Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 23, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216200597
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2216200597.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: Consumer Finance

Holding a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné nám. 12, Kežmarok, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés,
advokát v Bratislave (zn. 5168178), proti žalovanej: P. X., nar. XX. C. XXXX, bytom T. XX, o 25,48 €
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba o zaplatenie 25,84 € s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 28,03 € od 2. februára
2013 sa zamieta.
II. Žalovanej sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou tunajšiemu súdu 18. januára 2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia
súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že 26. novembra 2010 so žalovanou uzavrel zmluvu č.

XXXXXXXX, ktorou jej poskytol pôžičku 227,90 €. Tú mala splácať v 24 mesačných splátkach po 9,10
€. V dôsledku neplnenia povinností žalobca úver zosplatnil, no žalovaná dlh neuhradila.

2. Žalovaná sa k žalobe doručenej do vlastných rúk 6. júla 2016 nevyjadrila.

3. Pretože vo veci ide len o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota bez príslušenstva nepresahuje 1.000 €, súd bez nariadenia pojednávania a

bez predbežného prejednania tohto spotrebiteľského sporu [§ 168 ods. 1 a § 297 písm. b) C. s. p.]
vykonal dokazovanie listinami, a to: zmluva o pôžičke (č. l. 3), podmienky k zmluve o pôžičke (č. l. 3/
rub), všeobecné obchodné podmienky (č. l. 4), prehľad splátok a úhrad (č. l. 7), predžalobná upomienka
(č. l. 5) s pripojenou doručenkou (č. l. 6) a v spojení všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§
186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalobca je spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania bolo okrem iného poskytovanie úverov a
pôžičiek z vlastných zdrojov. Žalovaná nie je podnikateľom a v prerokúvanej veci nekoná na účely svojej
podnikateľskej činnosti.

b) Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník 26. novembra 2010 podpísali listinu označenú ako „Zmluva
o pôžičke - internetová“ č. XXXXXXXX (č. l. 3). V časti tejto listiny označenej „Predmet financovania

pôžičky“ sú okrem iného vymedzené „rozkladacia pohovka“, „Celková suma Pôžičky“ 218,40 €, mesačná
splátka 9,10 €, počet splátok 24, ročná úroková sadzba 23,99 %, konečná splatnosť „12/2012“, ročná
percentuálna miera nákladov, ako aj priemerná ročná percentuálna miera nákladov, a na záver „Cena
na splátky“ v sume 172,80 €. V časti zmluvy o pôžičke označenej „Klient“ je okrem iného obsiahnutépredtlačené ustanovenie tohto znenia: „...prehlasujem, že som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil
s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako VOP), ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy, prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa

ich dodržiavať.... Prehlasujem, že súhlasím so Zmluvnou pokutou a Sankčným úrokom prislúchajúcim
Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti platiť splátky riadne a včas, ako aj s tým, že
Spoločnosť má možnosť účtovať si kompenzáciu ušlých výnosov. ...“ Tesne nad podpisom zmluvných
strán je umiestnené ich predtlačené vyhlásenie, v zmysle ktorého „Riadnym vyplnením a podpísaním
tejto Zmluvy všetkými stranami uzavrela Spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. s Klientom Zmluvu,

ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Podmienky a Všeobecné obchodné podmienky.“

c) K zmluve o pôžičke sú predložené „Všeobecné obchodné podmienky“ platné od 11. júna 2010 (č. l.
4), ktoré obsahujú okrem iného tieto ustanovenia:
„1. DEFINÍCIE A VÝKLADOVÉ PRAVIDLÁ
1.1 Definície...

Celková suma Pôžičky: znamená súčet všetkých Splátok dohodnutých medzi Klientom a Spoločnosťou
v Zmluve....
Podmienky: znamená špeciálne obchodné podmienky vydané Spoločnosťou podľa § 273 Obchodného
zákonníka, vrátane akýchkoľvek ich zmien doplnení a novácií....
Pôžička: znamená spotrebiteľský úver v čiastke poskytnutej Klientovi Spoločnosťou....

2. ÚVODNÉ USTANOVENIA
...2.3 Tieto VOP a Podmienky sú prílohou Zmluvy a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť a určujú časť obsahu
Zmluvy, pokiaľ v Zmluve nie je výslovne uvedené inak....
6. PODMIENKY SPLÁCANIA
...6.2PokiaľniejevSplátkovomkalendária/aleboZmluvea/aleboPodmienkacha/aleboVOPstanovené

inak, sú Splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci....
6.4 Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy a/alebo doručení Služby, pokiaľ
nie je dohodnuté inak....
12. SKONČENIE ZMLUVY
...12.2 Klient ako aj Spoločnosť je oprávnená Zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu.

Účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku skutočnosti podľa bodu 12.1 vyššie...
14. VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
...14.8 Zmluva obsahuje zmluvné typy:
(a)úverovázmluvapodľaZákonaospotrebiteľskýchúverochapodpornepodľaObchodnéhozákonníka;
a/alebo

(b) kúpna zmluva podľa Občianskeho zákonníka.“

Ďalšie časti všeobecných obchodných podmienok upravujú konanie a preukazovanie totožnosti strán,
spôsob prijatia návrhu zmluvy, základné práva a povinnosti, podmienky splácania, zabezpečenie,
RPMN, priradenie platieb a započítanie, uzatvorenie zmluvy na diaľku, zodpovednosť, poplatky, pokuty

a sankčné úroky, skončenie zmluvy, doručovanie a všeobecné ustanovenia.

d) Žalovaná zaplatila žalobcovi medzi 2. decembrom 2010 a 15. augustom 2012 celkovo 193,32 € a 14.
decembra 2012 doplatila splátku splatnú 20. septembra 2012 v sume 9,10 €; ďalšie platby nevykonal
(prehľad na č. l. 7). Vzhľadom na to žalobca listom z 25. januára 2013 vyzval žalovanú na úhradu

všetkých splátok jednorazovo v sume 28,03 € (č. l. 5). Tento list žalovaná prevzala 30. januára 2013
(doručenka na č. l. 6).

5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú
za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej

súvislosti (§ 191 C. s. p.).
Skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou príslušných listinných dôkazov, resp. ich
častí, voči pravosti ktorých neboli vznesené žiadne námietky, ako aj z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaná
nespochybnila.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Podaním došlým 26. februára 2016 žalobca vzal späť svoju žalobu v časti o zaplatenie istiny 2,55
€. Keďže k späťvzatiu došlo pred začatím predbežného prejednania alebo pojednávania, z právnehopredpisu nevyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami a skôr, než bola žaloba doručená
žalovanej, súd konal ďalej o zvyšku nároku bez rozhodnutia o zastavení konania (§ 145 ods. 3 C. s. p.).

7. Žalobca sa domáha svojich nárokov zo zmluvy z 26. novembra 2010, ktorej právna kvalifikácia je
nejasná. Samotná zmluva je nazvaná zmluvou o pôžičke. Taktiež plnenie veriteľa je v zmluve, ako aj vo
všeobecných obchodných podmienkach označené ako „Pôžička“.
Podľa názoru súd treba pri výklade tejto zmluvy o pôžičke postupovať podľa § 35 ods. 2 Občianskeho
zákonníka s prihliadnutím na použité jazykové výrazy (pôžička) dospieť k záveru, že táto zmluva

je zmluvou o pôžičke v zmysle Občianskeho zákonníka. Na tom nič nemení ani ustanovenie ods.
14.8 všeobecných obchodných podmienok, keďže toto ustanovenie naopak odkazuje na „zmluvný typ
zmluvy o spotrebiteľskom úvere“, ktorý v našom práve neexistuje. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
nie je samostatným zmluvným typom, ale je spoločným označením pre rôzne zmluvné typy, ktorých
ekonomickou podstatou je úverovanie spotrebiteľa veriteľom-podnikateľom (napríklad aj formou dohody
o splátkach ceny v rámci uzavretej kúpnej zmluvy alebo zmluvy o dielo, porov. § 1 ods. 2 zákona č.

129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochainýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľovvzneníúčinnom
ku dňu uzavretia zmluvy). Citované ustanovenie všeobecných obchodných podmienok tak nemožno
považovať za ustanovenie, ktoré by jasne vymedzovalo právny charakter uzavretej zmluvy.
V neposlednom rade tu treba poukázať na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy, v zmysle ktorého treba v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv vychádzať z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa názoru súdu je pre
spotrebiteľa priaznivejšie, aby sa vzťah medzi ním a spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s.
posudzoval ako vzťah občianskoprávny (zo zmluvy o pôžičke). Obchodnoprávne vzťahy sú totiž svojou
neformálnosťou a predpokladom vyššej diligencie zmluvných strán - podnikateľov pre spotrebiteľov
spravidla nevýhodnejšie. Za všetky príklady možno spomenúť napríklad omnoho voľnejšie podmienky

uznania záväzku podľa Obchodného zákonníka (§ 323 a 409) v porovnaní s Občianskym zákonníkom.

8. Ustanovenie ods. 14.8 všeobecných obchodných podmienok by síce bolo možné považovať za
dohodu o voľbe pôsobnosti Obchodného zákonníka v zmysle § 262 Obchodného zákonníka. Podľa
názorutunajšiehosúdumávšaktakátovoľbaprespotrebiteľa-dlžníkazanásledokznačnúnerovnováhu

v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, keďže sa ňou spotrebiteľ podriaďuje právnej
úprave, ktorá je svojou podstatou „stavaná“ na obchodnoprávne vzťahy predpokladajúce omnoho väčšie
skúsenosti, opatrnosť a bdelosť zmluvných strán. Vzhľadom na to, že takáto voľba je obsiahnutá len vo
všeobecných obchodných podmienkach, ktoré pojmovo nemôžu byť individuálne vyjednané, ide o tzv.
neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Obč.

zák. neplatná (porov. v tomto smere napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zn. 5 MCdo 5/2009).

9. Zmluva o pôžičke z 26. novembra 2010 sa tak v tomto prípade spravuje Občianskym zákonníkom,
nie Obchodným zákonníkom. Z tejto zmluvy bola žalovaná (dlžník) povinná splácať poskytnutú pôžičku
v dohodnutých splátkach s úrokom. Žalobca však žiada splatenie celého zostatku istiny úveru naraz

s úrokom z omeškania od 2. februára 2013, teda v podstate tvrdí, že počas trvania zmluvy došlo k
zosplatneniu celého úveru.
Súčasťou zmluvy sa na základe jednoznačného vyhlásenia žalovanej obsiahnutého v texte zmluvy stali
všeobecné obchodné podmienky, ktorých pravdivosť žalovaná v konaní nespochybnila. Podľa ods. 12.2
všeobecných obchodných podmienok bol žalobca ako veriteľ oprávnený vypovedať zmluvu kedykoľvek,

k jej zániku však dochádza až v zmysle ods. 12.1, teda úplným splatením. Z takto formulovaného
ustanovenie je teda zrejmé, že jeho cieľom nie je výpoveď zmluvy v pravom slova zmysle (teda v
zmysle ukončenia zmluvy, porov. § 582 Obč. zák.), ale len privodenie okamžitej splatnosti všetkých
splátok, pričom samotná zmluva zanikne až splnením dlžníkovho dlhu. Podľa názoru súdu tak citované
ustanovenie predstavuje vlastne dohodu obdobnú tej, ktorú predpokladá § 565 Obč. zák. Veriteľ

teda môže kedykoľvek (bez obmedzenia akýmikoľvek zmluvnými predpokladmi) a bez akéhokoľvek
zmluvného dôvodu žiadať splatenie celého dlhu kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu.
Podobnosť s ustanovením § 565 Obč. zák. a tým aj podobné posudzovanie právnych dôsledkov takejto
dohody (pozri ďalej) má význam aj z hľadiska § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie
viaže využitie práva podľa § 565 Obč. zák. na určité obmedzujúce podmienky. Cieľom týchto obmedzení

je pritom ochrana spotrebiteľa pred okamžitými nepriaznivými následkami omeškania s platením. Podľa
názoru súdu by takémuto ochrannému účelu odporovalo, ak by veriteľ mohol dohodu podľa § 565 Obč.
zák. nahradiť právom kedykoľvek a bezdôvodne zmluvu vypovedať. Takáto výpoveď by totiž privodila
presne tie následky, ktoré privodí uplatnenie práva podľa § 565 Obč. zák. a ktorým má § 53 ods. 9Obč. zák. brániť. Teleologický výklad § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Obč. zák. potom vyžaduje, aby
aj dohoda v spotrebiteľskej zmluve, podľa ktorej môže veriteľ kedykoľvek privodiť okamžitú splatnosť
splátok spotrebiteľského úveru (pôžičky), podliehala rovnakým obmedzeniam (§ 53 ods. 9 Obč. zák.)

ako dohoda v § 565 Občianskeho zákonníka.
Záverom k ods. 12.2 všeobecných obchodných podmienok treba uviesť, že tak z prerokúvanej veci, ako
aj z iných obdobných vecí známych súdu z úradnej činnosti vyplýva, že žalobca využíva toto ustanovenie
na to, aby žiadal od dlžníka okamžité splatenie pôžičky práve pri omeškaní so splátkami. Takýto postup
podľa názoru súdu dokazuje, že vôľa žalobcu pri vypracúvaní všeobecných obchodných podmienok

(konkrétne odseku 12.2) smerovala práve k tomu, aby tým bolo umožnené okamžité zosplatnenie
omeškaných úverov. Podľa § 35 ods. 2 Obč. zák. tak treba toto ustanovenie vykladať predovšetkým
ako dohodu o možnosti žiadať splatenie všetkých splátok kedykoľvek, ale najmä v prípade omeškania
s plnením splátok, teda najmä v prípadoch upravených v § 565 Obč. zák.

10. Podľa názoru súdu však potom treba na takúto dohodu (ktorá smeruje k rovnakému cieľu ako dohoda

podľa § 565 Obč. zák.) aplikovať všetky tie ustanovenia, ktoré sa aplikujú na dohodu podľa § 565 Obč.
zák. Ide predovšetkým o osobitnú úpravu premlčania v tomto prípade. Premlčacia doba je podľa § 101
Občianskeho zákonníka trojročná, pričom podľa § 103 Obč. zák. plynie v tomto prípade premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa však pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Účelom ustanovenia § 103 Obč. zák. je brániť tomu, aby veriteľ mohol otáľať s využitím práva podľa
§ 565 Obč. zák. pri omeškaní dlžníka, resp. motivovať veriteľa k čo najskoršiemu vymáhaniu svojej
pohľadávky. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565
Obč. zák. veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. Podľa názoru
súdu však tieto následky musia platiť aj pre takú dohodu, aká je obsiahnutá v ods. 13.2 všeobecných

obchodných podmienok. Ak totiž táto dohoda rovnako umožňuje veriteľovi kedykoľvek zosplatniť celý
úver, potom sa musia rovnako aplikovať ustanovenia chrániace dlžníka pred možnou snahou veriteľa
„predlžovať“ premlčaciu dobu otáľaním s výkonom tohto práva. Iný výklad by viedol k absurdným
záverom: veriteľ, ktorý sa s dlžníkom dohodol len na dohode podľa § 565 Obč. zák., by mal byť
motivovaný k skorému uplatneniu svojej pohľadávky (hoci objektívne môže byť potrebný určitý čas na

zistenie,čisúsplnenépodmienky§565Obč.zák.),noveriteľ,ktorýsadohodolnamožnostivypovedania
a zosplatnenia kedykoľvek a ktorý teda nemusí skúmať splnenie žiadnych podmienok, by k takémuto
skorému uplatňovaniu motivovaný nebol. Takýto výklad nezodpovedá účelu vyjadrenému v § 103 Obč.
zák.
Na základe toho tak súd dospel k záveru, že ustanovenie § 103 Obč. zák. treba aplikovať aj na

premlčanie dlhu zosplatneného na základe oprávnenia daného veriteľovi v ods. 13.2 všeobecných
obchodných podmienok v prerokúvanej veci.

11. V prerokúvanej veci z ustanovenia ods. 6.2 všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že splátky
súzročnédo20.dňakalendárnehomesiaca.Zozistenéhoskutkovéhostavupotomvyplýva,žežalovaná

ako prvú nezaplatila (ani nedoplatila) splátku splatnú 20. októbra 2012 ani žiadnu ďalšiu splátku. Splátka
za október 2012 je teda prvou splátkou, kvôli ktorej mohlo dôjsť k zosplatneniu (vypovedaniu) úveru. V
prerokúvanej veci spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. celý dlh zosplatnila listom z 25. januára
2013. Prejav vôle obsiahnutý v tomto liste podľa zisteného skutkového stavu žalovanej došiel 2. februára
2013. Ustanovenie § 53 ods. 9 Obč. zák. umožňuje vykonať právo zosplatnenia až po trojmesačnom

omeškaní so splatením niektorej splátky. Vzhľadom na dátum listu (25. januára 2013) tak k zosplatneniu
mohlo dôjsť len v dôsledku omeškania so splátkou splatnou 20. októbra 2012, keďže od jej splatnosti
do 19. januára 2013 uplynuli viac ako tri mesiace.
V zmysle už citovaného § 103 Obč. zák. však plynie premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie
od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej

splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. Ak teda v prerokúvanej veci išlo o
splátku splatnú 20. októbra 2012, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého
zvyšku dlhu žalovanej. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu tak uplynula najneskôr
20. októbra 2015.
Na tento záver nemá nijaký vplyv to, že § 53 ods. 9 Obč. zák. umožňuje uplatniť právo podľa § 565 Obč.

zák. až po trojmesačnom omeškaní. Predovšetkým, v tejto časti je toto ustanovenie lex specialis k § 565
druhej vete Obč. zák., podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky.
Ak totiž pri pôžičke splácanej mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou
splátkou, za ten čas sa stanú splatné najmenej dve ďalšie splátky. V takom prípade by veriteľ z takejtospotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo podľa § 565 Obč. zák. To je však v rozpore s § 565
Obč. zák., ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže (avšak len za tam uvedených podmienok).
Teda v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 Obč. zák. po uplynutí

trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné ďalšie
splátky. To však - ako už bolo uvedené - nemá vplyv na plynutie premlčania. Ustanovením § 53 ods. 9
Obč. zák. sa totiž nijako nenovelizovalo ustanovenie § 103 Obč. zák., preto aj v prípade spotrebiteľských
zmlúv platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie
žiada, nie od okamihu predčasného splatenia. Keďže § 53 ods. 9 Obč. zák. umožňuje predčasné

splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka tou splátkou,
„pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh“ v zmysle § 103 Obč. zák. Preto od jej zročnosti (a nie
až uplynutím troch mesiacov, resp. zosplatnením) plynie premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia.

12. Premlčacia doba na splatenie zvyšku dlhu žalobcu zo zmluvy z 26. novembra 2010 so žalovanou
tak uplynula najneskôr 20. októbra 2015. Nárok na úroky z omeškania ako akcesorický nárok

na príslušenstvo k hlavnému záväzku pritom podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný.
Premlčanie istiny k 20. októbru 2015 tak malo za následok aj premlčacie nároku na úroky z omeškania.
Žaloba podaná na súd 18. januára 2016 je tak podaná po uplynutí premlčacej doby celej pôžičky, ako aj
zodpovedajúcich úrokov z omeškania. Keďže žalovaná je spotrebiteľom v zmysle § 2 písm. a) zákona
č. 129/2010 Z. z., musel súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť

na premlčanie práva aj bez - inak potrebnej (§ 100 ods. 1 tretia veta Obč. zák.) - námietky žalovanej.
Preto bolo treba žalobu zamietnuť (výrok I).

13. Súd považuje ešte za potrebné upozorniť na to, že v prerokúvanej veci neskúmal, či boli naplnené
všetkypredpoklady§53ods.9Obč.zák.nazosplatneniedlhu.Zobsahutohtoustanoveniatotižvyplýva,

že jeho cieľom je chrániť spotrebiteľa, nie veriteľa. Preto podľa názoru súdu nemôže mať nedodržanie
podmienok uplatnenia tohto ustanovenia za následok absolútnu neplatnosť zosplatnenia, na ktorú by
mal súd hľadieť z úradnej povinnosti, ale len námietku dlžníka, že nenastala splatnosť jeho záväzku
v súlade so zmluvou a so zákonom. Opačný postup by totiž paradoxne favorizoval veriteľa práve z
hľadiska plynutia premlčacej lehoty, keďže neplatnosť zosplatnenia by vlastne mala za následok, že

dlh by bol splatný podľa pôvodne dohodnutých splátok, ktoré by sa však premlčiavali odo dňa svojej
zročnosti. Veriteľ by tak v konečnom dôsledku profitoval z vlastného protiprávneho úkonu, čo je v rozpore
s elementárnymi právnymi zásadami občianskeho práva. Preto podľa názoru súdu treba aj následky
porušenia § 53 ods. 9 Obč. zák. posudzovať tak, aby to bolo na prospech spotrebiteľovi, ktorého má
toto ustanovenie chrániť, nie veriteľovi, ktorého chrániť nemá.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s.
p., keďže žalovaná mala vo veci plný úspech (výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu

písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej
značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu
sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).