Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 31, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315207677
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8315207677.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: JOHAL SK s.r.o., so sídlom
Duklianska 38, 085 01 Bardejov, IČO: 36 445 118, proti žalovanému: STAVOMONT SP Snina, spol. s
r.o., so sídlom Stakčínska 758/8, 069 01 Snina, IČO: 31 722 849, zastúpenému JUDr. Petrom Nízkym,
advokátom so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, o zaplatenie 26.610,22 eur s prísl., o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 11Cb/139/2015-73 zo dňa 8.3.2016,
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 26.610,22 eur spolu s úrokmi z omeškania presne špecifikovanými
vo výroku tohto rozsudku, ako aj zaplatiť mu trovy súdneho konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného
súdneho poplatku za žalobu vo výške 1.596,50 eur a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
jeho rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca si podanou žalobou uplatnil pohľadávku, ktorú nadobudol
od postupcu - spoločnosti M-CEMENT s.r.o. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej
v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka dňa 14.11.2014. Spoločnosť M-CEMENT s.r.o. mala
uzatvorené rámcové kúpne zmluvy o dodávke tovaru a to zmluvu zo dňa 19.12.2013 so spoločnosťou
AGRO BARDEJOV, s.r.o., Objekt RDP, 086 22 Kľušov a zmluvu zo dňa 01.3.2014 so spoločnosťou
Agrochémia s.r.o., Bratislavská 446/29, Dubnica nad Váhom, na základe ktorých nakupovala od týchto
firiem tovar, konkrétne portlandský cement. Tento následne spoločnosť M-CEMENT s.r.o. odpredávala

žalovanému, o čom svedčia dodacie listy a doklady CMR, ktoré sú podpísané zástupcom žalovaného a
opatrené jeho pečiatkou. Cenu za dodaný tovar spoločnosť M-CEMENT s.r.o. vyúčtovala žalovanému
jednotlivými faktúrami. Žalovaný vyfakturovanú kúpnu cenu v celom rozsahu neuhradil a keďže dodaný
tovar nadobudol do svojho vlastníctva, tento žiadnym spôsobom nereklamoval a dohodnutú kúpnu cenu
žalobcovi, ako majiteľovi pohľadávky, ktorú nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok,
teda veriteľovi, doposiaľ nezaplatil, prvoinštančný súd žalobe v rozsahu uplatňovanej istiny vyhovel.
Zároveň dospel k záveru, že čiastočné plnenie zo strany žalovaného znamená legitímne uznanie dlhu v

zmysle ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalovaný na svoju obranu neuviedol žiadne relevantné
tvrdenia a ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili žalobcom uplatňovaný nárok na
zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar. Žalovaný napokon ani nepoprel, že by mu bol vyfakturovaný
tovar dodaný a jeho vyjadrenie v podanom odpore považoval prvoinštančný súd za čisto účelové,v snahe oddialiť právoplatnosť rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj v
návrhu uplatnený úrok z omeškania z jednotlivých nezaplatených faktúr, pretože ním uplatnený úrok z
omeškania je v súlade so zákonnými ustanoveniami § 365, § 369 Obchodného zákonníka a § 1 ods.

1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.

3. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016),
podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemala a priznal ich náhradu

žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Trovy konania vo výške 1.596,50 eur spočívajú v zaplatenom
súdnom poplatku za návrh.

4. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. V dôvodoch odvolania
uviedol, že žalovaný podal dňa 14.9.2015 odpor proti platobnému rozkazu sp. zn. 11Cb/105/2015 zo
dňa 19.8.2015. V odpore uviedol, že požadovanú sumu neuznáva a žiada v predmetnej veci nariadiť

pojednávanie, na ktorom by preukázal, že nemá voči žalobcovi takýto záväzok. Vydaný platobný rozkaz
a v ňom požadovaný nárok považuje za nedôvodný a údaje v ňom sa nezakladajú na pravde. Právny
zástupca žalovaného písomným podaním zo dňa 2.3.2016 požiadal konajúci súd o ospravedlnenie
svojej neúčasti na pojednávaní z dôvodu kolízie pojednávaní a nakoľko klient výslovne trval na jeho
prítomnosti na pojednávaní, súčasne požiadali o odročenie pojednávania. Ospravedlnenie však nebolo

zo strany súdu akceptované. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu, že konanie, na ktorom sa zúčastnil jeho
koncipient, sa ukončilo skôr, sa tohto konania zúčastnil iba koncipient, ktorý na pojednávaní požiadal
súd o odročenie pojednávania, čomu nebolo vyhovené. Súd na základe vykonaného dokazovania,
spočívajúcom len na tvrdeniach žalobcu, dospel k záveru, že žalobcom uplatňované nároky sú
oprávnené a preto predčasne žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Súd tak rozhodol bez možnosti vypočutia

samotného žalovaného, čím mu neumožnil vyjadriť sa k skutočnostiam uvedeným v žalobe, ani mu
neumožnil pokúsiť sa urovnať spor zmierom. Žalovaný tak nemohol na pojednávaní predložiť na obranu
pred žalobou svoje ďalšie dôkazy, ani vyvrátiť tvrdenia žalobcu, nakoľko sa na danom pojednávaní z
vyššie uvedeného dôvodu nezúčastnil. Takýmto postupom došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu
veci, nesprávnemu vyhodnoteniu dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, v dôsledku

čoho súd rozhodol nesprávne. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v súdnom
konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. V tejto súvislosti poukázal na Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/01 z 19.12.2001, z ktorého časť aj doslovne citoval. Odvolateľ má
za to, že súd sa tak podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. dopustil vady v konaní podľa § 221 ods. 1 písm.

f/ O.s.p. a síce že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, § 205
ods. 2 písm. e/ O.s.p. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok Okresného
súdu Humenné sp. zn. 11Cb/139/2015 zo dňa 8.3.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že predmetné odvolanie považuje za
spôsobovanie prieťahov v konaní a oddiaľovanie nadobudnutia právoplatnosti rozsudku zo dňa
8.3.2016. Ďalej uviedol, že žalovaný vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosť, že podal odpor,
avšak predmetný odpor nespĺňal náležitosti v zmysle platného Občianskeho súdneho poriadku, a to
predovšetkým, že nebol riadne vecne odôvodnený a ani zaň nebol zaplatený súdny poriadok. Tvrdenia,

na ktoré poukazoval žalovaný v odvolaní, že nárok žalobcu považuje za nedôvodný a údaje v ňom sa
nezakladajú na pravde, nijakým spôsobom nepodložil a nepreukázal svoje tvrdenia ako pravdivé ani
preukázaním žiadnych listinných dôkazov. Konanie žalovaného je tak v rozpore s ustanovením § 120
ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že žalovanému bolo spolu s predvolaním doručené uznesenie,

ktoré obsahovalo predmetnú povinnosť predloženia dôkazov. Žalovaný tvrdí, že advokátsky koncipient
požiadal o odročenie pojednávania priamo na pojednávaní, avšak k takémuto konaniu nedošlo a aj
v zmysle zápisnice z pojednávania zo dňa 8.3.2016 nevyplýva, že by advokátsky koncipient požiadal
o odročenie. Žalobca má za to, že žalovanému nebola nijakým spôsobom odňatá možnosť vyjadriť
sa k dôkazu, keďže súd rozhodoval predovšetkým na základe listinných dôkazov s obsahom, ktorých

bol žalovaný vopred oboznámený. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a odvolanie
žalovaného zamietol ako nedôvodné.6. Žalovanému bolo doručené vyjadrenie k odvolaniu dňa 10.6.2016 (návratka pri č.l. 84). Na toto
vyjadrenie odvolateľ nereagoval.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
účinný od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané žalovaným v zmysle § ustanovení
378 a nasl. CSP, riadiac sa tým, že
a. podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

b. podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8.Odvolacísúdpreskúmalnapadnutýrozsudokbeztoho,abynariadilodvolaciepojednávanieanatomto
pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa. Právnym dôsledkom
takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa

(§ 385 ods. 1, § 383 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd
uverejnil v zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na internetovej stránke súdov SR (§ 219 ods. 1, 3 CSP).

9. Odvolací súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého

rozhodnutia, výnimkou by mohli byť len vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, na ktoré odvolací
súd prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP) a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť istinu, úroky z omeškania i
nahradiťtrovykonaniajepotrebnépotvrdiťakovecnesprávne.Uplatnenéodvolaciedôvodyneumožňujú
zrušenie či zmenu rozsudku v tejto časti.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov, na ktoré v podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a k odvolacím dôvodom
žalovaného len dopĺňa:

11. Žalovaný v odvolaní namieta v podstate skutočnosť, že súd prvej inštancie rozhodol bez možnosti
vypočutia samotného žalovaného, neumožnil žalovanému vyjadriť sa k skutočnostiam uvedeným v
žalobe, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

12.Právoúčastníkasúdnehokonanianaspravodlivýproceszaručujúvpodmienkachprávnehoporiadku

Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

13. Keďže súd prvej inštancie vo veci rozhodol dňa 8.3.2016, skúmal odvolací súd v zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení § 470 ods. 1, 2 CSP, či postup súdu prvej inštancie pri

rozhodovaní a konanie jemu predchádzajúce boli v súlade so zákonnými ustanoveniami účinnými v čase
jeho rozhodnutia t.j. 27.4.2016, najmä s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku účinného do
30.6.2016, ďalej len „O.s.p.“

14. Vzhľadom na odvolaciu námietku žalovaného, že sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalobcu,

posudzoval odvolací súd najmä dôvodnosť tvrdenia žalovaného t.j. či postupom súdu prvej inštancie
bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1
písm. f/ O.s.p. účinného do 30.6.2016).

15. Odvolací súd po preskúmaní postupu súdu prvej inštancie konštatuje, že postup tohto súdu

zodpovedá všetkým zákonom stanoveným procesným podmienkam prípravy a prejednania veci. Súd
prvej inštancie dňa 7.9.2015 doručil žalovanému žalobu spolu s platobným rozkazom s tým, že proti
platobnému rozkazu je možné podať odpor, ktorý musí byť odôvodnený vo veci samej. Žalovaný podal
dňa 14.9.2015 proti doručenému platobnému rozkazu odpor, v ktorom skôr všeobecne (bez bližšej
konkretizácie) uviedol, že neuznáva žalobcom uvedenú pohľadávku, návrh považuje za nedôvodný,

neopodstatnený a že údaje v ňom sa nezakladajú na pravde. Následne súd prvej inštancie nariadil na
deň 8.3.2016 pojednávanie. Spolu s predvolaním na pojednávanie doručil žalovanému aj poučenie
účastníka konania (vo forme uznesenia), ktorého obsahom bola okrem iného aj výzva, aby sa k žalobe
vyjadril v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, a taktiež poučenia, okrem iných aj § 120 ods.1, 4 O.s.p. (o koncentrácii dokazovania na rozhodujúce skutočnosti v štádiu prvoinštančného konania).
Žalovaný prevzal doručované písomnosti dňa 11.1.2016, avšak na tam uvedenú výzvu súdu, aby sa
vyjadril k žalobe v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, nereagoval. Dňa 2.3.2016 požiadal

právny zástupca žalovaného o odročenie pojednávania, vytýčeného na deň 8.3.2016, z dôvodu kolízie
pojednávaní. Prvoinštančný súd listom zo dňa 4.3.2016 oznámil právnemu zástupcovi žalovaného, že
jeho žiadosť o odročenie pojednávania, nariadeného na deň 8.3.2016 o 10.00 hod. neakceptuje, lebo
neobsahuje „všetky listiny“ a konštatoval, že právny zástupca sa môže dať zastúpiť iným substitútom,
pričom súdu je z jeho činnosti a v iných prípadoch známe, že právny zástupca žalovaného tak

bežne postupuje. Na pojednávanie dňa 8.3.2016 sa dostavil zástupca žalobcu a aj právny zástupca
žalovaného (advokátsky koncipient právneho zástupcu žalovaného, riadne splnomocnený písomným
plnomocenstvom na zastúpenie na tomto pojednávaní). Pojednávanie riadne prebehlo a po vyhlásení
dokazovania za skončené súd vyhlásil rozsudok vo veci. Zo zápisnice o pojednávaní nevyplýva,
že by tam prítomný právny zástupca žalovaného (jeho advokátsky koncipient) žiadal o odročenie
pojednávania. Zápisnica o pojednávaní pred súdom prvej inštancie obsahuje údaj o tom, že účastníci

boli opakovane poučení podľa ust. § 120 ods. 1, 4 O.s.p., na čo zástupca žalovaného reagoval tak, ako
bude uvedené ďalej.

16. Odvolací súd tak konštatuje, že súd prvej inštancie mal dňa 8.3.2016 splnené všetky procesné
podmienky na prejednanie a rozhodnutie veci na pojednávaní. Prvoinštančný súd nariadil pojednávanie

podľa§115ods.1O.s.p.prizachovanílehotypodľa§115ods.2O.s.p.prisplneníprocesnýchpovinností
podľa § 114 ods. 2 O.s.p. Účastníci konania a právny zástupca žalovaného boli riadne a včas na
pojednávanie predvolaní. Z neúčasti na pojednávaní sa síce ospravedlnil právny zástupca žalovaného,
avšak súdom mu bolo oznámené, že jeho žiadosti o odročenie súd nevyhovuje. Napokon právny
zástupca žalovaného (jeho advokátsky koncipient) sa na pojednávanie dňa 8.3.2016 dostavil, avšak

zo zápisnice o pojednávaní nevyplýva, že by žiadal o odročenie pojednávania. V tomto smere tvrdenie
právneho zástupcu žalovaného, že jeho koncipient žiadal o odročenie pojednávania, čomu nebolo
vyhovené, nie je pravdivé. Za daného procesného stavu súd prvej inštancie nariadením pojednávania
na prejednanie veci samej umožnil sporovým stranám zúčastniť sa prejednania veci vrátane možnosti
označiťrozhodnéskutočnostiadôkazy,vyjadriťsakuvšetkýmdôkazom,ktorésavykonali(§123O.s.p.),

vykonať zhrnutie návrhov a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (§ 118 ods. 4 O.s.p.).
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 8.3.2016 nenavrhoval žiadne dôkazy, neuviedol ani
nové tvrdenia, ktoré by mal súd overiť v nadväznosti na žalovaným podaný odpor proti platobnému
rozkazu, ktorý je len všeobecný a nekonkrétny.

17. Odvolací súd preskúmaním postupu súdu prvej inštancie, s prihliadnutím na všetky okolnosti
veci, vyhodnotil postup tohto súdu ako správny, keď mal preukázané, že žalovaný mal objektívnu
možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré uviedol žalobca v návrhu resp. v doplnených
listinných dôkazoch (výzva súdu, aby sa žalovaný vyjadril k žalobe, bola žalovanému doručená dňa
11.1.2016 a doplnenie listinných dôkazov zo strany žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 4.3.2016,

na pojednávaní dňa 8.3.2016 bol právny zástupca žalovaného prítomný) a na prejednanie veci na
pojednávaní mal splnené všetky podmienky stanovené zákonnými ustanoveniami §§ 114 a nasl. O.s.p..
Dôsledky pasivity účastníka v konaní nemôžu byť vyhodnotené ako vadný procesný postup súdu.

18. Z uvedených dôvodov odvolaciu námietku žalovaného o odňatí možnosti konať pred súdom

postupom súdu prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.

19. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania neboli zo strany odvolateľa podané námietky, preto
odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nemal dôvod v tejto časti rozsudok preskúmavať.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP.).

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 CSP.
Žalovaný úspech v odvolacom konaní nemal a žalobcovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Preto odvolací súd vyslovil, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravnéhouznesenialenvrozsahuvykonanejopravy(§427ods.1CSP).Dovolateľmusíbyťsvýnimkou
prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).