Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/23/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114213988
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114213988.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobkyne:
R. E., rodená E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., E. č. XXXX/XA, právne zastúpená spoločnosťou JUDr.
Magda Poliačiková, advokátka, s. r. o., so sídlom Žilina, Národná 17, proti žalovanému: ISTROFINAL,
a.s., so sídlom Žilina, Mydlárska 8718/7A, IČO: 36396761, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska
kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., Žilina, Národná 10, o zaplatenie 39 832,70 € s
príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
25C/119/2014-136 zo dňa 22. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e ch á v a n e d o t k n u t ý vo výroku (II.) o čiastočnom
zamietnutí žaloby.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
39.832,70 eur spolu s 8,25% úrokom z omeškania ročne od 16.04.2014 do zaplatenia. Skutkovo ustálil,

že rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 13C/371/2004 zo dňa 8.2.2011 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/201/2011 zo dňa 29.6.2012 (právoplatné 12.7.2012) bolo určené, že
vlastníkom trojizbového bytu č. 22, nachádzajúceho sa na I. poschodí, vo vchode č. 20, obytného domu
č. súpisné XXXX, na námestí R. U. v T., postaveného na pozemku parc. č. KNC 7606 spolu s príslušným
spoluvlastníckym podielom je Ing. A. S.. V rámci uvedeného konania bolo konštatované, že zmluva
o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 19.6.2003, ktorá bola podkladom pre zápis žalovaného za
vlastníka nehnuteľnosti, je absolútne neplatná.

2.Nadväzne okresný súd konštatoval, že z dôvodu absolútnej neplatnosti uvedeného právneho titulu je
neplatným aj každý ďalší prevod vlastníctva dotknutého bytu, nakoľko platí zásada, že nikto nemôže
previesť viac práv ako sám má. Preto je neplatná aj následná kúpna zmluva uzatvorená medzi
žalobkyňou a žalovaným dňa 20.4.2005, registrovaná pod V 331/05 dňa 7.2.2005. Pokiaľ teda na
základe tejto kúpnej zmluvy došlo k plneniu zo strany žalobkyne v prospech žalovaného vo výške
39.832,70 eur, žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 2 písm. b/ OZ - plnenie z

neplatného právneho úkonu), ktoré je povinný žalobkyni vydať.

3.Vo vzťahu k žalovaným vznesenej námietke premlčania súd prvej inštancie uviedol, že začiatok
plynutia premlčacej doby sa počíta od nadobudnutia právoplatnosti (12.7.2012) rozhodnutia o určenívlastníctva Ing. S. k dotknutému bytu, pričom žalobu žalobkyňa doručila súdu dňa 24.4.2014, t.j. v
priebehu plynutia premlčacej doby. V tejto spojitosti sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že plynutie
subjektívnej premlčacej doby začína od momentu, kedy sa doručilo (20.1.2007) žalobkyni uznesenie (zo

dňa 9.1.2007) o jej vstupe do konania vedeného Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 13C/371/2004. Za
rozhodujúci totiž považoval okamih, kedy možno konštatovať, či je uplatnený nárok (platnosť zmluvy)
dôvodný a týmto momentom je až právoplatnosť rozhodnutia vo veci samej.

4.Vychádzajúc z konštatovaného rozhodol okresný súd o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni

požadovanú sumu. Vzhľadom na omeškanie žalovaného, súd žalobkyni priznal aj úrok z omeškania,
avšak s neskorším ustálením okamihu vzniku omeškania a to dňa 16.4.2014, t.j. v nadväznosti na deň
15.4.2014, dokedy mal žalovaný v zmysle výzvy žalobkyne možnosť uhradiť žalovanú sumu. Vo zvyšnej
časti uplatnený nárok na úrok z omeškania zamietol.

5.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žalobkyni

priznal trovy v rozsahu 74,80 %, predstavujúcom jej čistý úspech v konaní (pri vyčíslení úroku z
omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku) a to za súdny poplatok a špecifikované trovy právneho
zastúpenia.

5.Proti tomuto rozsudku podal (podľa svojho obsahu čo do výroku o povinnosti zaplatiť priznanú

sumu) odvolanie žalovaný a domáhal sa zmeny napadnutého rozhodnutia v podobe zamietnutia žaloby.
Namietal nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko okamih určujúci začatie plynutia subjektívnej
premlčacej lehoty nie je možné viazať k právoplatnosti rozsudku OS Žilina 13C/371/2004 zo dňa
8.2.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline 8Co/201/2011 zo dňa 29.6.2012. Zotrval na
svojom stanovisku, že žalobkyňa sa o prebiehajúcich súdnych sporoch dozvedela na základe uznesenia

Okresného súdu Žilina 13C/371/2004-45 zo dňa 9.1.2007, ktoré jej bolo doručené dňa 20.1.2007. Je
teda nepravdivé tvrdenie žalobkyne, že sa o súdnych sporoch dozvedela až z výzvy Ing. Z. C. a Z. C. zo
dňa 27.1.2014. Cieľom uvedenia tejto nepravdivej skutočnosti žalobkyňou je podľa odvolateľa účelová
manipulácia s úvahou súdu, nakoľko pokiaľ by žalobkyňa uviedla, že sa o týchto súdnych sporoch
dozvedela ešte v roku 2007, je zrejmé, že by jej nároky mohli byť posúdené ako premlčané.

6.Ďalšou skutočnosťou, ktorá podľa žalovaného preukazuje, že sa žalobkyňa dozvedela o
prebiehajúcich súdnych sporoch už v januári 2007, sú podania smerované jej právnej zástupkyni
JUDr. Poliačikovej. Z týchto listín vyplýva, že sa žalobkyňa oboznámila s písomnosťami týkajúcimi
sa prebiehajúcich súdnych sporov. Ak by jej aj ako laikovi nebolo jasné, čo je predmetom konania,

vzhľadom na skutočnosť, že bola zastúpená advokátkou, musela byť so skutkovou a právnou stránkou
veci oboznámená. Napriek tomu nežiadala vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného, ale v
krátkej dobe predmetnú nehnuteľnosť predala Z. C. a Z. O.. Toto konanie nie je korektným prístupom, ale
je v rozpore s dobrými mravmi, ktorému (konaniu) nie je možné priznať právnu ochranu. Žalobkyňa teda
bola účastníčkou uvedeného konania, a to odo dňa prevzatia uznesenia zo dňa 9.1.2007, pričom okamih

doručenia súdnej zásielky je zároveň určujúcim pre plynutie subjektívnej premlčacej lehoty na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Zároveň odvolateľ zdôraznil, že vyhlásenie deklaratórneho rozsudku nemá
vplyv na hmotnoprávne vzťahy účastníkov.

7.Žalovaný tiež namietal nevyváženosť práva žalobkyne na vrátenie kúpnej ceny spôsobenú tým, že

vlastníctvo predmetu prevodu nezostáva žalovanému. Žalobkyňa ako kupujúca „nevrátila vlastnícke
právo pôvodnému vlastníkovi, pretože vlastnícke právo pôvodnému vlastníkovi bytu vrátil pán Z. C. a
jeho manželka Z.“. Žalovaný teda nemal možnosť reálne sa domáhať vydania veci, nemal možnosť
podať vlastnícku žalobu a na jeho strane nestojí vlastnícke právo voči právu žalobkyne na vydanie
peňažného plnenia.

8.Napokon žalovaný nesúhlasil ani s rozhodnutím okresného súdu o náhrade trov konania, nakoľko
súd pôvodne žalobkyni priznal oslobodenie od súdnych poplatkov vo výške 80%, avšak odvolateľ mal
za to, že pomery žalobkyne takéto oslobodenie neodôvodňujú. Žalobkyňa je zastúpená advokátom,
pričom z ničoho nevyplýva, že by sa malo jednať o bezplatnú právnu pomoc. Predajom bytu získala

kúpnu cenu 2.400.000 Sk, ktorú do dnešného dňa kupujúcim nevrátila. Nepožiadala Centrum právnej
pomoci o právne poradenstvo, aj vzhľadom na jej procesný postoj v konaní 13C/371/2004 a na to, že
nepostupovala v súlade s § 415 OZ, nie sú splnené podmienky na priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov.9. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaná navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedla, že v
odvolaní sú namietané skutočnosti, s ktorými sa súd prvej inštancie už dostatočne a podrobne zaoberal.

Zároveň nesúhlasila s tvrdením, že sa mala domáhať vrátenia kúpnej ceny ešte pred právoplatným
rozhodnutím súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13C 371/2004. Až právoplatným rozhodnutím v tomto
konaní totiž bolo možné jednoznačne ustáliť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Za absurdné
označila tvrdenie o rozpore prevodu vlastníctva bytu počas súdneho konania v kontexte okolnosti, že
žalovaný urobil to isté - počas súdneho konania previedol vlastníctvo k bytu práve na žalobkyňu.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala strana sporu (§ 359 CSP)
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379
písm. a/ CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnutý výrok o zamietnutí žaloby
vo zvyšnej časti) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok
okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

11.Zásadná odvolacia námietka - že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie
bezdôvodného obohatenia nie je daný okamihom právoplatnosti rozsudku o určení vlastníckeho práva,
ale okamihom získania vedomosti žalobkyne o prebiehajúcom konaní o určenie vlastníckeho práva -
je neopodstatnená. Pokiaľ žalovaný (aj s poukazom na zahraničnú aplikačnú prax) argumentuje, že

vyhlásenie rozsudku, ktorým bolo určené, že žalobkyňa je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, nie je
okamihom, ktorým dochádza k získaniu bezdôvodného obohatenia a nemožno od neho počítať plynutie
objektívnej premlčacej doby, uvedené nezodpovedá (ani) skutkovým okolnostiam prípadu (deklarované
nebolo vlastnícke právo žalobkyne ale tretej osoby) ani záverom vysloveným súdom prvej inštancie (ten
s uvedeným okamihom spojil začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby).

12.V čase prebiehajúceho konania o určenie vlastníckeho práva nemohla žalobkyni začať plynúť
subjektívna premlčacia doba, nakoľko neexistovala kvalifikovaná vedomosť o bezdôvodnom obohatení.
V prípade zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci totiž platí princíp vierohodnosti
údajov v katastri nehnuteľnosti. Inými slovami, stav evidencie údajov v katastri nehnuteľností sa

považuje za platný, až kým nie je preukázaný opak. Relevantnú, t.j. skutočnú, nie predpokladanú
vedomosť o bezdôvodnom obohatení mohla teda žalobkyňa (dovtedy zapísaná ako vlastníčka) získať
až okamihom právoplatného vyslovenia záveru o vlastníckom práve Ing. S.. Na tomto závere nič nemení
skutočnosť, že rozsudok o určení vlastníckeho práva má deklaratórny charakter. Ten sa totiž týka iba
účinkov rozhodnutia súdu, t.j. že spätne deklaruje okolnosti (neplatnosť právneho úkonu) objektívne už

existujúce. Samotný vznik vedomosti žalobkyne o skutočnosti, že jej zaniklo vlastnícke právo a subjekt,
ktorému uhradila kúpnu cenu sa jej prijatím na základe neplatnej kúpnej zmluvy bezdôvodne obohatil,
sa však viaže na okamih, kedy súd právoplatne vyslovil záver o určení vlastníckeho práva. Doručením
uznesenia o pripustení vstupu do konania žalobkyňa získala iba vedomosť o prebiehajúcom konaní (a
jeho predmete), nie však o bezdôvodnom obohatení, nakoľko v tom čase bola evidovanou vlastníčkou

nehnuteľnosti a neexistoval titul, z ktorého by mohla vyvodiť existenciu majetkovej ujmy na svojej strane.
Z opísaného aspektu je nadväzne bezpredmetné, či v prebiehajúcom konaní bola žalovaná právne
zastúpená.

13.Náležite ako absurdnú označila žalobkyňa odvolaciu námietku o rozpore jej konania (predaja bytu)

s dobrými mravmi. Žalobkyňa totiž ako (v tom čase) evidovaná vlastníčka uzavretím kúpnej zmluvy
len disponovala predmetom svojho vlastníckeho práva, čím neporušila žiadne právne normy ani
spoločensky akceptované pravidlá spadajúce pod inštitút dobrých mravov. Naopak, jedinou príčinou
všetkých súdnych sporov týkajúcich sa predmetného bytu je absolútna neplatnosť pôvodnej zmluvy o
zabezpečovacom práve, ktorý nedostatok je vyvolaný/spôsobený žalovaným.

Nad bezprostredne nevyhnutný rámec preto možno dodať, že i pri hypoteticky dôvodne vznesenej
námietke premlčania zo strany žalovaného by z opísaného dôvodu prichádzalo do úvahy posúdenie
rozporu uplatnenej námietky premlčania s princípom dobrých mravov.

14.Rovnako irelevantná je predostretá úvaha o “nevyváženosti„ práva žalobkyne. Ide o nárok vyplývajúci

priamo z aplikovanej hmotnoprávnej úpravy (§ 451 a nasl. OZ), vyvolaný v konečnom dôsledku právne
závadným postupom žalovaného (ktorý predložil Ing. S. neplatnú zmluvu), pričom žiadny iný právny
postup na zvrátenie dôsledkov konania žalovaného nemá/nemala žalobkyňa k dispozícii. Z tohto
hľadiska nie je podstatné, kto „vrátil“ vlastnícke právo pôvodnému vlastníkovi.15.Nazákladekonštatovanéhodospelodvolacísúdkzáveruovecnejsprávnostinapadnutéhorozsudku
a pristúpil k jeho potvrdeniu.

16.Pokiaľ ide o napadnutý výrok o trovách konania, okresný súd správne aplikoval zásadu pomerného
úspechuvkonaníapriznalžalobkynináhraduúčelnevynaloženýchtrovvrozsahujejčistéhoprocesného
úspechu. Jediná odvolacia námietka vznesená v danej spojitosti žalovaným - o nedôvodnosti priznania
čiastočného oslobodenia do platenia súdneho poplatku žalobkyni - nemá žiadnu súvislosť s úpravou trov

konania pred súdom prvej inštancie. Inými slovami, aj v prípade nepriznania oslobodenia od platenia
súdnych poplatkov by sa rozhodovanie o trovách konania riadilo tými istými princípmi a viedlo by ku
kvantitatívne rovnakému/identickému výsledku.

17.Výrok o trovách odvolacieho konania sa riadi § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP (plný procesný úspech žalobkyne v odvolacom konaní). O konečnej výške týchto trov po ich

posúdení podľa § 251 CSP rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

18.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je podľa § 421 ods. 1 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP
možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí
tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP možno
odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa

vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.