Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 31, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/64/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611208770
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6611208770.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu D. H., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom H. XX/XX, H., t.č. s pobytom R. R. XXX, právne zastúpeného JUDr.
Ladislavom Kováčom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Mateja Bela 2, 984 01 Lučenec,
proti žalovanému Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO:

31 383 408, o zaplatenie 18.000,- Eur, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Lučenec č.k. 9C/97/2011- 195 zo dňa 18. 12. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. .

o d ô v o d n e n i e :

1. 1 Okresný súd Lučenec ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“
event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 18. 12. 2012 žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči
žalovanému zaplatenia 18.000,- Eur, zamietol (prvý výrok). Žalovanému náhradu trov konania nepriznal
(druhý výrok).
1. 2 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu dňa 22. 06. 2011 domáhal voči žalovanému pôvodne zaplatenia 100.000,- Eur. Na pojednávaní

dňa 27. 04. 2012 vzal žalobu v časti o zaplatenie 82.000,- Eur čiastočne späť. Žalovaný s uvedeným
čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil a preto konanie v časti o zaplatenie 82.000,- Eur uznesením
č.k 9C/97/2011-142 zo dňa 09. 05. 2012 zastavil. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
31.05.2012.
1. 3 Žalobca sa domáhal uplatňovaného nároku na tom skutkovom základe, že dňa 02. 07. 2010 uzavrel
so žalovaným poistnú zmluvu pre poistenie úrazu a zodpovednosti číslo XXXXXXXXXX. Dňa 08. 08.

2010 u neho došlo k poistnej udalosti - úrazu, následkom ktorého u neho došlo k I. H. H. S.. Dňa 14. 10.
2010 predložil žalovanému hlásenie o úraze, ku ktorému priložil lekársku správu a bodové ohodnotenie
úrazu. Žalovaný na oznámenie nereagoval, preto mu zaslal dňa 05. 01. 2011 výzvu na plnenie. Žalovaný
mu listom zo dňa 28. 01. 2011 oznámil, že nahlásená škodová udalosť bude ukončená po obdržaní
záveru policajného vyšetrovania. Napriek tomu, že policajné vyšetrovanie bolo ukončené, žalovaný
nebol ochotný pristúpiť k plneniu.

1. 4 V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na vykonané dokazovanie
a na relevantné zákonné ustanovenia, týkajúcej sa právneho dôvodu uplatňovaného nároku (§ 488,
§ 489, § 788 a § 816 Občianskeho zákonníka). Následne uviedol, že: „Z vykonaného dokazovania
bolo nepochybne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá poistná zmluva číslo
XXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú Všeobecné poistné podmienky pre poistenie úrazu a zodpovednosti.
Podľa článku 13 bod 2 Všeobecných poistných podmienok v prípade poistnej udalosti vyplatí poisťovňa

poistné plnenie podľa oceňovacej tabuľky. Pojem úraz vymedzujú Všeobecné poistné podmienky
v článku 12 bod 1. Z úrazového poistenia je poisťovateľ povinný plniť, ak počas trvania poistenianečakaným, náhlym, násilným a neprerušeným pôsobením bolo poistenému spôsobené telesné
poškodenie.“ Zároveň poukázal na to, že „úmyselne spôsobená poistná udalosť sa v poistení osôb
považujezavýlukuzpoistenia.Úmyselnespôsobenoupoistnouudalosťousarozumiejedineprípad,keď

poistnú udalosť si privodí poistený. Z článku 12 bod 5 písmeno b) Všeobecných poistných podmienok
vyplýva, že za úraz sa nepovažuje úmyselné sebapoškodenie.“ Ďalej súd prvej inštancie konštatoval,
že „žalobca k svojim majetkovým pomerom uviedol, že nemá žiaden príjem, nepoberá sociálne dávky,
nevlastní majetok, býva z milosrdenstva svojho priateľa pána U. v jeho domácnosti. Napriek tomu, že
nevlastní žiaden majetok a nemá žiaden príjem, uzavrel poistnú zmluvu so žalovaným a poistné zmluvy s

Allianz - Slovenskou poisťovňou, a.s. so sídlom v Bratislave číslo XXXXXXXXXX a číslo XXXXXXXXXX,
z ktorej poistnej zmluvy si uplatnil poistné plnenie za úraz zo dňa 08. 08. 2010 a za úraz zo dňa 28. 03.
2011.“ Poukázal i na to, že „znalec E.. E. T. v závere znaleckého posudku konštatuje, že vzhľadom na
röntgenový snímok a mechanizmus vzniku zranenia, tak ako ho popísal žalobca D. H. pri rekonštrukcii,
je väčšia pravdepodobnosť, že klinický nález - zranenie poškodeného D. H. zo dňa 08. 08. 2012, I. H. H.
a podvrtnutie s pomliaždením H. P. nekoreluje s mechanizmom vzniku zranenia popísaného žalobcom,

teda pošmyknutie sa a následné Z. H. H. S. kotúčom elektrického cirkulára. (...) Matematicky vyjadril,
že zranenie poškodeného D. H. na 70 % nekoreluje s mechanizmom vzniku zranenia poškodeného a v
30 % zranenie poškodeného koreluje s mechanizmom vzniku jeho zranenia.“
1. 5 Vychádzajúc z vykonaného dokazovania potom prvoinštančný súd dospel k záveru, že „telesné
poškodenie žalobcu zo dňa 08. 08. 2010 nemožno považovať za úraz podľa článku 12 bod 1

Všeobecných poistných podmienok. Poistná zmluva bola uzavretá dňa 02. 07. 2010. K úrazu došlo
krátko po uzavretí poistnej zmluvy dňa 08. 08. 2010. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Odbor
kriminálnej polície Lučenec oznámilo, že bolo vykonané len operatívne šetrenie. Majetkové pomery
žalobcu sú také, že nie je zamestnaný, nemá vlastný príjem, nevlastní žiaden majetok. Na Okresnom
súde Lučenec sú vedené exekučné konania pod spisovými značkami: 22Er/881/2004, 6Er/699/2008,

5Er/1008/2008, 9Er/447/2009, 14Er/1080/2010. Trestným rozkazom zo dňa 06. 02. 2003 sp. zn.
3T/28/2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24. 02. 2003 bol uznaný za vinného pre trestný čin
podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona. Rozhodnutím Okresného súdu Lučenec zo dňa 06. 12.
2000 sp. zn. 2T/166/00 bol odsúdený podľa § 247a Trestného zákona. Rozhodnutím sp. zn. 3T/28/2003
zo dňa 06. 02. 2003 bol uznaný za vinného podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona. Vzhľadom na tieto

okolnosti a závery znaleckého posudku sa súd postavil na to stanovisko, že v prípade žalobcu došlo
k úmyselnému sebapoškodzovaniu a žalovaný nie je povinný plniť podľa článku 12 bod 5 písmeno b)
Všeobecných poistných podmienok. Súd konštatuje, že úmyselne spôsobná poistná udalosť, ktorú si
privodil poistený sám, je dôvodom na výluku z poistenia.“ Z uvedených dôvodov preto žalobu žalobcu
zamietol.

2. 1 Proti rozsudku prvej inštancie podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote
odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému
súdu na ďalšie konanie, eventuálne, aby rozsudok prvoinštančného súdnu zmenil a jeho návrhu v celom
rozsahu vyhovel.

2. 2 V odôvodnení odvolania uviedol, že prvoinštančný súd sa opieral o znalecký posudok súdneho
znalcaE..E.T.,vktoromsúdnyznalecuvádza,žejeväčšiapravdepodobnosť,žeklinickýnález-zranenie
poškodeného - I. H. H. a podvrtnutie í pomliaždením H. P. nekoreluje s mechanizmom vzniku zranenia
udaného poškodeným. Druhým dôvodom jeho rozhodnutia bola skutočnosť, že bol súdne trestaný a
že sa voči nemu vedie viacero exekučných konaní. Z vykonaného dokazovania, najmä však z výpovedi

svedka T. U., ktorý bol prítomný pri vykonávaní činnosti pri ktorej došlo k úrazovému deju je zrejmé,
že úraz sa stal tak, ako ho on (žalobca) popísal. Policajné preverovanie, ktorým sa nepreukázalo,
že by došlo k spáchaniu trestného činu úverového podvodu alebo k inému protiprávnemu konaniu,
prvoinštančný súd bagatelizoval poznámkou, že orgány polície vykonali len operatívne preverovanie.
Orgány polície však, pokiaľ sa nepreukáže odôvodnené podozrenie zo spáchania trestného činu, v

zmysle Trestného poriadku ale aj Priestupkového zákona a zákona o Policajnom zbore, iné úkony
ako operatívne preverovanie nevykonávajú. Citované zákony však dávajú orgánom polície dostatok
možností ale aj právomocí, aby dôsledne preverili akékoľvek oznámené podozrenie z páchania trestnej
činnosti. Ďalej poukázal na to, že znalec E.. E. T. v znaleckom posudku, ale aj vo svedeckej výpovedi
pred súdom nevylúčil možnosť, že k úrazu došlo tak, ako ho on (žalobca) popísal. Jednostranné tvrdenie

znalca, že „je väčšia pravdepodobnosť, že klinický nález nekoreluje s mechanizmom vzniku zranenia“
bez patričného zdôvodnenia, ktoré v znaleckom posudku chýba a znalec na túto otázku nedal odpoveď
ani v svedeckej výpovedi, vyvoláva minimálne pochybnosti o nestrannosti znalca alebo jeho odbornej
kvalifikácii. Je preto namieste vyhotoviť kontrolný znalecký posudok.3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Odvolanie žalobcu bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 07. 02. 2013, teda ešte za účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016
zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový
procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach,
v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť,
že rozhodovanie o odvolaní prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie
aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle
ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú
zachované.

5. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu
určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP, a odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. 1 Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
6. 2 Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením

jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a
teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

8. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods.

2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu
uvedené v odvolaní.

9. 1 V prvom rade odvolací súd uvádza, že ak žalobca v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, de facto namietal nesprávne

hodnotenie vykonaným dôkazov zo strany prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť,
že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie,
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Na základe toho odvolací súd v odvolacom
konaní skúma (okrem splnenia procesných podmienok odvolacieho konania), či súd prvej inštancie
vykonal náležité dokazovanie a či skutkové zistenia, ku ktorým po takomto dokazovaní dospel, majú v

prevedenom dokazovaní oporu. Ak zistí, že nebolo prevedené náležité dokazovanie (kde možno zaradiť
i nevykonanie stranou sporu navrhovaného relevantného dôkazu), alebo ak zistí, že prvoinštančným
súdom konštatovaný skutkový stav nemá oporu v prevedenom dokazovaní (nevyplýva z prevedených
dôkazov) prípadne, ak má za to, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 384 ods. 1 CSP)

9. 2 V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie, z
neho získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií (§ 132 O.s.p., aktuálne § 191 ods. 1 CSP) a na
základe toho ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov
zo strany prvoinštančného súdu nezistil žiadny rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými
procesnými pravidlami a preto nepovažoval za potrebné ním prevedené dokazovanie opakovať, alebo

doplniť.
9. 3 Odvolací súd konštatuje, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu uvedené v odvolaní, že prvoinštančný
súd sa pri rozhodovaní „opieral“ (len) o znalecký posudok súdneho znalca E.. E. T. a o jeho (podľa
žalobcu) „jednostranné tvrdenie“, že je väčšia pravdepodobnosť, že klinický nález nekoreluje s tvrdenýmmechanizmom vzniku zranenia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že
súd prvej inštancie hodnotil uvedený dôkaz vo vzájomnej súvislosti s inými zistenými relevantnými
skutočnosťami (v odôvodnení rozhodnutia presne špecifikovanými okolnosťami týkajúcimi sa uzavretia

viacero poistných zmluvu zo strany žalobcu pomerne krátko pred predmetným úrazom, pričom nemal
finančné prostriedky na platenie poistného a toto za neho platil T. U., nar. XX. XX. XXXX). Takéto
(komplexné) hodnotenie dôkazov nemohlo viesť k inému skutkovému záveru, ako k tomu, že v prípade
predmetného úrazu žalobcu išlo o samopoškodzovanie, v dôsledku čoho došlo k výluke z poistného
plnenia zmysle Všeobecných poistných podmienok.

9. 4 Odvolací súd nemohol akceptoval ani ďalšiu argumentáciu žalobcu uvedenú v odvolaní, že by bolo
potrebné vyhotoviť kontrolný znalecký posudok. Žalobca na pojednávaní na súde prvej inštancie dňa
18. 12. 2012, kedy došlo k vyhláseniu napadnutého rozsudku bol poučený o koncentračnej zásade
vyplývajúcej z vtedy platného ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. a uviedol, že ďalšie dôkazy nenavrhuje.
Preto uvedený argument považuje odvolací súd za procesnoprávne neakceptovateľný.

10. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP ako vecne správny potvrdil.

11.Žalovanýbolvodvolacomkonaníúspešnýapretomupodľa§396ods.1spoužitím§255ods.1CSP
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný si však náhradu trov odvolacieho konania

neuplatnil a keďže existenciu trov odvolacieho konania žalovaného nemal odvolací súd preukázanú ani
zo spisu, náhradu trov odvolacieho konania mu nepriznal.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).