Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Emília Zimová

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/931/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114206100
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114206100.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň Mgr.

Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa: A. S. W., s.r.o., so sídlom
O., V. 5, IČO 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: Y. J., bytom I. I., B. W. XXX/X, o zaplatenie
3.914,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.
16C/44/2014-83 zo dňa 24. februára 2015 v spojení s opravným uznesením zo dňa 20. apríla 2015, č.k.
16 C/44/2014-98, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením zo dňa 20.04.2015 v napadnutej

zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 3 323,26 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3 304,49
eur od 12.08.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku
v sume 161,76 eur a trovách právneho zastúpenia v sume 246,89 eur na účet zástupcu navrhovateľa,
Advokátskej kancelárie Tomáš Kušnír, s.r.o. s tým, že odporcovi súd povolil dlžnú sumu splácať v

splátkach po 100 eur mesačne, splatných k 5. dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti rozsudku s tým, že nezaplatenie jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu. Vo
zvyšnej časti súd návrh zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa proti odporcovi domáhal
zaplatenia sumy 3.914,70 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.10.2012 do
11.08.2013 v sume 18,77 eur, s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3 914,70 eur od 12.08.2013
do zaplatenia a náhrady trov konania s tým, že pohľadávky proti odporcovi mu bola postúpená na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom, postupcom SLSP,

a.s. a navrhovateľom dňa 27.06.2013. Súd vo veci vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že Slovenská
sporiteľňa a.s. dňa 10.11.2008 uzatvorila s odporcom zmluvu o splátkovom úvere č. 0274948587,
na základe ktorej sa Slovenská sporiteľňa, a.s. zaviazala poskytnúť odporcovi bezúčelový úver vo
výške 100.000,- Sk ( 3 319,93 eur) a odporca ako dlžník sa zaviazal za dohodnutých podmienok
úver vrátiť do 20.10.2018 v pravidelných 119 mesačných splátkach vo výške 1 621 Sk ( 53,81 eur).
Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 19.07.2013 vyplýva, že navrhovateľ vyhlásil
ku dňu 19.07.2013 mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo zmluvy o úvere

stala splatnou v celom rozsahu a navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu celej pohľadávky vo výške 4
323,10 eur od 03.08.2013. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil ust. § 2 písm. a),b), § 3 ods. 1,2 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1,2, § 517 ods.
1,2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Súd ďalej uviedol, že právnypredchodca navrhovateľa s odporcom v zmluve o úvere dohodli spracovateľský poplatok vo výške 89,59
eur a poplatok za správu úveru vo výške 1,99 eur mesačne. Dohodnutá úroková sadzba bola vo výške
13,95 %. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá k 20.12.2008 a konečná splatnosť úveru bola dňa

20.10.2018. celkové náklady spojené s úverom boli 3 197,75 eur, výška RPMN bola 17,08 % a priemerná
RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy bola 16,64 %. Odporca si neplnil riadne svoje povinnosti
splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami, preto navrhovateľ pristúpil k zosplatneniu úveru dňom
19.07.2013, ktorú skutočnosť odporcovi oznámil listom zo dňa 19.07.2013 a odporcu vyzval na úhradu
celej pohľadávky vo výške 4 323,10 eur do 03.08.2013.Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala

pohľadávka navrhovateľa celkovo sumu 4 156,17 eur, z ktorej istina predstavovala 3 304,49 eur a úrok
610,21 eur. Súd preto zaviazal odporcu na zaplatenie istiny v sume 3 304,49 eur vrátane úroku z
omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. vo výške 8,5 % ročne od 12.08.2013 do zaplatenia. Taktiež súd priznal navrhovateľovi z dôvodu
omeškania odporcu s platením splátok úveru do zosplatnenia úveru úrok z omeškania zo splátok za
obdobie od 21.10.2012 do 11.08.2013 vo výške 18,77 eur. Ďalej súd uviedol, že navrhovateľ uplatňoval

aj úrok z úveru vyčíslený sumou 610,21 eur. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere právny predchodca
navrhovateľa a odporca dojednali úrokovú sadzbu vo výške 13,95 % ročne, pričom táto úroková sadzba
bola dojednaná ako fixná do splatnosti. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá zmluvou o splátkovom
úvere dňom 20.10.2018, pričom k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo dňom 19.07.2013, keď
žalobca využil svoje právo uvedené v zmluve v bode 7.6.1 písm. a) VOP a vyhlásil mimoriadnu splatnosť

úveru a požiadal odporcu o splatenie zostatku úveru s príslušenstvom do 03.08.2013. Súd poukázal
na to, že je nesporné, že úverový vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia
poskytnutých prostriedkov má dlžník platiť úroky, pričom účastníci úveru si nemusia dohodnúť čas, na
ktorý sa úver poskytuje. V takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných
prostriedkov. V prípade, že si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné

prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie za obdobie po splatnosti úveru
úroky z omeškania, pričom ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom, ktorý má sankčnú povahu.
Zmluvne dohodnuté úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov mal navrhovateľ podľa názoru súdu
zaplatiť len do splatnosti úveru. V danej veci navrhovateľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
a tým treba považovať celý dlh odporcu za splatný, preto v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere od

splatnostiúveruužnavrhovateľnemánároknaúrokzúveru,ktoréhoplneniebolodojednanéobmedzene
- do splatnosti a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Súd bol toho názoru, že nie je možné
navrhovateľovi priznať úroky z úveru za čas po splatnosti celého úveru, a preto návrh v časti úroku z
úveru od splatnosti úveru v sume 610,21 eur zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil
súd ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keď čistý úspech navrhovateľa v konaní bol 68,98 %. O umožnení zaplatiť

odporcovi dlžnú sumu navrhovateľovi v mesačných splátkach súd rozhodol podľa § 160 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti podal včas odvolanie navrhovateľ. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav súdom prvého stupňa. Nesúhlasí s
nepriznaním riadneho úroku zo splátok splatných po zosplatnení úveru. Poukázal na ust. § 503 ods. 3

Obchodnéhozákonníka,podľaktoréhojeúrokypovinnýdlžníkplatiťdovráteniapeňažnýchprostriedkov,
kčomuzostranyodporcunedošlo.Ďalejpoukázalnaust.§505a506ObZ,keďvsúvislostisodstúpením
veriteľa od zmluvy vzniká špecifická situácia z dôvodu, že napriek odstúpeniu od zmluvy naďalej trvá
záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úrok. Postupom, na ktorý poukázal
súd, by sa neprimerane chránil neplatiaci dlžník a navrhovateľ by bol pripravený o ušlý zisk spočívajúci

v riadnom úroku. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak,
že v tejto časti návrhu vyhovie, alebo aby v napadnutej časti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu navrhovateľa písomne vyjadrenie podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. z dôvodov uplatnených v
odvolaní navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa ( v spojení s opravným uznesením) je potrebné v napadnutej
časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.

Odvolaním navrhovateľa bol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti, preto je v
ostatných častiach rozsudok súdu prvého stupňa právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu
nedotknutý ( § 206 ods. 2,3 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a) až f) citovaného zákonného

ustanovenia.

Navrhovateľ v odvolaní uplatňuje ako odvolací dôvod nedostatočné zistenie skutkového stavu ( odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.) a nesprávne právne posúdenie veci ( odvolací dôvod podľa
§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).

Pokiaľideoodvolacídôvodpodľa§205ods.2písm.c)O.s.p.(súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), jeho
použitie je opodstatnené v prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne
významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci a súd ho nevykonal.

V danej veci navrhovateľ v podanom odvolaní neuvádza, aké dôkazy, ktoré boli účastníkmi navrhnuté,
súd prvého stupňa nevykonal. Ani zo spisu odvolací súd nezistil, že by súd nevykonal niektorý z
navrhnutých dôkazov. Navrhovateľom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.
odvolací súd nepovažoval za daný.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. ( rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný v prípade mylnej aplikácie právnej normy na zistený
skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

V danej veci navrhovateľ opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu videl v tom, že súd nesprávne

rozhodol, pokiaľ zamietol jeho návrh v časti riadneho úroku zo splátok splatných po zosplatnení úveru,
poukazujúc predovšetkým na ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa ako banka na jednej
strane a odporca ako dlžník uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere dňa 10.11.2008. zmluvou o postúpení

pohľadávok zo dňa 27.06.2013 postúpil právny predchodca navrhovateľa ako postupca pohľadávku
na navrhovateľa, pričom v danom prípade ako správne konštatuje súd prvého stupňa, ide o nárok
zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tento právny vzťah je potom podľa názoru odvolacieho súdu potrebné
aplikovať ustanovenia, ktoré spravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru.

V súvislosti s úrokom z úveru je nepochybné, že navrhovateľ a odporca v zmluve dojednali úrokovú
sadzbu vo výške 13,95 % ročne, pričom táto bola dojednaná ako fixná, a to do splatnosti. Rovnako je
nepochybné, že konečná splatnosť úveru bola dohodnutá v uvedenej zmluve dňom 20.10.2018, pričom
došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, a to dňom 19.07.2013 (v zmysle bodu 7.6.1 písm. a)
VOP). Zhodne so súdom prvého stupňa bol aj odvolací súd toho názoru, že v danom prípade bol odporca

povinný zmluvne dohodnuté úroky z peňažných prostriedkov, poskytnutých navrhovateľom, zaplatiť iba
do splatnosti úveru a následne má po tomto termíne nárok iba na úroky z omeškania. Vyhlásením
mimoriadnej splatnosti totiž došlo k situácii, že celý dlh odporcu sa stal splatným. V tomto smere na danú
vec nemožno aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, uvádzané navrhovateľom v odvolaní.

Stotožňujúc sa v napadnutej časti so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa, osvojujúc si
dôvody napadnutého rozhodnutia a poukazujúc na ne v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd
preto v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.

1 a § 151 ods. 1 O.s.p.. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný a má tak právo na náhradu trov
odvolacieho konania. Odporca si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, z obsahu spisu mu
ani žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú, preto mu ich náhrada ani nebola priznaná.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.