Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 28, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžf/84/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200363
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:4014200363.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a

z členov senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobcu: O. S., L.,
právne zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou Konrádovou, Farská 9, Nitra, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 1100304/1/69285/2014 zo dňa 5. februára 2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/50/2014-152 zo dňa 22. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/50/2014-152 zo dňa 22.
apríla 2015 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a
zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100304/1/69285/2014 zo dňa 5. februára 2014, ktorým žalovaný
potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 9401402/5/4503285/2013/Hus zo dňa

04.10.2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie
obdobie 3. štvrťrok 2008 v sume 40.944,42 €.

Dôvodom určenia daňovej povinnosti boli výsledky daňovej kontroly, z ktorej bol vyhotovený protokol zo
dňa 23.11.2012, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 07.12.2012.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z obsahu predloženého administratívneho

spisu žalovaného zistil, že žalobca podal riadne daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie
3. štvrťrok 2008, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume 115.009,-Sk. Podaním zo dňa
09.08.2011 oznámil správca dane žalobcovi výkon daňovej kontroly na DPH za 1. až 4. štvrťrok 2008,
rok 2009, rok 2010, so začiatkom určeným na deň 13.09.2011. Na základe výsledkov vykonaného
šetrenia bol dňa 23.11.2012 spísaný protokol, podľa ktorého bola zistená daňová povinnosť žalobcu
v sume 1.348.500 Sk, rozdiel predstavoval sumu 1.233.491 Sk, t. j. 40.944,42 €. Dokazovaním bolo
preukázané, že žalobca nadobúdal ojazdené motorové vozidlá od osôb identifikovaných na DPH v

iných členských štátoch za účelom ich ďalšieho predaja, pričom tento predávajúci uplatnil osobitný
režim zdanenia len u 38 ojazdených vozidiel uvedených v osobitnom zozname, v ktorom sa žalobca
nenachádzal a u ostatných dodávok sa jednalo o intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského
štátu, čo potvrdzuje i súhrnný výkaz podaný uvedeným dodávateľom vozidiel. Žalobca nesúhlasil sozávermi daňovej kontroly, namietajúc najmä dĺžku daňovej kontroly a možnosť jej prerušenia z dôvodu
medzinárodného dožiadania o poskytnutie daňových informácií, o čom bol spísaný Dodatok číslo 1 k
protokolu zo dňa 07.12.2012.

Súdvodôvodnenírozhodnutiauviedol,žemedziúčastníkminebolspornýskutkovýstav,pretožežalobca
nepoprel nákup ojazdených motorových vozidiel od rakúskeho dodávateľa. Rozdielny bol iba výklad §
22, § 69 ods. 6 v nadväznosti na § 11 a § 66 ods. 3 zákona číslo 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH) a postup žalobcu, ktorý uplatňoval § 66 ods. 3

zákona.

Prvostupňový súd uviedol, že daňová kontrola začala dňa 13.09.2011, dňa 17.02.2012 vydal správca
dane rozhodnutie o jej prerušení z dôvodu požiadania o medzinárodnú výmenu informácií, pričom
daňová kontrola dovtedy trvala 158 dní. Súd nemal pochybnosť o tom, že ustanovenie § 25a zákona
číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v

znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe daní) sa vzťahuje aj na daňovú kontrolu. Odpoveď
rakúskejdaňovejsprávybolasprávcovidanedoručenádňa20.08.2012avtentodeňpominulaprekážka,
pre ktorú bola daňová kontrola prerušená. Pokračovanie daňovej kontroly bolo žalobcovi oznámené
dňa 24.08.2012. Žalovaný na základe odôvodnenej žiadosti správcu dane predĺžil lehotu na vykonanie
daňovej kontroly o 6 mesiacov, o čom bol žalobca upovedomený. Vzhľadom na viaceré zdaňovacie

obdobia, ktorých sa kontrola týkala, množstvo listinných dokladov, ktoré žalobca predložil a ktoré bolo
potrebné preveriť ako i potrebu požiadať o poskytnutie daňových informácií na základe medzinárodného
dožiadania, bol správca dane oprávnený využiť inštitút predĺženia výkonu daňovej kontroly. Daňová
kontrola reálne prebiehala počas obdobia 267 dní, čo nepresahuje maximálnu jednoročnú lehotu určenú
zákonomnavýkondaňovejkontroly.PrvostupňovýsúdneprihliadalnamedzitýmnyrozsudokOkresného

súdu Trnava zo dňa 23.10.2010 č. k. 12 C/179/2009-61, na ktorý poukazoval žalobca, pretože tento
riešil inú právnu problematiku - náhradu škody.

Na základe údajov z centrálneho informačného systému v rámci Európskej únie ako i výsledkov
multilaterálnej kontroly MLC 188 začatej na podnet rakúskej daňovej správy správca dane zistil, že

žalobca ako osoba identifikovaná na DPH, nadobúdala v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach
použitý tovar z Rakúskej republiky, a to osobné motorové vozidlá od zahraničného dodávateľa, BCA
Autoauktionen GmbH, Wien, identifikovaného na DPH v tomto členskom štáte Európskej únie. Jednalo
sa o intrakomunitárny obchod medzi osobami identifikovanými na DPH v rôznych členských štátoch
Európskej únie, ktorý prebiehal tak, že na strane dodávateľa dochádza k intrakomunitárnemu dodaniu

tovaru (miesto dodania tovaru bolo v členskom štáte dodávateľa), ktoré je oslobodené od dane a
na strane odberateľa dochádza k intrakomunitárnemu nadobudnutiu tovaru (miesto nadobudnutia je
v členskom štáte odberateľa), ktoré je zdaňované. V systéme uplatňovania DPH v členských štátoch
Európskej únie platí základný princíp výberu tejto dane členským štátom určenia, pričom tento princíp
zdaňovania tovaru v štáte určenia sa uplatňuje pri splnení určitých podmienok a znamená zdanenie

tovaru v tom členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru (rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 8Sžf/26/2012). Nebolo sporné, že dodávateľ žalobcu uplatnil oslobodenie od dane z
titulu dodania vozidiel do iného členského štátu a žalobcovi ako osobe identifikovanej pre DPH faktúroval
dodanie týchto vozidiel v cenách bez DPH, čo vyplynulo z predložených faktúr a takéto intrakomunitárne
dodanie tovaru uviedol i v súhrnnom výkaze, čo sa premietlo do systému VIES, ktorý má správca dane

k dispozícii. Žalobcom deklarovaný dodávateľ ojazdených motorových vozidiel uplatnil osobitný režim
zdanenia v období rokov 2005 až 2010 len v 38 v prípadoch, medzi, ktorými žalobca nebol uvedený a
ostatné dodania boli realizované v bežnom režime zdanenia. Na faktúrach, ktoré dodávateľ vystavil pre
žalobcu nie je DPH uvedená, čo znamená, že motorové vozidlá boli žalobcovi fakturované bez DPH a s
poukazom na zistenia vyplývajúce z multilaterálnej kontroly, do ktorej bola zapojená i slovenská daňová

správa, potom možno konštatovať, že uvedený dodávateľ uplatnil v prípade žalobcu bežný spôsob
zdaňovania dodávaného tovaru, ktorý musí rešpektovať i žalobca ako odberateľ. Námietka žalobcu,
že jeho dodávateľ nepotvrdil tvrdenia správcu dane nie je dôvodná, bolo teda preukázané, že došlo
k uplatneniu mechanizmu DPH, pri ktorom je dodávka dodávateľa oslobodená od DPH, a k zdaneniu
dochádza až u odberateľa v Slovenskej republike podľa § 11 ods. 1, 2 a § 20 ods. 1, 2 zákona o DPH,

čo bolo potvrdené i v rámci multilaterálnej daňovej kontroly MLC 188 M.

Vo veci bol rozhodujúci postup, ktorý použil zahraničný dodávateľ vo vzťahu k žalobcovi. Zahraničný
dodávateľ použil bežný režim zdanenia a takýto režim s určením základu dane podľa § 22 ods. 1 zákonao DPH bol povinný pri predaji ojazdených motorových vozidiel použiť i žalobca. Žalobca postupoval
spôsobom, na ktorý neboli splnené podmienky. Ak žalobca tvrdil, že pri použití osobitného režimu
zdaneniavychádzalzinformáciíopoužitíosobitnéhorežimuzdanenia,ktorémuposkytoljehododávateľ,

daňové bremeno je na žalobcovi, ktorý disponuje právom uplatniť si postup podľa osobitného režimu
pri dodávke použitého tovaru a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Za dôkaz nemožno považovať protokol
zo dňa 28.09.2009 o výsledku zistenia z daňovej kontroly týkajúcej sa iného daňového obdobia (1.
až 4. štvrťrok 2007), v rámci ktorej neboli kontrolované faktúry od zahraničných dodávateľov žalobcu
a nebolo vykonané medzinárodné dožiadanie. Závery jednotlivých daňových kontrol vychádzali z

odlišných skutkových zistení. V prípade, ak by zahraničný dodávateľ žalobcu použil osobitný režim
zdanenia, ktorý spočíva v zdanení rozdielu medzi predajnou cenou a kúpnou cenou tovaru, bol by
povinný túto skutočnosť uviesť v texte faktúry s poukazom na ustanovenie článku 226 bod 11 a 14
Smernice Rady 2006/112/ES, pričom predajná cena by potom obsahovala daň, ktorá by bola odvedená v
členskom štáte predaja a potom by už u nadobúdateľa v Slovenskej republike teda u žalobcu, k zdaneniu
nedošlo. Faktúry zahraničného dodávateľa tvrdenia žalobcu nepreukazujú, nie je v nich uvedená DPH,

neobsahujú žiaden odkaz na ustanovenia článkov 312 až 332 danej Smernice.

Súd nesúhlasil s námietkou žalobcu ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu a uviedol,
že správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na príslušné procesnoprávne a
hmotnoprávnepredpisy.Žalobcadostatočnenepreukázal,žeojazdenémotorovévozidlámubolidodané

osobami uvedenými v ustanovení § 66 ods. 2 zákona o DPH, a preto nemohol uplatniť osobitnú úpravu
dane pri ich predaji.

Krajský súd v Nitre sa vysporiadal aj s námietkou žalobcu súvisiacou s právnym názorom tohto súdu
uvedeným v rozsudku sp. zn. 26S/8/2010, k čomu uviedol, že ho nemožno na danú vec aplikovať,

pretože sa týkal úplne inej právnej problematiky a bol vydaný po tom, ako Najvyšší súd predmetný
rozsudok zrušil.

V závere svojho rozhodnutia krajský súd poukázal na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v obdobných prípadoch pri posudzovaní zdanenia dovozu ojazdených motorových

vozidiel, z ktorých vychádzal.

Na základe uvedených dôvodov žalobu zamietol a rozhodol o trovách konania.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov
podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f) O.s.p. a domáhal sa, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného ako
i prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Nitra a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň

žiadal priznať mu právo na náhradu trov konania.

V odvolaní žalobca poukázal na priebeh daňového konania a konštatoval, že správca dane sa
počas daňovej kontroly dopustil viacerých procesných pochybení, majúcich za následok, že daňová
kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol nadobudol povahu nezákonne získaného

dôkazného prostriedku. Poukázal na okolnosť, že v platobnom výmere sú uvedené 2 dátumy začatia
kontroly a to dátum 09.08.2011, ako aj 13.09.2011. Pri prerokúvaní protokolu sa zamestnanci správcu
dane dopustili viacerých pochybení, na ktoré upozornil, postupovali v rozpore s ustanovením §
15 a základnými zásadami daňového konania. Správca dane sa s jeho námietkami nevysporiadal
dostatočným spôsobom. Daňová kontrola nebola ukončená v lehote 6 mesiacov, pričom nedošlo

k predĺženiu kontroly pred uplynutím tejto lehoty. Daňová kontrola bola začatá 09.08.2011 alebo
13.09.2011 a správca dane požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly až
žiadosťou zo dňa 20.08.2012. Podľa jeho názoru sa nejednalo o zložitú kontrolu, pretože takú istú
kontrolu vykonal správca dane aj v roku 2009 a táto trvala 4 mesiace. Predmetom preverovania boli tie
isté skutočnosti. Podľa jeho názoru, žiadosť o medzinárodnú informáciu poslal správca dane po viac ako

šiestich mesiacoch napriek tomu, že vedel o zákonom určenej lehote na ukončenie kontroly. V danom
prípade nebol podľa jeho názoru dôvod na použitie § 25a zákona o správe daní. Z uvedeného dôvodu
protokol z daňovej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku. Podstatné
v celej veci je preukázanie skutočnosti, že žalobca nadobudol tovar od platiteľa dane z iného členskéhoštátu, ktorý túto skutočnosť preukázal nielen dodaním súhrnného výkazu, ktorým deklaroval dodávku
tovaru oslobodenú od dane ale najmä uvedením odkazu a tieto skutočnosti sú dôkazom toho, že sa
jednalo o intrakomunitárne nadobudnutie vozidiel z iného členského štátu podľa § 11 zákona o DPH,

ktoré je dodávané v bežnom režime. Žalobca tovar nadobudnutý z iného členského štátu nezdanil a ani
si neuplatnil právo odpočítať daň z takto nadobudnutého tovaru. Už v roku 2011 mal žalovaný informácie
o tom, že dodávateľ žalobcu v rokoch 2005 až 2010 neuplatnil osobitný režim pri žalobcovi dodaných
vozidlách,apretosinemoholuplatniťosobitnúúpravu.Rakúskadaňovásprávavlistezodňa12.12.2011
potvrdila, že rakúsky dodávateľ v rokoch 2008 až 2010 v osobitnom režime dodal iba 38 motorových

vozidiel,čoznamená,ženeexistovaldôvodnaprerušeniedaňovejkontroly,pretožesprávcadanemaluž
pred prerušením daňovej kontroly k dispozícii všetky informácie. Krajský súd týmito údajmi disponoval a
aj napriek tomu dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V čase daňovej kontroly za 1. až 4. štvrťrok
2007 nakupoval žalobca ojazdené vozidlá od toho istého predávajúceho a v tom istom režime ako v čase
daňovej kontroly za 3. štvrťrok 2008 a výsledkom uvedenej kontroly žalovaný uviedol žalobcu do omylu,
pretože ho utvrdil, že postupuje správne. S touto skutočnosťou sa žalovaný nevysporiadal a žalobca

konal v dobrej viere, že postupuje správne v zmysle toho, čo mu potvrdil žalovaný protokolom. Keďže
sa žalovaný nevysporiadal s tým, že postupoval v totožných prípadoch odlišne, je jeho rozhodnutie
nepreskúmateľné.

Žalobca vyjadril presvedčenie, že aj v tomto prípade je dôvodná aplikácia záverov rozsudku Krajského

súdu v Nitre sp. zn. 26S/8/2010. Nesúhlasil s názorom súdu, že sa jednalo o iné faktúry, iné plnenie a iné
informácie.Predmetomkontrolyvroku2009bolifaktúryodzahraničnýchdodávateľovžalobcuaprotokol
o zisteniach obsahuje konštatovanie, že žalobca vypočítal a odviedol daň správne. Uvedené nemôže byť
v neprospech žalobcu, v opačnom prípade dôjde k porušeniu § 3 ods. 9 zákona číslo 563/2009 Z.z. Súd
konštatoval, že ak aj postup žalovaného v roku 2009 bol nesprávny, neznamená to, že nesprávne mal

postupovať aj v roku 2011 a 2012. Žalovaný bol však povinný svoj rozdielny postup náležite odôvodniť
čo neurobil a čo je dôvodom nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia. Je preukázané, že žalovaný svoj
názor zmenil až potom, ako mu boli doručené výsledky multilaterálnej kontroly v roku 2010 nie preto, že
by boli preukázané nové skutočnosti, ale pre to, že z výkladu rakúskej strany zistil, že toto ustanovenie
sa v rámci EÚ vysvetľuje inak ako dovtedy postupoval a usmerňoval žalovaný. Žalovaný teda v dvoch

totožných prípadoch postupoval inak avšak s námietkou žalobcu, v ktorej na tento postup poukazoval,
sa nevysporiadal.

Podľa žalobcu, napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ak konštatoval,
že žalobca nemal postupovať podľa § 66 ods. 3 zákona o DPH opierajúc sa aj o skutočnosť, že s

účinnosťou od 01.12.2013 bol § 66 doplnený o ods. 16. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva,
že povinnosť uložená v uvedenom ustanovení sa daňovým subjektom ukladá až od 01.12.2013.

Na základe uvedených dôvodov žiadal odvolaniu vyhovieť a priznať náhradu trov konania.

III.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu doručenom súdu dňa 07.07.2015 uviedol, že odvolanie
žalobcu neobsahuje žiadne nové skutočnosti ako tie, ku ktorým sa žalovaný vyjadril, a preto sa pridržiava
písomného vyjadrenia k žalobe.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona
č 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie

konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny
poriadok (O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1

veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia daňových
orgánov oboch stupňov a konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.); odvolanie prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň verejného vyhláseniarozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je

dôvodné.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené

záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).

Súdy prejednávajú na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola
na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal
zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 1100304/1/69285/2014 zo dňa
5. februára 2014, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Nitra č.
9401402/5/4503285/2013/Hus zo dňa 04.10.2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane
z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2008 v sume 40.944,42 €. Najvyšší súd
Slovenskej republiky zistil, že v danom prípade bola medzi účastníkmi spornou otázka, či v súvislosti

s predajom ojazdených motorových vozidiel nakúpených v inom členskom štáte došlo k riadnemu
zdaneniu daňou z pridanej hodnoty, a teda či žalobca splnil podmienky na uplatnenie osobitnej úpravy
zdaňovania pri predaji použitého tovaru v tuzemsku stanovené jednak v § 66 zákona o DPH, ako aj v
Smernici Rady 2006/112/ES v článkoch 312 až 332.

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov
resp. daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové
subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o
fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov, resp. v súčasnosti daňový poriadok obsahuje

osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre
správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. V danej veci najvyšší súd zistil,
že v obdobných veciach už rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. rozsudkami sp. zn. 6Sžf
20/2011 z 28. marca 2012, 6Sžf 29/2011 z 25. apríla 2012, 2Sžf 30/2012 z 24. apríla 2013, 8Sžf/18/2013.

Podľa § 250i ods. 3 O.s.p. na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady
mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Daňový poriadok ), účinného od 01.01.2012, daňové
konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších
predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a
poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra
2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre

daňový subjekt priaznivejšie.

Podľa § 165b ods. 1 Daňového poriadku, účinného od 30.12.2012, daňové konanie začaté podľa zákona
Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí
rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil
nárok podľa osobitných predpisov.

Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu
požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom
konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri
rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť

odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací
orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo
odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

Podľa§74ods.4vetyprvejDaňovéhoporiadku,odvolacíorgánnapadnutérozhodnutievodôvodnených
prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a
právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo.

Podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie

do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo
vybratie dane.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o správe daní, daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo
preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej

povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola
sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo
kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,
alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru

oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.

Podľa § 15 ods. 5 zákona o správe daní, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola
(ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na
predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca

správcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c)
predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa
odseku 10 druhej vety, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového
subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť
svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej

kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

Podľa § 15 ods. 6 zákona o správe daní, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi
správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú

kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať
požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré
preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme
vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne
alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky

preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, f) umožňovať vstup do
sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie
s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov
kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).Podľa § 15 ods. 8 zákona o správe daní, kontrolovaný daňový subjekt môže do dňa doručenia výzvy
podľa odseku 10 uplatniť u správcu dane námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri

výkone daňovej kontroly. Námietky vybavuje zamestnanec správcu dane najbližšie nadriadený tomu
zamestnancovi, voči ktorému smerujú. Tento nadriadený zamestnanec námietke vyhovie a zabezpečí
nápravu alebo kontrolovanému daňovému subjektu oznámi písomne dôvody, pre ktoré nemožno
námietke vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 15 ods. 10 zákona o správe daní, o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane
podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a
kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie;
vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až
po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný
daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní

odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt
písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu
v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu
dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak
sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu,

je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného
vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a
iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho
zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho
vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je

súčasťou protokolu.

Podľa § 15 ods. 13, vety štvrtej pred bodkočiarkou zákona o správe daní, dňom nasledujúcim po dni
prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§
29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44).

Podľa § 15 ods. 16 zákona o správe daní, ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú
aj na daňovú kontrolu.

Podľa ust. § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní, dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie

daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli
zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa ust. § 25a ods. 1 až 5 zákona o správe daní v znení účinnom v čase výkonu daňovej kontroly
(do 30.12.2012),

(1) Správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo
konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.
(2) Správca dane môže konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne
navrhnú účastníci konania. Ak nie je ukončené konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej
skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, môže správca dane túto lehotu primerane predĺžiť,

najdlhšie však na čas, kým sa rozhodne o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na
vydanie rozhodnutia.
(3) Proti rozhodnutiu o prerušení konania nie je prípustné odvolanie.
(4) Správca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo
pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2.

Pokračovanie v konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
(5) Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané

v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov
(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné
záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v

priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo
záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 41 ods. 1 zákona o správe daní, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti podaného priznania alebo hlásenia alebo súhrnného výkazu a dokladov predložených daňovým

subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti
daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti
vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona o DPH účinného do 30.11.2011 predmetom dane je nadobudnutie
tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát").

Podľa ust. § 11ods. 1, 2, 4, 13 zákona o DPH,
(1) Na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie
nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo
prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného

členského štátu. Za nadobudnutie tovaru podľa prvej vety sa považuje aj prevzatie tovaru na základe
nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, ak sa v členskom štáte prenajímateľa
považuje odovzdanie predmetu nájmu za dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od
dane.
(2) Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak

a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá
nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom
štáte, a
b) dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za
protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a

okrem dodania tovaru formou zásielkového predaja.
(4) Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu nie je predmetom dane, ak
a) dodanie takého tovaru v tuzemsku by bolo oslobodené od dane podľa § 47 ods. 7 až 10,
b) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá nie je registrovaná pre daň podľa
§ 7, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a ktorá nie je registrovaná pre daň podľa

§ 7, a súčasne celková hodnota nadobudnutého tovaru nedosiahla 13 941,45 eura za predchádzajúci
kalendárny rok a ani v prebiehajúcom kalendárnom roku túto hodnotu nedosiahne.
(13) Osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte na účely tohto zákona je osoba, ktorej je
pridelené identifikačné číslo pre daň v inom členskom štáte.

Podľa § 17 ods. 1 zákona o DPH, miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde
sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.

Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z
iného členského štátu vzniká

a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo
nadobudnutie tovaru, alebo
b) dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa
písmena a).

Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa
považuje za uskutočnené, ak by takýto tovar bol považovaný za dodaný v tuzemsku.

Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko,
čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za

dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok,
ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby. Osobitná úprava uplatňovania dane
pri umeleckých dielach, zberateľských predmetoch, starožitnostiach a použitom tovare je upravená v §
66 zákona č. 222/2004 Z. z.Podľa § 66 ods. 1 písm. d) zákona č. 222/2004 Z. z. obchodníkom je zdaniteľná osoba, ktorá v rámci
svojhopodnikaniakupuje,nadobúdavtuzemskuzinéhočlenskéhoštátualebodovážanaúčelyďalšieho

predajapoužitýtovar,umeleckédiela,zberateľsképredmetyalebostarožitnosti,apritomkonávosvojom
mene na svoj účet alebo vo svojom mene na účet inej osoby na základe zmluvy, podľa ktorej má právo
na odplatu za obstaranie kúpy alebo predaja.

Podľa § 66 ods. 2 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských

predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskych spoločenstiev,
je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané osobou, ktorá je identifikovaná
pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa §
42 alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte.

Podľa § 42 vety prvej zákona č. 222/2004 Z. z. oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý sa používal

výlučne na činnosti oslobodené od dane podľa § 28 až 41 bez možnosti odpočítania dane podľa § 49
ods. 3, a dodanie tovaru, pri ktorého nadobudnutí nie je možnosť odpočítania dane podľa § 49 ods. 7
písm. a), b), c) a e).

Podľa § 66 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. základom dane pri predaji tovaru podľa odseku 2 je kladný

rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň. Ak ide o predaj použitého tovaru podľa
odseku 1 písm. e/, základ dane podľa prvej vety sa rozdelí pomerne podľa výšky jednotlivých splátok a
na daňovú povinnosť sa vzťahuje § 19 ods. 3.

Podľa § 69 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu

je povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne podľa § 11 a § 11a.

Podľa článku 226 bod 14 Smernice Rady 2006/112/ES bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia
uvedenévtejtosmernici,faktúryvyhotovovanépodľačlánkov220a221musiaobsahovaťibatietoúdaje:
v prípade uplatňovania jednej z osobitných úprav na použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety

a starožitnosti odkaz na články 313, 326 alebo 333 alebo na príslušné vnútroštátne ustanovenia, alebo
iný odkaz, ktorý uvádza, že sa uplatnila jedna z týchto úprav.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu, posúdiac argumentáciu
odvolacích dôvodov žalobcu, konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku

krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa len nasledujúce dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.):

Predmetom odvolacieho konania je preveriť zákonnosť vydaných rozhodnutí a žalobcom namietaného
procesného postupu správcu dane predchádzajúcom vyrubeniu
rozdielu DPH, za kontrolované zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2008.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že v zmysle oznámenia zo dňa 09.08.2001, začal správca
dane u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie 1. až 4. štvrťrok 2008, január
až december 2009, január až december 2010. Za deň začatia daňovej kontroly bol určený termín
13.09.2011. O týchto skutočnostiach bol žalobca informovaný, oznámenie prevzal dňa 15.08.2011.

Žalobca správcovi dane neoznámil žiadne prekážky brániace vo výkone kontroly ani nedohodol iný
termín jej začatia.

Dňa 17.02.2012 správca dane vydal rozhodnutie, ktorým prerušil daňovú kontrolu na DPH za uvedené
obdobie, z dôvodu medzinárodnej výmeny daňových informácií podľa § 25a ods. 1 zákona o správe

daní. Dňa 20.08.2012 požiadal správca dane žalovaného o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly,
ktorá opätovne po prerušení pokračovala. Žalovaný lehotu na vykonanie kontroly predĺžil o 6 mesiacov,
o čom žalobcu informoval. Listom zo dňa 03.10.2012 bol žalobca vyzvaný na predloženie dôkazov,
dodávateľských faktúr a ďalších dokladov k dovezeným ojazdeným automobilom, ktoré vo výzve
identifikoval. Dňa 21.11.2012 prebehlo ústne pojednávanie, na ktorom bol žalobca oboznámený s

výsledkami medzinárodných dožiadaní aj ďalšími skutočnosťami s možnosťou podania vyjadrenia k
zisteným okolnostiach. Na str. 9 zápisnice o ústnom pojednávaní, v bode 7. sa nachádza súhrnné
vyčíslenie zistení z kontroly z ktorého vyplýva, že žalobca na DPH za zdaňovacie obdobie 1. až 4.
štvrťrok 2008, rok 2009 a 2010 je povinný vrátiť do štátneho rozpočtu sumu 397.919,01 €. Žalobcavo svojom vyjadrení k deklarovaným podkladom uviedol, že so zistenými skutočnosťami správcu dane
súhlasí, zápisnicu vlastnoručne podpísal.

Dňa 23.11.2012 bol vyhotovený protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly č.
9400403/5/3480437/2012, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k obsahu protokolu a na jeho
prerokovanie dňa 07.12.2012, doručený žalobcovi dňa 26.11.2012. Zo zistení obsiahnutých v protokole
týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia 3. štvrťrok 2008 vyplýva, že žalobca v daňovom priznaní uviedol
daň vo výške 115.009 Sk, pričom kontrolou bola zistená daň vo výške 1.432.552 Sk, čo je rozdiel

oproti priznanej sume vo výške 1.317.543 Sk, t.j. 43.734,41 €. Bolo skonštatované, že žalobca pri
predaji ojazdených motorových vozidiel nadobudnutých z iného členského štátu, od dodávateľa BCA
Autoauktionen GmbH, Wien, identifikovaného na DPH v tomto členskom štáte Európskej únie, si uplatnil
osobitnú úpravu uplatňovania dane pri použitom tovare a odviedol daň len zo základu dane, ktorý bol
vypočítaný podľa § 66 ods. 3 zákona o DPH ako kladný rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou
zníženou o daň, a to v sume 203.256 Sk, t. j. 6.756,86 €. Z dôvodu že žalobca bol povinný pri predaji

tovaru odviesť daň zo základu dane zisteného podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH, mal základ dane
predstavovať sumu 8.004.201,68 Sk, a daň, ktorú mal odviesť predstavuje sumu 1.520.798,32 Sk, t.j.
50.481,25 €. Svojím postupom žalobca porušil § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. a) zákona o
DPH. Zistenia sa týkali dovozu ojazdených vozidiel v súhrnnej cene 9.525.000 Sk, ktoré boli v protokole
špecifikované podľa VIN čísla a výrobnej značky. Rozsah dodávky za uvedené zdaňovacie obdobie

nebol zo strany žalobcu spochybnený. Z výsledku medzinárodného dožiadania vyplýva, že dodávateľ
žalobcu v danom období si uplatnil osobitný režim zdanenia len u 38 ojazdených motorových vozidiel
a pri ostatných vozidlách sa jednalo o intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu. V
zozname daňových subjektov, ktorým boli ojazdené motorové vozidlá dodávané v osobitnom režime
zdanenia, sa žalobca nenachádzal. Z uvedenej informácie vyplynulo, že nadobudnutie tovaru žalobcom

nepodlieha osobitnej úprave uplatňovania dane pri použitom tovare ale jednalo sa o intrakomunitárne
dodanie.

Žalobca v kontrolovanom období nadobudol ojazdené motorové vozidlá z iného členského štátu,
od dodávateľa BCA Autoauktionen GmbH, Wien, identifikovaného na DPH v tomto členskom štáte

Európskej únie, za cenu 9.350.321 Sk, pri ktorých mu vznikla daňová povinnosti v rozsahu 1.776.561 Sk,
t.j.58.971,02€.Žalobcovivznikloprávonaúplnéodpočítaniedanevsume1.776.561Sk,t.j.58.971,02€.

Vo vyjadrení k protokolu zo dňa 29.11.2012 žalobca poprel súhlas so zisteniami a okolnosť, uvedenú
v zápisnici zo dňa 26.11.2012, ktorá bola vopred spracovaná, že by súhlasil so skutočnosťami v nej

uvedenými. Namietal dĺžku daňovej kontroly, dôvod na prerušenie konania a skutočnosť, že doposiaľ si
riadne plnil svoje povinnosti, o čom svedčí aj protokol z daňovej kontroly zo dňa 28.09.2009 o výsledku
daňovej kontroly za rok 2007. Nesúhlasil s výpočtom dane určeným správcom, pretože taký istý výpočet
použil aj v roku 2007, ktorý správca dane po kontrole vyhodnotil ako správny. Správca dane zanedbal
povinnosť, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. O

predmetnom vyjadrení k protokolu bol spracovaný dodatok číslo 1 zo dňa 07.12.2012.

Dňa 07.12.2012 bol protokol č. 9400403/5/3480479/2012 zo dňa 23.11.2012 so žalobcom prerokovaný.

Súd sa oboznámil s obsahom vyjadrenia k medzinárodnému dožiadaniu správcu dane zo dňa

22.03.2012, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 20.08.2012. Z jeho obsahu vyplýva, že dodávateľ
žalobcu bol preverovaný na základe podnetu maďarskej daňovej správy, ktorá začala MLC kontrolu,
do ktorej boli zapojené viaceré krajiny. Rakúskej spoločnosti nebolo poskytnuté oslobodenie od dane,
rakúska DPH bola zdanená, pričom sa externou kontrolou zistilo, že žalobca sa nenachádza ako
odberateľ v režime osobitného zdanenia.

Vspisesanachádzajúdaňovédoklady,zktorýchvyplýva,žezahraničnýdodávateľprifakturáciidodávok
neuvádzal informáciu o DPH.

Dňa 10.12.2012 vydal správca dane rozhodnutie, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie

obdobie 3. štvrťrok 2008 v sume 43.734,41 €. Z dôvodu, nečitateľných podkladov pre rozhodnutie - kópií
faktúr od dodávateľa, a teda nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia, žalovaný na základe
odvolania žalobcu rozhodnutím zo dňa 08.04.2013 predmetné rozhodnutie správcu dane zrušil.Z dôvodu predloženia čitateľných účtovných dokladov, správca dane zaslal žalobcovi výzvu zo dňa
22.05.2013. Kontrolou predložených dokladov správca dane zistil, že celková predajná cena ojazdených
motorových vozidiel za 3. štvrťrok 2008, predstavovala čiastkou 8.890.00 Sk, pričom základ dane

predstavoval 7.470.588,24 Sk. Daň, ktorú bol žalobca povinný odviesť, predstavovala teda sumu
1.419.411,76 Sk, t.j. 47.115,83 €, pričom žalobca odviedol 185.920,30 Sk, t.j. 6.171,42 €. Rozdiel dane,
ktorú mal žalobca odviesť a ktorú odviedol, predstavuje teda sumu 40.944,42 €. O uvedenom výpočte
a zistených skutočnostiach bol žalobca oboznámený dňa 25.09.2013 na ústnom pojednávaní.
Dňa 04.10.2013 správca dane vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2008 v sume 40.944,42 €.

Žalovaný dňa 05.02.2014 predmetné prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Vo svojom
rozhodnutí sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré sú aj predmetom
podanej žaloby a odvolania voči prvostupňovému rozsudku.

Správca dane aj žalovaný použili v konaní a v čase vydania svojich napadnutých rozhodnutí účinný
právny predpis, na základe ktorého postupovali a rozhodli. Do 30.12.2012 postupovali podľa zákona č
511/1992 Zb. o správe daní a od 30.12.2012 podľa zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok).

Nadobudnutie tovaru bude predmetom dane, ak nadobúdateľom bude zdaniteľná osoba konajúca v

postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou alebo zahraničná osoba
identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom
členskom štáte, pričom tovar dodala za protihodnotu. Nadobudnutie tovaru nebude predmetom dane,
ak by dodanie takéhoto tovaru bolo oslobodené od dane podľa § 47 ods. 7 až 10.

V danom prípade sú skutkové okolnosti zhodné s predmetom konania vedenom na tunajšom súde pod
sp. zn. 3Sžf/83/2015, týkajúce sa len iného zdaňovacieho obdobia a Najvyšší súd Slovenskej republiky
poukazuje na závery prijaté v uvedenom konaní, v ktorom odvolací súd v odôvodnení rozsudku uviedol:
„Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že v predmetnom konaní bola lehota na vykonanie
daňovej kontroly dodržaná, pretože bola v súlade s § 15 ods. 16 v spojení s § 25a zákona o správe

daní prerušená. Počas doby prerušenia výkonu daňovej kontroly, lehoty na jej vykonanie neplynuli a
pokračovali v plynutí až po ukončení prerušenia. Z obsahu administratívneho spisu, vyplýva, že táto
bola ukončená v zákonom určenej lehote, bez jej prekročenia. Daňová kontrola trvala od 13.09.2011
do 07.12.2012, spolu 450 dní. Prerušená bola po dobu 151 dní, od doručenia dožiadania v rámci
medzinárodnej výmeny informácii do doručenia vyjadrenia, 20.08.2012. Doba, po ktorú daňová kontrola

trvala (299 dní) neprekročila zákonom určenú lehotu 12 mesiacov (365 dní). Z dôvodu konania o
inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, medzinárodného dožiadania, lehota na výkon
kontroly po dobu 151 dní neplynula. Podľa názoru odvolacieho súdu, medzinárodnú výmenu informácii
možno považovať za dôvod na prerušenie daňovej kontroly, pretože výsledky z takto získaných údajov
možno považovať za skutočnosť rozhodujúcu pre vydanie rozhodnutia. Správca dane týmto spôsobom

preveroval reálne plnenie a jeho charakter, neobmedzujúc sa len na doklady predložené daňovým
subjektom. Uvedeným konaním nezaťažil žalobcu neprimerane pri získavaní dôkazných prostriedkov
ale v rámci vlastnej kompetencie vykonával dôkazy za účelom získania podkladov pre správne určenie
dane, t.j. postupoval v súlade s účelom zákona. K predĺženiu lehoty na výkon kontroly žalovaným došlo
po prerušení daňovej kontroly, kedy reálny výkon kontroly pred jej prerušením, trval cca 5 mesiacov -

od 13.09.2011 do 17.02.2012, (bez zarátania doby, počas ktorej bola daňová kontrola prerušená, t.j.
od 17.02.2012 do 20.08.2012) teda v intenciách zákona, ešte pred uplynutím lehoty na výkon daňovej
kontroly. Odvolací súd z obsahu spisu nezistil, že by mal správca dane informácie, doručené mu dňa
20.08.2012užpredpožiadanímomedzinárodnúvýmenuinformácií,takakototvrdilžalobca.Poskytnuté
informácie sa týkali zdaniteľného plnenia žalobcu za roky 2008 až 2010 a nie je dôvodný predpoklad

na získavanie týchto informácií pred začatím konkrétnych daňových kontrol za tieto obdobia. Informácie
získané na základe multilaterálnej kontroly MLC 188 dňa 15.02.2012, sa vzťahovali na viacero daňových
subjektov a boli všeobecného charakteru. Túto námietku žalobcu o neopodstatnenosti prerušenia
daňového konania za účelom medzinárodnej výmeny informácií preto odvolací súd vyhodnotil ako
nedôvodnú.

Zákon v účinnom znení kogentne neurčoval, akú skutočnosť rozhodujúcu pre vydanie rozhodnutia
možno považovať za zákonný dôvod na prerušenie konania, a preto nemožno medzinárodnú výmenu
informácií, vyžadujúcu si značné časové obdobie, vylúčiť z tejto definície, keďže slúžila záujmu získaťpodklady pre správne určenie dane, ktoré sú rozhodujúcou skutočnosťou pre rozhodnutie. Dôkazné
prostriedky získané správcom dane vyššie popísaným spôsobom, preto, podľa názoru súdu, nemožno
považovať za nezákonné.

V danom prípade neboli splnené podmienky pre uplatnenie osobitnej úpravy dane pri umeleckých
dielach, zberateľských predmetoch, starožitnostiach a použitom tovare podľa § 66 zákona o DPH,
pretože neboli splnené podmienky ustanovené v § 66 zákona č. 222/2004 Z. z., konkrétne ojazdené
motorovévozidlánebolidodanéosobouuvedenouv§66ods.2zákonaoDPH,keďžedodaniepoužitého

tovaru dodávateľom žalobcu nebolo oslobodené od dane podľa zákona platného v inom členskom štáte,
a taktiež faktúry dodávateľa neobsahovali kogentne upravené náležitosti daňového dokladu v zmysle
článku 226 bod 14 Smernice Rady 2006/112/ES účinnej od 1. januára 2007. V danom prípade ide
nepochybne o tzv. intrakomunitárne obchody s tovarom, ktoré sú založené na tom, že tovarový obchod
medzi osobami identifikovanými pre DPH v rôznych členských štátoch EÚ prebieha tak, že na strane
dodávateľa dochádza k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru (miesto dodania tovaru je v členskom štáte

dodávateľa), ktoré je oslobodené od dane a na strane odberateľa dochádza k intrakomunitárnemu
nadobudnutiu tovaru (miesto nadobudnutia je v členskom štáte odberateľa), ktoré je zdaňované. V
systéme uplatňovania dane v členských štátoch EÚ platí základný princíp výberu dane z pridanej
hodnoty členským štátom určenia, pričom tento princíp zdaňovania tovaru v štáte určenia sa uplatňuje
pri splnení určitých podmienok a znamená zdanenie tovaru v tom členskom štáte, v ktorom sa skončí

odoslanie alebo preprava tovaru. Vo vzťahu k námietke, ktorou žalobca poukazoval na jej oprávnenosť
uplatnenia osobitnej úpravy zdanenia podľa § 66 zákona č. 222/2004 Z. z. nedá odvolaciemu súdu
neuviesť, že predovšetkým správny orgán rozhodujúci na prvom stupni vyčerpávajúcim spôsobom,
aj prostredníctvom dožiadania podľa článku 5, kap. II bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003
zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje

nariadenie (EHS) č. 218/92 náležite zistil skutkový stav, ktorý bol zákonným podkladom k vydaniu
prvostupňového správneho rozhodnutia a následne podkladom k vydaniu napadnutého rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu. Na základe takto zisteného skutkového stavu je zjavné, že v danej
veci neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie osobitného režimu zdaňovania pri použitom
tovare, pretože sa jednalo o tzv. intrakomunitárne obchody (keďže k zdaneniu tovaru došlo na území

SR; žalobca podľa § 69 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. zaplatil DPH za nadobudnutý tovar, pričom
túto skutočnosť nespochybňoval). Odvolací súd, tiež po posúdení formálnych a obsahových náležitostí
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného dospel k záveru, že tieto boli vydané
v súlade so zákonom, sú náležite a podrobne odôvodené, pričom žalovaný správny orgán sa vo
svojom rozhodnutí náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu. Správne orgány

a i prvostupňový súd správne aplikovali príslušné ustanovenia právnych predpisov vzťahujúcich sa na
predmetnú vec a realizoval tak ústavné právo žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu zakotvené v čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody,
na základe ktorých je založené. Najvyšší súd Slovenskej republiky, považuje rozhodnutia žalovaného
správneho orgánu, ako aj prvostupňového správneho orgánu za zákonné, vydané na základe spoľahlivo

a náležite zisteného skutkového stavu a vyhodnotil námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku
krajského súdu za nedôvodné.

K námietke žalobcu ohľadom nejednotnosti rozhodovania žalovaného v obdobných veciach najvyšší
súd uvádza, že predmetom jeho súdneho prieskumu bolo žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného

týkajúce sa zdaňovacieho obdobia 2. štvrťrok 2008 a postup správnych orgánov, ktorý predchádzal jeho
vydaniu. Súd nemá vedomosť o skutkových okolnostiach zistených daňovou kontrolou za zdaňovacie
obdobie roka 2007, z obsahu predloženého administratívneho takýto poznatok nevyplýva a zároveň
neboli predmetom tohto konania. Súd súhlasí s názorom žalobcu, že správca dane má uplatňovať
pri rozhodovaní taký postup, aby v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely,

teda aby správca dane nerozhodoval odlišne (§ 3 ods. 9 daňového poriadku). Je však zároveň
nespochybniteľné, že pri správe daní musia daňové orgány postupovať podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, čo vyplýva z § 3 ods. 1 daňového poriadku. Požiadavka zákonnosti je hlavným
princípomdaňovéhokonania,zčohovyplýva,žejepovinnosťoudaňovýchorgánovkonaťarozhodovaťv
súladesozákonom.Odlišnéprávnezáverysprávcudane,aksúvsúladesúčinnýmiprávnymipredpismi,

sú preto akceptovateľným dôvodom pre prijatie iného rozhodnutia aj v prípade skutkovo zhodných
prípadov, tzv. odôvodnený rozdiel. Vydanie iného rozhodnutia aké očakával žalobca, preto v danom
prípade nespôsobil takú vadu, ktorá by mala vplyv na jeho zákonnosť. Je vecou daňových orgánov, akéopatrenia príjmu za účelom odstránenia nezákonného stavu vo veciach, v ktorých zaujali iný právny
záver, nesúladný so zákonnou úpravou.“

Na základe uvedených dôvodov, ktoré sú zhodné s dôvodmi týkajúcimi sa aj zdaňovacieho obdobia za
3. štvrťrok 2008, odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 250ja ods.
3 veta druhá v spojení s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c

veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, keďže v odvolacom konaní nebol úspešný.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.