Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 14, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/129/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811203231
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8811203231.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra

Šama a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobkyne: T. B., G.. W., B.. X.X.XXXX, X. Ľ., Č.Q. I. XXXX/
XX, zastúpenej: AK - TARABČÁK s.r.o., Hlavná 13, Prešov, IČO: 36 859 109, proti žalovanému: Y. W., B..
XX.X.XXXX, X. J. XX, zastúpenému advokátom JUDr. Dušanom Kmecom, M. R. Štefánika 2465, Vranov
nad Topľou, o určenie, že žalovaný nie je spoluvlastníkom nehnuteľností, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 24.6.2014 pod č. k. 4C/95/2011-154, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Vranov nad Topľou vyššie označeným rozsudkom vyslovil, že žalovaný Y. W. nie je
podielovým spoluvlastníkom spoluvlastníckych podielov k pozemkom zapísaným na LV č. XXX, k. ú. J.,
a to k parcele S. XX - záhrade o výmere 180 m2, parcele S. XX - záhrade o výmere 1 991 m2, parcele
S. XX - záhrade o výmere 564 m2, parcele S. XX - záhrade o výmere 2 452 m2, pod X. v podiele 60/72,
ktorý nadobudol na základe notárskej zápisnice notárky T.. T. Š. pod číslom B. XX/XXXX, B. XX/XXXX zo
dňa 7.6.2001, ktorou bolo osvedčené vydržanie spoluvlastníckych podielov z LV č. 19, k. ú. J., k parcele
č. XX/X - záhrade o výmere 378 m2, k parcele č. XX/X - záhrade o výmere 377 m2, k parcele č. XX -

záhrade o výmere 3 043 m2, k parcele č. 35 - záhrade o výmere 1 827 m2, pod X. v podiele 12/72, pod
X. v podiele 12/72, pod X. v podiele 2/72, pod X. v podiele 2/72, pod X. v podiele 2/72, pod X. v podiele
3/72, pod X. v podiele 12/72, pod X. v podiele 6/72 a pod X. v podiele 9/72. Zároveň zaviazal žalovaného
nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 2.255,28 eur, všetko do troch dní od jeho právoplatnosti.

2) Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáhala v podstate rozhodnutia podľa
výroku rozsudku, a to z toho dôvodu, že žalovaný sa na základe osvedčenia formou notárskej zápisnice

stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností tak, ako sú uvedené v jeho výrokovej časti. Ako dôvod
vydržania uviedol, že predmetné nehnuteľnosti ako svoje vlastné nepretržite a dobromyseľne užíval
od roku 1988 po tom, čo ich pred ním užívali jeho rodičia. K osvedčeniu mal predložiť potvrdenie
Obecného úradu v J. zo dňa 9.5.2001 spolu so súhlasom podielových spoluvlastníkov z 3.5.2001 a
4.5.2001, že vyššie uvedené podiely užíva ako svoje vlastné viac ako 10 rokov. Podľa jej tvrdenia,
podmienky pre vydržanie zo strany žalovaného splnené neboli, pretože ani v osvedčení nedeklaruje
žiadny právny úkon u žiadneho vlastníka príslušného podielu, ktorý by ho oprávňoval k záveru, že

na neho prešlo vlastnícke právo. Naviac, aj tvrdenia uvedené v osvedčení sa nezakladajú na pravde,
pretože tak žalovaný ako ani jeho rodičia, ale ani nikto iný, okrem právnych predchodcov žalobkyne,
predmetné parcely neužíval. Právnymi predchodcami žalobkyne, ktorí užívali uvedené pozemky ich
obhospodarovaním, boli jej starí rodičia T. C. s manželkou H., G.. K., od roku 1942 a od polovice 80-tych rokov (po smrti starého otca) užíval Y. C.. Pozemky boli užívané tým spôsobom, že boli osievané,
bolo na nich sadené. Ďalej v návrhu uviedla, že jej naliehavý záujem na určení, že žalovaný nie je
spoluvlastníkompredmetnýchnehnuteľností,vyplývaztoho,žejevedenáakopodielováspoluvlastníčka

v podiele dvakrát po 6/72, ktoré nadobudla darovacou zmluvou v roku 2009 na základe darovacej
zmluvy s tým, že jej nie je jedno, kto je ďalším podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, napriek
tomu, že ona si sama nerobí nároky na ostatné spoluvlastnícke podiely, avšak hodlá zrušiť a vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo k predmetným pozemkom. Keď žalovaného vyzvala, ten navrhovaný spôsob
vyporiadania odmietol. V prípade, ak by podala proti žalovanému žalobu o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva, fakticky by uznala jeho spoluvlastníctvo, ktoré však právne neexistuje, a
preto je pre ňu podstatná tá skutočnosť, aby ako vlastníci podielov boli zapísaní skutoční spoluvlastníci,
s ktorými právne čisto a v budúcnosti nespochybniteľne vyporiada spoluvlastníctvo. Až po odmietnutí
žalovaným na základe upozornenia tretích osôb po preverení zistila, že žalovaný podiely, ktorých sa stal
podielovým spoluvlastníkom, nemohol nadobudnúť v takom rozsahu na základe vydržania. Žalovaný
žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť udávajúc, že v dávnej minulosti predmetné nehnuteľnosti tvorili

podielové spoluvlastníctvo W. a T.S., ktorá skutočnosť bola, podľa jeho názoru, nespochybniteľná.

3) Z výpisu z LV č. XXX, k. ú. J., vyplýva, že je tam zapísaná parcela č. XX - záhrady vo výmere 180
m2, parcela č. XX - záhrady vo výmere 1 991 m2, parcela č. XX - záhrady vo výmere 564 m2, parcela
č. XX - záhrady vo výmere 2 452 m2, kde ako podielový spoluvlastník je zapísaný žalovaný pod X. v

pomere 60/72, s tým, že tento podiel nadobudol na základe osvedčenia o vydržaní podľa § 63 zákona č.
323/1992 Zb., ako je to zrejmé z notárskej zápisnice vyhotovenej notárkou T.. T. Š. zo dňa 7.6.2001 pod
č. B. XX/XXXX, B. XX/XXXX. Žalobkyňa je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka pod X. v pomere
6/72 a pod X. v pomere 6/72, ktoré podiely nadobudla na základe Darovacej zmluvy zo dňa 14.5.2009,
kde vklad bol povolený pod č. P. XXX/XXXX H. P. XXX/XXXX.

4) Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ustanovení § 143 ods. 1, 3, 4 Obč. zákonníka a § 63
zákonač.323/1992Zb.,platnéhovčasevydaniaosvedčenianotárkouT..Š.,uzavrel,ženávrhžalobkyne
je dôvodný. Dospel k záveru, že žalovaný sa nestal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, teda
tých, ktoré sú presne označené vo výrokovej časti rozsudku. Bolo nepochybne preukázané, že v dávnej

minulosti došlo medzi právnymi predchodcami účastníkov - rodinou C. a W. k reálnej deľbe pôvodných
nehnuteľností, a to tak, že v prírode reálne vydelenú časť podľa grafickej identifikácie (č. 1. 22 spisu)
parcely č. XX a XX užívala rodina C. a parcely č. XX a XX rodina W.. Tieto skutočnosti vyplývajú z
výsledkov vykonaného dokazovania, výpovede žalobkyne, svedkov Y. C., T. C., Y. W., H. W., T. W.. Tomu
nasvedčuje aj Kúpnopredajná zmluva uzavretá dňa 20.7.1942 medzi W. O. na jednej strane, manželka

T., a na druhej strane T. C., manželka H., G.. K., a povolenie vkladu z 28.7.1942 pod č. XXXX/XXXX.
Tak, ako je to zakreslené v grafickej identifikácii zo dňa 29.7.2010 (č.l. 22), parcely č. XX, XX užívala
v reálne vydelenom stave od roku 1942 rodina C. po tom, čo ich dostal od W. O. v reálne vydelenom
stave, a to T. C. s manželkou H., G.. K., s tým, že títo O. aj dochovali (kúpnopredajná zmluva, uznesenie
o povolení vkladu, plnomocenstvo). Po nich ich užívali ich právni nástupcovia - syn T. C.. Parcely č.

XX, XX užívala rodina T. a po nich W.. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby žalovaný,
resp. jeho právni predchodcovia niekedy s vlastníckymi účinkami užívali aj parcely č. XX a XX, a z toho
dôvodu sa ani žalovaný nemohol stať podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom
konania, a to v rozsahu, ako to vyplýva z osvedčenia o vydržaní. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa je na
LV č. XXX zapísaná ako podielová spoluvlastníčka (na základe darovacej zmluvy z roku 2006) v podiele

dvakrát po 6/72 pokiaľ sa týka parciel č. XX, XX, XX H. XX, a žalovaný je tam zapísaný ako podielový
spoluvlastník v podiele 6/72 na základe osvedčenia, má bezpochyby právny záujem na petite v zmysle
podanej žaloby, a preto jej návrhu v celom rozsahu vyhovel.

5) Zároveň okresný súd podotkol, že predmetom konania nebolo určenie vlastníckeho práva, resp.

podielov žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam, teda nebolo potrebné skúmať, či žalobkyňa užívala
a v akom rozsahu predmetné nehnuteľnosti. Predmetom konania bolo to, či žalovaný mohol nadobudnúť
podiely k nim v takom rozsahu, v akom je zapísaný ako podielový spoluvlastník na LV č. XXX, k.
ú. J., a či teda boli v tomto prípade splnené podmienky na vydanie osvedčenia notárkou T.. T. Š..
V tejto súvislosti zároveň konštatoval, že výsledky vykonaného obsiahleho dokazovania preukázali,

že osvedčenie vyhlásenia žalovaného o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v notárskej
zápisnici o vydržaní vlastníckeho práva bolo vydané spôsobom v rozpore s ust. § 63 zákona č. 323/1992
Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení jeho neskorších zmien. Tomu nasvedčujú aj listinné dôkazy
tvoriace obsah notárskeho spisu, a to či už formálne vyjadrenia U. X., Obecného úradu v J., aleboneurčité, nepresné čestné prehlásenia, pričom vyhlásenia osôb, ktorým nasvedčoval posledný zápis,
resp. právnych nástupcov týchto osôb, chýbajú. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že svedkyňa Ľ. P.Ľ.
(starostka obce J.) vyjadrenie potrebné k osvedčeniu vydala bez znalosti veci, bez overenia, či sa to

zakladá na pravde a či čestné prehlásenia, ktoré boli podkladom pre jej vyjadrenie, sú pravdivé.

6) O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnej žalobkyni
priznal ich náhradu v celkovej výške 2.255,28 eur, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku
za podaný návrh vo výške 99,50 eur a z trov právneho zastúpenia. Zároveň žalobkyni priznal aj hotové

výdavky v sume 0,45 eur, a to ako úhradu vecných nákladov za vyhotovenie fotokópií listín zo súdneho
spisu.

7) Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal o jeho zmenu tak, aby
návrh žalobkyne bol zamietnutý, alternatívne zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov celého konania. V odvolaní uviedol, že na základe vyššie

označeného notárskeho osvedčenia bol žalovaný zapísaný ako vlastník spoluvlastníckych podielov
spolu o veľkosti XX/XX po pôvodných vlastníkoch, zapísaných na LV č. XX, k. ú. J., pričom týmito
pôvodnými vlastníkmi boli:

- Y. T. pod X. v podiele 12/72,

- V. (N.) O.Q.G., rod. T., pod X. v podiele 12/72,
- H. L., rod. W., pod X. v podiele 2/72,
- T. O., rod. W., pod X. v podiele 2/72,
- V. I., rod. W., pod X. v podiele 2/72,
- Y. W. pod X. v podiele 3/72,

- H. G. pod X. v podiele 12/72,
- T. W., rod. X., pod X. v podiele 6/72 - stará matka žalovaného,
- H. W., rod. X., pod X. v podiele 9/72 - matka žalovaného.

Z uvedených zápisov nepochybne vyplýva, že spoluvlastníkmi nehnuteľnosti spolu v podiele 24/72

boli členovia rodiny W.. Podľa zápisov v pozemkovoknižnej č. XX, k. ú. J., a žalovaným predložených
matričných dokladov, pôvodný vlastník nehnuteľností Y. T. mal 6 detí, ktoré boli po jeho smrti zapísané
ako spoluvlastníci vo vložke č. XX:

- T. T.,

- H. W., rod. T. - prastará matka žalovaného,
- Y. T.,
- T. O., rod. T. - 22.7.1942 odpredala svoj podiel T. C. a manželke H., rod. K.,
- H. B., rod. T. - 11.2.1948 v D. podpísala darovaciu zmluvu v prospech starých rodičov žalovaného,
- V. (N.) O., rod. T..

Prastará matka žalovaného H. W., rod. T., bola sestrou vyššie uvedených spoluvlastníkov - T. T., Y. T.,
T. O., H. B. a V. O., a spolu so svojím manželom Y. W. pozemky k terajším parcelám č. XX, XX, XX
a XX užívala so svojimi deťmi - Y. W., Y. W., V. W. (vydatou I.), H. W. (vydatou L.) a T. W. (vydatou
O.) ako svoje výlučné vlastníctvo, pretože jediná ostala na rodičovskom majetku a vyplatila ostatných

súrodencov, ktorí sa z obce J.Í. odsťahovali. Po návrate T. O. do obce J. terajšiu parcelu č. XX užívala
H. W. s T.Á. O., pričom T. O. spolu s manželom W. sa nasťahovala do dreveného rodičovského domu
na parcele č. XX, ktorý je už zbúraný najmenej od roku 1950. T. O. a W. O. v roku 1942 údajne predali
spoluvlastnícky podiel T. O. na pozemkoch zapísaných vo vložke č. XX T. C. a jeho manželke H., rod. K..
Za povšimnutie stojí, že kúpna zmluva bola napísaná počas tzv. Slovenského štátu, pričom pri podpisoch

W. O. a manželky T. O. sú len znaky „X“ a ako svedok je na zmluve uvedený L. K. (príbuzný H. C.,
rod. K.), a R. L.U. - notár. Od roku 1942, t.j. od kúpy spoluvlastníckeho podielu T. O., rod. W., žiadny
člen rodiny C. terajšie parcely č. XX, XX, XX a XX neužíval, ani sa nedomáhal ich užívania u členov
rodiny W.. Otec žalovaného a po ňom žalovaný pozemky pod vyššie označenými parcelami užívali
dobromyseľne ako vlastné, prinajmenšom v spoluvlastníckom podiele 60/72. O dobromyseľnosti držby

nehnuteľnosti žalovaným a jeho vlastníctva uvedených nehnuteľností svedčí aj správanie sa žalobkyne,
ktorá osobne so svojou matkou navštívila žalovaného a prejavila záujem o ich kúpu. Keď žalovaný
ponuku žalobkyne na odkúpenie nehnuteľnosti odmietol, prišla s vymyslenou teóriou o reálnej deľbe a
užívaní nehnuteľností.8)Vďalšejčastiodvolaniažalovanýrozporujevýpovedevšetkýchvypočutýchsvedkovokresnýmsúdom,
ktoré svedčili v neprospech neho. Teda ak okresný súd dospel k záveru, že parcely č. XX a XX užívala

rodina T. a po nich rodina W. a parcelu č. XX a XX rodina C.Ý., tento záver súd sám spochybnil, keď určil,
že žalovaný nie je spoluvlastníkom ani parcely č. XX a parcely č. XX, pretože vykonaným dokazovaním
bolo nepochybne preukázané, že užíval aj tieto parcely.

9) Ako účastníci konania o vydaní osvedčenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorí potvrdili

dobromyseľnosť držby a užívania nehnuteľností, boli právni nástupcovia pôvodných vlastníkov z
rodiny W. a T.. Užívanie nehnuteľností žalovaným a jeho otcom potvrdil aj Y. C., nar. XX.X.XXXX, v
čestnom prehlásení zo dňa 25.4.2013, ktorý do zápisu v kancelárii právneho zástupcu žalovaného dňa
29.4.2014potvrdil,žehožalobkyňaovplyvňovala.Vzmysleuvedenýchpotvrdeníavyjadreníbolžalobca
dobromyseľným držiteľom a užívateľom nehnuteľností prinajmenšom vo veľkosti spoluvlastníckeho
podielu XX/XX z celku.

10) Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 14.10.2014 žiadala potvrdiť rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny. Z výpovede svedkov počas prvostupňového konania,
svedčiacich v prospech vydržania vlastníckeho práva žalovaným, považovala ich tvrdenia iba za
účelové. Odôvodnenie užívaním predmetných štyroch parciel v reálne vydelenom stave vyplýva z

výpovedí svedkov o užívaní a zmluvy s O. z 20.7.1942. To, že rodina T. užívala parcelu č. XX a XX ešte
neznamená, že ich výlučným vlastníkom je žalovaný, ktorý ju mal nadobudnúť na základe osvedčenia
o vydržaní, pričom nebola preukázaná jeho dobromyseľná držba. V prejednávanom prípade je však
žalobkyňa zapísaná ako spoluvlastníčka (čo žalovaný nespochybňoval) a preto má naliehavý právny
záujem, pretože sa u nej odstráni neistota, kto je ďalším spoluvlastníkom, pretože po rozhodnutí súdu

ostanú zapísaní ako spoluvlastníci doterajší spoluvlastníci.

11) Odvolací súd doplnil dokazovanie vyjadrením žalovaného na odvolacom pojednávaní dňa 25.8.2016
(č. l. 194) a dospel k záveru, že jeho odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvej inštancie návrhu
žalobkyne v celom rozsahu vyhovel, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne

posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 387 ods. 2
O.s.p.).

12) Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací
súd dopĺňa:

13) Podľa § 129 ods. 1 Obč. zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto
vykonáva právo pre seba.

14) Podľa § 130 ods. 1 Obč. zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný

o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

15) Na odvolacom pojednávaní dňa 25.8.2016 (č. l. 194) žalovaný na otázku odvolacieho súdu uviedol,
že po dovŕšení 18-tich rokov veku, teda v roku 1988, spoluvlastnícky podiel v rozsahu XX/XX (teda

tak, ako si ho dal osvedčiť Notárskou zápisnicou č. N 88/2001, Nz 88/2001 - č. l. 5) nadobudol
v tej istej veľkosti od svojich rodičov, a to darovaním neformálne, aby o tom bola spísaná nejaká
písomná darovacia zmluva. Z tohto dôvodu následne došlo k vydaniu notárskeho osvedčenia o vydržaní
vlastníckeho práva.

16) Pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôže
byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade,
že je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva nehnuteľnosti postačuje (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 10.5.2002, sp. zn. 22Cdo/190/2001).

17) Právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia
Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujíma držby, nie je ospravedlniteľný. Pokiaľ sa
držiteľ chopil držby nehnuteľnosti na základe zmluvy o jej prevode, ktorá nebola registrovaná štátnym
notárstvom v dobe, kedy zákon takúto registráciu vyžadoval, nemohol byť so zreteľom ku všetkýmokolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom tejto nehnuteľnosti (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa
10.5.2012, sp. zn. 22Cdo/490/2001).

18) Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať ku všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majú za následok
nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby, teda i k existencii písomnej zmluvy o
prevode nehnuteľnosti. Pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej
prevode, nemôže byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v
prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje. Držba

nehnuteľnosti, ktorá sa o takúto zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu (uznesenie Najvyššieho súdu
ČR zo dňa 20.3.2003, sp. zn. 22Cdo/432/2003).

19) Podľa § 133 Obč. zákonníka, účinného do 31.12.1991, osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť
kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností uvedených zákonom.

20) Podľa § 134 ods. 2 Obč. zákonníka, ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda
sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia Štátnym notárstvom, ak nejde
o prevod do socialistického vlastníctva.

21) Keďže odvolací súd doplneným dokazovaním zistil tvrdenie žalovaného, že spoluvlastnícky podiel
v XX/XX v celku nadobudol v tej istej veľkosti od svojich rodičov, a to darovaním neformálne, teda
bez toho, aby bola spísaná nejaká písomná darovacia zmluva, nemožno hovoriť o nadobudnutí držby
nehnuteľností na základe ústnej darovacej zmluvy o jej prevode, teda nemôže byť vzhľadom ku všetkým

okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva
k nadobudnutiu vlastníckeho práva darovaním postačuje.

22) Keďže žalovaný mal (teda nemohol) v roku 1988 (po dovŕšení 18. roku veku života) vyššie
uvedený spoluvlastnícky podiel nadobudnúť od svojich rodičov bez písomnej darovacej zmluvy a bez jej

registrácie štátnym notárstvom, nemožno uvažovať, že ho mohol nadobudnúť vydržaním ani na základe
vyššie označenej notárskej zápisnice. Teda aj z tohto dôvodu správne rozhodol súd prvej inštancie,
ak napadnutým rozsudkom vyhovel návrhu žalobkyne aj o tzv. negatórnej žalobe, že žalovaný nie je
podielovým spoluvlastníkom spoluvlastníckych podielov k označeným parcelám v podiele 60/72, ktoré
mal nadobudnúť osvedčením o vydržaní spoluvlastníckych podielov.

23) Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny (§
387 ods. 1 CSP).

24) O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.

2 CSP.

25) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).