Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 25, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/546/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814218895
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814218895.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov

Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcu: A. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G., Z. č. XX/X, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A proti
žalovanému: Z. T. S., s.r.o., so sídlom I., Z. č. XX, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho č. 16, o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. februára 2015, č. k.
6C/154/2014-97, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný stálym
rozhodcovským súdom Victoria so sídlom Vojtecha Tvrdého 793 21, 010 01 Žilina, pod spisovou
značkou RK-PC-1113/14-LP zo dňa 08.09.2014. Určil, že rozhodcovská zmluva zo dňa 05.02.2013 č.
8500020858, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v znení, uvedenom vo výrokovej časti rozsudku
je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti. Odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku až do
právoplatného skončenia vo veci samej. O trovách konania nerozhodol s tým, že o nich rozhodne do

30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že
žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná včas, teda v lehote 30 dní od jeho doručenia
žalobcovi ako účastníkovi rozhodcovského konania. Ďalej uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere,
ktorú uzavreli účastníci je v zmysle ust. § 52 a § 53 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou a
zároveň má charakter aj zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa Zák. č. 129/2010 Z. z. účinného v čase
jej uzavretia. Musí preto spĺňať formálne a obsahové náležitosti, ktoré vyžadujú ustanovenia citovaných
právnych predpisov. Vyslovil názor, že právomoc rozhodcovského súdu na riešenie sporov vyplývajúcich

z určitého zmluvného vzťahu v rozhodcovskom konaní je vždy založená na dohode zmluvných strán,
vyjadrených v rozhodcovskej zmluve. Zaoberal sa preto tým, či rozhodcovská zmluva, ktorú účastníci
uzavreli, je platná. Zistil, že v danej veci výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec
prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Konštatoval, že možnosť
výberu spôsobu riešenia sporu dlžníkom ako spotrebiteľom je len zdanlivá, pretože v prevažnej väčšine
sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ a dlžník ako spotrebiteľ v zásade
žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu

riešenia sporu, v čom súd vzhliadol nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov. V danom
prípade taktiež voľba rozhodcu bola uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcu
na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu dlžníka si
finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým, ako k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovomúvere vôbec pristúpil. Faktickým subjektom, ktorý definoval, kto je rozhodcom v tomto prípade bol
potom výlučne veriteľ, čiže žalovaný, pretože tento zostavil znenie na vopred pripravenej formulárovej
zmluve. Zároveň to naznačuje, že veriteľov výber riešenia sporu rozhodcovským súdom zrejme nebol

náhodný, keď veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické
rozhodcovské doložky, resp. zmluvy a na ich základe opakovane zvolil pre riešenie sporu ten istý
rozhodcovský súd, keď podaním žaloby vylúčil možnosť, aby sa spor riešil pred všeobecným súdom.
Vychádzajúc z uvedeného potom ustálil, že rozhodcovská zmluva je neplatná od samotného začiatku,
rozhodca nemohol rozhodnúť na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, žalobca preto dôvodne

namietal jej platnosť, a preto súd zrušil rozhodcovský rozsudok práve z tohto dôvodu. Poukázal
ďalej na skutočnosť, že od 01.01.2008 je podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednania
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní uvedená v ust.
§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka ako neprijateľná podmienka. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide
o žalobcom preukazované skutočnosti, že v čase uzatvárania tejto úverovej zmluvy bol ovplyvňovaný
treťou osobou, trpel závislosťou na alkohole a od neho sa odvíjajúcou organickou poruchou osobnosti,

z vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť, že by zmluva o úvere ako i rozhodcovská zmluva boli
neplatné pre duševnú nespôsobilosť žalobcu uzavrieť takýto úkon. Pokiaľ však pri uzatváraní zmluvy
vplývala na žalobcu tretia osoba, je dôvodná námietka žalobcu, že práve v takejto situácii mal veriteľ
vynaložiť náležitú odbornú starostlivosť pri uzatváraní predmetnej zmluvy. Pre úplnosť prisvedčil aj
správnosti argumentácii právneho zástupcu žalobcu, že zmluva o úvere nemá zákonné náležitosti

zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože
v nej absentuje údaj o splatnosti splátok, termíne konečnej splatnosti úveru, ročná úroková sadzba
70,01% je neprimerane vysoká a zjavne prekračuje úrokové sadzby bánk v obdobných prípadoch. Z
rozhodcovského rozsudku vôbec nie je zrejmé, z čoho pozostáva prisúdená istina, aké plnenia sú v nej
zahrnuté, pretože rozhodca len preopakoval žalobný nárok do rozsudku bez náležitej špecifikácie tohto

plnenia. Z uvedeného je preto naplnený aj ďaľší dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to v
zmysle § 40 ods. 1 písm. j/ Zák. č. 244/2002 Z. z. v platnom znení. Vzhľadom k tomu, že súd z uvedených
dôvodov zrušil rozhodcovský rozsudok, rozhodol aj o povolení odkladu vykonateľnosti tohto rozsudku,
pretože žalovaný naďalej považuje rozhodcovský rozsudok za právoplatný a vykonateľný a môže na
jeho základe až do právoplatného rozhodnutia v tejto veci uplatňovať práva, čím by bolo právo žalobcu

vážne ohrozené. O trovách konania nerozhodol s tým, že o nich rozhodne do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p..

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie
žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Uplatnil dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/
a písm. h/, a podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Namietal porušenie práva na spravodlivý súdny
proces z dôvodu, že z obsahu rozsudku je zrejmé, že súd sa nezaoberal jeho vyjadrením k veci a s
týmto sa v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. vo svojom rozhodnutí nevysporiadal. Išlo pritom o otázky,
ktoré sa týkajú najmä uzavretia rozhodcovskej zmluvy, poučenia o dôsledkoch jej uzavretia a význame

a výkladu právnej normy uvedenej v § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Súd neoznačil žiadnu
právnu normu, o ktorú sa opiera pri konštatovaní o nedostatočnom poučení žalobcu, neuvádza dokonca
ani to, aká informácia v poučení chýba, prečo je podľa jeho názoru dané poučenie nedostatočné a
podobne. Je preto zvláštnou situácia z pohľadu žalovaného, kedy súd vytýka rozhodcovskej zmluve
nedostatky ohľadne poučenia či vysvetlenia ohľadne rozhodcovského konania, keď na druhej strane

samotný súd ani len neuvádza, čo v poučení podľa bodu 3 rozhodcovskej zmluvy chýba a z akej právne
záväznej normy súd vychádzal. Žalovaný tak nemal objektívnu možnosť ani len zistiť, ako súd dospel k
svojmu záveru. Súd prvej inštancie nedostatočne a neúplne zistil skutkový stav veci, dôsledkom čoho
je následné nesprávne posúdenie. Nesprávne skutkové závery súdu sa týkajú v prvom rade toho, že
súd ohľadne vzniku rozhodcovskej zmluvy nesprávne, resp. vôbec nezohľadnil základnú skutočnosť

- vznik rozhodcovskej zmluvy, keď žalobca nebol povinný návrh prijať nielen v zmysle všeobecných
ustanovení o vzniku zmlúv, ale ani v zmysle výslovného poučenia v bode 2 rozhodcovskej zmluvy.
Poučenie žalobcu o význame rozhodcovskej zmluvy a dôsledkoch jej uzavretia predstavuje komplexnú
a ucelenú informáciu o tom, čo jej uzavretie bude mať za následok. Je na samostatnom liste papiera,
ktorý je označený ako rozhodcovská zmluva, pričom dokonca ani Zákon o bankách, ktorý ukladá

bankám povinnosť predkladať klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, neukladá žiadnu
informačnú povinnosť. Žalovaný napádal aj posúdenie veci súdom z dôvodu, že toto je založené na
nesprávnom vyhodnotení právnej stránky veci, keď súd prvého stupňa neuviedol žiadny dôvod, pre ktorý
vyložil § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka spôsobom, ako to uvádza v rozsudku. Súčasne jenepreskúmateľné, prečo argumenty svedčiace proti výkladu zaujatého súdom zostalo nepovšimnuté a
bokom. Z textu normy v § 54 ods. 3 písm. r/ Občianskeho zákonníka vyplýva, že v rámci rozhodcovskej
doložky môže byť neprijateľná len tá časť, ktorá by zaväzovala spotrebiteľa k povinnosti riešiť vec

cestou rozhodcovského súdu. Samotný zákon však nerieši otázku začatia rozhodcovského konania a
jeho účinkov, t. j. kto môže podať žalobu, či ju môže podať len spotrebiteľ a pod.. Najvyšší súd SR
pritom tiež predpokladá, že rozhodcovské konanie môže byť začaté aj na základe žaloby dodávateľa.
Z napadnutého rozsudku a jeho výroku o určení neprijateľnej podmienky ďalej nie je zrejmé, v čom je
napríklad neprijateľné ustanovenie o označení zmluvných strán, taktiež v čom sú neprijateľné napr. body

2., 3., 6., 7., kde súd neuviedol žiadne odôvodnenie neprijateľnosti.

3. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, pričom sa stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia.

4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 Zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový

poriadok,ďalejlenCSP),t.j.čodorozsahuadôvodovodvolaniaazistil,žerozsudoksúduprvejinštancie
je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny. Vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu.

5. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle
ust. § 365 ods. 1 CSP (predtým § 205 ods. 2 O.s.p.) odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm.
a/ až h/ CSP (písm. a/ až f/ O.s.p.).

6. Žalovaný v odvolaní uplatňuje dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p..

7. Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., ktorý je totožný s odvolacím dôvodom podľa
§ 365 ods. 1 písm. h/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci) je daný v prípade, keď súd prvej inštancie nepoužil správne ustanovenia právneho
predpisu alebo aj keď použil správny právny predpis tento nesprávne interpretoval alebo ho nesprávne

aplikoval.

8. V prejednávanej veci je z odôvodnenia napadnutého rozsudku v spojitosti s odvolaním zrejmé, že
súd prvej inštancie na danú vec správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa
spotrebiteľských vzťahov (§ 52, § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka) ako aj ustanovenie § 40 a § 41

Zákona o rozhodcovskom konaní. Žalovaný v odvolaní nespochybňuje aplikáciu citovaných zákonných
ustanovení na daný prípad, ani nenavrhuje, že by sa daná právna vec mala posudzovať podľa iného
predpisu, prípadne iného ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Zákona o rozhodcovskom konaní.
Z odvolania je zrejmé, že spochybňuje v podstate výklad pojmu „individuálne dojednané zmluvné
ustanovenie“, tak ako je upravené v ustanovení § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

9. Odvolací súd preskúmaním zistil, že súd prvej inštancie uvedený pojem vyložil v súlade s doterajšou
praxou súdov Slovenskej republiky ako aj Súdneho dvora EÚ. Tieto vyznievajú v takom zmysle, že
rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu sa rozhodnú

v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovská
zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods.
1 Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Písomná forma je zachovaná aj v prípade, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente, ktorý je
podpísanýzmluvnýmistranamialebovovzájomnevymenenýchlistoch,akjedohodnutátelefaxomalebo

pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy
a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Platí, že
ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd
a v takomto prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

10. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožňuje s právnym posúdením súdu prvého stupňa o
neprimeranosti rozhodcovskej zmluvy, ktorú účastníci uzavreli dňa 05.02.2013. Táto bola predložená
žalobcovi na formulári, a preto nemohol ovplyvniť jej obsah, v dôsledku čoho ju nemožno považovať
za individuálne dojednanú. Aj odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubomnepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória aj prax navyše označujú ako fakticky nerovný, nevyvážený,
nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto

vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd
prihliadne aj bez návrhu aj v rámci exekučného konania, pokiaľ ide o plnenie z takejto neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka
(rozhodcovská zmluva) a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými
mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 24.02.2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011).

11. Vzhľadom na všeobecne známe fakty o tom, že pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy je navodená
situácia, keď spotrebiteľ nemá dostatočný čas a priestor, aby sa so zmluvnými podmienkami riadne a
včas oboznámil, je mu daná na podpis spolu s ostatnými listinami, treba konštatovať, že zmluva nie je
individuálne dojednaná. Rovnako aj body 2. a 7. rozhodcovskej zmluvy treba považovať len za formálne
ustanovenia zmluvy, ktoré vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti majú pre dlžníka len teoretický

význam práve vzhľadom na celkový postup a účel ako aj všetky okolnosti uzatvárania spotrebiteľských
zmlúv a s ním nesúvisiacich rozhodcovských zmlúv.

12. Odvolací súd preto nepovažoval uplatnený dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.
(teraz § 365 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) za dôvodný.

13. Preskúmaním nezistil odvolací súd ani opodstatnenosť dôvodu na odvolanie podľa § 205 ods.
2 písm. d/ O.s.p., ktorý je totožný s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). Podstata
tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri

hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z
dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj
výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

14. V prejednávanej veci žalovaný v odvolaní vyčíta súdu prvej inštancie nesprávne hodnotenie
vykonaných dôkazov vo vzťahu k tomu, že súd nesprávne vyhodnotil obsah rozhodcovskej zmluvy v
súvislosti s dostatkom informácií poskytovaných žalobcovi o tom, čo uzavretie rozhodcovskej zmluvy
znamená. K predmetnej námietke je potrebné predovšetkým uviesť, že žalobca už v žalobe, ako aj

pri svojej výpovedi pred súdom uviedol, že žalovaný mu predložil zmluvu s početnými neprijateľnými
podmienkami, na ktoré ho až neskôr upozornilo občianske združenie zaoberajúce sa ochranou
spotrebiteľa. V čase uzatvárania zmluvy to boli pre neho zložité veci, keď v čase poskytovania úveru
mal 60 rokov, bol dôchodcom a sám nevedel posúdiť následky svojho konania. Vzhľadom na jeho
zlý zdravotný stav, psychický nátlak zo strany tretej osoby, na ktorej naliehanie uzatvoril predmetnú

zmluvu, nebol schopný posúdiť následky svojho konania a chápať obsah tohto právneho úkonu.
Namietal, že rozhodcovskú zmluvu osobitne nevyjednal a nemohol ovplyvniť jej obsah, pričom nevie
ani bližšie ozrejmiť skutočnosti ohľadom uzatvárania predmetnej zmluvy, nevie kde ju uzatvoril a ani
akým spôsobom. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie, že žalovaný so žalobcom preto neuzatvoril
individuálne dojednanú rozhodcovskú zmluvu, preto odvolací súd považoval za správny skutkový záver,

pretože pre záver o tom, že zmluva bola individuálne dojednaná nepochybne sa vyžaduje taký priebeh
kontraktačného procesu, pri ktorom je dôsledne prerokovaná konkrétna zmluva oboma stranami, čo
však v prejednávanej veci z výsluchu žalobcu ako účastníka konania preukázané nebolo. Súdu prvej
inštancie preto nemožno vyčítať nesprávne hodnotenie dôkazov a tým aj naplnenie dôvodu na odvolanie
podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (teraz § 365 ods. 1 písm. f/ CSP).

15. Žalovaný v odvolaní uplatnil dôvod na odvolanie aj podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. (v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.), ktorý možno stotožniť s odvolacím dôvodom podľa § 365
ods. 1 písm. b/ CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces).

16. Z citácie ust. § 221 O.s.p. je zrejmé, že sú tam pod písm. a/ až g/ uvedené ako dôvody pre zrušenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie konkrétne porušenia procesných predpisov. Žalovaný v danom prípade
uplatnil dôvod uvedený pod písm. f/ (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať predsúdom) a h/ (súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav). Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods.
2 písm. a/ O.s.p. v nadväznosti na ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., tento je totožný s dôvodom na

odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., ktorý žalovaný vo svojom odvolaní taktiež uplatnil a s ktorým
sa odvolací súd vysporiadal vyššie. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v
nadväznosti na ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., žalovaný opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu
vidí zrejme v tom, že súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s vyjadrením žalovaného, pričom išlo
najmä o otázky, ktoré sa týkali uzavretia rozhodcovskej zmluvy, poučenia o dôsledkoch jej uzavretia a

význame a výkladu právnej normy § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka.

17. Po preskúmaní odvolací súd tento uplatnený dôvod nepovažoval za dôvodný. Nestotožnil sa
s názorom žalovaného, že by odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie neobsahovalo atribúty
náležitého odôvodnenia rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (teraz § 220
ods. 2 CSP), keď mal za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným

spôsobom vysvetlil dôvody, prečo považoval žalobu žalobcu za dôvodnú a z akých dôvodov jej vyhovel.
Treba pritom poukázať na ustálenú súdnu prax, najmä na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu SR,
z ktorých je zrejmé, že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia nemá za následok odňatie možnosti
konať pred súdom účastníkovi konania (bolo by tak tomu iba v prípade, ak z odôvodnenia rozhodnutia
súdu by vôbec nebolo možné zistiť dôvody, prečo súd vo veci rozhodol), preto odôvodnenie rozhodnutia

v rozsahu, ktorý považuje odvolateľ za nedostatočný a ktoré nezodpovedá predstavám odvolateľa
nemožno považovať za taký procesný postup súdu, ktorým by došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. V danej veci bol odvolací súd toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je zrozumiteľné,
dostatočne odôvodnené a sú z neho zrejmé dôvody, prečo súd vo veci rozhodol tak, že žalobe žalobcu
vyhovel.

18. Preto ani tento odvolací dôvod odvolací súd nepovažoval za uplatnený dôvodne.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).