Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 10, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/274/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614209951
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6614209951.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu
JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, právnej veci žalobcu BL Telecom collection, s. r.
o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, v konaní právne zast. Advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862
711 proti žalovanej J. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX/X, pôvodne za účasti vedľajšieho účastníka

na strane žalovanej 1/ Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANNA, Park Angelinum 2, Košice, IČO:
42 326 923, zast. Mgr. Peter Masarovič, AK so sídlom v Košiciach, Park Angelinum 2, o zaplatenie
65,76 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec zo dňa 30.
marca 2016, č. k.: 8C/126/2014 -119, v spojení s opravným uznesením zo dňa 11. mája 2016, č. k.:
8C/126/2014-147 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu

účastníkovi na strane odporkyne trovy konania, p o t v r d z u j e.

Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANNA, Park Angelinum 2, Košice, IČO: 42 326
923 má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v pomere 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že „odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi

sumu 17,96 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % p.a. zo sumy 8,83 Eur odo dňa 04.05.2011 do
zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 47,80
Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. odo dňa 04.04.2012 do zaplatenia zamieta. Navrhovateľ
je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania Mgr. Petrovi
Masarovičovi, advokátovi, v sume 33,72 Eur na účet vedený v Z., a. s, pobočka Q. číslo účtu IBAN: T
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Následne vydal opravné uznesenie dňa 11. mája 2016, ktorým rozhodol, že prvý výrok rozsudku
Okresného súdu Lučenec č. k.: 8 C/126/2014 - 119 zo dňa 30. 03. 2016 má správne znieť takto:
odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 17,96 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % p.a.
zo sumy 8,83 € odo dňa 04. 05. 2011 do zaplatenia, sumu 9,13 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25
% p.a. zo sumy 9,13 € odo dňa 04. 06. 2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Druhý a tretí výrok rozsudku č. k.: 8C/126/2014 - 119 zo dňa 30. 03. 2016 zostáva nedotknutý “.

3. Proti tretiemu výroku o trovách konania sa odvolal žalobca. Žiadal ho zmeniť tak, že vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania neprizná a zaviaže vedľajšieho účastníka nahradiť
žalobcovi trovy odvolacieho konania. Uplatnil odvolací dôvod upravený v § 205 ods. 2 písm. f), teda že
súd vec nesprávne právne posúdil.4. Namietal neúčelne vynaložené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pričom poukázal na
§ 142 O.s.p.. Poukázal na rozhodovaciu prax, napríklad uznesenie Krajského súdu Banskej Bystrici zo
dňa 25. 04. 2012, sp. zn.: 17 Co/91/2012, či uznesenie Krajského súdu Bratislava zo dňa 25. 06. 2013,

sp. zn.: 9 Co/375/2013. Sám neuviedol žiadne námietky.

5.Namietal,ževedľajšíúčastníkjevtomtoprípadezdruženiezaloženézaúčelomochranyspotrebiteľov,
ktorého hlavnou náplňou je ochrana spotrebiteľov. Výkonom tejto ochrany napĺňa svoje vlastné poslanie,
za účelom ktorého bolo založené. Zámerom zákonodarcu bolo, aby mohli vzhľadom na ich odbornú

pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy
v konaní. Združenie by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť
právne služby. Ak by nebola potrebná odborná pripravenosť spotrebiteľského združenia, mohlo by
poskytnúť túto ochranu aj iné občianske združenie zastúpené právnym zástupcom rovnako ako
spotrebiteľské združenie. Zároveň dodal, že nepopiera ústavné právo vedľajšieho účastníka na právnu
pomoc, ale spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie.

6. Tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia, priznáva, že žalovanej neposkytol
pomoc pri ochrane jej práv ako spotrebitelia, v čom je jeho základným poslaním dom. Vznikajú
pochybnosti o účelnosti a dôvodoch vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Podľa jeho názoru nie
je potrebné právne zastupovanie a trovy, ktoré vznikli, sú účelové. Ide o hromadný vstup združení

na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka do súdnych konaní, pričom vstupujú do sporov
automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach
sporu. Je otázne, či je účelom vstupu do konaní ochrana spotrebiteľa alebo zisk, ktorý vznikne z
priznaných trov konania.

7. Poznamenal, že vedľajší účastník, odborne spôsobilý subjekt, vo svojej argumentácii poukázal iba
na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z
úradnej povinnosti. Vedľajší účastník do konania nepriniesol žiaden prínos.

8. Poukázal na potrebu súhlasu pre vedľajšieho účastníka na vstup od hlavného účastníka. V tejto

súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3 Cdo 188/2012, podľa ktorého z ustanovenia §
93 Občianskeho súdneho poriadku nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol
v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného účastníka.

9. V ďalšej námietke poukázal na domnienku uvedenú v § 101 ods. 3 O.s.p.. V prípade, ak by súd chcel

použiť vyššie uvedené ustanovenie na príprave vyjadrenia za účastníka konania k vstupu vedľajšieho
účastníka do konania, namietal, že použitie tohto ustanovenia neprichádza do úvahy.
10. Zdôraznil, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky podporuje činnosť spotrebiteľských
združení aj prostredníctvom dotácií na zastupovanie spotrebiteľov. Hradí výdavky spotrebiteľských
združení a zároveň podporuje odbornosť týchto združení v oblasti ochrany práv spotrebiteľov. Vedľajší

účastník neje spôsobilý na zastupovanie spotrebiteľov a preto neúčelne uplatnil trovy vynaložené na
jeho právne zastupovanie.

11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník. Poukázal na ustanovenie § 93 O.s.p., ktorý
upravuje jeho legitimitu na vstup do konania. Zdôraznil, že je právnickou osobou zriadenou za účelom

kolektívnej ochrany spotrebiteľov, na podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods.
5 zákona číslo 250/2007 Z. z.), na zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup
do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p.. Poukázal na
elektronické podanie zo dňa 24. 10. 2014, z ktorého vyplýva, že po oznámení vstupu do konania a
oboznámení sa s predmetom konania vstupuje do konania z dôvodu žalobcom uplatnenej zmluvnej

pokuty vo výške 47,80 €, pretože ju považoval za neprijateľnú. Vedľajší účastník vzniesol námietkou
premlčania pre prípad, že by žalobca požadoval priznanie žalovanej sumy titulom náhrady škody.

12. Zdôraznil, že podľa § 93 ods. 4 O.s.p. má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník konania v súlade s § 24 a § 25 ods. 1 O.s.p.. Poukázal na prax žalobcu, ktorý dlhodobo a

opakovane uplatňuje voči spotrebiteľom nároky z neprijateľných podmienok zo spotrebiteľských zmlúv,
resp. premlčané pohľadávky. Poukázal aj na to, že konateľom spoločnosti - žalobcu jej JUDr. Peter
Štrpka, advokátska kancelária SOUKENÍK- ŠTRPKA s.r.o. so sídlom zhodným so sídlom žalobcu, ktorý
podáva formulárové hromadné žaloby.13. Pokiaľ ide o prostriedky poskytované štátom na podporu ochrane spotrebiteľa, 5 ešte účastníkovi
nebola ministerstvom poskytnutá žiadna dotácia na jeho činnosť. Vedľajší účastník svojou činnosťou

napĺňať ciele politiky EÚ v oblasti ochrany práv spotrebiteľov (článok 169 Lisabonskej zmluvy, článok
38 Charty základných práv EÚ ). Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C - 279/09 združenie na
ochranu spotrebiteľa má právo na advokáta ako aj náhradu trov konania. Taktiež poukázal na nález
Ústavného súdu ČR II. ÚS 2257/08 zo dňa 07. 07. 2009, v ktorom súd uviedol, že vzhľadom na ústavný
rozmer práva na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom pojmu “účelný“ vymedzovať kategórie

subjektov, ktoré by mali z hľadiska právneho odlišné postavenie a tak im de facto právo na náhradu trov
konania upierať a z hľadiska ostatných subjektov ich diskriminovať. Uznesenie v napadnutej časti žiadal
potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

14. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2

CSP potvrdil.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Úvodom odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodoval za platnosti pôvodného
procesného predpisu Občianskeho súdneho poriadku. Vec na odvolanie bola predložená ešte za
platnosti O.s.p.. Od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Tento v

prechodných ustanoveniach v § 470 ods. 1 uvádza, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Civilný sporový poriadok neprebral pojem vedľajšieho účastníka, ktorý zanikol. Komparáciou

odvolací súd ale konštatuje, že práva vedľajšieho účastníka sa transformovali do ustanovenia § 81 a
nasledujúcich CSP za špecifických podmienok tam uvedených. § 291 upravil možnosť spotrebiteľa
v spotrebiteľskom spore nechať sa zastupovať právnickou osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa. Citované ustanovenie tak dáva legitimitu týmto organizáciám priamo zastupovať
spotrebiteľa v konaní pred súdom, pričom z právnej úpravy vyplýva, že spotrebiteľ môže mať len jedného

takéhoto zvoleného zástupcu, teda právnickú osobu založenú na ochranu spotrebiteľa. Ustanovenie §
291 CSP odseku 2 ale upravuje, že ustanovenia prvej časti piatej hlavy piateho dielu tohto zákona tým
nie sú dotknuté. Ustanovenia § 89 až 92 CSP upravujú zastúpenie na základe splnomocnenia, medzi
ktoré patrí aj zastúpenie advokátom. Ak je účastník zastúpený advokátom podľa § 89 ods. 3 ustanovenie
vylučuje zastúpenie iným zástupcom.

18. Šiesta hlava upravuje postavenie iných subjektov konania. V zmysle § 95 takýmito osobitným
subjektom patrí aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktoré majú vystupovať, súhlasí. Takýto subjekt je oprávnený
na všetky úkony, ktoré môže vykonať strana, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len subjekt právneho

vzťahu. Ods. 3 tohto ustanovenia v podstate preberá právnu úpravu § 93 ods. 4 O.s.p.

19. Pretože voči uzneseniu podal odvolanie žalobca v čase platnosti O.s.p., mohol sa voči nemu vyjadriť
vtedy ešte legitímny vedľajší účastník, ktorý aj svoje právo využil.

20. Predmetom odvolania sú trovy prvostupňového konania vedľajšieho účastníka. Prvostupňový súd
vo veci rozhodol správne s poukazom na § 142 ods. 2 O. s. p. Odvolací súd, senát 15Co, ale aj
ostatné senáty odvolacieho súdu, ako aj súdy Slovenskej republiky, k daným námietkam žalobcu vyjadrili
zásadné stanoviská, ktoré podrobne vyslovili vo svojich rozhodnutiach. Z tohto dôvodu aj odvolací
súd poukazuje na odôvodnenie svojich rozhodnutí, kde daná otázka vystúpila do popredia a kde je

účastníkom žalobca, resp. iný subjekt, na ktorého boli postúpené pohľadávky Slovak Telekom, a. s., a
to konania 15Co/219/2014, 15Co/303/2014 a mnohé iné.21. K námietke ohľadom prínosu vstupu vedľajšieho účastníka do konania odvolací súd poznamenáva,
že súd je síce povinný prihliadať z úradnej povinnosti na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa
spotrebiteľských zmlúv, avšak nič to nemení na tom, že pokiaľ v konaní voči spotrebiteľovi sa uplatňuje

premlčaná pohľadávka, čo je bežné, námietku premlčania môže vzniesť žalovaný alebo vedľajší
účastník, pričom je nepochybné, že žalovaní nezorientovaní v danej právnej problematike zostávajú
pasívni i napriek tomu, že v konaní môžu byť úspešní. Preto je namieste, aby v ich záujme v konaní
vystupovalo združenie na ochranu spotrebiteľa ako vedľajší účastník. Nie je rozhodujúce, ako vedľajší
účastník v konaní argumentuje, rozhodujúce je to, či svojím postojom a vystupovaním prispeje k ochrane

práv spotrebiteľa, pričom súd konštatuje, že zo stoviek rozhodnutí je zjavné, že vstup do konania
vedľajších účastníkov na strane odporcov je účinný. Je tomu tak aj v tomto prípade, kedy vedľajší
účastník konkrétne argumentoval, pričom následne žalobca zobral žalobu späť, čím zavinil zastavenie
konania a nárok na náhradu trov konania úspešnej strany, ktorou bola žalovaná a vedľajší účastník
vystupujúci na jej strane.

22. Pokiaľ namieta žalobca, že vedľajší účastník by mal byť zo svojej podstaty schopný zastupovať
účastníka a nemať sa nechať zastupovať advokátom, odvolací súd poukazuje na to, že žalobca je veľká
firma,skúsenávdanejoblastipráva,nonapriektomusanechávataktiežzastupovaťveľkouadvokátskou
firmou,ikeďtoniejenutné,pretože žalobcatútočinnosťvykonávavmasívnommeradle.Jenepochybné
aj to, že združenia sú zložené prevažne z laikov, nie právnikov, vzhľadom na masovosť podávaných

žalôb voči spotrebiteľom nie je možné, aby združenie, ktoré nie je profesnou organizáciou, plnilo úlohy
vo vzťahu k spotrebiteľom bez toho, aby mohlo na tento účel splnomocniť napríklad advokáta. Je
nepochybné, že z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie právo na právnu pomoc majú aj právnické
osoby, zvlášť v prípade, ak vedľajší účastník je zložený výlučne z laikov v oblasti práva. Daná
skutočnosť vyplýva z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (druhá komora) z 22. 12. 2010 vo veci

DEB proti Spolková republika Nemecko C-279/09.

23. Vedľajší účastník mal v občianskom súdnom konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na
strane ktorého stojí. Podľa § 25 ods. 1 O. s. p. si účastník mohol vždy zvoliť advokáta. Takéto právo
teda patrilo aj vedľajšiemu účastníkovi. V zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na právnu

pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Tak, ako žalobca mal právo nechať
sa zastúpiť právnym zástupcom, toto právo mala aj odporkyňa, či vedľajší účastník. Zákonodarca v
§ 93 ods. 2 O. s. p. zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane spotrebiteľa ako vedľajšiemu
účastníkovi zúčastniť sa konania právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Z § 18 O. s. p. vyplývalo, že účastníci mali v občianskom súdnom konaní rovné postavenie, to znamená,
že aj vedľajší účastník na základe citovaného ustanovenia sa mohol nechať zastupovať advokátom,
ktorého si zvolil(§ 24, § 25 ods. 1 O. s. p.).

24. Odvolací súd k námietke, že možno priznať len účelné trovy, poznamenáva, že prvostupňový súd

dostatočne odôvodnil priznanie trov vedľajšiemu, pričom mu priznal len účelné, nevyhnutné trovy na
bránenie práva.

25. Námietku žalobcu ohľadom prostriedkov poskytovaných štátom na podporu ochrany spotrebiteľa
odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, pretože pre posúdenie veci nie je podstatnou, všeobecne tvrdil,

že ministerstvo podporuje spotrebiteľské združenie, avšak nepreukázal, že by tomu tak bolo vo vzťahu
k vedľajšiemu účastníkovi, ktorý túto skutočnosť poprel. Z hľadiska rozhodnutia o trovách konania a ich
účelnosti ide o účelové tvrdenie.

26. Bezpredmetná je aj námietka ohľadom § 101 ods. 3 O.s.p.

27. Pokiaľ ide o námietku, že vedľajší účastník potreboval pre vstup súhlas hlavného účastníka, odvolací
súd konštatuje, že v čase vstupu vedľajšieho účastníka takýto súhlas nebol potrebný, ten sa vyžadovalo
až na základe následnej novely O.s.p. od 01. 01. 2015. Vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 01.
10. 2014. Okrem toho žalobca účelovo cituje z rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn.: 3 Cdo 188/2012,

pričom toto uznesenie komplexne rieši vstup vedľajšieho účastníka práve v rozpore s tvrdením žalobcu.

28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1
CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný doterajšívedľajší účastník, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,
pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

29. V tejto súvislosti dodáva, že vedľajší účastník podal vyjadrenie k odvolaniu žalobcu v čase platnosti
O.s.p., preto podľa názoru odvolacieho súdu za takto podané odvolanie mu patrí náhrada trov, ktoré
v tom čase vynaložil, bez ohľadu na skutočnosť, že v súčasnosti tento inštitút neexistuje, hoci v
transformovanej podobe bol prenesený do CSP v podstate s rovnakým obsahom. Nárok na náhradu trov

konania vedľajšieho účastníka nemôže tak závisieť od skutočnosti, kedy nastala nového procesného
predpisu, pretože vyjadrenie bolo podané v čase platnosti O.s.p. a iba v dôsledku neprimeraného
zaťaženia súdu hromadnými žalobami nebolo možné o tomto nároku rozhodnúť skôr.

30. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 SCP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).