Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 18, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Co/100/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212912
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6912212912.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy
Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej
veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich
Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, v mene ktorého pred súdom koná Doc.
JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ proti žalovanému Slovenská republika, za ktorého

pred súdom koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813
11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k. 14C/181/2012-61 zo dňa 23. februára 2015 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k. 14C/181/2012-61 zo dňa 23. februára 2015
potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením návrhy žalobcu na prerušenie konania podľa §109 ods. 1 písm.
b) a § 109 ods. 2 písm. c) OSP zamietol.

2.ŽalobcapodalnávrhnaprerušeniekonaniaaždorozhodnutiaÚstavnéhosúduSRosťažnostižalobcu
podanej proti rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým neboli vylúčení z prejednávania
a rozhodovania tejto veci sudcovia Okresného súdu Rimavská Sobota. Žalobca tvrdil, že v konaní o

jeho sťažnosti sa rozhoduje o otázke, ktorú nie je súd v tomto konaní oprávnený riešiť a zároveň ide o
konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Navrhol, aby
súd konanie prerušil až do právoplatného rozhodnutia ÚS SR o ústavnej sťažnosti, predmetom ktorej je
rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, dôsledkom ktorej
podľa žalobcu bude zrušenie rozhodnutia KS vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním
veci.

3. Žalobca tiež navrhol prerušiť konanie z dôvodu, že na Okresnom súde Prešov prebieha pod sp. zn.
7C/6/2010 konanie, v ktorom zodpovedanie prejudiciálnych otázok má zásadný význam pre terajšie
konanie z dôvodu, že pre vznik nároku na náhradu škody má posúdenie správnosti postupu exekučného
súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade právoplatného rozsudku rozhodcovského
súdu ako exekučného titulu fundamentálny význam.

4. Pokiaľ ide o žalobcov návrh na prerušenie tohto konania z dôvodu, že na Okresnom súde Prešov
prebieha konanie pod sp. zn. 7C/6/2010, v ktorom zodpovedanie prejudiciálnych otázok má podľa
žalobcu zásadný význam pre toto konanie, súd poukázal na to, že prerušenie konania podľa §109 ods.
2 písm. c) OSP predpokladá splnenie dvoch zákonných predpokladov, a to buď že konajúci súd dá
podnet na súdne alebo iné konanie, v ktorom by sa mala riešiť otázka majúca význam pre rozhodnutie

súdu v prejednávanej veci, alebo že už prebieha konanie, v ktorom sa takáto otázka majúca význam
pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci rieši. Konajúci súd však žiadny podnet na súdne alebo inékonanie, v ktorom by sa mala riešiť otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci
nedal, a už v prebiehajúcom konaní pred súdnym dvorom EÚ o prejudiciálnych otázkach položených
v konaní vedenom na OS Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 sa neriešia žiadne také otázky, ktoré by mali

význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci, resp. sa nerieši žiadna taká otázka, ktorú by si súd
v tomto konaní nevedel vyriešiť sám.

5. Súd prvého stupňa žalobcov návrh na prerušenie konania do rozhodnutia ÚS SR nepovažoval za
dôvodný. Uviedol, že o námietke zaujatosti zákonného sudcu rozhodol KS Banská Bystrica postupom

podľa § 16 ods. 1 OSP tak, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania v tejto veci nevylúčil.
O námietke zaujatosti žalobcu bolo rozhodnuté v súlade so zákonom, nie je preto daný dôvod na
prerušenie konania. V odôvodnení tiež súd prvého stupňa uviedol, že subjektívny názor účastníka
konania nezakladá dôvodnú obavu z nestranného a nezaujatého rozhodovania, ide tu o vyriešenie
otázky procesného charakteru bez priameho dopadu na vecné posúdenie nároku žalobcu. Okresný súd
preto návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

6. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie žalobca odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa
§ 205 ods. 2 písm. a), b), c) a f) OSP. Tvrdil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neúplného
zistenia skutkového stavu veci, súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vec

právne posúdil a že konanie súdu prvého stupňa má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Poukazoval na to, že dôvod na prerušenie konania súdu preukázal, keď mu doručil
návrh na zrušenie pojednávania spolu s ústavnou sťažnosťou, v ktorej namieta porušenie základného
práva na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom. Sudca OS má podľa neho pomer k veci,
pričom už v žalobe žalobca oznámil súdu skutočnosti nasvedčujúce tomu, že sudcu, ktorému vec bola

pridelená na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Názor krajského súdu, ktorý sudcu
v tejto veci nevylúčil súd považuje za nesprávny, v rozpore s rozhodovacou praxou krajských súdov, ÚS
SR aj Európskeho súdu pre ľudské práva, a preto podal ústavnú sťažnosť pre porušenie práva žalobcu
na nestranný súd, výsledkom ktorého bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Podľa žalobcu nie
je prípustné, aby do rozhodnutia ústavného súdu sa v konaní o veci samej pokračovalo a naďalej v

nej konal a rozhodoval vylúčený sudca. Žalobca tiež namietal, že v konaní pred OS Prešov sp. zn.
7C/6/2010 o náhradu škody pre porušenie práva EÚ budú súdnemu dvoru EÚ predložené prejudiciálne
otázky, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie súdu o návrhu žalobcu v tomto konaní, čím
je podľa neho daný dôvod na prerušenie tohto konania. Opodstatnenosť návrhu na prerušenie tohto
konania do zodpovedania prejudiciálnych otázok položených v konaní na OS Prešov žalobca vidí v

tom, že v uvedenom konaní bude zodpovedaná práve otázka, či postup exekučného súdu v konaní
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe právoplatného rozhodnutia rozhodcovského
súdu je v súlade s komunitárnym právom. Predmetom tohto konania je náhrada škody za nesprávny
úradný postup exekučného súdu pri vydávaní poverenia na totožnom podklade, ktorým bol právoplatný
rozsudok rozhodcovského súdu, a preto zodpovedá nesprávnosti postupu exekučného súdu Súdnym

dvorom EÚ bude mať význam pre posúdenie postupu exekučného súdu aj v tejto veci.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal v zmysle § 379, §380 ods. 1 a §385 ods.
1 CSP v senáte bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak,platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

10. Žalovaný podal v tejto veci odvolanie ešte za účinnosti Zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, ktorý bol s účinnosťou od 01.07.2016 zrušený a plne nahradený zákonom č. 160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok (CSP). Vzhľadom na citovanú úpravu § 470 CSP, odvolací súd rozhodoval o
odvolaní žalovaného už podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku.11. Podľa § 109 ods. 1 písm. b) Zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP), súd
konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako
postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis,

ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

12. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo

ak súd dal na také konanie podnet.

13. Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

14. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vychádza z riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu
a súd prvého stupňa zistený skutkový stav správne právne posúdil, keď vydal napadnuté rozhodnutie.

15. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že žalobca nepreukázal vedenie takého

konania, pre ktoré by bolo potrebné v predmetnej veci prerušiť, a to či už podľa § 109 ods. 1 písm. b)
alebo podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP.

16. Žalobca z návrhu tvrdil, že v tejto veci by nemali rozhodovať sudcovia okresného súdu, pretože práve
pochybením sudcov tohto súdu došlo u žalobcu k majetkovej škode a nemajetkovej ujme, ktorá mu

mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom tohto súdu a ktorej ujmy sa žalobca v konaní domáha.
O námietkach zaujatosti vznesených žalobcom v tejto veci rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici
ako súd nadriadený tak, že z prejednávania a rozhodovania tejto veci nevylúčil zákonného sudcu v
tejto veci. Odvolací súd pritom vychádzal zo záveru, že z prejednávania a rozhodovania tejto veci
je vylúčený iba ten sudca okresného súdu, ktorý konal v exekučnej veci, z ktorej žalobca odvodzuje

svoj nárok uplatnený v tomto konaní. Ako to uviedol aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia, subjektívny názor účastníka konania nezakladá bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy
z nestranného a nezaujatého rozhodovania súdu. Najvyšší súd SR už v iných veciach vyslovil názor,
že dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá samotná skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť
vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca súdnictvo vykonáva (napr. uznesenie NS SR

sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31. 05. 2010). Podľa názoru odvolacieho súdu nie je tu daný dôvod na
prerušeniekonania,pretožeotázku,čivovecirozhodovalvylúčenýsudcamôžepreskúmaťsúdvyššieho
stupňa na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, nie však ústavný súd v konaní o
sťažnosti žalobcu, ktorými namieta porušenie svojich základných práv v takejto súvislosti (viď uznesenie
Ústavného súdu SR skutkovo a právne totožnej veci, sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo dňa 06. 02. 2013, sp. zn. I.

ÚS 92/2013 zo dňa 13. 02. 2013, kde ústavný súd sťažnosť žalobcu odmietol pre nedostatok právomoci
ÚS SR na prerokovanie a rozhodnutie).

17. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa aj v tom, že v konaní vedenom na OS
Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 sa nerieši žiadna otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu

prvého stupňa v tejto veci, a rovnako tak ani v konaní o prejudiciálnych otázkach, ktoré boli položené
Súdnemu dvoru EÚ sa nerieši otázka, ktorá by mohla byť významná pre rozhodnutie v tejto veci. Z
údajov uvedených žalobcom vyplýva, že predmetom ním označeného konania na OS Prešov je nárok
žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. nárok na náhradu škody na tom základe, že
v exekučnom konaní vedenom proti žalobcovi na OS Prešov sa podľa žalobcu vymohlo plnenie na

základe neprijateľnej zmluvnej podmienky a v rozpore s komunitárnym právom zameraným na ochranu
spotrebiteľa. Ako to uviedol aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia, predmet
konania, ale aj okruh účastníkov konania vedenom na OS Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 je úplne odlišný
od konania v tejto veci. Pre rozhodnutie súdu v tejto veci nie je potrebné pristúpiť k výkladu únijného
práva.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že neexistuje dôvod na prerušenie konania v
tejto veci a preto podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.19. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).