Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/233/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213202214
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7213202214.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Mesto Košice - Mestská polícia Košice, Trieda
SNP 48/A, Košice, IČO: 00691135, proti povinnému: G. X., Q.. XX.XX.XXXX, W. X, XXX XX X., vedenej
u súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického, na Exekútorskom úrade Košice, Werferova 1,
040 11 Košice pod sp. zn. EX 194/2013, o vymoženie pohľadávky vo výške 30,00 eur s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II, č.k. 39Er/338/2013 - 16 zo dňa 4. júna 2015

takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

Vracia vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o odvolaní o náhrade trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňanapadnutýmuznesením exekúciuzastavil.Oprávnenéhozaviazalnahradiťsúdnemu

exekútorovi JUDr. Andrejovi Dembickému, Werferová 1, Košice trovy exekúcie v sume 41,87 eur do
troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený návrhom zo dňa 10.01.2013 navrhol
súdnemu exekútorovi, aby vymohol pohľadávku oprávneného voči povinnej vo výške 30,00 eur, na
základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Mestskej polície Košice - blok na pokutu č. *.

XXXXXX zo dňa 04.05.2012. Na základe žiadosti súdneho exekútora, vydal súd prvého stupňa dňa
31.1.2013 poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX *. XXXXXX.

Súdny exekútor dňa 30.4.2015 doručil súdu prvého stupňa návrh na zastavenie exekúcie z toho dôvodu,
že povinná Adriána Krasňanská zomrela dňa 17.3.2014, dedičské konanie bolo zastavené z toho
dôvodu, že nezanechala žiadny majetok. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekučného konania vo výške

41,87 eur.

Súd prvého stupňa zistil z uznesenia o dedičskom konaní po nebohej povinnej vedenom na Okresnom
súde Košice II pod sp. zn. 24D/229/2014 zo dňa 27.05.2014, že povinná zomrela dňa 17.03.2014,
dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu, že nezanechala žiaden majetok. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť 12.07.2014.

Súd prvého stupňa preto podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil,
pretože majetok povinnej nepostačuje ani na úhradu trov tohto exekučného konania. Ďalej súd prvého
stupňa uviedol, že povinnosti vyplývajúce z exekučných titulov smrťou povinného podľa § 37 ods. 3
Exekučného poriadku nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, v prípade ak poručiteľ zanechal majetok.
V prejednávanej veci však povinná nezanechala žiaden majetok, preto súd prvého stupňa toto exekučné

konanie zastavil.O trovách tohto exekučného konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 200 ods. 5 Exekučného
poriadku, ďalej podľa ustanovení § 196, § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, § 3, § 14 ods. 1, § 22
vyhlášky č. 288/1995 Z.z. tak, že súdnemu exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov, odmenu,

spolu vo výške 41,87 eur. Tieto trovy exekútora pozostávajú z minimálnej odmeny súdneho exekútora
podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., z poštovného 1,70 eur a 20% DPH 7,24 eur. Na náhradu
týchto trov exekúcie súd prvého stupňa zaviazal oprávneného, pretože majetok povinnej nestačí ani na
úhradu trov exekúcie a v takom prípade trovy exekúcie znáša oprávnený.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že povinná
zomrela po začatí konania dňa 17.3.2014 a dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu jej nemajetnosti.
Súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z toho dôvodu,
že povinná je nemajetná. Oprávnený uviedol, že povinná najprv zomrela a až potom bolo zistené, že
je nemajetná. Z toho vyplýva, že keby súdny exekútor mal vedomosť o tom, že povinná je nemajetná,
mohol na základe toho žiadať o zastavenie exekúcie ešte pred jej smrťou a nie čakať na smrť povinnej.

Oprávnený nemal predpokladať, vzhľadom na fyzický vek povinnej ani pri akejkoľvek opatrnosti, že
povinná zomrie. Preto je oprávnený toho názoru, že súd prvého stupňa mal exekúciu zastaviť podľa § 57
ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a to z iných dôvodov a trovy exekúcie oprávnený nemá súdnemu
exekútorovi platiť.

Oprávnený ďalej v odvolaní uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie podal včas 10.1.2013, teda pred
uplynutímprekluzívnejlehotyapretomohlodôjsťkvymoženiupohľadávkyzostranysúdnehoexekútora.
Ak súdny exekútor predmetnú pohľadávku od povinnej nevymohol a povinná zomrela, znamená to, že
oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, nie je zákonný dôvod, aby trovy tohto zastaveného konania

znášal oprávnený.

Ďalej oprávnený poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci sp. zn. ÚS IV.
297/2010-11 zo dňa 31.8.2010, podľa ktorého exekútor má status verejného činiteľa a na túto činnosť
ho splnomocnil štát. Pritom môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky jeho nároky pri výkone

exekúcie. Toto riziko nesie súdny exekútor a do značnej miery je kompenzované jeho monopolným
postavením pri výkone exekúcie. Obdobne to konštatuje aj Európsky súd pre ľudské práva vo veci Van
der Mussele proti Belgicku, podľa ktorého riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá aj riziko
neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom
tejto profesie, čo Európsky súd pre ľudské práva vyslovil vo vzťahu k výkonu povolania advokáta, čo

však je obdobné ako v prejednávanej veci. Oprávnený preto navrhol, aby odvolací súd exekúciu zastavil
podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a trovy konania účastníkom konania nepriznal.

Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že počas exekučného konania zisťoval
majetokpovinnejavykonalvšetkypotrebnélustrácieojejmajetkunaDopravnominšpektoráte,Sociálnej

poisťovne a Katastrálnom úrade. Všetky dopadli negatívne, avšak stále bola možnosť, že povinná
časom môže nejaký majetok nadobudnúť napríklad dedením, výhrou, môže jej byť priznaný dôchodok
a podobne. Neexistoval preto dôvod, prečo by mala byť exekúcia podľa § 57 ods. 1 písm. g/
Exekučného poriadku, ako to navrhoval oprávnený, zastavená. Súdny exekútor uviedol, že vo veci
vykonal všetky úkony potrebné pre uspokojenie pohľadávky oprávneného a svojich trov exekúcie.

Vykonávanie exekučnej činnosti je právnou službou poskytovanou oprávnenému na vymoženie jeho
pohľadávky od povinného. Súdnemu exekútorovi pritom vznikli preukázateľné trovy konania, preto
by bolo v rozpore so zákonom o nich nerozhodnúť. Súdny exekútor exekučnú činnosť vykonáva na
základe zákona a na návrh oprávneného. Oprávnený musí počítať s tým, že exekúcia nemusí byť vždy
úspešná a môže byť zastavená, či už pre nemajetnosť povinného alebo pre zánik jeho subjektivity alebo

straty účinnosti exekučného titulu. Súdny exekútor preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil uznesenie
o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
Občianskeho súdneho poriadku v napadnutej časti, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2

O.s.p., pretože nejde o odvolanie vo veci samej, na prejednanie ktorého je podľa § 214 ods. 1 O.s.p.
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že
odvolanie, je nedôvodné.Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník súdu prvého stupňa, odvolaciemu súdu ho predložil
sudca súdu prvého stupňa s tým, že odvolaniu nemieni celkom vyhovieť, preto odvolací súd podľa § 374

ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku prejednal toto odvolanie vo výroku o zastavení exekúcie.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č.
233/1995 Z.z. - Exekučný poriadok, pretože majetok povinnej nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie

a uviedol, že smrťou povinnej dňa 17.3.2014 uplatnená pohľadávka oprávneného nezanikla, vymáhaný
dlh povinnej voči oprávnenému mohol prejsť na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú
subjektom práv a povinnosti poručiteľa a oprávnený ako veriteľ môže od dedičov žiadať uspokojenie
svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva.

Odvolací súd zistil z obsahu spisu tak ako aj súd prvého stupňa, že dedičské konanie po povinnej bolo

zastavené pre jej nemajetnosť. Znamená to, že dedičia povinnej nenadobudli majetok, z ktorého by bolo
možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku oprávneného a taktiež trovy tohto exekučného konania vrátane
trov súdneho exekútora.

Odvolací súd k namietaným dôvodom zo strany oprávneného v odvolaní, že súd prvého stupňa pri

zastavení exekúcie nemal rozhodnúť podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku,
teda, že majetok povinnej nestačí na úhradu trov exekúcie, ale, že mal rozhodovať o zastavení exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, teda, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať, odvolací súd udáva:

Zistenie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní v čase, keď povinný je spôsobilým účastníkom
exekučného konania, teda v čase do smrti fyzickej osoby ako povinného a zistenie nemajetnosti
povinného - fyzickej osoby po jej smrti v priebehu exekučného konania, má rovnaké právne účinky pre
rozhodovanie o zastavení exekúcie. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne
rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku tak, že zastavil exekúciu

z toho dôvodu, že majetok povinnej nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Povinný ako fyzická
osoba smrťou nestráca majetok, majetok iba prechádza na dedičov, ktorí podľa § 37 ods. 3 Exekučného
poriadku sa stávajú účastníkmi exekučného konania, ak zdedili majetok povinného, ktorého hodnota je
aspoň vo výške trov exekúcie. V prejednávanej veci zjavne dedičia povinnej nezdedili majetok, ktorý by
postačovalnaúhradutrovtohtoexekučnéhokonania,pretosúdprvéhostupňasprávnezastavilexekúciu

pre nemajetnosť povinnej.

Toto rozhodnutie súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku pre nemajetnosť povinnej zistenej po tom, ako povinná zomrela, má význam pre rozhodovanie
o náhrade trov tohto exekučného konania.

Ďalšie tvrdenie oprávneného o náhrade trov exekúcie, že oprávnený nemohol predvídať zastavenie
exekúcie pre účely rozhodovania o trovách exekúcie je namieste iba vtedy, ak súd rozhoduje o
trovách exekučného konania a obaja účastníci exekučného konania existujú, teda existuje aj oprávnený
aj povinný, resp. právni nástupcovia oprávneného alebo povinného. Ak však v čase zastavenia

exekučného konania povinný nie je spôsobilým účastníkom exekučného konania a jeho dlh neprešiel
na jeho dedičov, súd môže zaviazať na náhradu trov exekučného konania jedine oprávneného.

Oprávnený odvolaním napadol aj druhý výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov exekúcie,
avšak prejednávaná vec bola odvolaciemu súdu predložená dňa 29.3.2016, kedy začalo konanie o

odvolaní.

Podľa zákona č. 299/2013 Z.z., ktorým sa s účinnosťou od 1.11.2013 mení a dopĺňa zákon č. 233/1995
Z.. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), pre rozhodovanie odvolacieho
súdu o odvolaní exekútora vo výroku o náhrade trov exekúcie v prejednávanej veci nie sú dané

zákonné podmienky, preto vec (bez meritórneho rozhodnutia) musela byť vrátená súdu prvého stupňa
na rozhodnutie o trovách exekúcie.Podľa § 243b ods. 3 zákona č. 299/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Exekučný poriadok o odvolaní
proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom
2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané

proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Z ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. je zrejmé, že v exekučnom konaní je odvolanie prípustné iba v tých
v prípadoch, keď to je v Exekučnom poriadku (EP) výslovne uvedené.

Podľa § 58 ods. 6 EP účinného do 31.10.2013 proti výroku o náhrade trov konania v

rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Podľa § 58 ods. 6 EP v znení zák. č. 299/2013 Z. z. účinného od 1.11.2013 proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie. Teda, nie je v tomto ustanovení
uvedené, že proti výroku o náhrade trov konania je odvolanie prípustné ako to bolo do 1.11.2013. Preto
ak odvolanie proti trovám nie je prípustné, avšak podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti každému rozhodnutiu

vyššieho súdneho úradníka je odvolanie prípustné a podľa § 243b ods. 3 zákona č. 299/2013 Z.z. o
tomto odvolaní ešte nerozhodol sudca súdu prvého stupňa, odvolací súd preto vrátil vec súdu prvého
stupňa, aby o odvolaní oprávneného proti trovám exekúcie rozhodol sudca súdu prvého stupňa.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.