštančý súd, keď návrh matky na zvýšenie výživného v celom rozsahu
zamietol. Nebola preukázaná závažnejšia zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného od
01.08.2015.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.