Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 31, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/52/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113215047
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113215047.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra

Šama a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., Politických vezňů 1272/21,
Nové Město, Praha, IČO: 264 29 705, Česká republika, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Z. V., N.. XX.X.XXXX, A. Š. XXX/XX, B.,
v konaní o plnenie zo zmenky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa
31.3.2016 pod č.k. 18Cb/268/2013-120, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Poprad vyššie označeným rozsudkom zastavil konanie o zaplatenie zmenkového úroku
vo výške 0,19 % zo súm presne špecifikovaných vo výroku napadnutého rozsudku. V prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

2) Vychádzal zo zistenia, že žalobca podaným návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa upravuje Európske konanie vo

veciach s nízkou hodnotou sporu, žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zmenkovej sumy
vo výške 1.999,- eur, zmenkového úroku 0,25 % denne tak, ako je to presne špecifikované vo výroku
napadnutého rozsudku, 6 %-ného ročného úroku taktiež tak, ako je to presne špecifikované v dôvodoch
napadnutého rozsudku, ako aj zmenkovej odmeny vo výške 7,56 eur a náhradu trov konania. Návrh
odôvodnil tým, že je ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná
dňa 24.6.2010 na zmenkovú sumu 2.268,98 eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku
vo výške 0,25 % denne od 11.12.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového

veriteľa (POHOTOVOSŤ, s.r.o.). Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom doposiaľ žalovaná
nezaplatila žiadnu úhradu. Keďže zmenková istina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant
nenechal skutočnosť predloženia zmenky za platenie zistiť verejnou listinou.

3) Po vykonaní dokazovania dospel prvoinštančný súd k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.
Prejudiciálne sa zaoberal otázkou platnosti vystavenej zmenky, z ktorej nárok v konaní žalobca uplatnil.
Skúmal, či zmenka spĺňa formálne náležitosti a zistil, že zmenka spĺňa formálne náležitosti platnej

zmenky, no aj napriek tejto skutočnosti podrobil súdnej kontrole aj dohodu o vyplňovacom práve zmenky
vyplývajúcej zo Všeobecných úverových podmienok remitenta. Konštatoval, že pri uzatváraní príslušnej
úverovej zmluvy a v súvislosti s ňou aj vystavenie zmenky, ide o spotrebiteľský právny vzťah, a preto
je potrebné aplikovať aj normy na ochranu práv spotrebiteľov. Dohodu o vyplňovacom práve zmenkyvyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere totiž nemá obligatórne náležitosti, ktoré sú uvedené v
§ 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/, k/ a y/ zákona č. 129/2010 Z.z., čo spôsobuje, že úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, a teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka však
túto skutočnosť nezohľadňuje a dokonca umožňuje aj vymáhať zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je
ročne 91,25 %. Nepochybne takýto zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo
spôsobuje jeho neplatnosť. Ďalej konštatoval, že v zmysle § 4 ods. 6 zákona 258/2001 Z.z. sa v súvislosti
s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakazuje plniť dlh zmenkou alebo šekom.

Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou,
veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. V danom prípade

žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur, z čoho 30 % je 300,- eur. Zmenka by mohla byť
vystavená len na sumu 300,- eur, vystavená však bola na 2.268,98 eur. Zmenka je preto v rozpore
so zákonom a preto s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatným
právnym úkonom. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobu zamietol.

4) O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa čl. 16 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007, keď v konaní mala úspech žalovaná, ktorej však v súvislosti s týmto konaním
žiadne trovy nevznikli a ani žiadne trovy konania si neuplatnila. Preto jej súd náhradu trov konania
nepriznal.

5) Proti rozsudku súdu prvej inštancie, len proti výrokom o zamietnutí návrhu a o nepriznaní trov
konania, podal žalobca odvolanie, ktorým navrhol tento zmeniť a jeho návrhu vyhovieť a tiež priznať
náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie podal z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 O.s.p., t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, a tiež,

že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
písm. f/ O.s.p.). V dôvodoch odvolania uviedol, že prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
uvádza, že vykonal dokazovanie o. i. oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a
ďalšími listinnými dôkazmi. Navrhovateľ a podľa dostupných informácii ani odporca takéto dokazovanie
nenavrhli. Podľa ustanovenia § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou

zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie
dôkazy, ktoré účastníci navrhli. V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil a na základe týchto
skutočností má žalobca za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné. Predložil súdu ako dôkaz o svojich
nárokoch platnú zmenku a keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané
zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu

zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. in fine síce súdu umožňuje, aby
v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup
je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie
vo veci a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. Potreba
vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania. V danej veci súd mohol

a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.
Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke. Ak tak však
neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady
konštruovanej Nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu
na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukazovalo jeho charakter ako spotrebiteľa.

Uvedené správanie súdu je neprijateľné, v právnom štáte predstavuje výrazný zásah do práva na
spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Prvostupňový súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal
z, podľa neho, nesporných skutočností. Za nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou
Pohotovosť, s.r.o., uzavrel zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania, je

zabezpečovacou zmenkou a že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne
nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné
fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto skutočnosti jednoznačne nemožno
považovať za nesporné. Žalovaný a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili. Pretoneexistujespôsob,akýmbysúdmoholdospieťknespornostitýchtoskutočností.Dospelkrozhodnutiuna
základeaplikácienesprávnychprávnychpredpisov,akoajnesprávnejinterpretáciepríslušnýchprávnych
predpisov a práva Európskej únie. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný

záväzkový právny vzťah. Prvostupňový súd ignoroval ust. § 17 Zákona o zmenkách a šekoch. Je síce
prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí
byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno
na preukázanie svojich tvrdení. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
25Cdo/1839/2000, keď pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v

tomto konaní, pričom tento judikát je použiteľný na prejednávanú vec. Vzhľadom na úplnú samostatnosť,
oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa
zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má
všetky zákonom predpísané náležitosti a teda ide o zmenku platnú. Uplatnený nárok je tak v celom
rozsahu dôvodný. Uvedené závery potvrdzuje aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4CoZm/3/2014 zo

dňa 13.6.2014, ktoré boli vydané v skutkovo a právne zhodných veciach žalobcu.

6) Žalovaná sa na odvolanie žalobcu písomne nevyjadrila.

7) Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP podľa § 369 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok účinný od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané žalobcom v zmysle
§ ustanovení 378 a nasl. CSP, riadiac sa tým, že
a. podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
b. podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8) Odvolací súd tak prejednal podané odvolanie zodpovedajúco ustanoveniu § 385 ods.1 CSP bez
nariadenia pojednávania. Mal pritom na zreteli jeho preskúmavacie oprávnenia dané ustanovením §
379 a § 380 CSP, podľa ktorých je odvolací súd viazaný rozsahom a odvolacími dôvodmi odvolania,

a na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené. Po takomto preskúmaní podaného odvolania, napadnutého rozsudku a konania,
ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9) Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10)Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11)Rozhodnutiesúduprvejinštanciejevecnesprávne,odvolacísúdsasnímvcelomrozsahustotožňuje
a na správne zdôvodnenie aj v celom rozsahu odkazuje.

12) V súvislosti s uplatnenými odvolacími námietkami odvolací súd snáď môže uviesť len nasledovné:

13) Odvolací súd poukazuje na stanovisko Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015, podľa ktorého,
ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že:

1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, pristúpi k prieskumu

uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a povahu
pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonov, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.14) Ďalej z uvedeného stanoviska vyplýva, že ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto
skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy
bola zmenka vystavená. Ďalej aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky

(bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa
okolnosti prípadu posúdiť nárok na uplatnený úrok zo zmenky ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými
mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

15) Odvolací súd ďalej k tomu dodáva, že z vykonaného dokazovania je evidentné, že predmetná

zmenka bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka plnenia z úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Svedčí
o tom rovnaké číslo zmluvy i rovnaké číslo zmluvy uvedené na zmenke (č. l. 9 a č. l. 98). V tejto
súvislosti zdôrazňuje znenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, podľa ktorého platí, že v súvislosti s poskytovaním úveru
od spotrebiteľa, alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od
dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o

zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou,
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v
prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

16) Z uvedeného textu teda vyplýva, že predmetná zmenka mohla byť vyplnená len v súlade so znením
tohto ustanovenia, k čomu však nedošlo, pretože zmenková suma presahuje výšku maximálne 30 %
istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V súvislosti s odvolacími námietkami považuje odvolací súd
za potrebné zdôrazniť aj to, že súd i pri rešpekte k špecifickej a prísne formálnej povahe inštitútu zmenky

je vždy povinný prihliadnuť k okolnostiam konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľov nesmie prehliadnuť
ich špecifické záujmy a postavenie. Pri svojej rozhodovacej činnosti musí hľadať také interpretačné
a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkového inštitútu
neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu.

17) Odvolací súd taktiež nesúhlasí s uplatnenou námietkou týkajúcou sa vady konania, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie, resp. že by postupom súdu došlo k odňatiu možnosti práva konať pred
súdom. Súd prvého stupňa v predmetnej veci postupoval štandardne v zmysle vnútroštátneho práva, t.
j. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016), ako aj čl. 19 Nariadenia a v znení právnej
úpravy vyplývajúcej z tohto nariadenia. Iné posúdenie uplatneného nároku žalobcu súdom nemožno

považovať za porušenie práva účastníka na súdnu ochranu zaručeného Ústavou SR, ako aj práva na
spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.

18) Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

19) Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti a vo výroku o trovách konania ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

20) O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa čl. 16 v spojení s čl. 19 Nariadenia a §
396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP tak, žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100 %.

21) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).