Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 30, 2012

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1C/210/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609212511
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2012:7609212511.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci žalobcu Y. W., B. X,

XXXXX F., A., práv. zast. Advokátskou kanceláriou Mgr. Marc-Aurel Rombach, Odborárske nám. č. 3,
811 07 Bratislava, proti žalovanému X./. M.-U. O., W. D. XX, XXX XX O., št. občan SRN, X./. T. O., W.
D. XX, XXX XX O., o vrátení platby takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 27.400,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania zo
sumy 27.400,- Eur od 13.10.2008 do zaplatenia a na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo
výške 4.567,82 Eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh žalobcu voči žalovanému v 1. rade v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Súd návrh žalobcu voči žalovanej v 2. rade z a m i e t a .

Súd o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2. rade rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Súd o trovách štátu rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť mu spoločne
a nerozdielne sumu 27.400 Eur s 8,5 %-tným úrokom z omeškania od 11.10.2008 až do zaplatenia
a tiež zaviazať žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 715 Eur ako aj trovy konania. Svoj
žalobný návrh odôvodnil tým, že začiatkom apríla 2008 vykonal dopyt u žalovaného v 1. rade, či by tento
dokázalpostaviťdrevenýdomvoŠvajčiarsku.Účastnícizačaliviesťrozhovorkvôlivypracovaniuvhodnej
ponuky. Počas celého obdobia komunikácia prebiehala e-mailom alebo cez službu skype. Žalovaný
v 1. rade žalobcovi oznámil prvý hrubý odhad ceny vo výške 65.000 Eur. Žalobcovi sa daná ponuka

zdala lacná a rozhodol sa preto projekt uskutočniť so žalovaným, kedy začiatok stavby žalobca plánoval
neskoro v lete 2008. Žalovaný v 1. rade požiadal od žalobcu zálohu vo výške 1.200 Eur. Táto záloha
bola poukázaná na obchodné konto žalovanej v 2. rade. Žalovaný v 1. rade neobchodoval sám vo
vlastnommene,aleobchodovalspoločnesožalovanouv2.rade,kedytejtonasvojejinternetovejstránke
robil reklamu na jej obchodnú stránku. Požadovaná suma bola prevedená na bankové konto žalovanej
dna 8.4.2008. Už dňa 23.4.2008 žalovaný v 1. rade žiadal ďalšiu zálohu vo výške 1.200 Eur. Žalobca
previedol uvedenú sumu na konto žalovanej v 2. rade dňa 25.4.2008. E-mailom zo dňa 23.6.2008 tlačil

žalobca na žalovaného, aby sa už uzatvorila konkretizovaná zmluva a pevne zapísal termín výstavby.
Žalobca stanovil začiatok výstavby 8.9.2008, ktorému žalovaný v 1. rade neoponoval. Dňa 2.7.2008
sa žalobca a žalovaný dohodli ešte o všetkých otvorených detailoch. Medzitým žalovaný oznámil, že
potrebuje ešte prípravný čas 2 mesiace, čo ale pravdepodobne určené termíny projektovania nenarušiaa žalobca uviedol, že urobí všetko možné, čo bude v jeho možnostiach, aby stavebné práce na základnej
doskeboliukončené1.9.2008.Neskôrboladohodnutáinštaláciavetraciehozariadeniaatedadohodnutá
ponuka bola dňa 23.7.2008 ešte raz zmenená a doterajšia cena sa zvýšila na 102.000 Eur ako konečná

cena. Počas telekonferencie dňa 25.7.2008, sa žalovaný v 1. rade priznal, že má ťažkosti s obchodným
partnerom, ktorý celú jeho pracovnú skupinu zaplánoval na iné stavenisko a on sám nemá k dispozícii
žiadne pracovné sily pre projekt žalobcu. Žalobca žiadal žalovaného v 1. rade ešte raz urobiť definitívny
časový plán, čo sa žalovaný permanentne snažil obchádzať. Žalobca preto sám vytvoril časový plán,
ktorý predpokladal začiatok prác na 8.9.2008 a žalovaný v 1. rade to prijal bez akéhokoľvek namietania.

Žalovaný žalobcovi poslal zálohovú faktúru vo výške 26.000 Eur, ktorú žalobca dňa 21.8.2008 zaplatil vo
výške 25.000 Eur, pretože časť už poskytnutej zálohy odpočítal, a tentokrát túto sumu previedol na konto
žalovaného v 1. rade. Žalobca bol vo Švajčiarsku a rozhodol sa zistiť, či žalovaní smú vykonávať danú
činnosť podľa miestnych predpisov vo Švajčiarsku. Zistil, že žalovaní mali podať žiadosť na udelenie
pracovného povolenia. Aby zjavne zle pripravených žalovaných odbremenil od práce, žalobca sa sám
spojil s príslušnými úradmi. V rámci tejto komunikácie žalovaný v 1. rade a žalobca odsúhlasil ešte raz

termín výstavby dňa 15.9.2008 ako definitívny termín. Ešte e-mailom dňa 2.9.2008 žalobca bezúspešne
upomínal žalovaného v 1. rade, aby si tento zabezpečil potrebné povolenia pre začiatok prác a predložil
doklady pre vyhotovenie výpočtov statiky. V jednom zo svojich e-mailov zo dňa 11.9.2009 žalovaný
v 1. rade prisľúbil, že prípravy prebiehajú dobre, a jeho skupina pricestuje ešte v septembri 2008. E-
mailom zo dna 22.9.2008 žiadal žalobca žalovaného v 1. rade ešte raz konečne vyhlásiť, kedy začne s

prácami. E-mailom a faxom zo dňa 2.10.2008 žiadal žalobca žalovaného v 1.rade pod stanovením lehoty
s vyhrážkou zamietnutia ešte raz určiť do 24.00 hod. 2.10.2008, kedy sa uskutočnia práce, prípadne
určiť, že zmluva bude splnená do začiatku decembra 2008. Listom zo dňa 3.10.2008, žalobca odstúpil od
zmluvy a od žalovaného požadoval neodkladné vyplatenie poskytnutej zálohy 27.400 Eur, najneskôr do
10.10.2008. Výzvu vo výške 2.400 Eur adresoval dňa 8.10.2008 tiež žalovanej v 2.rade. Žalobca urgoval

žalovaných ešte e-mailom zo dňa 18.10.2008. Do dnešného dňa neboli vykonané žiadne stavebné
práce, nebol dodaný žiadny kus dreva, neboli vykonané žiadne stavebné práce vo Švajčiarsku a tiež
nebola vyplatená dlžná suma 27.400 Eur.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz sp. zn. 11Ro191/2009-118, zo dňa 23.10.2009, proti ktorému podala

odpor zo dňa 9.11.2009 žalovaná v 2. rade. Tento svoj odpor odôvodnila tým, že skutkové okolnosti tak
ako ich uvádza žalobca k žalobe, sa nezakladajú na pravde. Ona ako žalovaná v 2.rade v celom rozsahu
popiera nárok žalobcu, medzi ňou a žalobcom nevznikol žiaden záväzkovo-právny vzťah v rovine
občianskoprávnej ako aj v rovine obchodnoprávnej. Skutočnosť, že žalobca časť platieb poukázal na
účet vedený na meno žalovanej v 2. rade sama o sebe vznik záväzkovoprávneho vzťahu nepreukazuje.

Uvedený účet bol len miestom plnenia dohodnutý medzi žalobcom a žalovanou v 2.rade.( Žalovaná
mala zrejme na myslí žalovaného v 1. rade) K danému účtu mal právo dispozície aj žalovaný v 1. rade .
Žalovaná v 2. rade v odpore tiež namietala absenciu právnej kvalifikácie záväzkovoprávneho vzťahu
a tiež poukázala na skutočnosť absencie uvedenia podľa akého rozhodného práva si žalobca svoju
pohľadávku uplatňuje.

V dôsledku uvedeného odporu bol platobný rozkaz zrušený a súd nariadil pojednávanie.

K žalobe sa vyjadril aj žalovaný v 1. rade a to písomným podaním zo dňa 8.6.2010 (preklad do
slovenského jazyka č.l. 328-336), v ktorom uviedol, že mu bola uhradená záloha 25.000 Eur a tiež platba

vo výške 2.400 Eur, ktorá bola dohodnutá za plánovanie a konštrukcie. K posunu termínov nedošlo,
keďže on neuviedol žiadny konkrétny termín. Tiež uviedol, že od prijatia zálohy predstavuje čas na
prípravu stavby, ako je to všeobecne bežné cca 2 mesiace. Žalobca si stanovil neoprávnenú lehotu a
žalovaný v 1. rade sa ešte vždy nachádzal v rámci doby na prípravu stavby. Porady ohľadom stavby sa
so žalobcom začali v roku 2008. Telefonický rozhovor viedol s istou dámou a bol to všeobecný rozhovor

bez osobitného pozadia. 1.200 Eur bolo zaplatených na účet jeho manželky. Bol to devízový účet,
ktorý využívali obaja a otvorený bol roky predtým na účely mesačného príjmu z prenájmu z Nemecka.
Hneď na začiatku neexistovali žiadne rámcové podmienky a dohody. Začali s plánovaním. Žalovaný v
1. rade si vyžiadal zaplatenie kaucie vo výške 1.200 Eur za plánovacie a konštrukčné práce, ktorá sa
nahradí iba započítaním zo stavebnou zákazkou. Po pokroku v plánovaní si vyžiadal druhú polovicu

platby kaucie na plánovanie, nie zálohu. Dňa 23.6.2008 ešte nič nebolo zmluvne napísané, išlo iba o
okná,nievšakozačatiestavby.Dotohtodátumunebolazaplatenážiadnazálohanadom,atýmnemohol
byť termín vôbec stanovený, pretože so stavebnými prípravami sa logicky začína až po obdržaní zálohy,
inak by boli zbytočné. Plánovanie ešte nebolo ukončené, vždy sa prepracovávalo, preto nebolo možnéurčiť rozsah materiálu. Dňa 2.7.2008 napísal, že má 2 mesiace času na prípravu a uviedol to, keďže
koniecplánovaniaeštenebolvdohľadne.Základovádoskabolapritomúplnenepodstatná.Nováponuka
sa uskutočnila dňa 23.7.2008, aj s upozornením "termín podľa dohody". Novou ponukou sa stará ruší

v každom ohľade. V uvedenom čase žalovaného v 1. rade plánovaný tím ešte nebol voľný. To však
neznamenalo, že sa stavbári nedali zohnať. Ani s určitosťou nesľúbil ani nepotvrdil žiaden termín. Tiež
nebol ešte dohodnutý spôsob platby zálohy, keďže sa uplatnila nová zmluva s dodatočným plnením.
Žalobca ho vyzval, aby potvrdil príchod stavbárov dňa 8.9.2008 a aby pre žalobcu vytvoril zoznam
materiálu, nákup ktorého mal vykonať žalobca. List bol žalovanému v 1. rade poslaný 11.8.2008, na ktorý

on odpovedal v ten istý deň, avšak príchod nepotvrdil. Upozornil však žalobcu na 14 dní strateného času,
zaktorýzodpovedalžalobca.Pokiaľideozálohu25.000Eurnatakejtozálohesanedohodli.Vuvedenom
prípise žalovaný opätovne zdôraznil, že on žiadny termín nedohodol. Potvrdil, že dňa 2.10.2008 obdržal
výzvunarealizáciudomudozačiatkudecembra2008.Tiežpotvrdil,žežalobcadňa3.10.2008požadoval
vrátenie sumy 25.000 Eur, t.j. zálohu na stavbu domu a 2.400 Eur za vykonané plánovacie práce. Podľa
jeho názoru žiadnu zmluvu o dielo neuzavreli, stavebné plány sú vhodné pretože podľa plánovania sa

stavalo a podľa toho Ing. Trosok vytvoril stavebné realizačné plány. V závere svojho prípisu žalovaný v
1. rade uviedol, že žalobca mu neoprávnene dal výpoveď dňa 3.10.2008, pričom on mal ešte týždeň k
dobru v rámci času na prípravu. Jeho kalkulácia stavby, teda vlastné náklady predstavovala cca 50.000
Eur plus stavebné mzdy, ktoré musel platiť cca 20.000 Eur a podľa jeho výpočtov došlo k strate na zisku
vyše 30.000 Eur, ktorú si takto chce vymôcť náhradou škody. Preto žiadal zamietnuť žalobu a zaviazať

žalobcu nahradiť trovy.

Súd vytýčil v predmetnej veci pojednávanie, predvolal naň ako žalobcu , tak žalovaných.

Z výpovede žalobcu vyplynulo, že si chcel postaviť rekreačný dom vo Švajčiarsku, za týmto účelom

kontaktoval žalovaného v 1. rade. Vysvetlil mu, čo chce, akú veľkosť, druh domu. V prvej ponuke mu
žalovaný uviedol cenu približne 65.000,- Eur. Po mnohých rozhovoroch bol presvedčený o tom, že
žalovaný v 1. rade je tou osobou, ktorého firma je schopná postaviť uvedený dom. Spoločne začali
uvedený dom plánovať, aby vyjadril presvedčenie, že chce tento dom stavať, tak na účet žalovanej v
2. rade poukázal 2x po 1.200,- Eur. Osobitná zmluva o týchto úhradách neexistovala. Následne dom

menili, s čím vlastne súviselo aj navýšenie ceny za uvedený dom s tým, že sa cena ustálila nakoniec na
sumu 102.000,- Eur. V tejto súvislosti začal sa od žalovaného dožadovať nejakého bližšieho časového
plánu realizácie, a to preto, že v dedine, kde plánoval výstavbu, sa smelo stavať len v určitý čas, a
tiež vzhľadom na to, že tam bolo riziko, že v uvedenej oblasti bude sneh padať skôr, ako je zvykom.
Realizovaný dom sa mal nachádzať v nadmorskej výške 1650 m nad morom. Uvedenú informáciu

žalobca podal žalovanému v 1. rade a to telefonicky, cez skype, v rámci videohovorov a písomne
cez e-mail. Vyzýval žalovaného, aby mu predložil časový harmonogram, lebo chcel prenajať byt pre
stavebníkov, ktorí mali realizovať stavbu. Na uvedené výzvy nebola zo strany žalovaného v 1. rade
žiadnareakciaatentostáležalobcoviopakoval,žesúnatomdobresčasom.Beztoho,abybolauzavretá
nejaká konečná zmluva žalobca žalovanému v 1. rade poukázal sumu 25.000,- Eur a to na konto

žalovaného v 1. rade, ktoré tento oznámil žalobcovi e-mailom na základe zálohovej faktúry . Peniaze
boli prevedené 21.8.2008. Žalobca pritom stále prosil žalovaného v 1. rade o časový harmonogram
realizácie a nakoniec ho zostavil on sám a poslal ho žalovanému v 1. rade e-mailom. Podľa názoru
žalobcukuzavretiuzmluvymedzinímažalovanýmv1.radedošlovjúli2008,kedymužalovanýv1.rade
poslal ponuku cez e-mail, v ktorej boli dohodnuté podmienky a to cena v sume 102.000,- Eur, a výstavba

energeticky úsporného rodinného domu s dvojitými stenami. Žalobca dňa 15.8.2008 sám vystavil časový
harmonogram prác a poslal ho žalovanému v 1. rade a niekoľko krát vyzýval žalovaného, aby tento určil
konečný termín postavenia domu. Keďže žalobca žalovanému v 1. rade potom viackrát písal a nedostal
odpoveď, začal pochybovať, či žalovaný v 1. rade so svojou firmou uvedený dom postaví. Obrátil sa
preto na svojho právneho zástupcu, aby tento žalovanému určil opätovne termín a následne aby po

vypršaní takto stanového času od zmluvy odstúpil. Postupoval tak len z opatrnosti, lebo v minulosti už
mal problémy s lehotami a upozorneniami u iných firiem. Pokiaľ šlo o žalovanú v 2. rade túto vyzval, aby
mu zaplatila peniaze, ktoré poslal na jej účet a okrem tej platby iný vzťah k nej nemal. Potvrdil, že si
žalobu nikdy na inom súde nepodával, ale podal len tzv. súdnu upomienku, resp. začal konanie o súdnej
upomienke na Okresnom súde Euskirchen. Proti tejto súdnej upomienke podali obaja žalovaní námietku

a preto ďalej na uvedenom súde nepostupoval, nakoľko podľa neho uvedený súd nebol príslušný v tejto
veci. Rovnako tak potvrdil, že si so žalovaným neurčili príslušný súd na prejednanie tohto sporu a tiež
že medzi účastníkmi nebola uzavretá nijaká osobitná dohoda o tom, právnym poriadkom ktorého zoštátov či už Nemecka, Švajčiarska alebo Slovenska , sa ich vzťahy z realizácie uvedeného domu budú
spravovať.

Žalovaný v 1. rade vo výpovedi uviedol, že dňa 23.7.2008 po dlhých rozhovoroch poslal žalobcovi
ponuku, ktorú považoval za prijatú v dôsledku realizovanej platby zo strany žalobcu zo dňa 21.8. v sume
25.000,- Eur, ktorá bola zaplatená, avšak nie dohodnutá. Pôvodne bolo dohodnutých 26.000,- Eur, čo
podľa jeho vyjadrenia vyplynulo z e-mail žalobcu z 8.8.2008 adresovaného žalovanému v 1. rade, v
ktorom uviedol, že poprosil banku o uvoľnenie 26.000,- Eur, ktoré na budúci týždeň uhradí. Žalovaný v 1.

rade dňa 11.8 upozornil žalobcu na to, aký je spôsob platby a to že 40 % z dohodnutej ceny predstavuje
záloha. Uvedená suma 40 % zálohy mala byť zaplatená po 2-mesačnom prípravnom období s tým, že
21.8.2008 došla na účet žalovaného v 1. rade suma 25.000,- Eur. Podľa jeho názoru od tohto momentu
mal mať čas dva mesiace do 21.10.2008, takto to bolo uvedené v jeho ponuke na logistiku, vysušenie
drevaaprípravumateriálu. Vdoplňujúcejvýpovediuviedol,žeuvedenúlehotusisožalobcomnedohodol
ale ju stanovil on a žalobca lehotu akceptoval, inak by sa zmluva nedala splniť. Žalobca sa podľa

žalovaného v 1. rade zaviazal zaplatiť 40 % zálohy a okrem toho na mieste samom, vo Švajčiarsku ešte
čiastočne zakúpiť materiál. Podľa žalovaného v 1. rade boli dohodnutí na tom, ktorý materiál zabezpečí
on a ktorý žalobca, pretože čo nekúpil žalobca vo Švajčiarsku, musel žalovaný v 1. rade zakúpiť na
Slovensku. Žalobca znepokojnel, lebo čas sa krátil a žalovaný v 1. rade peniaze dostal dosť neskoro.
Podľa výpovede žalovaného v 1. rade mal mať tento k svojmu konečnému termínu 3 týždne, takže

s tým nemal problém. Išlo o termín 21.10.2008, ktorý mal stanovený ako termín konca prípravného
obdobia. Podľa jeho vyjadrenia na začiatku prác vo Švajčiarsku sa so žalobcom nedohodli. Tiež podľa
jeho vyjadrenia z obidvoch strán dochádzalo k zmene zmluvy čo do ceny, technických požiadaviek,
prípadne iných podmienok, lebo ešte neboli u konca. Stále niečo plánovali, menili, podľa jeho vyjadrenia
to však boli drobnosti, napr. aj technické parametre ohľadne padania snehu. Žalovaný uviedol, že on

bol pripravený na výstavbu domu žalobcu dňa 21.10.2008, prípadne deň skôr alebo neskôr, ale chcel
vyjsť v ústrety žalobcovi a chcel tento čas skrátiť. Potvrdil, že pracovné povolenie vo Švajčiarsku pre
neho vybavoval žalobca, keďže ho o to prosil a žalobca mu to vybavil, kedy osobne bol na úradoch,
pretože mal kontakt na tieto úrady. Pokiaľ šlo o zostavenie pracovnej skupiny a jej zabezpečenie na
práce vo Švajčiarsku, pripustil, že menný zoznam skupiny zostavoval 2-3 týždne, argumentoval však

tým, že mu raz príde 6 ľudí a pozajtra iní desiati. To nie je podľa neho akceptovateľné. Pokiaľ išlo o ním
uplatnený protinárok v tomto konaní vo výške 30.000,- Eur, podľa jeho vyjadrenia šlo o jeho zisk, resp.
zárobok, o ktorý prišiel. Pokiaľ šlo o prípadné náklady uviedol, že si ich pokryl svojou činnosťou, mohlo
sa jednať o nejaké úhrady pre statika, ktorý výšku ani nevedel uviesť a zároveň uviedol, že žiadne iné
náklady nemal a tieto náklady si v tomto konaní podľa jeho vyjadrenia ani neuplatňoval. Dňa 20.12.2012

do zápisnice vyhlásil, že si uvedený vyčíslený nárok neuplatňuje ako protinávrh v tomto konaní , ale len
ako započítaciu námietku, teda že si tento nárok uplatňuje len do výšky, ktorú od neho požaduje žalobca
vrátane príslušenstva. Vo svojej výpovedi tiež potvrdil, že dostal od žalobcu e-mail, v ktorom mu tento
oznámil, že odstupuje od zmluvy. Toto odstúpenie dostal aj cez fax. Žalovaný v 1. rade v nadväznosti
na to žalobcovi oznamoval, že na to nemá právo, lebo on je ešte stále len vo fáze prípravy realizácie.

Napísal mu to cez e-mail a oznámil mu to aj telefonicky. Napokon žalovaný v 1. rade tiež potvrdil, že
medzi účastníkmi nebola dojednaná osobitná dohoda, o tom, ktorý právny režim sa má uplatniť na ich
právny vzťah.

Žalovaná v 2. rade vo výpovedi uviedla, že v zmluvnom kontrakte medzi žalobcom a žalovaným v 1.

rade nehrala žiadnu úlohu a nevie prečo je vôbec v tejto veci žalovaná. Je pravda, že účet, na ktorý
boli poukazované dve platby po 1.200,- Eur a ktoré žalobca poukazoval žalovaným dňa 8.4.2008 a
25.4.2008 bol jej, ale bol to jediný devízový účet, ktorý žalovaní mali a išlo im o to, aby sa eura nemenili
na slovenské koruny a preto nechali žalobcu poukazovať prostriedky na tento účet. Uvedený účet bol
založený preto, lebo žalovaný v 1.rade dostával z Nemecka peniaze za prenájom nehnuteľnosti - hotela,

a preto bolo jednoduchšie zriadiť devízové konto, na ktoré sa posielali tieto prostriedky. Na obchodné
účely sa uvedený účet nepoužíval a žalovaná v 2. rade používala uvedený účet len v prípade, keď
niečo nakupovala cez internetový obchod eBay. Uviedla, že so žalovaným v 1. rade nemala spoločnú
firmu, a tiež, že nepracovali spoločne na projekte pre žalobcu. Ona pre žalobcu pracovala, len keď robil
nejaké projekty na Slovensku, keď bolo treba tieto preložiť z nemčiny do slovenčiny a opačne. Bližším

okolnostiam vo veci realizácie domu zo strany žalovaného v 1. rade pre žalobcu sa nevedela vyjadriť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výpoveďami účastníkov, ich mailovou korešpondenciou , a ostatným
spisovým materiálom, a zistil tento skutkový stav:Medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade prebiehala mailová komunikácia od apríla 2008, predmetom
ktorej bolo plánovanie výstavby rekreačného domu vo Švajčiarsku. Už mailom zo dňa 4.4.2008 ( č.l. 299

s úradným prekladom do slovenského jazyka na č.l. 673 spisu ) žalovaný v 1. rade požiadal žalobcu o
zloženie kaucie 1.200,--Eur , ktorá mala byť použitá na plánovacie a konštrukčné práce a ktorá mala byť
následne dobropisovaná v prospech žalobcu na úhradu celkovej sumy za stavbu víkendového domu
v prípade, ak žalovaný získa uvedenú zákazu, keďže v tomto prípade boli uvedené činnosť zo strany
žalovaného pre žalobcu zadarmo. Dňa 23.7.2008 bola zo strany žalovaného v 1. rade žalobcovi zaslaná

ponuka, v rámci ktorej v prípade realizácie výstavby rodinného domu vo Švajčiarsku sa jedná o rodinný
dom s viacvrstvovou skladbou steny (tzv. energetická stavba), za cenu 102.000 Eur, vrátane dovozného
zaťaženia do Švajčiarska v rozsahu 7,6 % z hodnoty tovaru. Podľa tohto písomného potvrdenia na
uvedenú cenu nie je uvalená DPH, nemožno si ju ani uplatniť a odčítať. Uvedená cena bola vrátane
dodávky a výstavby systému pre spätné získavanie tepla, kedy ako miesto dodania bolo uvedené
miesto XXXX L. - Š., C.. Boli tiež uvedené vonkajšie rozmery domu v rozsahu 8,21 m krát 9,71 m a

vonkajšie steny mali byť v drevenom debnení vo farbe prírodnej. Súčasťou tohto mailu bola aj bližšia
špecifikácia jednotlivých súčastí domu ako aj strechy, popis vnútorných priestorov, plnenia, ktorých boli
vylúčené z predmetu plnenia zo strany žalovaného, ktorými boli základy, elektroinštalácie a inštalácia
sanity a kúrenie. Ďalej v uvedenom maily boli uvedené tie predpoklady pre plnenie, ktoré má zabezpečiť
zadávateľatýmibolibetónovézákladyapripravenéinžinierskesietesvoprednainštalovanýmodpadom,

prívodom vody a elektrickej energie. Termín dodania mal byť určený podľa dohody a záruka diela na
4 roky po prebratí investorom stavby podľa poriadku zadávania zmlúv týkajúcich sa stavebných prác
(mailový prípis na č.l. 67 až 78, s jeho prekladom do slovenčiny na č.l. 634 až 638). Tento mailový prípis
s uvedenou ponukou bol žalobcovi doručený, o čom svedčí aj jeho odpoveď zo dňa 27.7.2008 (č.l. 63 a
úradný preklad do slovenčiny č.l. 651). Z bankového výpisu žalobcu na č.l. 107 a 108 vyplynulo, že dňa

8.4.2008 poukázal na účet vedený na meno žalovanej v 2. rade sumu 1.200 Eur a dňa 25.4.2008 na ten
istý účet ďalšiu sumu 1.200 Eur. Prílohu k mailu zo dňa 27.7.2008, ktorý žalovaný v 1. rade adresoval
žalobcovi bola aj faktúra na uhradenie sumy 26.000 Eur (č.l. 64 spisu). Dňa 7.8.2008 žalovaný v 1. rade
žalobcovi zároveň zaslal aj číslo účtu na ktorý sa má poukázať úhrada predmetnej sumy (č.l. 61-63,
úradný preklad na č.l. 649-651). Dňa 21.8.2008 žalobca uhradil žalovanému v 1. rade sumu 25.000 Eur.

Mailovým prípisom zo dňa 14.8.2008 (č.l. 52 a úradný preklad do slovenčiny na č.l. 140), žalobca žiadal
od žalovaného, aby mu tento oznámil údaje k materiálu, ktorý má zabezpečiť a to jednak jeho druh a
množstvo. Tiež žiadal stanoviť definitívny výrok o začiatku prác. Následne dňa 15.8.2008 (č.l. 52 spisu,
preklad na č.l. 639 spisu), žalobca žalovanému v 1. rade mailom oznámil, že sám teraz určí čas na
materiál a termíny a pokiaľ má žalovaný nejaké námietky, tie nech mu oznámi do 12. hodiny, pretože

odchádza do Švajčiarska a aby mu pevne stanovil materiál a termín výstavby. V rámci týchto termínov
žalobca stanovil termín príchodu na miesto realizácie stavby na 6.9.2008 s tým, že samotná stavba
by sa mala realizovať v rozmedzí od 8.9.2008-28.9.2008 . Zároveň žalovanému v 1. rade oznámil, že
mu zabezpečí prenájom bytu pre 5 osôb na čas od 6.9-27.9.2008. Žalovaný vo svojom maily zo dňa
2.9.2008 (č.l. 269 spisu, úradný preklad č.l. 676) sa k času nevyjadroval, avšak príchod resp. časový

harmonogram 13.9 alebo 16.9. si nevedel predstaviť. Osobitne výhrady nevzniesol ani voči žalobcom
stanovenému materiálu. Mal však výhrady k sume, ktorá mu doteraz bola poukázaná vo výške 26.400
Eur. Prípisom zo dňa 22.9.2008 (č.l. 27 spisu, s úradným prekladom do slovenského jazyka na č.l.
659) žalobca žalovaného v 1. rade opätovne vyzval na určenie konečného termínu na vykonávanie
prác. Mailovým prípisom zo dňa 3.10.2008 (č.l. 19, preklad na č.l. 670) žalobca vyzval žalovaného v

1. rade aby tento záväzne vyhlásil, že zmluvu splní tak ako bolo dohodnuté a že stavbu zrealizuje do
začiatku decembra 2008. Zároveň mu uložil lehotu, aby sa mu v tomto zmysle vyjadril do 2.10.2008
do 24.00 hod. Mailovým prípisom zo dňa 3.10.2008 (č.l. 220 spisu, preklad na č.l. 671), žalobca od
zmluvy odstúpil a zároveň vyzval žalovaného v 1. rade, aby mu vrátil zálohu vo výške 27.400 Eur do 8
dní najneskôr do 12.10.2008, pripísaním na účet, ktorý v tejto výzve uviedol. Toto odstúpenie odôvodnil

tým, že po uzavretí zmluvy žalovaného viackrát vyzval, aby ten vyhlásil, že zmluvu zo svojej strany
splní do decembra 2008 a aby tiež predložil podrobný časový harmonogram, aby sa mohli naplánovať
súvisiace práce. Žalovaný v 1. rade mu mal vyhlásiť, že mu nemá čo stanovovať termíny a lehoty. Za
týchto okolností bolo pre žalobcu udržanie zmluvy neúnosné. To ho oprávňuje na odstúpenie od zmluvy
a požaduje vrátenie zaplatených platieb. V reakcii na tento mail žalovaný v 1. rade žalobcovi zaslal mail

dňa 3.10.2008 (č.l. 226 spisu, preklad č.l. 683 ) v ktorom nesúhlasil s odstúpením od zmluvy. uviedol,
že žalobca nemá právo stanovovať mu lehoty v danom okamihu, lebo on ešte nie je v dodacej lehote.
Vyzval ho, aby žalobca si voči nemu splnil povinnosti do 4.10.2008 do 24.00 hod. Takisto ho vyzval
aby dementoval svoju výpoveď a za uvedeného predpokladu je pripravený vec ukončiť k spokojnostivšetkých. Tiež uviedol, že práca z jeho strany je už dodaná, že žalobcovi bolo dodané jeho plánovanie
za 2.400 Eur, rovnako tak výpočet statiky a konštrukcie má nahradiť, keďže tieto má k dispozícii. Tiež
uviedol, že žalobcovi bude vyfakturovaný nákup materiálu. Upozornil ho, že si voči nemu uplatní náhradu

škody za ušlý zisk. Dňa 9.12.2008 žalobca podal návrh na Okresnom súde v Euskirchene,v ktorom
sa dožadoval vydania upomienky na zaplatenie sumy 27.400 Eur proti žalovaným, kedy náklady na
toto upomienkové konanie predstavovali sumu 370 Eur pozostávajúcu z nákladov na súdny poplatok
vo výške 170 Eur a nákladov za preklad vo výške 200 Eur. Uvedená upomienka mala byť žalovaným
doručená dňa 20.4.2009 podľa správy uvedeného súdu. Žalovaní proti tejto upomienke vzniesli dňa

30.4.,2009 námietku, ktorá sa vzťahovala na celý návrh v zmysle procesného postupu uvedeného súdu.
Právny spor z tejto sumy mal byť odovzdaný procesnému súdu až vtedy, keď žalobca zaplatí ďalšie
súdom vyčíslené náklady, ktoré predstavovali celkovú sumu 722,71 Eur (príslušné doklady na č.l. 12 až
15 spisu, s úradným prekladom do slovenského jazyka na č.l. 375 až 378)

Podľa článku 2 ods. 1, 2 NARIADENIA RADY (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o

uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( ďalej len ako " Nariadenie Rady
( ES) 44/2001" ), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu
sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.. Na osoby, ktoré nie
sú štátnymi občanmi členského štátu, na území ktorého majú bydlisko, sa vzťahujú normy právomoci
použiteľné na štátnych občanov tohto štátu.

Podľa článku 15 ods. 1 Nariadenia Rady ( ES) 44/2001, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej
spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa
právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide

a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky alebo
b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má
financovať predaj tovaru, alebo
c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká
v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto

členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu
týchto činností.

Podľa článku 16 ods. 1 Nariadenia Rady ( ES) 44/2001, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka
zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa

miesta bydliska spotrebiteľa.

Podľa článku 16 ods. 3 Nariadenia Rady ( ES) 44/2001, tento článok nemá vplyv na právo uplatniť
vzájomný nárok na súde, na ktorom sa koná podľa tohto oddielu o pôvodnom nároku.

Podľa Článku 28 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 zo 17. júna
2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), toto nariadenie sa vzťahuje na zmluvy uzavreté
po 17. decembri 2009.

Podľa Článku 1 ods. 1 DOHOVORU o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, podpísaného v Ríme
19. júna 1980 ( ďalej len ako "DOHOVOR o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky"), ustanovenia tohto
dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom.

Podľa Článku 2 DOHOVORU o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, právny poriadok určený podľa

tohto dohovoru sa uplatní bez ohľadu na to, či je, alebo nie je právnym poriadkom zmluvného štátu.

Podľa Článku 3 ods. 1 DOHOVORU o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, zmluva sa spravuje
právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť dostatočne spoľahlivo vyjadrená
alebo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci si môžu zvoliť právny poriadok,

ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

Podľa Článku 4 ods. 1, 2 DOHOVORU o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, v rozsahu, v ktorom
nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3, sa zmluva spravuje právnym poriadkomštátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Ak však je časť zmluvy oddeliteľná od jej zostatku a táto časť má
užšiu väzbu s iným štátom, možno ju výnimočne posudzovať podľa právneho poriadku tohto iného
štátu. S výhradou ustanovenia odseku 5 tohto článku platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu

so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý
pobyt v čase uzatvorenia zmluvy alebo v prípade zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby svoju
ústrednú správu. Ak sa však zmluva uzatvorí v rámci výkonu obchodnej činnosti alebo povolania tohto
účastníka, tak platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu s tým štátom, kde sa nachádza jeho hlavná
prevádzkareň, alebo ak má podľa zmluvy plnenie poskytnúť iná prevádzkareň ako hlavná prevádzkareň,

so štátom, kde sa nachádza táto iná prevádzkareň.

Podľa Článku 5 ods. 1 DOHOVORU o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, tento článok sa uplatní na
zmluvy, ktorých predmetom je dodávka tovaru alebo poskytnutie služieb osobe ("spotrebiteľ"), na účel,
ktorý nemožno považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, ako aj na zmluvu o poskytnutí
úveru na tento účel.

Podľa Článku 5 ods. 4 písm. b./ DOHOVORU o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, tento článok sa
neuplatní na: zmluvu o poskytovaní služieb, ak sa služby majú poskytnúť spotrebiteľovi výlučne v štáte,
ktorý nie je štátom jeho obvyklého pobytu.

Podľa Článku 8 ods. 1 DOHOVORU o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, existencia a platnosť
zmluvy alebo akéhokoľvek jej ustanovenia sa určí podľa právneho poriadku, ktorým by sa podľa tohto
dohovoru spravovala zmluva alebo jej ustanovenie v prípade ich platnosti.

Podľa Článku 9 ods. 2 DOHOVORU o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, zmluva uzavretá medzi
osobami, ktoré sú v rôznych štátoch, je platná, pokiaľ ide o jej formu, ak spĺňa formálne požiadavky
právneho poriadku, ktorým sa spravuje podľa tohto dohovoru, alebo právneho poriadku jedného z týchto
štátov.

Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka , prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou

osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka , písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený

telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak
právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa § 498 Občianskeho zákonníka , na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa

ako na preddavok.

Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo
zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa § 644 Občianskeho zákonníka, ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi
právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu
za zhotovenie veci.

Podľa § 633 ods.1 Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a

v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie
zodpovedať tejto norme.Podľa § 642 ods.2 Občianskeho zákonníka, objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak
je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu
ani v poskytnutej primeranej lehote.

Podľa § 48 ods.1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo
v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 48 ods.2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie

je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa ust. §-u 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa ust. §-u 3 Naradenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase omeškania žalovaného, t.j. v čase od 1.5.1995 do
31.12.2008 , výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou
Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V čase omeškania žalovaného v 1. rade s vrátením plnenia bola základná úroková sadzba NBS 4,25

% p.a a teda úrok z omeškania bol 8,5 % p.a. .

Súd sa na začiatku konania musel vysporiadať s otázkou, či v uvedenej veci je daná jeho právomoc
vôbec konať, keďže spor sa týkal účastníkov, ktorí v prípade žalobcu a žalovaného v 1. rade sú
cudzími štátnymi príslušníkmi, ktorí sú však občanmi Európskej únie a tiež kedy miesto plnenia sa malo

uskutočniť mimo územia Slovenska a teda vo Švajčiarsku, ktoré nie je členským štátom Európskej únie.
V tejto veci nebolo pochýb o tom, že obaja žalovaní majú bydlisko na území Slovenskej republiky. Táto
skutočnosť vyplynula ako z listinných dôkazov, tak aj nepriamo zo samotných výpovedí účastníkov tohto
konania a medzi stranami nebola sporná. Vzhľadom na uvedené preto bez ohľadu na štátnu príslušnosť
žalovaných bola právomoc tunajšieho súdu daná už skrz článok 2 ods. 1 a ods. 2 Nariadenia Rady

( ES) 44/2001. Navyše i v prípade posúdenia vzájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1.
rade ako spotrebiteľského vzťahu právomoc tunajšieho súdu bola daná prostredníctvom článku 16 ods.
1 Nariadenia Rady ( ES) 44/2001, keďže žalobca ako spotrebiteľ si pre vedenie sporového konania
zvolil tunajší súd, čím založil jeho právomoc. Prekážkou pre vedenie uvedeného sporového konania
podľa názoru súdu nebolo ani prvotné konanie o súdnej upomienke, ktoré prebehlo na Okresnom

súde Euskirchen v Nemecku, keďže toto pre nezaplatenie príslušných ďalších súdnych poplatkov zo
strany žalobcu nepokračovalo vo forme riadneho súdneho procesu medzi účastníkmi konania a teda
v konečnom dôsledku neprinieslo meritórne rozhodnutie v spore medzi účastníkmi tohto sporového
konania. Nebol tu preto podľa názoru súdu dôvod na postup podľa článku 27 Nariadenia Rady ( ES)
44/2001.

Pokiaľ šlo o určenie rozhodného práva na posúdenie vzájomného vzťahu medzi účastníkmi tohto
konania, súd postupoval podľa DOHOVORU o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, podpísaného v
Ríme 19. júna 1980, keďže NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 zo
17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) podľa svojho článku 28 sa vzťahovalo

len na zmluvy uzavreté medzi účastníkmi po 17. decembri 2009, čo nebol tento sporový prípad, nakoľko
k uzavretiu zmluvy medzi účastníkmi došlo v mesiaci júl 2008. Sporové strany si nedohodli právny režim
na riešenie ich vzájomných vzťahov vyplývajúcich z realizácie výstavby víkendového domu a preto bolo
potrebné rozhodné právo pre riešenie tohto sporového prípadu určiť v zmysle príslušných ustanovení
DOHOVORU o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, podpísaného v Ríme 19. júna 1980. Súd v

danom prípade dospel k záveru, že pre posúdenie vzájomných zmluvných vzťahov medzi účastníkmi
konania je relevantné právo Slovenskej republiky, keďže žalovaný v 1. rade, ktorý mal uskutočniť plnenie
v podobe realizácie víkendového domu pre žalobcu, má obvyklý pobyt na území Slovenska, na ktorom
území sa tiež nachádza aj jeho hlavná prevádzkareň, teda jeho hlavné miesto podnikania. ( čl. 4 ods.1 DOHOVORU o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky). Nič na tom nemení ani tá skutočnosť, že
žalobca je v danom vzťahu medzi účastníkmi vnímaný ako spotrebiteľ. Podľa čl. 5 ods. 1 DOHOVORU
o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, podpísaného v Ríme 19. júna 1980 totiž poskytnutie služieb

osobe na účel, ktorý nemožno považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, oprávňovalo túto
osobu ako prijímateľa uvedenej služby označiť za spotrebiteľa. Keďže žalobcom realizovaný víkendový
dom nemal byť stavaný za účelom výkonu podnikateľskej činnosti žalovaného v 1. rade, bolo potrebné
osobu žalobcu pre daný vzťah vnímať ako spotrebiteľa. Keďže ale víkendový dom pre žalobcu sa mal
stavať vo Švajčiarsku , a nie teda v mieste obvyklého pobytu žalobcu, ktorým nepochybne je Nemecko ,

neuplatnil sa v zmysle čl. 5 ods. 4 DOHOVORU o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky príslušný
odkaz na použitie nemeckého právneho poriadku, na ktorý inak odkazoval uvedený čl. 5 tohto dohovoru.

Súd po takto zhodnotenom právnom stave veci následne vychádzajúc z vykonaných dôkazov dospel
k záveru, že medzi účastníkmi došlo k platnému uzavretiu zmluvy, ktorej predmetom bolo zhotovenie
víkendového domu pre žalobcu na území Švajčiarska za cenu 102.000,--Eur. Obsah zmluvy bol zrejmý

z mailového prípisu, ktorý žalovaný v 1. rade zaslal žalobcovi dňa 23.7.2008. Zmluva podľa názoru súdu
bolanásledneuzavretádňa27.7.2008akceptáciutejtoponukymailomzostranyžalobcu(č.l.63aúradný
preklad do slovenčiny č.l. 651). Táto zmluva svojim obsahom zodpovedá zmluve o dielo a preto bolo
následne potrebné práva a povinnosti sporových strán z tohto ich vzťahu posudzovať podľa príslušných
ustanovení slovenského Občianskeho zákonníka upravujúcich tento typ zmluvy. Žalobca od tejto zmluvy

o dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovaným odstúpil v zmysle zákonného ustanovenia § 642 ods.2
Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie upravuje tzv. anticipované ( t.j. predpokladané ) porušenie
zmluvy , nie teda skutočne reálne porušenie zmluvných povinností druhej strany. Účelom tejto úpravy je
zabrániť zbytočným škodám , ktoré by objednávateľovi, ktorým v tomto prípade bol žalobca, vznikli tým,
že by s odstúpením od zmluvy musel čakať až do doby, kedy by záväzok zhotoviteľa, ktorým v danom

prípade bol žalovaný v 1. rade, nebol splnený riadne a včas. Z predloženej mailovej komunikácie, ale
i z vyjadrení samotného žalovaného v 1. rade je zrejmé, že tento napriek niekoľkým výzvam zo strany
žalobcu neoznámil tomu ani len predpokladaný termín začatia, a predovšetkým ukončenia diela, na
ktorom sa zmluvné strany dohodli. Napriek poskytnutej súčinnosti zo strany žalobcu, predovšetkým v
obstaraní príslušných povolení na výkon prác na území Švajčiarska pre žalovaného v 1. rade, ponuky

na zabezpečenia ubytovania pre zamestnancov žalovaného v 1. rade, snahy o obstaranie stavebného
materiálu, vo vzťahu ku ktorému opäť nebola poskytnutá súčinnosť zo strany žalovaného v 1. rade,
uvedený žalovaný so samotnou realizáciou diela nezačal. Dvojmesačná lehota na tzv. plánovanie, na
ktorúsapocelýčasodvolávalžalovanýv1.rade ,nemáoporuvslovenskomprávnomporiadkuanavyše
nie je zrejmé, čo chcel v rámci tejto lehoty žalovaný v 1. rade vykonávať, keď z doteraz poskytnutej

zálohy zo strany žalobcu vo výške 27.400,--Eur na činnosti týkajúce sa realizácie víkendového domu
pre žalobcu nepoužil prakticky žiadnu čiastku. I podľa jeho vyjadrení na výkon prác na stavbe uvedeného
víkendového domu do momentu odstúpenia od zmluvy nezabezpečil žiadne pracovné kapacity, rovnako
tak v rámci svojej účastníckej výpovede uviedol, že mu nevznikli žiadne náklady npr. v súvislosti s
nákupom stavebného materiálu. I na základe týchto skutočnosti je teda zrejmé, že žalovaný v 1. rade

za obdobie od 27.7.2008, kedy ním zaslaná mailová ponuka žalobcovi bola žalobcom akceptovaná v
podobe jej potvrdenia mailom, resp. od augusta 2008, kedy mu bola poukázaná suma 25.000,--Eur
ako záloha na výkon prác, do 3.10.2008 kedy žalobca odstúpil od zmluvy, nevyvinul žiadnu relevantnú
činnosť , ktorá by vyvrátila pochybnosti žalobcu o tom, že žalovaný v 1. rade dielo pre žalobcu skutočne
zrealizuje. Tým podľa názoru súdu bol naplnený predpoklad predvídaný ustanovením § 642 ods. 2

Občianskeho zákonníka a síce zrejmosť , že dielo , teda víkendový dom pre žalobcu, nebude zo strany
žalovaného v 1. rade vykonané riadne a ani včas. Z obsahov mailov pritom žalovanému v 1. rade muselo
byť zrejmé, že žalobca požaduje dokončenie víkendového domu do konca roku 2008. Odstúpenie
žalobcu od zmluvy preto súd považoval za platné.

Odstúpením od zmluvy každý z účastníkov bol povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade od žalobcu dostal dvakrát sumu po 1.200,-Eur a to ešte v
mesiaci apríl, teda pred uzavretím zmluvy, ktoré v zmysle § 498 Občianskeho zákonníka bolo potrebné
považovať za preddavok na zhotovenie diela, čo fakticky vyplynulo aj z obsahu mailu žalovaného v 1.
rade z 4.4.2008 ( č.l. 299 s úradným prekladom do slovenského jazyka na č.l. 673 spisu ). Zároveň po

uzavretí zmluvy bola žalobcom žalovanému v 1. rade poukázaná suma 25.000,--Eur a to v auguste
2008. Teda žalobcovi v dôsledku odstúpenia od zmluvy vznikol nárok na vrátenie vyššie uvedených
súm v celkovej výške 27.400,--Eur. Pokiaľ šlo o žalovaného v 1. rade, ten si v tomto konaní voči
žalobcovi ako námietku započítania uplatnil ušlý zisk, ktorý vyčíslil vo výške 30.000,--Eur. Ušlý zisk všaknepredstavuje plnenie, na vrátenie ktorého by prípadne žalobca bol povinný v dôsledku zrušenia zmluvy
uzavretej medzi účastníkmi, ku ktorému došlo na základe odstúpenia od nej, ktoré vykonal žalobca.
Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo rozmnoženie majetku

poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v
dôsledku škodnej udalosti. Inými slovami ide o jednu zo zložiek škody, ktorú je možné priznať len za
predpokladu, že sa v konaní preukáže, že došlo k protiprávnemu konaniu zo strany žalobcu, že na strane
žalovaného v 1. rade došlo k vzniku škody, že medzi uvedenou škodou a protiprávnym konaním žalobcu
je daná príčinná súvislosť a prípadne, že je tiež preukázané zavinenie na strane žalobcu. Súd však tieto

skutočnostinezistil.Vzhľadomnavyššiepopísanéskutočnostibolpodľanázorusúdužalobcaoprávnený
od zmluvy odstúpiť a teda uplatnenie tohto jeho práva nebolo možné považovať za protiprávne konanie,
ktorébyzakladalojehozodpovednosťzavznikprípadnejškodynastranežalovanéhov1.rade.Žalovaný
si pritom voči žalobcovi iné nároky v rámci tohto konania neuplatnil a ani ich nevyčíslil. Za takéhoto
stavu preto nebolo možné rozhodovať o žiadnom jeho prípadnom nároku voči žalobcovi, ktorý mu
relatívne mohol vzniknúť v dôsledku zániku zmluvy, potom čo od nej žalobca platne odstúpil. Súd preto

v rámci týchto žalobou uplatnených nárokov priznal žalobcovi nárok na vrátenie plnej poskytnutej sumy
žalovanému v 1. rade, teda nárok na vrátenie celej čiastky 27.400,--Eur.

Súd žalobu žalobcu voči žalovanému v 1. rade v časti zaplatenia sumy 715,-- Eur, ktorú predstavovali
náklady za konanie o upomienke v sume 370,- Eur, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Euskirchen v

Nemecku, náklady za preklad listín na uvedený súd v sume 107,- Eur a náklady za právne poradenstvo
pred samotným začatím konania na tunajšom súde vo výške 238,- Eur, zamietol. Bol toho názoru,
že tieto náklady nie je možné pričítať na ťarchu žalovaných v tomto konaní. Žalobca mal právo sa
rozhodnúť či začne konanie vo veci vymáhania plnenia voči žalovaným na tunajšom súde, alebo či
bude sa svojich nárokov dožadovať na súde v mieste svojho bydliska v Nemecku. Pokiaľ by priamo

začal konanie na tunajšom súde, uvedené náklady by mu nevznikli a pokiaľ by bol riadne pokračoval
v konaní pred nemeckým súdom, mohol si tieto náklady uplatniť v tamojšom konaní. Skutočnosť, že
tak neurobil, žalovaní podľa názoru súdu nezavinili.

Súd žalobu voči žalovanej v 2. rade zamietol, nakoľko nebolo preukázané, že by táto bola v akomkoľvek

zmluvnomvzťahukžalobcovi,zktoréhobyjejprípadnevyplývalapovinnosťnavrátenieplnenia,ktorého
sa aj po nej žalobca domáhal. Je pravda, že suma 2.400,--Eur bola žalobcom poukázaná na bankový
účet,ktorýbolvedenýnajejmeno, avšakvdanomprípadešlolenourčeniemiestaplneniaprerealizáciu
platby určenej žalovanému v 1. rade a medzi účastníckymi stranami nebolo sporné, že táto platba je
platbou, ktorá je určená práve pre žalovaného v 1. rade ako zhotoviteľa diela a ktorý s ňou ako takou aj

v zmysle tejto skutočnosti napokon nakladal, čo aj v rámci svojej výpovedi potvrdil. Podľa názoru súdu
žalovaná v 2. rade nebola k žalobcovi prípadne ani inom záväzkovom mimozmluvnom vzťahu, npr. z
dôvodu bezdôvodného obohatenia, keďže ako už bolo vyššie uvedené tieto finančné prostriedky boli v
skutočnosti použité žalovaným v 1. rade. Navyše pre uplatnenie sumy 25.000,--Eur voči žalovanej v 2.
rade chýbal akýkoľvek relevantný podklad, keďže s touto sumou menovaná vôbec neprišla do kontaktu.

Pokiaľ ide o úrok z omeškania, tento si žalobca uplatnil vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy za obdobie
od 11.10.2008. Súd však priznal žalobcovi úrok z omeškania počnúc od 13.10.2008, nakoľko tento vo
svojom odstúpení od zmluvy , ktoré žalovaný v 1. rade prevzal , čo potvrdil vo svojej výpovedi, uložil
lehotu na plnenie do 12.10.2008. Až márnym uplynutím uvedeného dňa sa teda žalovaný v 1. rade

mohol dostať do omeškania s vrátením peňažných prostriedkov žalobcovi a preto súd úrok z omeškania
za obdobie od 11.10 do 12.11.2008 žalobcovi nepriznal a v tejto časti žalobu taktiež zamietol. Pokiaľ šlo
o uplatnenú výšku úroku z omeškania táto zodpovedala maximálne možnej výške tohto úroku, platnej
v čase, kedy sa dostal žalovaný v 1. rade do omeškania so svojím plnením, preto súd priznával úrok z
omeškania vo výške uplatnenej žalobcom.

Súd o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2. rade rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., kedy
však úspešnej žalovanej v 2. rade nepriznal voči žalobcovi náhradu žiadnych trov konania, nakoľko si
táto uvedené trovy v tomto konaní neuplatnila.

O trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade súd rozhodol podľa § 142 ods.3 O.s.p. a
žalobcovi, ktorý mal neúspech v spore len v pomerne nepatrnej časti, keďže nepriznaná istina 715,--Eur
predstavuje len necelých 2,5 % z celkovej žalovanej sumy 28.115,--Eur , priznal náhradu trov konania
v plnej výške na účet jeho právneho zástupcu. Uvedené trovy konania predstavovali celkovú sumu vovýške 4.567,82 Eur, na úhradu ktorých žalovaného v 1. rade zaviazal v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia. Tieto trovy pozostávajú zaplateného súdneho poplatku vo výške 1.644,-- Eur a
z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 2.923,82 Eur, účtovaných podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Keďže predmetom konania bolo oceniteľné plnenie vo výške 28.115,--Eur, z ktorého ale súd priznal
žalobcovi len sumu 27.400,--Eur, uvedená suma v zmysle vyššie citovaného § 142 ods. 3 posledná
veta O.s.p. predstavovala výpočtový základ pre určenie hodnoty jedného úkonu právnej služby. Jeho
hodnota predstavovala sumu 436,54 Eur, avšak právny zástupca žalobcu si uplatnil hodnotu jedného
úkonu právnej služby len vo výške 429,39 Eur a keďže súd nemohol prekročiť uvedený návrh, vychádzal

pri výpočte celkových trov právneho zastúpenia práve z tejto uplatnenej sumy za jeden úkon právnej
služby. Na druhej strane právny zástupca žalobcu si uplatňoval ku všetkým úkonom právnej služby
režijný paušál vo výške 7,81 Eur, ktorá však prekračovala výšku tohto režijného paušálu platnú v zmysle
§ 16 cit. vyhl. pre ten-ktorý rok, za ktorý si ho právny zástupca žalobcu uplatnil a preto súd uvedený
režijný paušál priznával len vo výške určenej citovanou vyhláškou.

Na základe uvedeného súd preto priznal žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu odmenu za 2 úkony
právnej služby po 429,39 Eur uskutočnené v roku 2009 (prevzatie zastúpenia a príprava, spísanie a
podanie žaloby) a ďalej tiež 2x režijný paušál v zmysle § 16 cit. vyhl. pre rok 2009 vo výške po 6,95
Eur, ktorý priznal ku každému úkonu účtovanému v roku 2009. Ďalej súd priznal odmenu za 2 úkony
právnej služby po 429,29 Eur uskutočnené v roku 2010 (zastupovanie na pojednávaní dňa 21.9.2010

a dňa 6.12.2010 ) a 2x režijný paušál v zmysle § 16 cit. vyhl. platný pre rok 2010 vo výške po 7,21
Eur, ktorý priznal ku každému z týchto úkonov. Napokon súd priznal odmenu za 1 úkon právnej služby
po 429,39 Eur uskutočnený v roku 2012 (zastupovanie na pojednávaní dňa 30.1.2012 ) a 1x režijný
paušál v zmysle § 16 cit. vyhl. platný pre rok 2012 vo výške po 7,63 Eur, ktorý priznal k tomuto úkonu.
Právny zástupca žalobcu si neuplatnil úkon právnej služby za zastupovanie žalobcu na pojednávaní dňa

21.2.2011, ktoré bolo odročené pre neúčasť žalovaných, ani režijný paušál k tomuto úkonu, a preto mu
ich súd ani nepriznal.

Celková hodnota úkonov právnych služieb za zastupovanie žalobcu v tomto konaní tak predstavovala
sumu 2.146,95 Eur a celková suma režijných paušálov v celom tomto sporovom konaní sumu 35,95 Eur.

Právny zástupca žalobcu si tiež uplatnil náklady cestovného za použitie vlastného motorového vozidla
za účasť na troch pojednávaniach pozostávajúce z nákladov za spotrebované PHM na trase Bratislava
- Spišská Nová Ves a späť a z paušálnej náhrady za použitie vlastného motorového vozidla. Súdu však
nezdokladoval ním uvádzané skutočnosti a síce nedoložil technický preukaz motorového vozidla a ani

doklad o nákupe PHM ,a preto súd v tejto súvislosti priznal žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu
len náhradu trov cestovného vo výške nákladov za použitie hromadného dopravného prostriedku na
trase Bratislava - Spišská Nová Ves a späť. Podľa šetrení súdu náklady na uvedené cestovné pri použití
vlakového spojenia a to rýchlika, vozňová trieda 2, pri jednosmernej ceste pre jednu osobu v roku 2010
a 2011 predstavovali sumu 15,-- Eur, a v roku 2012 sumu 15,92 Eur. Na základe uvedeného priznal súd

žalobcovi náklady na cestovné na dopravu jeho právneho zástupcu na pojednávania a to v roku 2010
na pojednávanie dňa 21.9.2010 a 6.12.2010 v sume 60,-- Eur, t.j. 2x (2x 15,--Eur- účtuje sa cesta tam
aj späť), a v roku 2012 za cestu na pojednávanie dňa 30.1.2012 v sume 31,84 Eur, t.j. (2x 15,92 Eur-
účtuje sa cesta tam aj späť). Celkove tak náklady cestovného predstavovali čiastku 91,84 Eur.

Právny zástupca žalobcu si napokon tiež uplatnil náhradu za stratu času podľa § 17 cit. vyhl. vo výške
12,02 Eur za každú aj začatú polhodinu strávenú cestou na pojednávanie na ceste z Bratislavy do
Spišskej Novej Vsi a späť pri celkovej strate času v trvaní 9 hodín strávených na ceste tam aj späť ( 2
x 4,5 hodiny ), pričom si túto náhradu uplatňoval za účasť na troch pojednávaniach. Právny zástupca
žalobcu si uplatňoval u všetkých pojednávaní rovnakú sadzbu za túto náhradu , napriek tomu že táto pre

rok 2011 bola vo výške 12,35 Eur a pre rok 2012 bola vo výške 12,71 Eur za každú aj začatú polhodinu
strávenú cestou na pojednávanie. Keďže súd nemohol prekročiť uvedený návrh, vychádzal pri výpočte
celkovej náhrady za stratu času z právnym zástupcom uplatnenej sumy. na základe uvedeného preto
súd priznal túto náhradu za stratu času strávenú na ceste z Bratislavy do Spišskej Novej Vsi a späť
na pojednávania dňa 21.9.2010, dňa 6.12.2010 a dňa 21.2.2011a to na každé z týchto pojednávaní vo

výške 2x 9 polhodín x 12,02 Eur , čo pre jedno pojednávanie predstavovalo sumu 216,36 Eur, a celková
suma náhrady za stratu času za všetky tri pojednávania spolu predstavovala sumu 649,08 Eur. / 3 x
216,39 Eur./Všetky vyššie priznané trovy konania , teda sumy odmien za úkony právnych služieb, sumy režijného
paušáluakoajsamotnécestovné,náhradyzastratučasuazaplatenýsúdnypoplatoksúdpriznalnaúčet
právneho zástupcu žalobcu, ktorý v zmysle § 149 O.s.p. je určený za platobné miesto pre neúspešného

žalovaného v 1. rade na úhradu týchto trov konania.

O trovách štátu spočívajúcich v trovách odmeny súdom ustanoveného prekladateľa za úradný preklad
súdnych listín a listinných dôkazov z jazyka nemeckého do jazyka slovenského a opačne, ako aj
v odmene súdom ustanoveného tlmočníka za tlmočenie na súdnych pojednávaniach, súd rozhodne

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, aj vzhľadom k potrebe pretlmočenia
písomného vyhotovenia tohto rozsudku do nemeckého a teda materského jazyka žalovaného v 1. rade .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach .
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy

trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými
opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa
výkon rozhodnutia z úradnej moci. ( zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení o súdnych exekútoroch
o exekučnom poriadku).