Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/157/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5105227220
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5105227220.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany

Nemčekovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu:
Majetkový Holding, a.s., so sídlom Prievozská 2/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 823 364, zastúpeného
právnym zástupcom Mgr. Martinom Babčaníkom, advokátom, so sídlom G. F. X/A, XXX XX R.,
proti žalovanému: D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/X, XXX XX M. T., zastúpenému právnym
zástupcom AZARIOVÁ&RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47
237 406, v konaní o zaplatenie 91.526,58 Eur s príslušenstvom v štádiu námietok žalovaného proti
zmenkovému platobnému rozkazu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.

10Cb/10/2006-395 zo dňa 23.03.2010, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb 10/2006-395 zo dňa 23.03.2010 v napadnutom výroku o
ponechaní zmenkového platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Žilina č.k. 10Zm 28/2005-34
zo dňa 20.12.2005 v ostatnej časti v platnosti a vo výroku o trovách prvostupňového konania p o t v
r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho a dovolacieho konania v sume 2.898,72

Eur za trovy právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho
zástupcu žalobcu, Mgr. Martina Babčaníka, advokáta, G. F. X/A, XXX XX R..

Dovolanie j e p r í p u s t n é .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Žilina
č.k. 10Zm 28/2005-34 zo dňa 20.12.2005 v časti pevne vyčíslenej sumy úrokov vo výške 507,58 Eur.
V ostatnej časti ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Žalovaného zaviazal povinnosťou
nahradiť žalobcovi trovy konania o námietkach vo výške 8.095,54 Eur na účet právneho zástupcu

žalobcu do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Poukázal na návrh na začatie konania zo dňa
02.11.2005, doručený súdu 16.11.2005, ktorým sa pôvodný žalobca (právny predchodca žalobcu
označeného v záhlaví rozsudku), Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: 31 320
155 (ďalej aj „VÚB, a.s."), domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by okresný súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.757.329,96 Sk so 6 % úrokom od 29.07.2005
do zaplatenia, úroky 45.664,43 Sk, odmenu 9.191,- Sk a trovy konania. V žalobe bolo poukázané na
uzavretú Zmluvu o úvere č. 27/2004 zo dňa 26.04.2004 (ďalej len „zmluva o úvere" alebo „úverová

zmluva") medzi veriteľom VÚB, a.s., a dlžníkom TEVET s.r.o., so sídlom J. N. Bobulu 700/3, Liptovský
Hrádok, IČO: 36 390 330 (ďalej aj „TEVET s.r.o.", „úverový dlžník"), poskytnutie kontokorentného
úveru, debetný zostatok a omeškanie TEVET s.r.o., so splácaním úveru. Na zabezpečenie záväzku
TEVET s.r.o., voči VÚB, a.s., žalovaný, ako zmenečný dlžník, vystavil a odovzdal veriteľovi, VÚB, a.s.,vlastnú blankozmenku, vystavenú v Liptovskom Mikuláši dňa 26.04.2004 a uzatvoril s veriteľom, VÚB,
a.s., Dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke č. 27/2004/D2 (ďalej len „dohoda o vyplňovacom
práve" alebo „dohoda o vyplnení"). V čl. III., bod 3.2. dohody o vyplňovacom práve žalovaný súhlasil,

že ak dlžník TEVET s.r.o., nesplní riadne a včas záväzok zo zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený
doplniť blankozmenku o dátum splatnosti zodpovedajúci dátumu splatnosti pohľadávok veriteľa a o
zmenkovú sumu zodpovedajúcu výške záväzkov dlžníka voči veriteľovi tak, aby sa uspokojila celá
pohľadávka veriteľa zo zmluvy o úvere ku dňu, ktorý uvedie na blankozmenke ako deň splatnosti.
Vzhľadom na vznik debetného zostatku na bežnom účte dlžníka, na jeho omeškanie so splatením

úveru najneskôr v 364. deň od podpisu zmluvy o úvere (t.j. podľa VÚB, a.s., 24.04.2005), a to ani do
podania žaloby na súd, veriteľ (VÚB, a.s.) vyplnil blankozmenku o dátum splatnosti 24.04.2005 a o
zmenkovú sumu 2.981.628,19 Sk k dátumu splatnosti, čím sa blankozmenka stala riadnou zmenkou bez
protestu. Keďže dňa 25.04.2005 bola úverovým dlžníkom poukázaná na účet veriteľa suma 1.451,50
Sk a s prihliadnutím na poukázané sumy dlžníkom od splatnosti úveru a vypísania blankozmenky a odo
dňa preúčtovania dlžnej sumy debetného zostatku na úverový účet, žalobca (VÚB, a.s.) uplatnil voči

žalovanému zmenkovú sumu 2.757.329,96 Sk so 6 % úrokom od 29.07.2005 do zaplatenia, úroky do
28.07.2005 v sume 45.664,443 Sk (správne malo byť uvedené 45.664,43 Sk) a odmenu 9.191,- Sk.
OkresnýsúdŽilinanávrhuvcelomrozsahuvyhovelvydanímzmenkovéhoplatobnéhorozkazuč.k.10Zm
28/2005-34 zo dňa 20.12.2005. Proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu podal žalovaný
včas námietky, ktoré odôvodnil porušením obsahu dohody o vyplňovacom práve; vadnosť vyplnenia

blankozmenky spočíva v nesprávnom určení dátumu splatnosti zmenkovej sumy dňom pred reálnou
splatnosťou záväzku dlžníka zo zmluvy o úvere a v nesprávnom vyčíslení (vyplnení) zmenkovej sumy
do blankozmenky; nie je zrejmé, či do výpočtu zmenkovej sumy boli zahrnuté úroky odo dňa údajnej
splatnosti zmenky až do 29.07.2005, ku ktorému dátumu bol vyčíslený úrok 45.664,43 Sk.
S poukazom na vykonané dokazovanie, právnu úpravu v zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový

a šekový (ďalej len „zák. č. 191/1950 Zb."), a to čl. I. § 10, § 28, § 48 ods. 1, § 78 ods. 1,
záväzný právny názor vyslovený Krajským súdom v Žiline ako súdom odvolacím, v uznesení sp.zn.
14Cob/34/2007 zo dňa 19. augusta 2008 (č.l. 240-242 spisu), okresný súd uviedol, že aj keď bola
predmetná krycia (zabezpečovacia) zmenka vyplnená dňom splatnosti (24.04.2005), ktorý predchádzal
dobe, kedy nastala splatnosť zmenkovej pohľadávky (25.05.2005) aj splatnosť (zmenkou) zabezpečenej

úverovej pohľadávky, nejde o vyplnenie proti dohode, pokiaľ zmenka bola žalovaná (až) v dobe, kedy
splatnosť pohľadávky, ku ktorej zabezpečeniu zmenka slúžila, nastala. Podľa okresného súdu dohodou
o vyplňovacom práve k blankozmenke získava majiteľ listiny právo doplniť neúplnú listinu na zmenku,
podľa vopred určených kritérií. Ide o majetkové právo (sui generis), ktoré zaniká jeho využitím, t.j.
doplnením chýbajúcich údajov, čím vzniká zmenka. Zmenka pritom môže byť vyplnená (i) v rozpore s

dohodou o vyplňovacom práve, a to spôsobom, ktorý buď poškodzuje dlžníka alebo tiež v prospech
dlžníka. Podstatné je, v čom sa zhoršilo postavenie dlžníka, teda aktuálna pozícia, v porovnaní s jeho
postavením v prípade riadneho uplatnenia vyplňovacieho práva.
K námietke nesprávneho vyplnenia (blanko)zmenky podľa čl. I. § 10 zák. č. 191/1950 Zb. okresný súd,
v zhode s predtým vo veci vysloveným záväzným právnym názorom odvolacieho súdu a z vykonaného

dokazovania, prijal záver, že k splatnosti pohľadávky z úverovej zmluvy (zabezpečenej predmetnou
krycou zmenkou), a teda i k splatnosti zmenkovej pohľadávky, došlo dňa 25.04.2005. Doplnením dátumu
splatnosti zmenkovej pohľadávky do zmenky dňom 24.04.2005 právny predchodca žalobcu (VÚB, a.s.)
postupoval v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, čo však nespôsobilo neplatnosť zmenky. Tým,
že žalobca uplatnil svoje zmenkové práva na súde až po okamihu splatnosti zmenkovej pohľadávky,

nedošlo k zhoršeniu postavenia dlžníka, ktorý záver sa týkal aj doplnenia ďalšieho chýbajúceho údaju
na blankozmenke, a to zmenkovej sumy. Podľa okresného súdu zaisťovacia (krycia) zmenka, nie je
zaisťovacím záväzkom, ale len prostriedkom zabezpečenia; preto existencia záväzkov zo zmenky nie je
závisláodexistenciezabezpečenejpohľadávky,čojedanéabstraktnosťouzmenky.Obranažalovaného,
že nedlhuje žalobcovi uplatnenú sumu v žalovanej výške, môže byť relevantná len v spojení s tvrdeným

zánikom dohodnutého dôvodu vystavenia zmenky, ktorý musí byť obsahom konkrétnych námietok
proti zmenkovému platobnému rozkazu. Žalovaný však v podaných námietkach nekonkretizoval, či
namieta zánik zmenkovej pohľadávky alebo zánik pohľadávky zabezpečenej zmenkou. V rozpore so
zákonom je požiadavka žalovaného, aby žalobca preukazoval správnosť vyplnenia zmenkovej sumy.
Žalovaný bol v zmysle právnej úpravy povinný konkretizovať tak námietky nesprávneho vyplnenia

zmenky, ako aj, akým spôsobom mala byť zmenka vyplnená. Žalobca ako majiteľ zmenky nie je povinný
preukazovať dôvod záväzku; dôkazné bremeno ohľadom oprávnenosti zmenkových námietok spočíva
na žalovanom. Žalobcovi na preukázanie aktívnej legitimácie postačuje predloženie zmenky a nie je
povinný preukazovať dôvodnosť výšky uplatnenej zmenkovej sumy. Ak žalovaný oprel svoju námietkuo skutočnosť, že uplatnená zmenková pohľadávka nezodpovedá skutočnej výške nároku žalobcu, bol
povinný dôvodnosť uplatnenej námietky preukázať.
Okresný súd posúdil nielen výšku uplatnenej zmenkovej pohľadávky, ale aj výšku vyčíslených úrokov

tak, že zmenkový platobný rozkaz zrušil v časti pevne vyčíslených úrokov v sume 507,58 Sk, t.j. zo
sumy 2.980.176,69 Sk od 25.04.2005 do 08.06.2005 a v ostatnej časti ponechal zmenkový platobný
rozkaz v platnosti. Konštatoval, že na vlastnej zmenke vystavenej žalovaným v Liptovskom Mikuláši
dňa 26.04.2004 je v nesprávne uvedenej zmenkovej sume 2.981.628,- Sk obsiahnutá dôvodná výška
zmenkovej pohľadávky, ku dňu jej splatnosti 2.980.176,69 Sk, pričom ak žalobca uplatnil zmenkovú

sumu 2.757.329,96 Sk (po zohľadnení vykonaných čiastočných úhrad dlžníkom), tak čo do výšky sumy
zodpovedajúcej dohode o vyplnení blankozmenky o porušenie dohody nejde. Okresný súd prijal záver,
že nesprávnym vyplnením zmenkovej sumy do zmenky nedochádza k zmareniu práv zo zmenky; tieto
právne nevznikajú len v rozsahu nesprávneho vyplnenia.
Knámietkenedostatkuaktívnejlegitimáciežalobcuokresnýsúduviedol,žesaňounemoholzaoberať,ak
nešlo o obranu zahrnutú do námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu. Námietky, ktoré nastali po

vydaní zmenkového platobného rozkazu, nie je možné (úspešne) uplatniť ako procesnú obranu v konaní
o námietkach, ale až v konaní o výkon rozhodnutia (exekúcii). Okresný súd poukázal, že k prevodu
práv indosamentom došlo až po vydaní zmenkového platobného rozkazu, v priebehu zmenkového
konania. Ak Krajský súd v Žiline právoplatným rozhodnutím pripustil zmenu účastníkov na strane
žalobcu, tak týmto procesným rozhodnutím bol viazaný aj okresný súd a pokračoval v prvostupňovom

konaní so žalobcom, Majetkový holding, a.s.. V ďalšom prvostupňovom konaní okresný súd skúmal
len otázku, či zmenkový platobný rozkaz bol vydaný v súlade s právom, alebo či existuje dôvod na
jeho zrušenie v medziach podaných námietok žalovaného. Podľa okresného súdu, v napadnutej časti
žalovaný neuniesol dôkazné bremeno dôvodnosti podaných námietok proti zmenkovému platobnému
rozkazu,pretovpredmetnejčastiokresnýsúdzmenkovýplatobnýrozkazponechalvplatnostiažalovaný

je povinný (v predmetnom rozsahu) zo zmenky plniť. O trovách prvostupňového konania okresný súd
rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 3 OSP.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v písomnom
podaní jeho právneho zástupcu zo dňa 13.05.2010 (č.l. 434-447 spisu). S poukazom na § 205 ods. 2

písm. a), b), d), f) OSP namietol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, v konaní došlo k vadám podľa § 221 OSP, nakoľko súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia Obchodného
zákonníka a zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH a nedostatočne zistil skutkový stav. Žalovaný zdôraznil vadnosť
vyplnenia blankozmenky v nesprávnom určení dátumu splatnosti zmenkovej sumy; dátum splatnosti
doplnený do blankozmenky „24. apríla 2005", bol pred reálnou splatnosťou záväzku úverového dlžníka

z úverovej zmluvy (25. apríla 2005), čo bolo v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. Takto vyplnená
blankozmenka neplní svoju zabezpečovaciu funkciu a stala sa neprípustným nástrojom na vymáhanie
v čase vyplnenia (blanko)zmenky ešte nesplatnej pohľadávky pôvodného veriteľa. Nesprávne uvedenie
splatnosti zmenky automaticky zakladá i nesprávny výpočet, a tým chybné doplnenie zmenkovej
sumy, rovnako v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. Žalovaný poukázal na zmätočnosť a

nezrozumiteľnosť žaloby v časti výpočtu uplatnenej sumy k 25.04.2005, 6 % úroku od 25.04.2005 do
08.06.2005, ďalej od 09.06.2005 do 12.06.2005, keď nie je zrejmé, prečo zo súm uvedených v žalobe
a za uvedenú dobu. Pritom pri výpočte 6 % zmenkového úroku neboli brané do úvahy už zaplatené
úverové úroky, a to dňa 12.07.2005 úverový dlžník platil úrok 12.500,- Sk, dňa 15.07.2005 úrok 18.200,-
Sk, dňa 08.08.2005 úrok 14.500,- Sk, dňa 10.08.2005 úrok 7.000,- Sk, dňa 11.08.2005 úrok 4.100,-

Sk, dňa 25.08.2005 úrok 5.000,- Sk a dňa 30.08.2005 úrok 5.300,- Sk. Podľa žalovaného došlo k
duplicitnému započítavaniu úrokov ako z istiny úveru, tak aj úroku zo zmenky tým, že VÚB, a.s. pri
výpočte 6 % zmenkového úroku zo zmenkovej sumy nebrala do úvahy už zaplatené úroky v období od
25.04.2005 do 28.07.2005, t.j. do dňa, do kedy VÚB, a.s., počítala úrok. Žalovaný pritom nijako nemohol
ovplyvniť spôsob, t.j. výšku a dátum inkasa úroku veriteľom. Pôvodný žalobca vo výpočte úrokov a v

uplatňovaní zmenkovej sumy pochybil aj tým, že u sumy 2.757.329,96 Sk vychádzal zo zostatku účtu s
názvom „Úver na prechodný nedostatok prostriedkov", v ktorom už sú započítané úroky, ale pri výpočte
6 % zmenkového úroku zo zmenkovej sumy vychádzal iba zo sumy uvedenej na zmenke, t.j., akoby
tieto dva javy vôbec nesúviseli. Nie je možné požadovať úrok zo zmenkovej sumy s prihliadnutím naplatby uvádzané žalobcom v žalobe a súčasne požadovať aj zmenkovú sumu, ktorá s týmto výpočtom
nijako nesúvisí.

Odvolateľ vzniesol námietku porušenia jeho práva na súdnu ochranu, a to postupom i rozhodnutím
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 14Cob/34/2007, v rozpore s § 175 OSP. Odvolací súd mal podľa
žalovaného svoj vyslovený právny názor (v uznesení sp.zn. 14Cob/34/2007 zo dňa 19. augusta 2008),
oprieť o argument, ktorý nebol spomenutý v prvostupňovom konaní, teda prihliadal na nový skutkový
stav. Takýmto postupom odvolacieho súdu bola podľa odvolateľa porušená zásada predvídateľnosti

rozhodnutí všeobecných súdov ako jedného z atribútov práva na súdnu ochranu. Vyslovením úplne
nového právneho názoru odvolacieho súdu, na základe nových skutočností, neuvádzaných účastníkmi
a bez nariadenia pojednávania, vytvorili z rozhodovania druhostupňového súdu nepredvídateľný inštitút.
Podľa odvolateľa neboli pre zrušenie prvého rozsudku súdu prvého stupňa v danej veci (č.k. 10Cb
10/2006-84 zo dňa 25. januára 2007) splnené ani podmienky podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP (v
znení platnom ku dňu 19.08.2008), ak neboli účastníkmi podané návrhy na doplnenie dokazovania;

uvedenýmpostupomarozhodnutím(zodňa19.08.2008)odvolacísúdporušiliprincípneúplnejapelácie.
Žalovaný namietol, že aj ku zmene účastníka konania (na strane žalobcu) došlo pravdepodobne nie
celkom procesne legálne, ak k indosácii zmenky došlo osobami bez oprávnenia k takému úkonu pre
vady (nedostatok) plnomocenstva. Z tejto okolnosti žalovaný vyvodil, že (zamenený, nový) žalobca,
nadobudol zmenku zlomyseľne a s hrubou nedbanlivosťou, preto žalovanému naďalej patria námietky

podľa čl. I. § 10 zák. č. 191/1950 Zb. (a contrario), uplatnené proti pôvodnému žalobcovi (VÚB, a.s.).

Podľa žalovaného nie je v danej veci správne vychádzať zo záveru, že nie každé vyplnenie
blankozmenky odlišne od dohody o vyplnení, je účinnou námietkou proti vydanému zmenkovému
platobnému rozkazu a v rozkaznom konaní zakladá bez výnimky dôvod na zrušenie zmenkového

platobného rozkazu a že v prípade vyplňovania údajov na blankozmenke treba pristupovať individuálne
a skúmať predovšetkým, či doplnenie chýbajúceho údaju na blankozmenke (odlišného od dohody)
neodôvodnene a mimoriadne zhoršuje právne postavenie podpisovateľa. Tento právny záver, podľa
odvolateľa, nemá žiadny právny základ v právnom poriadku Slovenskej republiky, ak žiadne ustanovenie
zák. č. 191/1950 Zb. nedáva (súdu) právo pristupovať k vyplňovaniu blankozmenky individuálne a

odpustiť osobe, ktorá, aj podľa súdu, koná v rozpore s dohodou (o vyplnení), jej protiprávne konanie.
Nie je správny právny záver súdu, že majiteľ musí vyplniť blankozmenku tak, aby to zodpovedalo
zvykom v zmenkovom styku, ak malo byť vychádzané z dohody o vyplňovacom práve. Pokiaľ odvolací
súd pri zrušení skoršieho rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal z judikátu Rv I. 1338/36, tak tento
podľa odvolateľa reflektuje právny stav k roku 1936, kedy platil iný zákon zmenkový, a to č. 1/1928

Sb. (zmenečný), pričom rozsah námietok podľa čl. I. § 10 v zák. č. 191/1950 Zb. je odlišný. Odlišná
bola aj právna úprava procesného práva i skutková situácia, ktorá bola predmetným judikátom riešená.
Odvolateľ vytkol odvolaciemu súdu tiež, že opomenul čl. III. bod 3.2. dohody o vyplňovacom práve
k blankozmenke, v ktorom účastníci expressis verbis zakotvili konkrétne skutočnosti, ktoré je veriteľ
oprávnený doplniť do blankozmenky, preto akékoľvek vybočenie zo strany pôvodného žalobcu musí

mať za následok, že nebude vyplnená blankozmenka vystaviteľa blankozmenky zaväzovať. Žalovaný
ako dlžník dojednaním čl. III., bod 3.2, vo väzbe na § 7 zák. č. 191/1950 Zb., dal jasne najavo, že
nemienibyťviazanýzmenkou,ktorúveriteľ,tedapôvodnýžalobca,doplníinak,akostanovujepredmetné
ustanovenie. Podľa žalovaného je právny úkon vypísania dátumu splatnosti a nesprávnej zmenkovej
sumy konaním v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je podľa § 39 OZ neplatné a keďže v dôsledku takého

právneho úkonu vznikla zmenka, bolo by v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ by súd majiteľovi takejto
zmenky priznal právnu ochranu. Vyslovený právny názor odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení (z
19.08.2008) podľa odvolateľa nie je výkladom prejavu vôle účastníkov dohody o vyplňovacom práve,
ale doplnením prejavu vôle, čo je neprípustné z hľadiska judikatúry súdov i z dôvodu, že súd nie je
účastníkom dohody. Dôsledkom vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu je, že dlžník je povinný

plniť zo zmenky, na ktorej mala byť (k 24.04.2005) oprávnená suma uvedená vo výške 0,0 Sk.

Odvolateľ tiež poukázal na okolnosť, že po vypísaní blankozmenky, úverový dlžník čiastočne plnil
veriteľovi a to inkasom z bežného účtu TEVET s.r.o., v prospech VÚB, a.s.. Zo zmluvy o úvere ani
všeobecných obchodných podmienok nevyplýva, že úroky sú splatné pred istinou, a to tak, ako sa

veriteľ jednostranne rozhodne. Úroky sú splatné iba raz mesačne, na konci mesiaca, len výnimočne
sa rieši prípadný súbeh platieb, úrokov s inými platbami. Po momente vypísania zmenky úverový
dlžník nerealizoval žiadne platby na ťarchu svojho účtu. Podľa žalovaného, všetky platby po momente
vypísania zmenky mali byť účtované ako úhrada istiny, resp. úhrada zmenky samotnej. Namietol, žev konečnom požadovanom zmenkovom nároku neboli zohľadnené platby, odpísané z bežného účtu
úverového dlžníka, čo po momente vypísania zmenky od 25.04.2005 do 08.06.2005 činilo 85.071,15
Sk a po 08.06.2005 (do 11.10.2005) 87.400,- Sk, spolu 172.471,15 Sk. Zmenkový veriteľ, resp. jeho

právny nástupca, sa v zmenkovom platobnom rozkaze dožadujú vyššej sumy, než na akú majú
nárok, nakoľko táto suma prevyšuje výšku záväzku pôvodného úverového dlžníka. Zmenkový veriteľ
nezapočítal niektoré úhrady pôvodného dlžníka ako úhradu istiny, a to v rozpore so zmluvou o úvere.
Naviac sa zmenkový veriteľ domáha úroku zo zmenky a súčasne pôvodný úverový dlžník inkasoval
úrok za to isté obdobie zo samotného úverového záväzku, čím došlo k navýšeniu celkového záväzku

zmenkového dlžníka nad rámec úverovej zmluvy a zmluvy o vyplnení blankozmenky. Od zmenkového
dlžníka tak bol požadovaný záväzok nad „sumu zodpovedajúcu výške záväzkov úverového dlžníka
voči veriteľovi", čo je v rozpore s dohodou o vyplnení. Akékoľvek porušenie dohody o vyplnení podľa
názoru odvolateľa „neodôvodnene a mimoriadne zhoršuje právne postavenie podpisovateľa". Odvolateľ
namietol i nesprávne stanovenú náhradu trov prvostupňového konania v časti cestovného, ak nebol
doložený súhlas žalobcu pre jeho právneho zástupcu na použitie osobného motorového vozidla, pričom

na pojednávanie dňa 26.06.2009 a 23.03.2010 sa právny zástupca žalobcu na Okresný súd Žilina
dopravil železničnou prepravou, nie za použitia osobného motorového vozidla. Žalovaný navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že sa zrušuje (zmenkový) platobný rozkaz
v celom rozsahu a žalovanému sa priznáva náhrada trov konania.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v písomnom podaní jeho právneho zástupcu
z 13.09.2010, zn. 36390330 (č.l. 457-465 spisu). Žalobca poukázal, že ním uvádzané skutočnosti,
v odvolaní proti prvšiemu (zrušenému) rozsudku okresného súdu, neboli nové. K námietke k
indosácii zmenky žalobca uviedol, že písomné poverenie z 25.02.2004 pre JUDr. Burgerovú zahŕňalo
aj oprávnenie podávať za VÚB, a.s., i návrh na zmenu účastníka konania. Tiež plnomocenstvo

z 01.03.2007 a 03.03.2008, ktorým VÚB, a.s., splnomocnila JUDr. Burgerovú a ďalších dvoch
splnomocnencov, aby uskutočňovali právne úkony VÚB, a.s., ich oprávňovali za VÚB, a.s. podpisovať
jednostranné právne úkony, vrátane indosovania zmenky na Majetkový holding, a.s.. Zdôraznil, že
vyplnená blankozmenka v danom prípade nebola uplatnená nad rámec dohody o vyplnení tak, aby bol
žalovaný akýmkoľvek spôsobom poškodený. Právne argumenty žalovaného by bolo možné pochopiť,

len ak by došlo k zneužitiu vyplňovacieho práva, s úmyslom uplatniť zmenku v čase, keď zabezpečená
pohľadávkaeštenebolasplatná.Vdanomprípadevšakdošlokvyplneniublankozmenkydňa24.04.2005
dobromyseľne, keď v zmysle čl. III. bod 3.1, v spojení s bodom 3.1.1 zmluvy o úvere bol zmluvnými
stranami dohodnutý debetný rámec v 364. deň od podpisu úverovej zmluvy na sumu 0 Sk, z čoho
logicky vyplýva, že peňažný záväzok zo strany dlžníka mal byť splatený najneskôr 24.04.2005 do 23,59

hod. Nešlo o zneužitie vyplňovacieho práva a úmysel vyplniť blankozmenku na škodu jej vystaviteľa.
Naviac, deň 24.04.2005 pripadol na nedeľu, a tak žalobca mohol reálne uplatniť nárok zo zmenky až dňa
25.04.2005. Zmenka bola uplatnená žalobcom návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu
až v čase, keď bol úverový dlžník v omeškaní, pričom žalovanému, ako konateľovi úverového dlžníka,
bol zo strany pôvodného žalobcu poskytnutý veľkorysý časový priestor na plnenie už splatného záväzku,

ktorý úverový dlžník nesplnil. Podľa žalobcu, hoci dátum splatnosti bol vyplnený odlišne od dohody,
zmenka bola uplatnená „v medziach dohody", teda žalovaný nebol nesprávnym vyplnením dátumu
splatnosti poškodený. Argumentáciu žalovaného k použitému judikátu ev. č. Rv I 1338/36 (Aspi) cez § 7
zák. č. 191/1950 Zb. žalobca označil za nesprávnu; žalovaný uvedené zákonné ustanovenie nesprávne
vykladá. Vyplnenie blankozmenky odlišne od dohody nespôsobuje „nezáväznosť dlžníkovho podpisu

z iného dôvodu"; majiteľ zmenky môže uplatňovať voči zmenkovému dlžníkovi zmenečné práva iba v
rámci dohody. Už z judikatúry k zák. č. 1/1928 Sb. z. a n. vyplývalo, že zmenka vyplnená proti dohode nie
je neplatná, ale možno ju uplatniť len v rámci dohody. Uvedenému chápaniu oprávnenia zmenkového
dlžníka namietať vyplnenie blankozmenky proti dohode, zodpovedá aj dotknutý judikát (uverejnený v
Zbierke rozhodnutí Nejvyšších stolic soudních Čs. republiky pod č. 13770), v zmysle ktorého, aj keď je

kryciazmenkavyplnenádňomsplatnosti,ktorýpredchádzadňusplatnostizabezpečenejpohľadávky,tak
nejde o vyplnenie proti dohode, pokiaľ bola zmenka zažalovaná, až keď nastala splatnosť pohľadávky,
ku ktorej zaisteniu zmenka slúžila.

Námietku neplatnosti právneho úkonu vypísania dátumu splatnosti a nesprávnej zmenkovej sumy pre

rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ žalobca označil za novú, ktorou by sa súd, s poukazom
na koncentračnú zásadu konania o námietkach, nemal zaoberať. Tiež námietka žalovaného, že
ku dňu doplnenia blankozmenky z 24.04.2005 mala byť doplnená zmenková suma 0 Sk, nebola
predmetomnámietokžalovanéhozo16.01.2006protizmenkovémuplatobnémurozkazu.Výkladdohodyo vyplňovacom práve zo strany žalovaného označil žalobca za účelový. Žalobca zdôraznil, že v
danom prípade bolo podstatné, že išlo o blankozmenku vystavenú žalovaným a po jej vyplnení ide
o kryciu (zabezpečovaciu) zmenku. Žalobca tak práva zo zmenky môže uplatňovať len v rozsahu

zabezpečovanej pohľadávky z úverovej zmluvy; nárok uplatňovaný žalobcom voči žalovanému z
titulu zmenky nebol v čase vydania zmenkového platobného rozkazu vyšší, ako peňažný záväzok
obligačného dlžníka zo zmluvy o úvere. Žalovaný v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu
namietol iba sedem platieb realizovaných dlžníkom a započítaných bankou na úhradu úrokov. Aj keď
všetky ostatné, žalovaným tvrdené skutočnosti v časti X. jeho odvolania, sú podľa žalobcu nové,

žalobca poukázal na odlišnosť a samostatnosť zmenkového záväzku a úverového záväzku. Súhlasil s
okresným súdom, že zaisťovacia zmenka nie je zaisťovacím záväzkom, len prostriedkom zabezpečenia,
preto existencia záväzkov zo zmenky nie je závislá od existencie zabezpečenej pohľadávky. Všetky
platby prijaté VÚB, a.s. na plnenie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 27/2004, boli prijaté od dlžníka
TEVET s.r.o.. Na plnenie zmenkového záväzku žalovaný dobrovoľne neplnil ani čiastočne. Relevantné
bolo len, či výška zmenkou zabezpečeného úverového záväzku dlžníka TEVET s.r.o. (ne)bola ku

dňu vydania zmenkového platobného rozkazu vyššia, ako zmenková suma požadovaná žalobcom.
Námietka žalovaného, že zmenková suma, uplatnená žalobou, nezodpovedá skutočnému stavu, nebola
konkrétna, nebolo možné z nej vyvodiť, v akom rozsahu žalovaný napáda zmenkový platobný rozkaz.
Žalovaný v priebehu prvostupňového konania nepreukázal, aká bola výška pohľadávky žalobcu voči
dlžníkovi TEVET s.r.o., z úverového vzťahu. Majiteľ zabezpečovacej zmenky však práve s ohľadom

na zabezpečovací charakter zmenky nemôže uplatňovať zmenkovú sumu, ktorá by prevyšovala výšku
zabezpečovaného záväzku. Žalobca uviedol, že v danom prípade uplatnil zmenkovú sumu, ktorá ku dňu
vydania zmenkového platobného rozkazu bola nižšia, ako suma peňažného záväzku úverového dlžníka
z úverovej zmluvy. Žalobca súhlasil s názorom okresného súdu, že vyplnenie blankozmenky odlišne
od dohody o jej vyplnení čo do výšky zmenkovej sumy, zakladá námietku nesprávneho vyplnenia len

čo do rozdielu medzi obsahom zmenkového záväzku, ktorý by vznikol doplnením blankozmenky podľa
dohody a obsahom zmenkového záväzku, ktorý vznikol jej excesným vyplnením. K náhrade trov konania
žalobca uviedol, že právny zástupca použil motorové vozidlo (na cestu na súdne pojednávania) s jeho
súhlasom, a to aj v dňoch 26.06.2009 a 23.03.2010; informáciu „že sa ponáhľa na vlak" pred žalovaným
použil ako dôvod na rýchle ukončenie bezvýslednej mimosúdnej komunikácie so žalovaným. Navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie a uplatnil
si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Dňa 10.02.2012 bolo Krajskému súdu v Žiline doručené podanie zo dňa 08.02.2012, zn. SP 129/12-
Mo/1, ktorým bol podľa § 93 ods. 2 OSP oznámený vstup vedľajšieho účastníka do odvolacieho konania,

a to: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176
778, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, U.. E. X, XXX XX.
E.. Žalobca v podaní z 21.02.2012, zn. 36390330, ktoré Krajskému súdu v Žiline došlo 24.02.2012,
namietol nesplnenie zákonných podmienok ust. § 93 ods. 2 OSP, v danom prípade pre vstup uvedeného
vedľajšieho účastníka do odvolacieho konania. Na návrh žalobcu Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn.

14Cob/227/2010 zo dňa 01.03.2012 rozhodol podľa § 93 ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 211 ods. 2
OSP o neprípustnosti vedľajšieho účastníctva. Súhlas žalovaného so vstupom uvedeného subjektu do
konaniaakovedľajšiehoúčastníka,doručenýkrajskémusúdu05.03.2012,zostalbezprávnejrelevancie,
keďže žalovaný nemá vo veci postavenie spotrebiteľa.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozhodol vo veci samej rozsudkom č.k. 14Cob/227/2010-524
zo dňa 14.03.2012 tak, že rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb 10/2006-395 zo dňa
23.03.2010 v napadnutom výroku o ponechaní zmenkového platobného rozkazu vydaného Okresným
súdom Žilina č.k. 10Zm 28/2005-34 zo dňa 20.12.2005 v ostatnej časti v platnosti a vo výroku o
trovách prvostupňového konania potvrdil, žalovaného zaviazal povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy

odvolacieho konania v sume 613,02 Eur a vyslovil, že dovolanie je prípustné.

O dovolaní podanom žalovaným rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že uznesením č.k. 2
Obdo 49/2012-704 zo dňa 24. júna 2013 rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 14. marca 2012,
č.k. 14Cob 227/2010-524 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky nadobudlo právoplatnosť dňa 12.07.2013. Dovolací súd zrušil rozsudok
odvolacieho súdu za konštatovania procesného pochybenia v odvolacom konaní vo vzťahu k doručeniu
písomného vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaného bez ponechania dostatočného priestoru pre
možnosť žalovanému zaujať k nemu stanovisko pred rozhodnutím vo veci samej. Dovolací súd sanezaoberal vecnou správnosťou dovolaním napadnutého rozhodnutia krajského súdu, teda v uvedenom
uznesením nezaujal žiadny záväzný právny názor vo veci samej, ktorým by bol krajský súd v ďalšom
konaní, pri opätovnom prejednaní a novom rozhodnutí vo veci viazaný. V tomto smere krajský súd

poukazuje na ust. § 243d OSP, podľa ktorého, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd,
ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval
o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a
dovolacieho konania.

V ďalšom konaní o odvolaní žalovaného krajský súd doručil (i pre odstránenie akýchkoľvek ďalších
pochybnostíosprávnostiprocesnéhopostupuvkonaníazabráneniuprocesnýchobštrukcií)iopakované
vzájomné písomné vyjadrenia účastníkom tak, aby mali dostatok času na zaujatie stanoviska k
argumentácii protistrany. Pre úplnosť však krajský súd primerane poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 13.10.2011, sp.zn. 3 Cdo 23/2011, podľa ktorého „vyjadrenie účastníka
konania k odvolaniu druhého účastníka konania by malo byť predložené odvolateľom vtedy, pokiaľ

vyjadrenie k odvolaniu má zásadný vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Iný pohľad na realizáciu
práva účastníka oboznámiť sa s vyjadrením procesnej protistrany by mohol v praxi znamenať neustály
(opakujúci sa a nikdy nekončiaci) proces vyjadrovania sa jedného účastníka konania k vyjadreniu
druhého účastníka konania, pričom možnosť poznať obsah príslušného vyjadrenia je zabezpečovaná
aj právom účastníka konania na nahliadnutie do súdneho spisu. Podľa názoru dovolacieho súdu

by takýto pohľad mohol mať až znaky prílišného právneho formalizmu, odporujúceho materiálnemu
chápaniu princípu právneho štátu (pod prehnaným formalizmom sa rozumie interpretácia ustanovenia,
pri ktorej striktné trvanie na formálnych stránkach práva neplní žiadnu rozumnú funkciu, ale naopak
popiera samotný zmysel právnej úpravy). Za okolností teda, že zákon vyslovene neukladá povinnosť
súdu doručovať vyjadrenie k odvolaniu druhej procesnej strane a vyjadrenie k odvolaniu nemá svojím

obsahom takmer žiadny vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, vychádza dovolací súd z názoru, že
odňatie možnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f) O.s.p. nezakladá iba sama skutočnosť, že
odvolateľovi nebolo predložené vyjadrenie druhej procesnej strany k jeho odvolaniu".

Žalovaný v ďalšom konaní o jeho odvolaní v písomnom vyjadrení zo 17.10.2013 (č.l. 729-742

spisu) zdôraznil povinnosť súdu skúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu napriek uplynutiu lehoty
na podanie námietok voči zmenkovému platobnému rozkazu, keďže v prípade indosácie zmenky v
priebehu konania má zmenkový dlžník (žalovaný) právo namietať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako
nového nadobúdateľa zmenky. K argumentu, že námietka aktívnej vecnej legitimácie nie je súčasťou
koncentračnej zásady, žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 5

Obo/80/2009, v zmysle ktorého „skutočnosť, že súd pripustil zámenu účastníkov v zmysle § 92 ods. 2 a 3
OSP, kedy ide o procesné rozhodnutie, ešte nevylučuje možnosť, že z hľadiska hmotného práva žalobca
vecnú aktívnu legitimáciu v konaní nezískal... Pokiaľ sa počas súdneho konania zmení majiteľ zmenky
nazákladejejindosácieasúdpripustízámenuvzmysle§92ods.2a3OSP,jepovinnosťousúduvrámci
meritórneho rozhodnutia vo veci samej preskúmať, či novému majiteľovi zmenky svedčí vecná aktívna

legitimácia, pretože rozhoduje o tom, či právo zo zmenky patrí novému majiteľovi na základe indosácie
a nie o práve zo zmenky voči pôvodnému žalobcovi, ktorý bol ako oprávnený zo zmenky uvedený vo
vydanom zmenkovom platobnom rozkaze. Táto otázka nemôže podliehať koncentrácii, keďže žalovaný
ju logicky môže namietať až po tom, ako došlo k indosácii zmenky počas konania po vydaní zmenkového
platobného rozkazu". Žalovaný ďalej uviedol, že v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp.zn. 5 Obo/80/2009 „výnimka z koncentračnej zásady sa môže vzťahovať len na také vady
konania, ktoré bránia tomu, aby súd mohol vo veci konať a dôsledkom má byť zastavenie konania,
prípadne postúpenie veci na prejednanie vecne príslušného súdu". Podľa žalovaného „nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie je taká vada konania, ktorá bráni v jeho pokračovaní a jej dôsledkom má byť
zastavenie konania". V tomto smere žalovaný videl nesprávnosť právneho posúdenia veci okresným

súdom v napadnutom rozsudku. Vo vzťahu k namietanému nedostatku aktívnej legitimácie spoločnosti
Majetkový Holding, a.s., označenej i v napadnutom rozsudku okresného súdu, žalobca uviedol, že
zákonnou podmienkou prevodu zmenky na rad na nadobúdateľa je vykonanie rubopisu na zmenke
a zároveň fyzické odovzdanie zmenky nadobúdateľovi (tradícia) s poukazom na § 20 a § 21 zák. č.
566/2001 Z.z. o cenných papieroch. Okrem zákonnej povinnosti tradície zmenky pri jej prevode si terajší

žalobca a pôvodný žalobca vymedzili túto povinnosť aj v odseku 2 bod 2.5 písm. a) Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 30.01.2008. Podľa žalovaného túto podmienku potvrdzuje aj odsek 4 bod 4.3 písm.
a) Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.01.2008. K postúpeniu zmenky na rad len formou rubopisu
a jej fyzického odovzdania žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.marca 2004, sp.zn. Obdo V 82/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. decembra
2007, sp.zn. 4 Obo 64/2006. Podľa žalovaného je súd povinný skúmať splnenie podmienky fyzického
odovzdania zmenky prevádzateľom zmenky jej nadobúdateľovi aj v prípade prevodu zmenky počas

súdneho konania. Žalovaný uviedol, že ku fyzickému odovzdaniu zmenky zo strany pôvodného žalobcu
na terajšieho žalobcu nikdy nedošlo, čo vyvodzoval z úradného záznamu Okresného súdu Žilina zo dňa
10.04.2008 s tým, že splnomocnené osoby, ktoré podpísali rubopis na predmetnej zmenke za VÚB,
a.s., ako prevádzateľa zmenky, po vykonaní rubopisu zmenku vrátili späť do trezoru okresného súdu,
teda nedošlo k fyzickému odovzdaniu zmenky terajšiemu žalobcovi; nebola tak splnená podmienka pre

platnú indosáciu zmenky. V tomto smere žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 30.11.2011, sp.zn. 3CoZm/20/2011, tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo
dňa 14.12.2006, sp.zn. 29 Odo 1285/2006.

Žalovaný poukázal tiež na splatnosť zmenkovej pohľadávky dňa 25.04.2005 a postup VÚB, a.s.
v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve doplnením dátumu splatnosti zmenkovej pohľadávky

dňom 24.04.2005. Zdôraznil názor, že iba v prípade, keď by na zmenke bola vyznačená čiastka
vyššia, než vyznačená byť mala, nebol by tým výkon práv zo zmenky úplne zmarený a že vyplnenie
dátumu splatnosti zmenky v rozpore s dohodou o vyplnení by automaticky malo viesť k neúspešnosti
veriteľa v zmenkovom konaní. K otázke (ne)zhoršenia postavenia dlžníka - žalovaného vyplnením
blankozmenky v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve bol žalovaný názoru, že sa zhoršilo jeho

postavenie zmenkového dlžníka v tom, že by mohla byť zmarená jeho námietka premlčania možnosti
uplatniť zmenkové práva a zároveň premlčacia doba je týmto posunutá o 1 deň skôr, ako by mala
byť v prípade správneho vyplnenia zmenky, pritom premlčacia doba sa podaním žaloby o vydanie
zmenkového platobného rozkazu nezastavuje definitívne, ale spočíva. Opakovane poukázal na hrubú
nedbanlivosť, resp. zlomyseľnosť žalobcu v súvislosti s jeho vstupom do predmetného konania a

údajným nadobudnutím zmenky, keď je daná spornosť zmenky, o.i. jej vyplnenie v rozpore s dohodou o
vyplňovacom práve. Vo vzťahu k nesprávne vyplnenej (zvyšnej) zmenkovej sume, v rozpore s dohodou
o vyplňovacom práve, žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 16.11.2011, sp.zn.
3CoZm/40/2010, s tým, že ak zmenka bola vyplnená v rozpore s dohodou o vyplnení, tak prípadná
pohľadávka žalobcu nie je spornou zmenkou zabezpečená a nie je podstatné ani to, že na vymáhanú

sumu, resp. jej časť má žalobca zrejme právo, ale z iného právneho titulu - nie zo zmenky. Podľa
žalovaného z uvedeného rozsudku Krajského súdu v Bratislave vyplýva, že nadvyplnenie zmenkovej
sumy na zmenke, v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, zakladá hrubú nedbanlivosť veriteľa
žalovaného, potom nie je relevantná skutočnosť, či veriteľ má na žalovanú zmenkovú sumu právo a
je potrebné zmenkový platobný rozkaz zrušiť v celom rozsahu. Pre prísnu formálnosť inštitútu zmenky

skúmanie miery porušenia dohody o vyplňovacom práve zmenkový a šekový zákon neumožňuje -
zakladalo by to, podľa názoru žalovaného, právnu neistotu dlžníka.

Žalovaný ďalej v písomnom vyjadrení uviedol, že udelenie generálneho plnomocenstva na podpisovanie
jednostranných právnych úkonov v oblasti záväzkových vzťahov nezahŕňa aj podpísanie rubopisu na

zmenke; k tomu „sa vyžaduje osobitné plnomocenstvo". Formulácia plnomocenstva pôvodného žalobcu
podľa § 31 Občianskeho zákonníka je tak široká, že nie je možné určiť, či zahŕňa aj splnomocnenie na
podpis na zmenke. „Takto formulované plnomocenstvo označil Najvyšší súd SR v similárnom prípade
za neplatné pre jeho neurčitosť (rozsudok NS SR, sp.zn. 3 Sžo 58/2010)".

Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že „zrušuje
zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu a konanie zastavuje". Uplatnil a vyčíslil náhradu trov
konania. V prípade potvrdenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu žalovaný žiadal „založenie
prípustnosti dovolania podľa § 38 ods. 3 OSP v otázke, či vyplnením dátumu splatnosti na blankozmenke
v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve alebo vyplnením zmenkovej sumy na blankozmenke v

rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, dochádza k zmareniu práva veriteľa na zaplatenie zmenkovej
sumy alebo k zmareniu práve veriteľa dochádza po posúdení skutočnosti, či nesprávny dátum splatnosti
doplnenýdoblankozmenkyalebonesprávnedoplnenázmenkovásumadoblankozmenkyzhoršilaalebo
nezhoršilapostaveniedlžníka.Otázkouzásadnéhoprávnehovýznamujetaktiežto,čivyplnenímdátumu
splatnosti skôr ako bolo dojednané v dohode o vyplňovacom práve, nezakladá automaticky nemožnosť

domáhania sa zaplatenia zmenkovej sumy".

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 08.11.2013, zn. 36390330 uviedol, že nespochybňuje povinnosť
súdu skúmať v rámci právneho posúdenia aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Nesúhlasil však snázoromNajvyššiehosúduSRvyslovenýmvrozhodnutípodsp.zn. 5Obo/80/2009,žeakajsúdpripustil
zmenu účastníkov v zmysle § 92 ods. 2, 3 OSP, toto procesné rozhodnutie ešte nevylučuje možnosť,
že z hľadiska hmotného práva žalobca vecnú aktívnu legitimáciu v konaní nezískal. Uvedená právna

úprava podľa žalobu umožňuje súdu rozhodnúť o zmene účastníka iba v prípade, ak sa preukáže, že po
začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v§ 92 ods. 2 OSP. V rámci posudzovania aktívnej
legitimácie žalobcu pri meritórnom rozhodovaní veci už súd môže skúmať len samotnú existenciu práva
(nároku) žalobcu a nie existenciu právnych skutočností, na základe ktorých došlo k prevodu tohto práva
a k právoplatnej zmene účastníka v priebehu súdneho konania. Bolo by v rozpore so základnou zásadou

právnej istoty, ak by pri rozhodovaní o zmene účastníka podľa § 92 ods. 2 a 3 OSP súd konštatoval, že
bola preukázaná právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod povinností,
o ktorých sa koná a zámenu účastníka pripustil a v meritórnom rozhodnutí vo veci samej by konštatoval
opak. Ak v prejednávanej veci súd právoplatným rozhodnutím pripustil zmenu účastníka, musel mať za
preukázané, že došlo k platnému a účinnému prevodu práv zo zmenky na základe indosácie. V ďalšom
priebehu konania a pri meritórnom rozhodnutí tak môže súd posudzovať aktívnu legitimáciu žalobcu iba

v súvislosti s otázkou existencie samotného práva zo zmenky voči žalovanému.

Argumentáciu žalovaného spochybňujúcu aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu údajného nenaplnenia
podmienky fyzického odovzdania zmenky, označil žalobca za novú, ktorú žalovaný prezentoval až
v priebehu odvolacieho konania vo vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Žiline 14.03.2012. Tieto

skutočnosti žalovaný neuplatnil v prvostupňovom konaní a odvolací súd by v zmysle § 120 ods. 4 OSP,
§ 205a ods. 1 OSP na ne nemal prihliadnuť. Napriek tomu žalobca zdôraznil, že JUDr. Burgerová,
jedna z dvoch osôb indosujúcich zmenku v mene VÚB, a.s., bola splnomocnená žalobcom k fyzickému
prevzatiu zmenky v mene žalobcu, čo v prípade potreby preukáže. Žalovaným opakovane vznášaná
námietka nesprávneho vyplnenia blankozmenky čo do dátumu splatnosti bola prejudiciálne vyriešená

Krajským súdom v Žiline v odvolacom konaní sp.zn. 14Cob/34/2007, ktorý zohľadnil aj tvrdenia a
právne názory prezentované žalovaným; pri právnom posúdení veci sa priklonil k právnemu názoru
vyslovenému v staršej judikatúre a plne akceptovanému aj v súčasnej súdnej praxi v Českej republike.
Staršia judikatúra vychádzala z právneho záveru, že zmenka vyplnená proti dohode nie je neplatná,
ale možno ju uplatniť len v rámci dohody (rozhodnutie NS ČSR z 17.12.1936, sp.zn. R III 809/36,

Zbierka rozhodnutí nejvyšších stolic soudních Čs. republiky, pod číslom 15717). Uvedenému chápaniu
oprávnenia zmenkového dlžníka namietať vyplnenie blankozmenky proti dohode zodpovedá podľa
žalobcu aj judikát uvádzaný v dotknutom rozhodnutí Krajským súdom v Žiline. Rovnako tak v diele
Fratiška Roučka „Jednotný směnečný řád", Praha, 1941, str. 89, k výkladu ustanovenia článku 10.
nariadenia č. 111/1941 Sb., ktorým sa vydáva a zavádza jednotný směnečný řád, a tiež v diele Františka

Roučka „Praktické směnečnictví a šekovnictví", Praha, 1941, (str. 24), bol formulovaný právny záver,
podľa ktorého „stalo-li se doplnění proti učiněné úmluvě, ručí vydavatel prvnímu nabyvateli blanketu
jen v rámci zmocnění daného k doplnění listiny". „Jestliže tedy místo 1.000 doplněno 10.000 nebo
místo dne splatnosti 1. června 1940 doplněno datum již 1. března 1940, ručí vydavatel prvnímu
nabyvateli jen za 1.000, 1. června 1940". V tomto smere žalobca poukázal i na judikatúru NS ČR

v rozhodnutiach napr. sp.zn. 29Cdo 336/2010, 29 Cdo 5260/2007. Žalovaný v konaní nepreukázal,
že vyplnením blankozmenky o nesprávny dátum splatnosti došlo k zhoršeniu jeho postavenia ako
zmenkového dlžníka, a to ani z hľadiska posunu premlčacej doby o 1 deň skôr; naopak premlčacia doby
by v prípade neuplatnenia práva na súde uplynula o 1 deň skôr. Vo vzťahu k vyplneniu blankozmenky
(vyššou) zmenkovou sumou v rozpore s dohodou o vyplnení žalobca označil rozhodnutie Krajského

súdu v Bratislave sp.zn. 3CoZm/40/2010 za ojedinelé a naopak poukazoval na rozhodnutie NS
ČR sp.zn. 29 Cdo 680/2008 zo dňa 28.05.2009, prípadne rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe z
26.10.2009, sp.zn. 5Cmo/132/2009, v zmysle ktorého „námietka nesprávneho vyplnenia zmenkovej
sumy v blankozmenke nie je riadne odôvodnená, pokiaľ nemožno z jej obsahu vyvodiť taktiež tvrdenie,
koľko malo byť na zmenke správne uvedené". Žalovaný v prejednávanej veci v námietkach neuviedol,

aká suma mala byť na zmenke správne uvedená. Práve právny názor vyslovený Krajským súdom
v Žiline v tejto veci i vo vyššie uvedenom rozhodnutí NS ČR dáva podľa žalobcu zmenkovému
dlžníkovi právnu istotu, že aj v prípade vyplnenia blankozmenky v rozpore s dohodou, bude zmenkový
dlžník zodpovedať majiteľovi zmenky iba v rozsahu dohody. Tvrdenie, že nesprávnym vyplnením
blankozmenky sa marí povinnosť zmenkového dlžníka plniť zo zmenky úplne, nemá podľa žalobcu

oporu v platnom právnom poriadku. V tomto smere žalobca poukázal na ust. čl. I § 10 zák. č. 191/1950
Zb., ktoré umožňuje zmenkovému dlžníkovi namietať vyplnenie blankozmenky v rozpore s dohodou iba
v dvoch prípadoch, a to, ak majiteľ zmenky nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní
zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou; cit. ustanovenie nerozlišuje medzi prvým majiteľom zmenkya ďalšími majiteľmi zmenky a tiež nerozlišuje spôsob nadobudnutia zmenky, pričom je nepochybné,
že majiteľ môže zmenku nadobudnúť nielen indosovaním, ale v prvom rade vyplnením chýbajúcich
údajov do blankozmenky. Žalovaný v podaných námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu

síce namietol vyplnenie blankozmenky v rozpore s dohodou, avšak neuviedol ani nepreukázal, že by k
vyplneniu blankozmenky v rozpore s dohodou (t.j. k nadobudnutiu zmenky) došlo zo strany pôvodného
žalobcu - VÚB, a.s. zlomyseľne alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti. Súdmi vo veci skúmaná otázka
(ne)zhoršenia postavenia zmenkového dlžníka nesprávnym vyplnením blankozmenky súvisí s otázkou,
či majiteľ (ne)nadobudol zmenku zlomyseľne alebo či sa pri nadobúdaní zmenky (ne)previnil hrubou

nedbanlivosťou. K plnomocenstvám z 01.03.2007 a 03.03.2008, ktorými VÚB, a.s. splnomocnila JUDr.
Burgerovú a ďalších dvoch splnomocnencov, aby uskutočňovali právne úkony za VÚB, a.s., žalobca
uviedol, že ak podľa bodu 1.1. plnomocnestva boli splnomocnenci oprávnení za VÚB, a.s. „podpisovať
jednostranné právne úkony", tak k nim patrí i indosácia ako jednostranný právny úkon. Zákon okrem
písomnej formy, ktorá bola dodržaná, pre indosáciu nevyžaduje osobitnú plnú moc. Žalobca sa vyjadril i
k čiastočne nesprávnemu uplatneniu a vyčísleniu trov konania žalovaným. Žalobca navrhol, aby Krajský

súd v Žiline napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi
i náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania, ktoré vyčíslil.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním žalovaného napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP),

postupom podľa § 214 ods. 1 písm. a) OSP na nariadenom pojednávaní, rozsudok okresného súdu
v napadnutom výroku o ponechaní zmenkového platobného rozkazu vydaného Okresným súdom
Žilina č.k. 10Zm 28/2005-34 zo dňa 20.12.2005 v ostatnej časti v platnosti a vo výroku o trovách
prvostupňového konania podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil ako vecne správne rozhodnutie a podľa §
238 ods. 3 OSP vyslovil, že dovolanie je prípustné.

Primárne v procesnej rovine odvolací súd k rozsahu podaného odvolania uvádza, že podľa obsahu
podaného odvolania žalovaného, jeho dôvodov, vo väzbe na odvolací návrh (č.l. 434-447 spisu), bolo
zrejmé, že napadnutým bol len meritórny výrok, ktorým okresný súd v ostatnej časti ponechal vydaný
zmenkový platobný rozkaz v platnosti a výrok o trovách prvostupňového konania.

Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Odvolateľom je v danom prípade žalovaný, pričom podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolací súd sa tak pri prejednaní a rozhodnutí veci relevantne zaoberal len rozsahom a dôvodmi

odvolaniavymedzenýmižalovanýmvjehoodvolaní(§212ods.1OSP),atopodanýmivodvolacejlehote
(§ 205 ods. 3 OSP). Žiadna ďalšia (neskoršia) argumentácia žalovaného, a to ani v reakcii na doručené
vyjadrenie žalobcu z 13.09.2010, nemohla mať relevantný vplyv na rozhodnutie v odvolacej veci.

Ďalšie vyjadrenie žalovaného v podaní jeho právnej zástupkyne zo dňa 13.03.2012, ktoré krajskému

súdu došlo 14.03.2012 obsahovalo argumentáciu žalovaného k tvrdenému nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu Majetkový Holding, a.s., ktorá námietka už žalovaným bola vznesená v podanom
odvolaní s tým, že uvedená otázka nepodlieha koncentračnej zásade, pričom žalovaný uvádzal ďalšiu
argumentáciu k spôsobu a okolnostiam indosovania predmetnej zmenky (z VÚB, a.s. na Majetkový
Holding, a.s.). Súčasne vyjadrenie obsahovalo i uplatnenie a vyčíslenie náhrady trov konania.

Žalovaný v dovolaní z 19.04.2012 (č.l. 564-591 spisu) uvádzal obdobnú argumentáciu ako v písomnom
vyjadrení zo 17.10.2013, uvádzanom obsahovo v podstatných otázkach vyššie.

Žalobca vo vyjadrení zo 06.11.2012 (č.l. 693-695 spisu) k dovolaniu žalovaného uvádzal obdobnú

argumentáciu ako v písomnom vyjadrení z 08.11.2013 (č.l. 796-799 spisu), uvádzanom obsahovo v
podstatných otázkach vyššie.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Podľa § 175 ods. 4 veta prvá, druhá OSP, ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie
pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemôže prihliadať. V rozsudku vysloví, či zmenkový
platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom

rozsahu.

Základom postupu a rozhodnutia odvolacieho súdu v danom odvolacom konaní bola vyššie uvedená
právna úprava. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 205a ods. 1 OSP sa odvolacie konanie riadi
princípom neúplnej apelácie, t.j. účastníci nemôžu uvádzať, s výnimkami taxatívne uvedenými v tomto

zákonnom ustanovení, nové skutočnosti a navrhovať nové dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa. Naviac, s ohľadom na zásadu koncentrácie konania, vyjadrenú v § 175 ods. 4 OSP, ktorá
platí cez § 211 ods. 2 OSP aj pre odvolacie konanie, sa odvolací súd mohol relevantne zaoberať výlučne
námietkami proti zmenkovému platobnému rozkazu, vznesenými žalovaným v zákonnej trojdňovej
lehote, nie však dodatočnou obranou žalovaného, vznesenou až po uplynutí lehoty podľa § 175 ods. 1
OSP. Nosné tak pre dokazovanie a rozhodovanie okresného súdu, ako aj pre toto odvolacie konanie,

boli námietky žalovaného vznesené v jeho podaní zo 16.01.2006, proti zmenkovému platobnému
rozkazu Okresného súdu Žilina č.k. 10Zm 28/2005-34 zo dňa 20.12.2005 (č.l. 40-42 spisu) a v
odvolaní žalovaného vymedzené tie odvolacie dôvody, ktoré mali väzbu na predmetné námietky proti
zmenkovému platobnému rozkazu.
V zmysle uvedeného odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k rozsudku

okresného súdu v napadnutých výrokoch po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a s
prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 OSP dospel k záveru, že nezistil dôvody na to, aby sa odchýlil od
logickýchargumentovarelevantnýchprávnychzáverov,spolusosprávnoucitácioudotknutýchprávnych
noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku okresného súdu, ktoré vytvárajú dostatočné
východiská pre vyslovenie napadnutých vecne správnych výrokov rozsudku súdu prvého stupňa tak v

merite veci, ako aj vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania. S poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP
tak odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu,
s ktorým sa stotožňuje a v ktorom sa okresný súd vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami
žalovaného.

Len na zdôraznenie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokoch odvolací súd
vo všeobecnej rovine zvýrazňuje, že pre vznik zmenkového záväzku žalovaného, ako osoby, podpísanej
na blankozmenke, nie je relevantné, či bola blankozmenka vyplnená v súlade s obsahom vyplňovacieho
oprávnenia alebo nie. Uvedená skutočnosť môže mať len vplyv na obsah zmenkového záväzku. Ak
bola blankozmenka vyplnená v rozpore s obsahom vyplňovacieho práva, je zmenkový dlžník oprávnený

uplatniť proti zmenkovému veriteľovi námietky vychádzajúce z tohto excesu pri vyplnení blankozmenky.
To, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s obsahom vyplňovacieho oprávnenia, nemá vplyv
ani na platnosť vyplnenej zmenky ani na vznik zmenkových záväzkov vystaviteľa, podpisovateľa
(blanko)zmenky. Exces pri vyplnení blankozmenky však ovplyvňuje obsah zmenkových záväzkov z
tejto zmenky zaviazanej osoby. Rozdiel medzi obsahom záväzkov, ktoré by vznikli riadnym vyplnením

blankozmenky a obsahom záväzkov, ktoré vznikli excesívnym vyplnením blankozmenky, spočíva v
možnosti zmenkového dlžníka uplatniť proti niektorým zmenkovým veriteľom námietky. Námietku
vyplnenia blankozmenky v rozpore s dojednaním môže uplatniť zmenkový dlžník a táto námietka je
uplatniteľná proti veriteľovi, ktorý blankozmenku vyplnil a proti všetkým ďalším veriteľom, ktorí vstúpili
do práv a povinností vyplniteľa. Námietku excesívneho vyplnenia blankozmenky naopak nemožno

uplatniť predovšetkým proti veriteľovi, ktorý zmenku nadobudol po jej vyplnení indosáciou, pokiaľ pri jej
nadobudnutí nejednal zlomyseľne alebo sa pri jej nadobudnutí nedopustil hrubej nedbanlivosti a tiež
potom ani proti ďalším nadobúdateľom zmenky. Možnosť uplatnenia námietky vyplnenia blankozmenky
v rozpore s dojednaním (dohodou o vyplnení), teda končí prvou indosáciou zmenky, uskutočnenou po
vyplnení blankozmenky, u ktorej indosácii nebola zlomyseľnosť a hrubá nedbanlivosť.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu v prvostupňovom konaní, nie je mu možné vytýkať, ak pri
rozhodovaní vo veci vychádzal zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, vysloveného vo veci
v uznesení sp.zn. 14Cob/34/2007 zo dňa 19. augusta 2008, za rešpektovania ust. § 226 OSP. Práve v
tomto uznesení odvolací súd uviedol právne vyhodnotenie a závery vo vzťahu k námietke žalovaného

k porušeniu dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke zo strany VÚB, a.s., primárne v dátume
splatnosti. Vyslovenými právnymi hodnoteniami, východiskami a závermi nebol prekročený rozsah
námietok žalovaného, keďže bolo vychádzané predovšetkým z úpravy v čl. I. § 10 zák. č. 191/1950
Zb., keď bol podaný výklad aplikovanej právnej úpravy i z hľadiska následkov porušenia dohody ovyplňovacom práve v rovine dopadu na právne postavenie zmenkového dlžníka za prihliadania, že k
podaniu žaloby došlo až po splatnosti zmenky stanovenej v súlade s dohodou o vyplňovacom práve
k blankozmenke (po dátume 25.04.2005). V tejto intencii bolo poukazované na staršiu judikatúru

zmenkového práva. Išlo konkrétne o judikát, podľa ktorého „i když byla krycí směnka vyplněna dnem
splatnosti předcházejícímu době, kdy byly dospělé splátky na směnečnou pohledávku, nejde o vyplnění
proti úmluvě, byla-li směnka zažalována až, když nastala již stráta lhůt a splatnost zbytku pohledávky,
jejímuž zajištění směnka sloužila" (Sb. n. s. 13.370).

K druhej základnej námietke žalovaného o porušení dohody o vyplnení v zmenkovej sume vyplnenej do
blankozmenkyodvolacísúdvcelomrozsahupoukazujenadostatočnédokazovanievykonanéokresným
súdom, z neho vyvodené správne zistenia, korešpondujúce dôkazom, vyvodené skutkové závery i
správne právne posúdenie a závery, v ktorom smere odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku
okresného súdu (§ 219 ods. 2 OSP). Podstatné bolo, že žalovaný bol v námietkach ohľadne výšky
zmenkovej sumy nekonkrétny a na ďalšie fakty, ohľadom výpočtu, uvedené v odvolaní, tak nebolo

možné, za aplikácie koncentračného princípu prihliadať. Je potrebné súhlasiť s okresným súdom, že
pokiaľ v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu žalovaný konštatoval, že zmenková suma,
uplatnená žalobou, nezodpovedá skutočnému stavu, tak takáto námietka nie je dostatočne konkrétne
odôvodnená, pretože z nej nemožno vyvodiť záver, v akom rozsahu je zmenkový platobný rozkaz
napadnutý. Následné opakované preukazovanie správnej výšky zmenkovej sumy v odvolaní, ktoré

nebolo obsahom námietok, nebolo možné zohľadniť ani v rámci posudzovania veci v danom odvolacom
konaní.

Podporne odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29Cdo
680/2008 zo dňa 28.05.2009, v zmysle ktorého „skutočnosť, že zmenková suma bol do blankozmenky

doplnená v nesprávnej výške, nie je dôdovom neplatnosti zmenky". Rovnako podporne odvolací súd
poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29 Cdo 2270/2007 zo dňa 31.03.2009,
v zmysle ktorého „I. žalovaný nemôže - so zreteľom na zásadu koncentrácie konania o námietkach
proti zmenkovému platobnému rozkazu - po uplynutí lehoty na podanie námietok uplatňovať takú
obranu, ktorá nebola uvedená už v námietkach. Nič mu však nebráni v tom, aby aj v tejto fáze

konania uvádzal nové skutočnosti, ktoré môžu mať - podľa jeho názoru - význam pre posúdenie
dôvodnosti obrany už (v námietkach riadne) uplatnenej. Takéto skutočnosti potom nemožno považovať
(ak smerujú skutočne len k doplneniu skôr uplatnenej námietky) za námietky nové (a teda oneskorené),
ku ktorým by už súd nesmel (v intenciách zákazu formulovaného v ustanovení § 175 ods. 4 časti
vety prvej za stredníkom O.s.p.) prihliadať. II. Ak majú mať námietky proti zmenkovému platobnému

rozkazu pôvod v mimozmenkových vzťahoch účastníkov, so zmenkou iba súvisiacich (tzv. kauzálne
námietky), bude požiadavka na riadne odôvodnenie námietok naplnená zásadne len vtedy, ak žalovaný
v námietkach aspoň stručne uvedie obsah tzv. zmenkovej zmluvy, ktorá bola bezprostredným dôvodom
vzniku zmenky, príp. záväzku konkrétneho zmenkového dlžníka (napr. uvedie, že podľa konkrétneho
dojednania účastníkov zmenka zaisťovala určitú kauzálnu pohľadávku) a ďalej vymedzí skutočnosť,

v dôsledku ktorej by mal byť zbavený povinnosti zmenku zaplatiť (napr. že pohľadávka zmenkou
zabezpečená už bola zaplatená, zanikla započítaním, uzavretím dohody o urovnaní a pod.)".

K otázke indosovania zmenky (po vyplnení blankozmenky) v priebehu súdneho konania odvolací súd
uvádza, že tomu nebráni ani dohoda o vyplnení medzi VÚB, a.s. a žalovaným. Okresný súd vzhľadom na

obsah rubopisu zmenky (č.l. 215, 215 rub spisu) a právoplatné uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn.
14Cob/34/2007 zo dňa 21. mája 2008 (č.l. 233 spisu) o zmene účastníka konania na strane žalobcu,
tak v hmotnoprávnej ako aj procesnej rovine vychádzal z preukázaného stavu indosovania zmenky, v
ktorom smere odvolacie dôvody žalovaného rovnako neboli opodstatnené. Relevantné bolo, že okresný
súd sa aj po indosovaní zmenky zaoberal námietkami žalovaného, ako zmenkového dlžníka a v tomto

smere jeho práva neboli ničím porušené.

Je pravdou, že obrana žalovaného v rovine (ne)dodržania náležitostí indosácie predmetnej
(blanko)zmenky, po jej vyplnení VÚB, a.s., vrátane tradície, nemohla byť reálne uplatnená už v
rámci námietok vznesených proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu. Súčasne judikatúra i

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky viac zastáva názor, že rozhodovanie súdu podľa § 92 ods. 2
a 3 OSP (i v odvolacom konaní v spojení s ust. § 211 ods. 2 OSP, § 216 ods. 1 OSP) má procesný
charakter. K tomu príkladmo odvolací súd uvádza uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 20.12.2011, sp.zn. 6 Cdo 42/2011, v zmysle ktorého „z ustanovenia § 92 ods. 3veta prvá O.s.p. síce vyplýva, že súd rozhodujúci o súhlase so zmenou musí posúdiť, či navrhovateľ
preukázal prechod alebo prevod práv a povinností, avšak pre účely tohto rozhodnutia stačí preukázanie,
že nastala (formálno-právna) skutočnosť, ktorá môže mať podľa hmotného práva za následok prechod

alebo prevod práv a povinností. Súd však v tomto štádiu nie je oprávnený hodnotiť, či sú inak naplnené
predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu hmotnoprávnej úpravy. To znamená, že nie
je jeho úlohou prechod alebo prevod práv a povinností posúdiť podľa hmotného práva v rozsahu
zodpovedajúcom možnému záveru pre rozhodnutie vo veci samej (posúdiť, či podľa hmotného práva
skutočne k prechodu alebo prevodu práv a povinností došlo). Súd teda nemá v rámci rozhodnutia podľa

§ 92 ods. 2 a 3 OSP hodnotiť právne úkony z hľadiska ich platnosti, lebo by išlo o posúdenie naplnenia
predpokladov právneho nástupníctva z pohľadu hmotnoprávnej úpravy a teda o riešenie predbežnej
otázky dôležitej pre rozhodnutie vo veci samej". Práve pre uvedené nazeranie na rozhodovanie o zmene
účastníka občianskeho súdneho konania, čiastočne odchylné od právneho názoru odvolacieho súdu,
podľa ktorého v závislosti od okolností posudzovanej veci najmä v štádiu odvolacieho konania nie je
vylúčené i hmotnoprávne vyhodnocovania podmienok podľa § 92 ods. 2 a 3 OSP, práve za vychádzania

z dikcie týchto zákonných ustanovení, odvolací súd doplnil dokazovanie k okolnostiam indosácie
posudzovanej zmenky v danej veci. Z dokazovania vykonaného okresným súdom a z doplneného
dôkazulistinou-plnomocnestvompredloženýmžalobcomvyplynulo,žebolisplnenépodmienkyprevodu
zmenky rubopisom na žalobcu, a to pri dodržaní písomnej formy indosovania i tradície, fyzického
odovzdania žalobcovi. V tomto smere boli dostatočné doložené plnomocenstvá udelené VÚB, a.s.

trom splnomocnencom pod číslom 29/1800/2008 z 3.3.2008 (č.l. 613-617 spisu), z ktorých dvaja
súčasne pri indosácii konali (č.l. 622 spisu), ak rozsah plnomocenstva pod bodom 1.1 zahŕňal okrem
iného aj „podpisovať jednostranné právne úkony", medzi ktoré nepochybne patrí i vykonanie rubopisu.
Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že pre vykonanie rubopisu - indosovania
predmetnej zmenky na terajšieho žalobcu sa vyžadovalo osobitné plnomocenstvo. Judikát, na ktorý

v tejto súvislosti žalovaný poukázal, a to rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3
Sžo 58/2010 zo dňa 09. novembra 2010, sa týkal odlišného prípadu tak v skutkovej ako i v právnej
rovine, keď bol posudzovaný prípad plnomocenstva na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam a
okrem Občianskeho zákonníka sa vychádzalo primárne z osobitnej právnej úpravy zák. č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších

predpisov. V prípade zákona zmenkového a šekového ide síce tiež o osobitnú právnu úpravu, ktorá
však neupravuje otázku plnomocenstva osôb konajúcich za indosanta; v uvedenom platí všeobecná
právna úprava zastúpenia v Občianskom zákonníku, ako generálneho predpisu k zák. č. 191/1950 Zb.
Preto ak splnomocnená JUDr. Renáta Burgerová konala pri indosácii 10.04.2008 tak za VÚB, a.s.,
ako aj na základe ďalšieho plnomocenstva udeleného žalobcom za žalobcu a z úradného záznamu na

č.l. 622 spisu vyplýva, že rubopis bol vykonaný aj označenou osobou (t.j. aj fyzicky), a zmenka bola
po vykonaní rubopisu vrátená späť do trezoru okresného súdu, bolo zrejmé, že súčasne, cez udelené
plnomocenstvá indosantom i indosatárom, došlo k rubopisovaniu zmenky i k tradícii. Odvolací súd nemal
pochybnosti o vierohodnosti plnomocenstva udeleného žalobcom pre JUDr. Burgerovú dňa 30.01.2008
(č.l. 816 spisu); spochybňovanie pravdivosti tohto listinného dôkazu len vyvodzovaním nepredloženia

tejto listiny v skoršom štádiu súdneho konania, nebolo podľa posúdenia odvolacieho súdu dôvodné,
ak žalovaný námietky voči spôsobu indosácie vrátane fyzického odovzdania a prevzatia rubopisovanej
zmenky žalobcovi od pôvodného majiteľa vzniesol až v priebehu konania, uvedené nenamietal ani v
odvolaní a doplnené dokazovanie v tomto smere v rovine dotvrdenia aktívnej legitimácie žalobcu bolo
pripustené odvolacím súdom až v ostatnom priebehu odvolacieho konania, z hľadiska komplexného

posúdenia veci a odstránenia akýchkoľvek pochybností o správnosti postupu a vecného rozhodnutia vo
veci samej. Podľa odvolacieho súdu nebol opodstatnený ani argument o neplatnom vykonaní indosácie
pre kolíziu - podľa žalovaného medzi (plnomocenstvom) konaním za VÚB, a.s. a (plnomocenstvom)
konaním za žalobcu, v osobe JUDr. Renáty Burgerovej. Jednak za VÚB, a.s. konali súčasne dvaja
splnomocnenci, ktorí podpisovali rubopis a ak aj jednou z týchto konajúcich osôb bola JUDr. Burgerová,

súčasnesplnomocnenážalobcom,nešlookonanierozporné,vprotikladezáujmovúčastníkovindosácie.
Ani z tohto dôvodu podľa odvolacieho súdu nebola preukázaná obrana žalovaného, že nedošlo v
hmotnoprávnom zmysle k platnej indosácii zmenky s účinkami nadobudnutia aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v danej sporovej právnej veci.

Uvedenou okolnosťou sa nadôvažok odvolací súd zaoberal cez námietku uvádzanú žalovaným v
odvolaní, o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Keďže žalovaný opakovane vo svojej i
neskoršej argumentácii v písomných podaniach v konaní zaraďoval aktívnu legitimáciu medzi tzv.
podmienky konania a navrhoval konanie pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu zastaviť, odvolacísúd pripomína, že vecnú legitimáciu nemožno zamieňať s procesnými podmienkami konania. „Vecnou
legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania
(navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne

legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti
(je pasívne vecne legitimovaný)". (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k.
III. ÚS 517/2011-9)

„Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal". (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010, sp.zn. 2

Cdo 205/2009).

Obrana žalovaného, že nesprávnym vyplnením blankozmenky došlo k neplatnosti zmenky, z ktorej sa
uplatňujú práva voči nemu, v predmetnom konaní bola rovnako zo strany okresného súdu správne
posúdená a vyhodnotená ako neopodstatnená. Okolnosť odlišného vyplnenia blankozmenky od dohody

nemá vplyv na platnosť zmenky. V súvislosti s tým je podporne potrebné poukázať tak na staršiu
judikatúru, ako aj napr. na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29Cbo 5260/2007 z roku
2009, v ktorej judikatúre sa konštatuje, že podľa ustanovenia čl. I. § 10 zmenkového zákona, ak nebola
zmenka,ktorábolaprivydaníneúplná,vyplnenátak,akobolodojednané,nemôžesanamietaťmajiteľovi
zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, iba že majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne, alebo sa

pri nadobudnutí zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Z citovaného ustanovenia je nepochybné, že
nesprávne vyplnenie blankozmenky nemá za následok neplatnosť zmenky, ale zakladá námietku proti
majiteľovi zmenky. Odvolací súd súhlasí s názorom, že zmenka, hoci vyplnená proti dohode o vyplnení,
nie je neplatná, ale je možné ju uplatniť len v rámci dohody. Námietka žalovaného ohľadom neplatnosti
zmenky v tomto smere, v spojení i s námietkou nesprávneho právneho posúdenia v dôsledku aplikácie

staršej judikatúry, je podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodná. Podporne odvolací súd v tomto smere
poukazuje i na rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 13.10.1998, sp.zn. 5 Cmo 125/98, podľa ktorého
„Ak vyplní majiteľ zmenku, ktorá bola vydaná ako neúplná (blankozmenku), odlišne od dojednania o jej
vyplnení, nie je z tohto dôvodu zmenka neplatná. Nesprávne vyplnenie len zakladá námietku dlžníka
v zmysle čl. I § 10 zákona zmenkového a šekového. Len v okolnosti samotnej indosácie zmenky

počas prebiehajúceho súdneho konania odvolací súd nevidel zlomyseľnosť nadobúdateľa zmenky, či
jeho previnenie hrubou nedbanlivosťou v zmysle úpravy v čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb., naviac
ak k indosácii došlo až v štádiu po uplynutí lehoty na podanie námietok žalovaného proti vydanému
platobnému rozkazu. Relevantné bolo, že žalobca ako indosatár nadobudol (blanko) zmenku až po jej
vyplnení pôvodným majiteľom.

K námietke žalovaného, že žalobca si uplatnil pohľadávku aj formou zmenky aj zo záväzku, pričom aj
úroky počítal duplicitne, primárne odvolací súd poukazuje na to, že tieto námietky neboli predmetom
námietok proti vydanému zmenkovému rozkazu a súčasne pre úplnosť odvolací súd zastáva názor, že
zabezpečovacia zmenka nie je zabezpečovacím záväzkom, je iba prostriedkom zabezpečenia. Preto

existencia záväzkov zo zmenky nie je závislá na existencii zabezpečenej pohľadávky. Dlžník zo zmenky
sa môže brániť kauzálnou námietkou, že zabezpečená pohľadávka zanikla a tým zanikol aj dôvod
zmenky. Nároky zo zabezpečovacej zmenky ako cenného papieru sú samostatnými nárokmi a nie je
správny názor, že veriteľ sa nemôže súčasne s nárokmi z tejto zmenky domáhať aj splnenia dlhu voči
dlžníkovi zo záväzkového vzťahu. Je tiež treba zdôrazniť, že žalobca si v dôsledku zabezpečovacieho

charakteru zmenky nemôže uplatniť pohľadávku vo vyššej sume, ako sume zmenkou zabezpečenej. V
danom prípade žalobca podľa vykonaného dokazovania uplatnil zmenkou sumu nižšiu ako je samotná
úverová pohľadávka.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že okresný súd porušil koncentračnú zásadu,

keď mal prihliadnuť na novo uvedené skutočnosti zo strany žalobcu, ktorý len poukázal na dôkazy,
z ktorých relevantné skutočnosti vyplývali a netvrdil nové fakty (č.l. 52, 106 spisu). Všetky žalobcom
poukazované skutočnosti už boli obsiahnuté tak v žalobe, ako aj vo vyjadrení k podaným námietkam.
Navrhovanie dôkazov, z ktorých by vyplývali predchádzajúce tvrdenia tak, ako to uskutočnil žalobca,nie je možné považovať za rozporné s koncentračnou zásadou. V danom prípade bolo relevantné,
že dôkazné bremeno, vo vzťahu k podaným námietkam proti vydanému zmenkovému platobnému
rozkazu, spočívalo na žalovanom a nie na žalobcovi. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje aj na

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Obdo V34/2004 (87/2006 ZSP), podľa právnej
vety ktorého, „v odvolacom konaní nemožno prihliadnuť na námietky, ktoré žalovaný neuplatnil včas
proti zmenkovému platobnému rozkazu. Námietka, že žalovaný zaplatil celú zmenkovú sumu, je inou
námietkou, než námietka zaplatenia pohľadávky z príčinného vzťahu".

K úplnosti sa poukazuje aj na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 1M Obdo V
6/2008, podľa ktorého „Pre námietky a konanie o námietkach sa prísne uplatňuje koncentračná zásada
spočívajúca v tom, že v konaní o námietkach súd môže preskúmať len námietky, ktoré boli podané v
lehote troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Na neskôr podané námietky už súd
nemôže brať zreteľ. Výnimkou z uvedeného pravidla nemôžu byť ani námietky uvedené až v dovolaní
alebo v mimoriadnom dovolaní. Ani dovolaním nemožno do konania vniesť námietky, ktoré neboli

podané v zákonom ustanovenej lehote a urobiť ich tak predmetom konania o námietkach. Výnimka z
koncentračnej zásady sa môže vzťahovať len na také vady konania, ktoré bránia tomu, aby súd mohol
vo veci konať a dôsledkom má byť zastavenie konania, prípadne postúpenie veci na prejednanie vecne
príslušného súdu".

Odvolací dôvod, že právny zástupca žalobcu použil na cestu na pojednávanie dňa 26.06.2009 a
23.03.2010 na Okresný súd Žilina vlak, nie osobné motorové vozidlo, zostala len v rovine nedoloženého
tvrdenia žalovaného, a teda bola bez relevancie na vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa i vo
výroku o trovách konania. Úplne neodôvodnenou a tým i nedôvodnou bola tiež námietka odvolateľa s
poukazom na nesprávne právne posúdenie v časti rozhodnutia o trovách konania použitím nesprávneho

ustanovenia Obchodného zákonníka a zák. č. 222/2004 Z.z.

Podľa § 238 ods. 3 OSP odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné. Rozsudok v danej odvolacej
právnej veci považoval za rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ktorý videl najmä v
interpretácii aplikovaného ust. čl. I. § 10 zák. č. 191/1950 Zb., majúc na zreteli účel zabezpečovacej

zmenky, ochranu veriteľa a prihliadajúc na (ne)zhoršenie právneho postavenia zmenkového dlžníka v
konkrétnomposudzovanomprípade,oprotiižalovanýmpoukazovanýmijudikátmiuvedenýmivodvolaní.
Odvolací súd tiež poukazuje na právny názor, uvedený v publikácii Směnka jako zajištění, autor
JUDr. Zděnek Kovařík, Nakladatelství C.H.Bek 2002, str. 67, 68, podľa ktorého vadným vyplnením
blankozmenky sa možnosť výkonu práv proti dlžníkovi, ktorý to úspešne namietne, marí úplne. Teda, ak

je napr. nesprávne vyplnená splatnosť zmenky, nemôže to znamenať, že by musel dlžník napriek tomu
platiť, síce nie v dobe na zmenke vyznačenej, ale v dobe, ktorá by bola bývala vyznačená, keď by sa
postupovalo v zhode s dohodou. Takýto údaj na listine nie je a nemožno ho do nej umelo vnášať. To by
platilo i v prípade miesta platenia a ďalších. Iba v prípade, keď by na zmenke bola vyznačená čiastka
vyššia, než vyznačená byť mala, nie je tým výkon práv zo zmenky úplne zmarený. Odlišnosť je v tom,

že v čiastke nesprávne vyššej je obsiahnutá i správna čiastka nižšia, a teda o nesprávnom vyplnení je
možné hovoriť len v tom rozsahu, v ktorom zmenková suma prevyšuje sumu správnu; do výšky čiastky
zodpovedajúcej dohode o porušenie tejto dohody nejde.

TiežpodľarozsudkuVrchnéhosúduvPrahe,zodňa18.10.2004,sp.zn.9Cmo274/2004,„Akjevdohode

o vyplnení blankozmenky dohodnuté právo majiteľa bez ďalšieho vyplniť dátum splatnosti, má majiteľ
blankozmenky právo doplniť do blankozmenky akýkoľvek dátum splatnosti. Ak ide o zabezpečovaciu
zmenku, nesmie vyplnený dátum predchádzať dátumu splatnosti zabezpečovaného dlhu".

Naproti tomu Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp.zn. 29Cdo 5260/2007 z 19. augusta

2009 vyslovil názor, že skutočnosť, že právna predchodkyňa pôvodnej žalobkyne vyplnila údaj
splatnosti do zmenky (nesprávne) dátumom 01. septembra 2002, namiesto dátumom (zodpovedajúcim
vyplňovaciemu prehláseniu zmenkovému) 31. augusta 2002, však bez ďalšieho neznamená, že
by pôvodná žalobkyňa nemala právo na zaplatenie zmenky voči dlžníkom, ktorí vadné vyplnenie
blankozmenky namietnu. Najvyšší súd Českej republiky v poukazovanom judikáte rovnako odkazoval na

historickú literatúru a judikatúru. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 26.04.2011,
sp.zn. 20 Cdo 2031/2009, „Ak je v dohode o vyplnení zabezpečovacej blankozmenky dohodnuté právo
majiteľa bez ďalšieho vyplniť dátum splatnosti, nesmie vyplnený dátum predchádzať dátumu splatnostizabezpečovaného záväzku. Oprávnený zo zabezpečovanej blankozmenky sa tak nemôže domáhať
plnenia z tejto zmenky skôr, než mu vznikne nárok zo záväzku, ktorý zmenka zabezpečuje".

Vo vzťahu k vysloveniu prípustnosti dovolania odvolací súd pre úplnosť poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 185/2009, v zmysle ktorého právnej vety: „O
rozhodnutie odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného významu ide nielen vtedy, ak odvolací
súd posudzoval právnu otázku, či má po právnej stránke zásadný význam z hľadiska rozhodovacej
činnosti súdov vôbec (majúci všeobecný dopad na prípady obdobnej povahy), ale predovšetkým a

zároveňvtedy,akmalaposudzovanáotázkazásadnývýznamprerozhodnutievkonkrétnejprávnejveci".
Tiež (primerane) podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS 186/08, „Ak je právo
na dovolanie zakotvené v právnom poriadku, požíva ústavnú ochranu. Preto podmienku prípustnosti
dovolania podľa § 238 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku treba vykladať tak, aby bola naplnená
jednak ústavou stanovená povinnosť Najvyššieho súdu poskytnúť jednotlivcovi (dovolateľovi) ochranu
jeho základného práva, a jednak aj účel daného typu súdneho konania. Právne posúdenie veci sa týka

nielen noriem hmotného práva, ale aj noriem procesného práva".

O trovách odvolacieho a dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP, § 243d
OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 151 ods. 1, 8 OSP. V odvolacom konaní mal
úspech žalobca, ktorý v podaní z 13.09.2010 a v podaní zo 17.01.2014 uskutočnil návrh na priznanie

trov odvolacieho a dovolacieho konania a vyčíslil ich. Podľa výsledku odvolacieho konania tak bola
náhradatrovodvolaciehoidovolaciehokonaniaprisúdenážalobcovi.Priznanánáhradatrovodvolacieho
a dovolacieho konania spočíva v náhrade trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov, a to za 4 úkony právnej služby - 1x
vyjadrenie z 13.09.2010 k odvolaniu á 605,81 Eur + 1x režijný paušál 7,21 Eur, spolu 613,02 Eur, 1x

vyjadreniezo06.11.2012kdovolaniužalovanéhoá605,81Eur+1xrežijnýpaušál7,63Eur,spolu613,44
Eur,1xvyjadreniezodňa08.11.2013kvyjadreniužalovanéhoá605,81Eur+1xrežijnýpaušál7,81Eur+
20 % DPH 122,72 Eur, spolu 736,34 Eur, 1x účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Žiline 16.01.2014
á 605,81 Eur + 8,04 Eur + 20 % DPH 122,77, spolu 736,62 Eur. Za cestu na pojednávanie 16.01.2014
bolo právnemu zástupcovi žalobcu priznané cestovné, za aplikácie i zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných

náhradách v znení neskorších právnych predpisov, za použitia osobného motorového vozidla advokáta
Toyota Avensis, s priemernou spotrebou 5,61 l/100 km, z R. do Žiliny a späť - 400 km : 0,18 Eur x 400
km + 1,376 Eur (cena PHM) x 5,6 x 400/100 = 102,82 Eur a za stratu času 6 polhodín x 13,40 Eur =
80,40 Eur + 20 % DPH 16,08, spolu 96,48 Eur. Celkom dôvodné a účelne vynaložené trovy odvolacieho
a dovolacieho konania na strane žalobcu tvoria sumu 2.898,72 Eur, ktorú je žalovaný povinný nahradiť

v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 160 ods. 1 OSP) na účet právneho zástupcu
žalobcu (§ 149 ods. 1 OSP); č. účtu XXXXXXXXX/XXXX, VS 36390330.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.