Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Mária Podhorová
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/506/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114222553
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114222553.1
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová predsedníčka senátu, JUDr.
Peter Priehoda a JUDr. Anna Snopčoková členovia senátu v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT
Slovakia, s. r. o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, P. O. Box 41, IČO: 47
233 516 proti žalovanej V. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXXX/X, L. L., t.č. na neznámom
mieste, v konaní zastúpená opatrovníčkou B. F., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Banská Bystrica,
za účasti spotrebiteľského združenia OSA so sídlom Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpený
Advokátskou kanceláriou HKP Legal s. r. o. so sídlom Sasingova 6 Bratislava, IČO: 36 727 343, o
zaplatenie 100,01 € s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
31. 03. 2015 č. k. 7C/221/2014-54 takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e.
Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 100,01 € s prísl. z titulu uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 20. 02. 2008. Okresný súd zamietol žalobu z dôvodu premlčania uplatneného práva, keď nárok
považoval za plnenie v zmysle § 451 Obč. zákonníka, kedy si strany podľa neplatnej zmluvy majú vrátiť
všetko, čo podľa nej dostali a premlčacia doba plynie dňom nasledujúcim po vyplatení čiastky, ktorá bola
vyplatená dňa 20. 02. 2008. Premlčacia doba uplynula dňa 21. 02. 2010, žaloba bola podaná na súd dňa
17. 10. 2014. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 OSP, avšak vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaná neuplatnila náhradu trov konania ani zo spisu jej tieto nevyplývali, rozhodol
tak, že jej náhradu trov konania nepriznal. Náhradu trov konania však priznal v tom čase vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovanej majúc za to, že má rovnaké práva ako účastník konania a preto má i
právo náhradu trov konania, pokiaľ ním podporovaný účastník v spore zvíťazil. Priznal mu náhradu za
dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné vyjadrenie vo veci samej), po 16,60
€ a 2 x réžijný paušál 8,39 € spolu s DPH, na ich úhradu zaviazal neúspešného žalobcu.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Odvolanie
smeruje proti výroku o povinnosti žalobcu uhradiť žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaného trovy právneho zastúpenia. Napadnutému rozhodnutiu vytýka nedostatok odôvodnenia
účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Nenapáda otázku samotného právneho
zastúpenia ako takého, ale účelnosť nákladov na toto zastúpenie a nepreskúmateľnosť aplikácie
zákonného ustanovenia, na základe ktorého súd rozhodol o povinnosti k náhrade trov konania. Má za to,
že súd prvej inštancie pri posudzovaní otázky účelnosti trov právneho zastúpenia nebral do úvahy, že v
prípade vedľajšieho účastníka ide o subjekt ex lege považovaný za odborne spôsobilý na vykonávanie
práve toho, k čomu si „najíma“ právneho zástupcu a teda, že danú činnosť môže vykonávať aj sám. Na
podporu poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. 06. 2014 sp. zn. 6 NCdo 9/2013, v ktoromnajvyšší súd uviedol „vedľajší účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovaným v postavení
spotrebiteľa mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie
v každej skutkovo a právne takmer totožnej veci“. Poukázal tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6 NCdo 5/2013, ktoré sa týka priamo účelnosti náhrady trov konania právnemu zástupcovi
vedľajšieho účastníka, keď nepriznanie náhrady trov konania tomuto vedľajšiemu účastníkovi súdmi
nižších stupňov považoval za správne a riadne odôvodnené ich nadbytočnosťou a teda aj neúčelnosťou.
Tvrdí,žerozhodnutieopriznanínáhradytrovprávnehozastúpeniavedľajšiehoúčastníkajenedôvodnéa
nezákonné, domáha sa jeho zmeny tak, že vedľajšiemu účastníkovi súd neprizná náhradu trov právneho
zastúpenia.
3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej CSP)
preskúmal veci v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v
súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
4. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
6. Podľa ust. § 470 ods. 4 CSP konanie začaté do 30. 06. 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne
príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. 06. 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, považuje za potrebné poukázať na to, že od 01.
07. 2016 nadobudol právnu účinnosť nový procesný predpis zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok. Zároveň bol zrušený dovtedajší zákon č. 99/12963 Zb. Občiansky súdny poriadok. V zmysle
platnejaúčinnejprávnejúpravy(§470ods.1CSP)pokiaľniejeustanovenéinak,sanovýCivilnýsporový
poriadok použije aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že podľa § 470 ods.
4 CSP konanie dokončí krajský súd podľa stavu platného do 30. 06. 2016. Nakoľko neupravuje právny
inštitút vedľajšieho účastníctva tak, ako tento bol známy z § 93 Občianskeho súdneho poriadku, nové
inštitúty a to intervenient a osobitný subjekt (§ 81 až 88 a § 95 CSP) nemožno stotožňovať s dovtedajším
vedľajším účastníkom, podľa zaniknutej právnej úpravy, pretože nový Civilný poriadok upravuje možnosť
týchto subjektov vystupovať v konaní úplne iným spôsobom.
8. Odvolací súd vzhľadom na vzájomný vzťah ustanovení § 470 ods. 1 a 472 ods. 2 CSP konštatuje, že aj
keď nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesno-právnych noriem, rešpektuje
zároveň procesný účinok tých úkonov (procesných), ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
novej právnej úpravy a teda ostal zachovaný aj po 30. 06. 2016. Platí teda, že ustanovenia novej právnej
úpravy sa v odvolacom konaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu od dňa účinnosti (01. 07. 2016) a to
so všetkými jeho dôsledkami. Táto sa prejaví až pri odvolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný
záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán a bol by aj v rozpore s čl. 2 a 3
novej právnej úpravy - Civilného sporového poriadku.
9. Odvolací súd teda dospel k záveru, že je funkčne, vecne, kauzálne a miestne príslušným súdom
na rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu o náhrade trov konania, konkrétne trov právneho
zastúpeniavedľajšiehoúčastníkaajnapriektomu,žeinštitútvedľajšiehoúčastníctvanováprávnaúprava
nepozná.
10. Odvolací súd vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu posudzoval napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie z pohľadu ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 OSP, teda z hľadiska jeho
preskúmateľnosti, teda dostatočného a presvedčivého odôvodnenia.
11. Pokiaľ ide o rozhodovanie o náhrade trov konania, toto je založené na zásade úspešnosti v konaní.
Pokiaľ teda vtedajší vedľajší účastník legitímne v konaní vystupoval a bol zastúpený splnomocneným
advokátom, mal právo na náhradu trov konania za podmienky, že jeho trovy boli vynaložené účelne.
Práve proti účelnosti týchto trov namieta v odvolaní žalobca.12. Odvolací súd s dôvodmi odvolania nesúhlasí, pretože preskúmaním spisu zistil, že vedľajší účastník,
ktorý riadne vstúpil do konania, podal vo veci písomné vyjadrenie založené na č.l. 37 až 39, a z obsahu
tohto vyjadrenia je dostatočne zrejmé, že bol s predmetom konania podrobne oboznámený a v dôvodoch
písomného vyjadrenia sa vecne zaoberá predmetom konania. Uvedené vyjadrenie nemožno považovať
za len formulárové vyjadrenie, v ktorom by došlo len k doplneniu určitých údajov, odvolací súd názor
žalobcu odvolateľa o nadbytočnosti a neúčelnosti trov právneho zastúpenia nezdieľa. Predmet konania
v uvedenom vyjadrení posúdil právny zástupca vedľajšieho účastníka podrobne, ako po skutkovej a
právnej stránke so záverom, že žaloba je nedôvodná, navrhol túto zamietnuť.
13. Pokiaľ žalobca namietol nedostatok odôvodnenia odvolací súd sa nestotožňuje s touto námietkou
žalobcu, opätovne zdôrazňuje, že zásadnou otázkou pre priznanie náhrady trov konania je otázka
úspešnosti v konaní. Pokiaľ ide o skúmanie účelnosti trov konania, zásadne platí, že každý sa v
konaní môže dať zastúpiť kvalifikovaným právnym zástupcom, je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé,
že v tomto prípade automaticky nastupuje prvý úkon právnej služby - prevzatie a príprava, rovnako
za dôvodný treba považovať aj minimálne jedno písomné vyjadrenie k žalobe, ktoré tak ako bolo
povedané vyššie - v tomto prípade odvolací súd nehodnotil ako hromadné formulárové podanie v zmysle
odvolacích námietok.
14. Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov
konania podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 256
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP s tým, že o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
podľa § 262 ods. 2 CSP.
16. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.