Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 1, 2013

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 5C/77/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712211858
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Loduhová

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2013:3712211858.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, samosudca JUDr. Helena Loduhová v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35807598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, právne zast. Fridrich
Paľko s.r.o., IČO: 36864421, so sídlom v Bratislave, Grősslingova 4 proti odporcovi Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13 v konaní o
náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh v hore uvedených veciach, pričom veci, ktoré napadli na tunajší

súd pod č. k. 5C 77/2012, 5C 78/2012, 5C 79/2012, 5C 80/2012, 5C 81/2012, 5C 82/2012, 5C 83/2012,
5C 84/2012, 5C 85/2012, 5C 86/2012, 5C 87/2012, 5C 88/2012, 5C 89/2012, 5C 90/2012, 5C 91/2012,
5C 92/2012, 5C 93/2012, 5C 94/2012, 5C 95/2012, 5C 96/2012, 5C 97/2012 spojil súd uznesením zo
dňa 11. 10. 2012 na spoločné konanie s tým, že tieto veci sa budú viesť pod č. k. 5C 77/2012. Ďalším
uznesením zo dňa 14. 1. 2013 súd pripojil na spoločné konanie veci 7C 162/2012 a 8C 130/2012 a
uznesením zo dňa 7. 3. 2013 aj vec 3C 117/2012, ktorá bola v priebehu konania potom vylúčená na
samostatné konanie z dôvodov, že v tejto veci nebolo rozhodnuté o vylúčení zákonného sudcu. V týchto

konaniach sa navrhovateľ domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu v Považskej Bystrici. Navrhovateľ v jednotlivých návrhoch uviedol, že je slovenskou
právnickou osobou, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v oblasti poskytovania
krátkodobých úverov. Uviedol tiež, že v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako veriteľ zo
zmluvy o úvere navrhol písomným podaním spísaným procedurálnym postupom podľa § 38 a nasl.
Exekučného poriadku zvolenému súdnemu exekútorovi vykonávať exekúciu. Jednotlivé exekúcie, ktoré
sú predmetom tohto sporu navrhol vykonať pre pohľadávky, ktoré mu vznikli nesplnením záväzkov,

vyplývajúcich z jednotlivých zmlúv o úvere uzavreté s dlžníkmi, ktoré sú predmetom tohto konania.
Poukazoval tiež na to, že návrhy na vykonanie súdnej exekúcie súdny exekútor zaevidoval a v rámci
uvedeného exekučného konania predložil na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom na tunajší
súd. Zároveň požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré súd exekútorovi uložil pod
jednotlivými číslami.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že podal návrh na zmenu súdneho exekútora exekučnému súdu v zmysle

§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Napriek tomu, že návrh na zmenu exekútora mal všetky formálne
a materiálne podmienky podľa Exekučného poriadku a Občianskeho súdneho poriadku, exekučný súd
o návrhu nerozhodol v zákonom stanovenej lehote 30 dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora
v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku účinného od 1. 12. 2006. Navrhovateľ ďalej v jednotlivýchnávrhoch poukazoval na to, že tieto exekučné veci nevykazovali prvky nadmernej právne zložitosti,
nevyžadovali si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu a nerozhodol o návrhu v zákonom stanovenej lehote a týmto

došlo k porušeniu zákona. Navrhovateľ tiež tvrdil, že v jednotlivých prípadoch neexistovala a neexistuje
okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi
tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Navrhol na podporu svojich tvrdení, aby
si súd pripojil jednotlivé exekučné spisy, pričom postup exekučného súdu hodnotil ako nesprávny a
v rozpore so zákonom. Navrhovateľ mal tiež za to, že nečinnosť exekučného okresného súdu nie je

ničím ospravedlniteľná, pretože počas obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať
k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania
nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, poukazujúc na
rozhodnutie Ústavného súdu SR pod sp. zn. IUS 41/02, IIIUS 117/02, IUS 13/05.

V tomto prípade uplatnenej náhrady škody si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu, ktorá predstavuje

náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou, uskutočňovanou vo veci správy
a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu
exekútora a rozhodnutí o ňom. Navrhovateľ vynaložil v tomto období na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov svojho zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,-
€, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- €, na administráciu listín a komunikáciu

s pôvodným súdnym exekútorom 50,- €, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolu stavu konania na
exekučnom súde sumu 15,- €. Tvrdil, že celkovo vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky výlučne
vplyvom nesústrednej činnosti exekučného súdu mu vznikla škoda 175,- €. Navrhovateľ zároveň tvrdil,

že táto škoda by mu nebola vznikla, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o
návrhu na zmenu exekútora by dodržal zákonom stanovenú dobu. Ďalej tvrdil, že návrh na zmenu
exekútora podal preto, lebo stratil dôveru k pôvodnému súdnemu exekútorovi vzhľadom na jeho
neefektívne a neúčinné postupy, ktoré nesmerovali k riadnej a včasnej ochrane oprávnených záujmov
navrhovateľa, ktorý mal odôvodniteľné podozrenie o vzniku škody na jeho strane. Keďže exekučný súd

ostal po podaní návrhu na zmenu exekútora nečinný, musel navrhovateľ za účelom udržania bonity
jeho pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovať exekútora a ďalšie účasné orgány, čo si vyžiadalo
aktívnu systémovú správu pohľadávky navrhovateľom. Zároveň s takýmto nárokom si navrhovateľ
uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva
na rozhodnutí o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej dobe, v spojení s porušením

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranom čase, nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup súdu, podľa tvrdenia navrhovateľa, vznikol v dôsledku jeho nesústrednej činnosti takej intenzity,
ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv
poškodených. Poukazoval na to, že márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania

poškodeného, že nastanú účinky predpokladané v ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym
postupom súdu dôjde k zmene exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu
pohľadávky navrhovateľa. Nesprávny úradný postup vystavil oprávnené záujmy navrhovateľa rizikám,
akým je skutočnosť, že neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora mohlo dôjsť k zániku
povinného, k mareniu účelu konania pre stratu kontaktu k povinnému, alebo k insolvencii povinného.

Preto navrhovateľ náhradu nemajetkovej ujmy považoval za spravodlivú satisfakciu za konkrétne
porušenie jeho zákonných nárokov. Poukazoval na neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho
prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných
nárokov a základných práv žalobcu spojených s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času
a že toto vyvolalo u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti ako aj majiteľov

pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo na rovnosť spoločnosti. Časové
zmeškanie považoval za zbytočné, právne nezdôvodniteľné a ktoré spôsobilo v súvislosti s vymáhanou
pohľadávkouajejpríslušenstvomzánikďalšíchplánovanýchpodnikateľskýchaktivítnavrhovateľaakoaj
zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila
hospodársku stratu na strane navrhovateľa, ale aj na strane jeho majiteľov. Tvrdil tiež, že nezákonným

zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu
v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal navrhovateľ pre možnú analógiu z
doktríny prijatej Ústavným súdom SR, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní
je spravodlivé ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 €

ročne. Ohľadom primeranosti požadovanej výšky finančného zadosťučinenia poukazoval na viaceré
rozhodnutia Ústavného súdu SR a uplatnil si primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvnenie podnikateľského plánovania, rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu

tak ako ju vyšpecifikoval v jednotlivých konaniach podľa počtu dní, počas ktorých bol exekučný súd
bezdôvodne nečinný. Vypočítal nárok alikvotným pomerom 55,32 € za každý mesiac omeškania.

Vo všetkých návrhoch poukázal navrhovateľ na to, že podľa § 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. písomnou
žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, avšak bez
pozitívnej reakcie. Navrhol ako dôkaz na túto skutočnosť pripojenie spisu Ministerstva spravodlivosti SR

k predbežnému prerokovaniu nároku navrhovateľa na náhradu škody uplatnenej v tomto konaní.

Nároky na náhradu škody si uplatnil navrhovateľ z tohto dôvodu v exekučných konaniach, ktorých
exekučným titulom bolo jednak súdne rozhodnutie, ale aj vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského
súdu. V prípade rozhodnutia rozhodcovského súdu poukazoval navrhovateľ na to, že všeobecný súd

nemôže dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského
rozsudku na právne postavenie žalovaného (dlžníka) tam, kde neexistujú a to preto, že z vôle
zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase a to tam, kde ich platné právo zriaďuje. V tejto
súvislostinavrhovateľpoukazovalnatúskutočnosť,ževšeobecnýsúdsiprivýkladeaplikáciepodmienok
pripustenia revízie rozhodnutia musí byť vedomý toho, že zasahuje do právneho postavenia účastníkov

konania, čím degraduje ochranu ich subjektívnych práv a to bez ohľadu na to aký iný účel revízneho
konania sleduje štát, napr. posilňovanie pozície spotrebiteľa. Tento účel podľa názoru navrhovateľa
nemôže prevážiť nad ochranou subjektívnych práv účastníkov tak, že sa ochrana subjektívnych práv
celkom vyprázdni, resp. vôbec nezabezpečí. V súvislosti s posudzovaním rozhodcovského rozsudku,
ako exekučného titulu, zo strany všeobecného súdu zdôraznil tú skutočnosť, že na jednej strane

existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre
uplynutie lehoty podľa ust. § 41 Zákona o rozhodcovskom konaní a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý
vyvolá právne účinky, avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na druhej strane
nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske-súdne konanie a tak požadovať súdnu ochranu
práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je

vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Navrhovateľ mal za to, že práve táto prekážka tvorí
neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadnuť ex offo a že teda podľa platnej právnej
úpravy rozsudok rozhodcovského súdu je rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným
všeobecným súdom v občianskom-súdnom konaní. Preto v konaní súdu, kedy rozhoduje o vydaní
rozhodnutia o žiadosti na udelenie poverenia na výkon exekúcie nie je dôvod, aby súd postupoval

nesústredene a s prieťahmi a rovnako neexistuje okolnosť, ktorá by mu umožňovala vytvoriť stav
zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny s jej príslušenstvom a prekážky vo veci rozhodnutej.

Tak, ako z predchádzajúceho dôvodu, aj v tomto prípade si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu v
jednotlivých prípadoch vyčíslenú a zároveň nemajetkovú ujmu v peniazoch.

Ako už bolo uvedené, po nápade veci do senátu 5C boli tieto spojené na spoločné konanie, ktoré
sa vedie pod č. k. 5C 77/2012. Za porušenie povinnosti súdu vydať poverenie na výkon exekúcie do
15 dní od doručenia žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu
sa týkalo konania 5C 77/2012, 5C 78/2012, 5C 79/2012, 5C 80/2012, 5C 81/2012, 5C 82/2012, 5C

83/2012, 5C 85/2012, 5C 86/2012, 5C 89/2012, 5C 91/2012, 5C 92/2012 a konania 8C 130/2012.
Po tom, ako súd spis predložil Krajskému súdu v Trenčíne na rozhodnutie o námietke zaujatosti a
po rozhodnutí krajského súdu, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania
vo veci, vykonal súd dokazovanie oboznámením sa s obsahom exekučného spisu tunajšieho súdu
10Er 866/2012. Z obsahu spisu tunajšieho súdu vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na výkon

exekúcie bola na tunajší súd doručená dňa 13. 8. 2012. Ako vyplýva z obsahu tohto exekučného spisu,
exekučným titulom, o ktorý navrhovateľ opieral svoju žiadosť o vydanie poverenia bolo rozhodnutie
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. Po podaní tohto
návrhu tunajší súd uznesením 10Er 866/2012 zo dňa 23. 8. 2012 návrh navrhovateľa na vydaniepoverenia zamietol. O vydaní poverenia súd rozhodol v 10-dňovej lehote a proti tomuto rozhodnutiu
podalnavrhovateľodvolaniedňa13.9.2012.Prvostupňovýsúdpredložilodvolaniepovyrubenísúdneho
poplatku jeho zaplatení Krajskému súdu v Trenčíne dňa 7. 3. 2013 a krajský súd uznesením zo dňa 28.

5. 2013 prvostupňového rozhodnutie tunajšieho súdu potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 10. 7. 2013.

Vo veci 5C 78/2012 opieral navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody o exekučné konanie, ktoré sa vedie
na tunajšom súde pod č. k. 6Er 674/2009. Súdny exekútor požiadal tunajší súd o vydanie poverenia dňa

14. 10. 2009 a exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, ktorého zriaďovateľom
je Slovenská rozhodcovská a. s. O návrhu súd rozhodol uznesením dňa 10. 12. 2009 tak, že žiadosť
exekútora na vydanie poverenia zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nebolo podané, uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 7. 1. 2010. V čase medzi podaním návrhu do vydania rozhodnutia o udelení
poverenia súd vyzval oprávneného 12 dní po podaní návrhu, aby predložil súdu zmluvu o úvere zo
dňa 30. 9. 2008, na podklade ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok. Po tom, ako si oprávnený túto

povinnosť nesplnil a po tom, ako mu uplynula lehota, ktorú mu súd dal, teda 20 dní, súd vo veci ihneď
rozhodol.

V konaní č. k. 5C 79/2012 sa navrhovateľ domáhal náhrady škody v súvislosti s konaním, ktoré sa vedie
na tunajšom súde pod č. k. 4Er 682/2011. Ako vyplýva z obsahu tohto exekučného spisu, súdny exekútor

podalnatunajšísúdnávrhnavydaniepovereniadňa15.7.2011.ExekučnýmtitulomjerozsudokStáleho
rozhodcovského súdu, ktorý bol zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. Tunajší súd po 13
dňoch, t. j. 28. 7. 2011 vyzval Stály rozhodcovský súd, aby predložil spis, ktorý vedie pod č. SR 02617/10
a to v lehote 14 dní. Stály rozhodcovský súd reagoval na výzvu súdu dňa 16. 8. 2011 a Okresný súd
v Považskej Bystrici dňa 8. 9. 2011 rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia

zamieta. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6. 10. 2011.

V konaní č. 5C 80/2012 sa navrhovateľ domáhal náhrady škody v súvislosti s konaním, ktoré prebieha
na tunajšom súde pod č. k. 3Er 800/2009, ktoré súd vylúčil na samostatné konanie uznesením, nakoľko
v tomto konaní nebolo rozhodnuté o námietkach navrhovateľa odvolacím súdom.

V konaní 5C 81/2012 sa navrhovateľ domáhal náhrady škody v súvislosti s exekučným konaním, ktoré
sa vedie na tunajšom súde pod č. k. 4Er 35/2010. V tomto konaní bola žiadosť o vydanie poverenia na
výkon exekúcie doručená tunajšiemu súdu dňa 20. 1. 2010. Dňa 22. 1. 2010 bol oprávnený vyzvaný,
aby zaplatil súdny poplatok, na čo 1. 3. 2010 navrhovateľ reagoval tak, že súdu zaslal podnet na

preskúmanie zákonnosti postupu súdu z dôvodov, že súd ho zároveň vyzval, aby predložil aj spis
rozhodcovského súdu. Zároveň v ten istý deň aj namietal prieťahy v konaní. Dňa 15. 3. 2010 súd vyzval
Stály rozhodcovský súd o pripojenie predmetného spisu, ktorý bol súdu doručený 6. 4. 2010 a dňa 29.
4. 2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie zamietol. Po tom, ako
podal navrhovateľ proti tomuto uzneseniu odvolanie a po tom ako bolo príslušné odvolanie doručené

na vyjadrenie, bol spis predložený krajskému súdu, ktorý uznesením zo dňa 30. 9. 2010 prvostupňové
rozhodnutie potvrdil a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 11. 2010.

Vo veci 5C 82/2012 nárok navrhovateľa vyplýva z rozhodnutia 3Er 573/2009, kde žiadosť o udelenie
poverenia na výkon exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená dňa 26. 8. 2009. Spolu s návrhom bol

doručený exekučný titul, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 27. 5. 2009. Tunajší
súd dňa 7. 9. 2009 vyzval oprávneného, aby v lehote 10 dní predložil zmluvu o úvere zo dňa 29. 5. 2008,
čo bolo po 11 dňoch od podania návrhu. Následne dňa 29. 10. 2009 urgoval navrhovateľa k splneniu
povinnosti, ktorý dňa 13. 11. 2009 súdu oznámil, že vyhľadávanie je značne administratívne náročné,
pričom im situáciu sťažujú súdy, ktoré namiesto hromadných výziev zasielajú nespočetné množstvo

výziev, tak žiadajú okresný súd o predĺženie lehoty na vybavenie 60 dní. Počas tejto lehoty, o ktorú žiadal
samotný navrhovateľ, zaslal súdu dňa 18. 11. 2009 žiadosť o informáciu o stave konania, poukazujúc na
to, že súdny exekútor nemôže v predmetnej exekučnej veci konať, nakoľko do dňa žiadosti neobdržal
poverenie Okresného súdu Považská Bystrica na vykonanie exekúcie. Následne dňa 27. 11. 2009 súd
zaslal prípis navrhovateľovi s poučením, na ktorý dňa 28. 12. 2009 navrhovateľ reagoval ako Odpoveď

na urgencie súdu, kde udáva, že mu nie je zrejmé, prečo by mal predložiť písomnosti, ktoré súd od neho
žiada. Súd napokon uznesením zo dňa 21. 1. 2010 žiadosť exekútora zamietol. Proti rozhodnutiu podal
navrhovateľ odvolanie dňa 19. 2. 2010. Krajský súd prvostupňové rozhodnutie potvrdil rozhodnutím zo
dňa 30. 4. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 5. 2010.Vo veci 5C 83/2012 sa nárok o zaplatenie náhrady škody navrhovateľa týkal konania tunajšieho súdu
10Er 800/2009. Z obsahu tohto exekučného spisu súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola exekútorom doručená tunajšiemu súdu dňa 24. 11. 2009 a exekučným titulom
bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 24. 6. 2009. Po podaní návrhu tunajší súd vyzval
oprávneného dňa 1. 12. 2009, teda po 6 dňoch, aby v lehote 25 dní predložil súdu zmluvu o úvere. Dňa
28.12.2009,tedapouplynutítejtolehotynavrhovateľsúduoznámil,žemuniejezrejménazákladečoho
súd požaduje predloženie tejto zmluvy a prvostupňový súd 5. 2. 2010 žiadosť o poverenie zamietol. Proti

tomuto uzneseniu bolo podané odvolanie a krajský súd uznesením zo dňa 30. 4. 2010 prvostupňové
rozhodnutie súdu potvrdil a nadobudlo tak právoplatnosť dňa 17. 6. 2010.

Ďalší nárok v tomto spojenom konaní pod č. k. 5C 84/2012 navrhovateľ opieral o konanie, ktoré sa
vedie pod č.k. 10Er 573/2009. Exekútor podal žiadosť o vydanie poverenia dňa 26.8. 2009 a exekučným
titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 1. 6. 2009. Po podaní návrhu 7. 9. 2009 súd

vyzval navrhovateľa, aby predložil súdu zmluvu o úvere v lehote 20 dní. Dňa 8. 10. 2009 súdny exekútor
súdu oznámil, že má o túto zmluvu súd požiadať oprávneného, teda Pohotovosť s. r. o., čo súd urobil 3.
11. 2009 a oprávnený dňa 18. 11. 2009 žiadal súd, aby mu oznámil stav konania. Dňa 1. 12. 2009 súd
opakovane žiadal pripojenie tejto zmluvy, na čo navrhovateľ dňa 2. 12. 2009 súdu oznámil, že predmetná
výzva nemá oporu v exekučnom poriadku. Prvostupňový súd uznesením zo dňa 9. 12. 2009 žiadosť

súdneho exekútora zamietol. Po podaní odvolania Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 27. 4. 2010
prvostupňové rozhodnutie súdu potvrdil a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 5. 2010.

Náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy sa navrhovateľ domáhal aj v konaní 5C 86/2012 a týkala
sa konania 10Er 347/2011. V tomto konaní požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na výkon

exekúcie dňa 5. 5. 2011 a exekučným titulom v tomto konaní bol rozhodcovský rozsudok zo dňa 25.
1. 2011. Dňa 9. 5. 2011, teda 4 dni po podaní žiadosti súd uznesením žiadosť exekútora o udelenie
poverenia zamietol a uznesenie nadobudlo právoplatnosť 1. 6. 2011.

Také isté nároky si uplatnil navrhovateľ aj v konaní 5C 89/2012 a týkalo sa konania 6Er 493/2009.

Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zaslal exekútor tunajšiemu súdu dňa 20. 7. 2009
a exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 12. 5. 2009. Dňa 23. 7. 2009,
teda 3 dni po podaní návrhu súd vyžiadal oprávneného, aby súdu zaslal zmluvu o úvere v lehote 10
dní. Listom zo dňa 2. 10. 2009 požiadal navrhovateľ o predĺženie lehoty o 60 dní, ktorú mu súd umožnil,
avšak 18. 11. 2009 navrhovateľ požiadal súd o zaujatie stanoviska v akom stave je konanie. Dňa 1. 12.

2009 zaslal súd oprávnenému prípis, v ktorom ho poučil o tom, že súd z úradnej povinnosti preskúmava,
či rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom a upozornil ho, že lehotu na splnenie
si povinností nedodržal. Dňa 2. 12. 2009 potom si oprávnený túto povinnosť splnil a súd ho 8. 12. 2009
vyzval, aby v lehote 10 dní upravil a dal do súladu návrh s exekučným titulom. Následne 11. 1. 2010

bol súdu doručený opravený návrh na výkon exekúcie a súd uznesením zo dňa 20. 1. 2010 žiadosť o
udelenie poverenia v časti úroku z omeškania zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16. 2.
2010. Následne 21. 1. 2010 vydal poverenie pre exekútora na vymoženie uloženej povinnosti 294,76
€ s prísl.

V konaní 5C 91/2012 sa domáhal navrhovateľ náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v
súvislosti s konaním 7Er 572/2009. Žiadosť o udelenie poverenia na výkon exekúcie bola podaná dňa
26. 8. 2009 a exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok zo dňa 12. 5. 2009. Dňa 7. 9. 2009 bol
vyzvaný oprávnený, aby predložil súdu zmluvu o úvere v lehote 20 dní, na čo navrhovateľ 18. 11. 2009
zaslal súdu žiadosť o informáciu o stave konania, bez toho však, aby si túto povinnosť splnil. Preto

dňa 27. 11. 2009 bol poučený a urgovaný. Keďže si svoju povinnosť nesplnil, súd 8. 3. 2010 žiadosť
exekútora o udelenie poverenia zamietol. Po podaní odvolania Krajský súd v Trenčíne uznesením zo
dňa 15. 6. 2010 prvostupňové uznesenie potvrdil a nadobudlo tak právoplatnosť 28. 6. 2010.

V konaní 5C 92/2012 sa týchto nárokov domáhal navrhovateľ v súvislosti s konaním tunajšieho 8Er

573/2009. Z obsahu spisu vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na výkon exekúcie bola súdu
doručená 26. 8. 2009 a exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok zo dňa 11. 5. 2009. Tunajší
súd po podaní návrhu dňa 8. 9. 2009 vyzval oprávneného, aby predložil zmluvu o úvere a navrhovateľ
listom zo dňa 28. 10. 2009 žiadal lehotu predĺžiť o 60 dní. Hoci tak sám žiadal, dňa 18. 11. 2009 saobrátil na súd o zaslanie informácie v akom stave je toto exekučné konanie, pretože súdny exekútor
neobdržalpoverenie.Pretomusúddňa1.12.2009zaslalnovúvýzvu,načomu28.12.2009navrhovateľ
oznámil, že mu nie je zrejmé na základe akého právneho predpisu je povinný predložiť tieto doklady.

Preto súd uznesením zo dňa 26. 1. 2010 žiadosť súdneho exekútora zamietol a po podaní odvolania
toto uznesenie potvrdil Krajský súd v Trenčíne dňa 30. 4. 2010 a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
18. 6. 2010.

Ďalší nárok si uplatnil navrhovateľ v konaní 8C 130/2012, kde sa jeho nároky týkajú exekučného

konania, ktoré sa na tunajšom súde vedie pod č. 8Er 427/2011. Z tohto spisu vyplýva, že žiadosť o
udelenie poverenia doručil exekútor súdu dňa 23. 5. 2011. Tak ako v predchádzajúcich, exekučným
titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, v tomto prípade zo dňa 22. 2. 2011. Súd uznesením
zo dňa 25. 5. 2011 návrh zamietol. Proti uzneseniu nebolo podané odvolanie a uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 22. 6. 2011.

Posledným nárokom náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z toho istého titulu je konanie
5C 85/2012, kde sa domáhal navrhovateľ náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v súvislosti
s konaním 7Er 572/2009. Žiadosť o udelenie poverenia na výkon exekúcie bola podaná dňa 26. 8.
2009 a exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok zo dňa 12. 5. 2009. Dňa 7. 9. 2009 bol vyzvaný
oprávnený, aby predložil súdu zmluvu o úvere v lehote 20 dní, na čo navrhovateľ 18. 11. 2009 zaslal

súdu žiadosť o informáciu o stave konania, bez toho však, aby si túto povinnosť splnil. Preto dňa 27.
11. 2009 bol poučený a urgovaný. Keďže si svoju povinnosť nesplnil, súd 8. 3. 2010 žiadosť exekútora
o udelenie poverenia zamietol. Po podaní odvolania Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 15. 6.
2010 prvostupňové uznesenie potvrdil a nadobudlo tak právoplatnosť 28. 6. 2010.

Na predmetné exekučné konanie sa vzťahuje Zákon č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov neskorších predpisov.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase podania žiadosti o udelenie poverenia
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na exekúciu a exekučný

titul. Ak súd nezistí rozpor, žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na
vykonanieexekúciealeboexekučnéhotitulusozákonomdo15dníoddoručeniažiadostipísomnepoverí
exekútora, aby vykonal exekúciu. Táto lehota neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.
c/, b/. Ak súd zistí rozpor v žiadosti o návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na výkon exekúcie uznesením zamieta a proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinného v čase podania žiadosti o udelenie poverenia,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Ako dôkaz na podporu svojich tvrdení o
vzniku prieťahov v konaní navrhovateľ navrhol pripojenie exekučných spisov, z ktorých súd skonštatoval

v priebehu konania a to pre vymoženie pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku povinného
vyplývajúceho z jednotlivých zmlúv o úvere.

Podľa § 9 Zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takýmto spôsobom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujmy v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje

najmä s prihliadnutím
a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy aj na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému na spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia oznámenia
(rozhodnutia), ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

V uvedených súdnych konaniach sa navrhovateľ domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej

ujmy,ktorámumalavzniknúťnesprávnymúradnýmpostupomtunajšiehosúdu.Súdpretosprihliadnutím
na Zákon č. 514/2003 zisťoval existenciu podmienok, ktoré zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu za
vznik škody, a ktoré musia byť splnené súčasne:
1/ nesprávny úradný postup pri rozhodovaní o návrhu na povolenie exekúcie,
2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

V týchto konaniach, a to súd zdôrazňuje, boli lehoty dodržané, pretože lehota 15 dní sa v tomto prípade
nevzťahuje na situáciu, keď súd rozhoduje o žiadosti súdneho exekútora na základe exekučného titulu
podľa § 41 ods. 2 písm. c/, d/ Exekučného poriadku. Týmito exekučnými titulmi sú aj vykonateľné
rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a nimi schválené zmiery. V citovaných

konaniach navrhovateľ navrhoval vykonať predmetnú exekúciu na základe rozsudku rozhodcovského
súdu. Preto nemožno konštatovať porušenie lehoty na rozhodnutie a aj z dôvodovej správy k Zákonu
č. 102/2011 Z. z. vyplýva, že rozhodcovský rozsudok je nepochybne exekučným titulom. V týchto
prípadoch bola dĺžka konania nepochybne ovplyvnená tým, že navrhovateľ žiadal vydať rozhodnutie na
základe rozhodcovského rozsudku, kde súd musí ex offo skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje

spotrebiteľa na plnenie právom nedovolené, alebo v rozpore s dobrými mravmi. Súd v týchto veciach
neprekročil svoju právomoc, ako to uvádza navrhovateľ, a na vec nemožno aplikovať §6 ods. 4
Zákona č. 514/2003 Z. z. Navrhovateľ v niektorých veciach ani nepodal odvolanie proti uzneseniu
exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade, že
takéto odvolanie podal, I. stupňové rozhodnutie potvrdil krajský súd a uznesenia sa stali právoplatné.

Doposiaľ tieto uznesenia exekučného súdu neboli zmenené alebo zrušené príslušným orgánom pre
nezákonnosť a preto nemožno tvrdiť tak, ako to tvrdí navrhovateľ, že by bola príčinná súvislosť
medzi konaním súdu a údajnou škodou, ktorá mu vznikla. Rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia si navrhovateľ zavinil sám a to tým, že do predmetnej úverovej zmluvy v
rozporesospotrebiteľskýmprávomvložilrozhodcovskúdoložkumajúcucharakterneprijateľnejzmluvnej

podmienky, hoci ako dodávateľ poskytujúci úvery vo veľkom rozsahu už niekoľko rokov, musel poznať
spotrebiteľské právne normy s tým, že nešlo o neočakávané rozhodnutie, keďže exekučné súdy z týchto
dôvodov nepovažovali rozhodcovské rozsudky za spôsobilé exekučné tituly.

V ďalších konaniach si uplatnil navrhovateľ škodu z dôvodu, že súd nerozhodol o vydaní poverenia v

lehote a v lehote zákonom stanovenej nerozhodol o zmene súdneho exekútora.

V konaní 5C 77/2012 v súvislosti s konaním 10Er 866/2012 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia
majetkovej škody v celkovej výške 4 836,97 €, predstavujúcej náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom-súdnom konaní

vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Pokiaľ ide o
prieťahy v tomto konaní, navrhovateľ v návrhu na začatie konania uvádzal, že nemôže označiť spisovú
značku súdneho exekučného konania, pretože mu ju súd neoznámil. Táto skutočnosť nie je pravdou,
pretože spisová značka exekučného konania je uvedená na uznesení exekučného súdu, ktorým bola
zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia a číslo tohto exekučného konania v každom prípade súd

zisťoval z vlastnej iniciatívy. Už samotný začiatok konania bol teda komplikovaný tým, že musel súd
identifikovať číslo exekučného konania podľa mena a dátumu narodenia dlžníka, ako aj číslom zmluvy
o úvere a z predmetného exekučného spisu v tomto konaní jednoznačne vyplynulo, že návrh na tunajší
súd bol podaný 13. 8. 2012 a už 23. 8. 2012 o návrhu oprávneného rozhodol tak, že návrh na vykonanie
exekúcie zamieta. Tým bolo vyvrátené tvrdenie navrhovateľa, že by bol tunajší súd nečinný, alebo že by

súd v tomto konaní vytvoril prieťahy pri rozhodovaní v súvislosti s povinnosťou, ktorú mu ukladá zákon.
Z činnosti súdu súd ďalej zistil, že na tunajšom súde sa viedli aj sťažnosti navrhovateľa na prieťahy v
konaní, ktoré sa viedli napr. pod č. Spr 1515/2012, Spr 1516/2012, Spr 1517/2012, Spr 1518/2012, Spr
1526/2012, Spr 1527/2012, Spr 1529/2012, pričom napr. v konaní Spr 1515/2012 bolo zistené, že súdani exekúciu na takto označeného dlžníka vôbec nevedie a pokiaľ ide o ďalšie sťažnosti napr. na konanie
7Er 212/2006, 3Er 89/2006 a 1Er 1560/2005, tieto veci už boli právoplatne skončené a nachádzali
sa v spisovni. Zo strany vedenia súdu bol navrhovateľ upozornený na to, že opakované sťažnosti na

prieťahy nie sú pravdivé a bol požiadaný o efektívny zásah vo vlastnej firme, ktorý by mal smerovať
k tomu, aby nezaťažovali súd opakovanými bezdôvodnými sťažnosťami a aby čas, ktorý súdy venujú
vybavovaním týchto sťažností mohol byť venovaný v prospech vybavenia vecí. Z tohto teda vyplýva,
že konštatovanie navrhovateľa o tom, že by súd spôsoboval prieťahy tým, že včas nevytyčoval veci,
nerozhodoval o návrhoch, alebo že by súd zlým postupom spôsoboval prieťahy, sa vôbec nezakladajú

na pravde. Tak, ako už bolo uvedené, aj v ostatných citovaných veciach, nespôsobil súd žiadne prieťahy
a vo veci rozhodol v zmysle lehôt, ktoré mu ukladá zákon. V citovaných spisoch bol uplatnený nárok
navrhovateľa v súvislosti s podanou žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
rozhodcovského rozsudku, vydaného rozhodcovským súdom, pričom išlo o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy. Exekučný súd musí vzhľadom na ust. § 45 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
v nadväznosti na ustanovenie Zákona o ochrane spotrebiteľa, Občianskym zákonníkom a Zákonom o

spotrebiteľských úveroch vždy ex offo skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje spotrebiteľa na
plnenie právom nedovolené v rozpore s dobrými mravmi. Takto v súlade so zákonom exekučný súd v
týchto prípadoch skúmal, že či je možné exekúciu vykonať na základe rozhodnutí rozhodcovských súdov
a keď zistil, že exekúciu nemožno z týchto dôvodov vykonať, návrh na vydanie poverenia zamietol.

Súd na základe tvrdení navrhovateľa uvedených v jednotlivých konaniach zistil, že v konaní 5C 77/2012
si uplatnil náhradu škody vo výške 4 836,97 €, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a ide o spravodlivú satisfakciu
za porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv. Ďalej si uplatnil ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a

rozhodovania, porušovania jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé posúdenie veci sumu 967,39 €, ktorá
predstavuje 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

V konaní 5C 78/2012 si uplatnil nemajetkovú škodu vo výške 822,74 €, ktorá mu viac nemôže byť

priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu z dôvodov tak ako v konaní 5C 77/2012 a
primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti vo výške 164,55 € ako 20%
uplatňovanej istiny.

Z tých istých dôvodov si v konaní 5C 79/2012 uplatnil škodu 2 201,86 €, ktorá mu nemôže byť

priznanáprávoplatnýmrozhodnutímvšeobecnéhosúduanáhradunemajetkovejujmy440,37€ako20%
uplatňovanej istiny.

V konaní 5C 80/2012 si takto a z tých istých dôvodov uplatnil majetkovú škodu predstavujúcu ako
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou a uskutočňovaním vo veci správy

a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia a výkonu exekúcie, ktorú špecifikoval ako náklady na správu pohľadávky na udržiavanie a
správu informačného systému spolu 70,- € + 40,- € a na administratívne spracovanie textov, urgencií a
pod. vo výške 15,- €, spolu 125,- €. Taktiež si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy
do spoločnosti vo výške 520,01 €. Uskutočnil výpočet v tomto prípade alikvotným pomerom 55,- € za

každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V konaní 5C 81/2012 si uplatnil navrhovateľ z dôvodov prieťahov v konaní, poukazujúc na tie isté
skutočnosti sumu 125,- € a primeranú náhradu nemajetkovej ujmy 424,12 € alikvotným pomerom 55,-
€ za každý mesiac omeškania.

Vkonaní5C82/2012siuplatnilakonáhraduškodysumu5491,99€akonáhraduistiny,ktorámunemôže
byť priznaná právoplatným rozhodnutím a primeranú náhradu nemajetkovej ujmy 1 098,40 € ako 20%
z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

Ďalej v konaní 5C 83/2012 si takto navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej škody 496,89 € ako náhrada
istiny, ktorá mu nemôže byť priznaná v občianskom súdnom konaní a primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy 99,38 € ako 20% z uplatňovanej istiny.V konaní 5C 84/2012 si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej škody, ktorá viac nemôže byť priznaná
vo výške 4 024,05 € a náhradu nemajetkovej ujmy ako 20% z uplatňovanej istiny vo výške 804,81 €.

V konaní 5C 85/2012 si navrhovateľ uplatnil z dôvodov, ktoré vznikli údajnými prieťahmi v konaní škodu
125, € a náhradu nemajetkovej ujmy 282,13 € ako alikvotný pomer 55,- € za každý mesiac omeškania.

V konaní 5C 86/2012 si takto navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej škody 1 102,15 €, ktorá mu
nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím a primeranú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20%

žalovanej sumy vo výške 220,43 €.

V konaní 5C 89/2012 si navrhovateľ uplatnil náhradu nákladov v súvislosti s uplatňovaním práv v rámci
prieťahu v konaní sumu 125,- € a nemajetkovú ujmu 495,- € za 9 mesiacov.

V konaní 5C 91/2012 si svojim návrhom uplatnil v súvislosti s údajnými prieťahmi v konaní sumu 125,-

€ a nemajetkovú ujmu 55,- € za každý mesiac omeškania vo výške 726,54 €.

V konaní 5C 92/2012 si svojim návrhom v dôsledku v prieťahoch konaní uplatnil sumu 125,- € a náhradu
nemajetkovej ujmy 726,54 € za každý mesiac omeškania po 55,- €.

V konaní 8C 130/2012 si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu vo výške 1534,04 €, primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy a to 20% z uplatňovanej istiny vo výške 306,81 €.

S prihliadnutím na citované ustanovenie zákona a na skutočnosti, ktoré súd zistil z jednotlivých
exekučných spisov pokiaľ ide o náhradu škody z údajných prieťahov v konaní vyplýva, že v týchto

konaniachsasúdprieťahovnedopustil.Rozhodovalvprimeranejazákonomstanovenejlehotebeztoho,
aby vznikali v konaní prieťahy. Nesprávneho úradného postupu sa Okresný súd v Považskej Bystrici mal
dopustiť tým, že o návrhu navrhovateľa na zmenu súdneho exekútora nerozhodol v zákonnej lehote.
Súd rozhodoval v zákonných lehotách a naviac, samotný navrhovateľ sťažoval postup súdu tým, že
neoznačil spisovú značku exekučného konania, čím vzhľadom na hromadné podania bol sťažovaný aj

postup súdu v exekučnej kancelárii. Nemôže teda navrhovateľ tvrdiť, že mal nejaké náklady v súvislosti
s nápravou prieťahov v konaní, keď jednak k týmto prieťahom nedošlo a naviac, navrhovateľ údajne
spravoval nejaký informačný systém, čo nemôže byť pravdou, lebo v prípade, že by to tak bolo a
pohľadávku riadne spravoval, vedel by uviesť aj správnu spisovú značku exekučného súdneho konania
a nepodával by na súd sťažnosti na prieťahy v tých konaniach, ktoré boli právoplatne skončené, alebo

ktoré súd vôbec neviedol. Preto aj z tohto pohľadu mu žiaden nárok na údajné spravovanie a náklady
na odstránenie prieťahov v konaní rozhodne nepatria. Keďže súd sa takýchto prieťahov nedopustil,
takže mu potom nepatrí ani náhrada, ktorú si uplatnil a ani primeraná náhrada nemajetkovej ujmy za
vnútorné zásahy do spoločnosti. Súd preto vo všetkých týchto prípadoch návrh zamietol a pokiaľ ide o
náhradu majetkovej škody súd bol toho názoru, že tým, že postupoval podľa § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, ktorý súdu ukladá povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh exekúcie a exekučný titul sa nedopustil žiadneho porušenia zákona alebo nesprávneho úradného
postupu. Podľa tohto odcitovaného ustanovenia, ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia
na výkon exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, návrhu
vyhovie. Ako vyplýva z citovaných ustanovení zákona, súd je tak povinný skúmať aj v prípade, ak

je exekučným titulom rozhodnutie rozhodcovského súdu. Súd v prípadoch, kedy poverenie nevydal,
vydal rozhodnutie, ktoré bolo preskúmané krajským súdom, alebo proti nemu bolo podané odvolanie,
je to rozhodnutie právoplatné a preto nemožno konštatovať, že by sa súd dopustil nesprávneho
úradného postupu, o ktorý nesprávny úradný postup navrhovateľ opiera svoj nárok. Súd v tomto prípade
postupoval podľa zákona a teda chýba tu znak, pre ktorý by mohol súd priznať navrhovateľovi náhradu

škody, t. j. nesprávny úradný postup súdu. Preto aj v tejto časti súd návrh zamietol.

V ďalších konaniach, ktoré boli spojené na spoločné konanie a to konanie 5C 87/2012, 5C 88/2012,
5C 90/2012, 5C 93/2012, 5C 94/2012, 5C 95/2012, 5C 96/2012, 5C 97/2012 a v konaní 7C 162/2012
si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu prieťahov v konaní. V

jednotlivých pripojených exekučných spisoch súd zistil nasledovné:

V konaní 5C 87/2012 si žalobca uplatnil náhradu za konanie, ktoré sa viedlo na tunajšom súde pod č.
1Er 1151/2003. V tomto konaní si teda uplatnil navrhovateľ náhradu majetkovej škody spočívajúcu vúčelne vynaložených nákladoch v spojení s jeho činnosťou vo veci správy a udržiavania pohľadávok
a tiež primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy pomerom 55,32 € za každý mesiac
omeškania vo všetkých jednotlivých nasledujúcich prípadoch. Z konania 1Er 1151/2003 súd zistil, že

v tomto konaní sa vedie exekučné konanie proti povinnému D. S., nar. X. XX. XXXX. Z obsahu spisu
vyplýva, že na tunajší súd bola dňa 16. 5. 2003 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Exekučným titulom bol platobný rozkaz a dňa 21. 5. 2003, teda do 6 dní súd vydal poverenie
pre súdneho exekútora. Dňa 23. 11. 2010 bol na tunajší súd podaný návrh na zmenu súdneho exekútora
a 25. 11. 2010 bola pôvodná súdna exekútorka JUDr. Krasňanová vyzvaná, aby sa v lehote 10 dní

vyjadrila a vyčíslila trovy exekúcie. Dňa 21. 12. 2010 bola k tomuto urgovaná a súd potom 2. 3. 2011
vydal rozhodnutie, ktorým vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu exekútora. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 2. 3. 2011.

V konaní 5C 88/2012 namietal navrhovateľ prieťahy v súvislosti s exekučným konaním, ktoré sa vedie na
tunajšom súde pod č. 1Er 1184/2004. Ako vyplýva z obsahu tohto exekučného spisu žiadosť o udelenie

poverenia bola súdu doručená dňa 15. 6. 2004 a súd 8. 7. 2004 vydal poverenie pre súdneho exekútora.
Návrh na zmenu exekútora bol doručený súdu dňa 23. 11. 2010 a súd dňa 4. 2. 2011 vyhlásil exekúciu za
neprípustnú. Proti rozhodnutiu súdu podal navrhovateľ odvolanie a Krajský súd v Trenčíne uznesením
zo dňa 31. 1. 2012 prvostupňové uznesenie v časti výroku o trovách exekúcie potvrdil. K vyhláseniu
exekúcie za neprípustnú došlo z toho dôvodu, že povinný medzičasom zomrel a zomrel ako nemajetný.

V konaní 5C 93/2012 namietal navrhovateľ prieťahy v konaní v súvislosti s výkonom exekúcie na dlžníka
S. P., nar. XX. X. XXXX. Toto exekučné konanie sa vedie na tunajšom súde pod č. 1Er 2060/2006. Z
obsahu tohto exekučného spisu súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola nášmu súdu doručená
dňa 12. 6. 2006. Dňa 15. 6. 2006 súd vydal poverenie pre exekútora a dňa 6. 9. 2010 bol súdu doručený

návrh na zmenu exekútora. Dňa 17. 9. 2010 bol návrh doručený pôvodnej exekútorke na vyjadrenie
s tým, aby v lehote 10 dní špecifikovala trovy konania, čo exekútorka doručila súdu dňa 4. 10. 2010.
Keďže nepredložila exekučný spis č. Ex 1044/2006 bola k tomu opakovane urgovaná. Uznesením zo
dňa 5. 11. 2010 súd potom exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť trovy exekúcie na účet
súdnej exekútorky a keďže bola exekúcia zastavená, zamietol aj návrh oprávneného na zmenu súdneho

exekútora. Toto rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním a krajský súd uznesením zo dňa 31. 5. 2011
zrušil rozhodnutie I. stupňa vo výroku o zastavení exekúcie a vo výroku o trovách konania. Zároveň
odmietol odvolanie oprávneného proti výroku o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora. Rozhodnutie
tak nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 7. 2011.

V konaní 5C 90/2012 sa z takého istého titulu domáhal žalobca náhrady vo veci povinného H. Z., nar. XX.
X. XXXX. Toto konanie sa na tunajšom súde viedlo pod č. 1Er 1398/2006. Žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 13. 4. 2006 a 24. 6. 2006 súd vydal poverenie pre
exekútora. Návrh na zmenu exekútora bol súdu doručený 6. 9. 2010 a 29. 9. 2010 pôvodná súdna
exekútorka podala na tunajší súd návrh na zastavenie exekúcie. Zároveň prípisom zo dňa 4. 10. 2010 si

vyčíslila trovy exekúcie. Súd na základe toho vyzval exekútorku 27. 10. 2010, aby predložila exekučné
spisy a vzhľadom na jej návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť súd šetril, či je povinný držiteľom
motorového vozidla, čo polícia súdu oznámila 17. 2. 2011. Úrad práce súdu oznámil 18. 2. 2011,
že nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a ďalšie správy prišli z Mestského úradu v
Púchove, zo Sociálnej poisťovne a potom súd uznesením zo dňa 4. 3. 2011 súd návrh exekútora

na zastavenie exekúcie zamieta a vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora a poveril
nového exekútora. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 3. 2011. Proti tomuto rozhodnutiu
podala odvolanie pôvodná exekútorka. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 19CoE 290/2012,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 9. 7. 2012 a po tom, ako súd rozsiahlo doplnil dokazovanie a ustanovil
povinnému opatrovníka odvolanie súdnej exekútorky odmietol.

V konaní 5C 94/2012 sa navrhovateľ domáhal svojich nárokov v súvislosti s exekučným konaním, ktoré
sa viedlo proti povinnej H. D., nar. X. X. XXXX a to v konaní 1Er 2880/2005. Z obsahu tohto exekučného
spisu vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená nášmu súdu
14. 11. 2005. Rozhodnutie, ktorým súd poveril súdneho exekútora na výkon exekúcie súd vydal 21.

11. 2005. Dňa 20. 9. 2010 bol podaný návrh na zmenu exekútora na tunajší súd s tým, že 28. 9.
2010 podal exekútor návrh na zastavenie exekúcie a 10. 10. 2010 si vyúčtoval trovy exekúcie. Súd
vykonal dokazovanie ohľadne majetku povinného a po vykonaní tohto dokazovania uznesením zo dňa
7. 12. 2010 exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť trovy exekúcie pôvodnému exekútorovia zároveň zamietol návrh na zmenu súdneho exekútora. Proti tomuto rozhodnutiu v časti o trovách
exekúcie podal odvolanie exekútor a oprávnený v časti, v ktorej bola exekúcia zastavená. Krajský súd
uznesením 19CoE 85/2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26. 7. 2011 uznesenie súdu I. stupňa zrušil

vo výroku o trovách exekúcie a odvolanie oprávneného proti výroku o zamietnutí návrh na zmenu
exekútora odmietol.

V konaní 5C 95/2012 sa domáhal navrhovateľ nárokov v súvislosti s exekúciou proti D. E., nar. XX. X.
XXXX, ktoré exekučné konanie sa vedie pod č. 4Er 128/2006. Ako vyplýva z obsahu tohto exekučného

spisu, žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na náš súd 21. 9. 2006 a poverenie na výkon exekúcie
bolo súdom vydané dňa 3. 10. 2006. Návrh na zmenu súdneho exekútora bol tunajšiemu súdu doručený
6. 9. 2010 a bol predložený pôvodnému exekútorovi na vyčíslenie trov exekučného konania. Exekútor
29. 9. 2010 predložil vyúčtovanie trov exekúcie a zároveň navrhol zastavenie exekúcie a preto bol aj
18. 10. 2010 vyzvaný, aby predložil svoj exekučný spis. Uznesením zo dňa 23. 2. 2011 súd žiadosť
oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol a exekúciu zastavil. Zároveň priznal pôvodnému

exekútorovi náhradu trov konania. Proti uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Krajský súd uznesenie
I. stupňa v časti o zastavenie exekúcie ako aj v časti o trovách konania potvrdil. V časti výroku týkajúcej
sa žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora odvolanie oprávneného odmietol.

V konaní 5C 96/2012 uplatňoval navrhovateľ svoj nárok v súvislosti s exekučným konaním, ktoré sa

vedie proti D. U., nar. XX. XX. XXXX ako povinnému. Konanie je pod č. 4Er 66/2007 a žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola nášmu súdu doručené 15. 2. 2007 a dňa 20. 2. 2007
súd poverenie vydal. Dňa 23. 11. 2010 podal navrhovateľ návrh na zmenu súdneho exekútora. Súd
vyzval oprávneného na zaplatenie súdneho poplatku a zároveň bol návrh doručený súdnej exekútorke
na vyjadrenie so žiadosťou o vyčíslenie trov exekúcie. Exekútorka dňa 7. 12. 2010 žiadala exekučné

konanie zastaviť pre nemajetnosť a po tom ako Krajský súd v Trenčíne rozhodol o odvolaní ohľadne
vyrubeného súdneho poplatku náš súd uznesením zo dňa 21. 2. 2011 vyhovel žiadosti oprávneného
na zmenu súdneho exekútora. Navrhovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Medzitým súd
vydal rozhodnutie, ktorým zamietol žiadosť pôvodného exekútora o náhradu trov konania. Krajský súd
v Trenčíne uznesením 17CoE 432/2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 5. 12. 2011 odvolanie odmietol

a súd potom uznesením zo dňa 27. 3. 2012 exekúciu v časti príslušenstvo čo do úroku z omeškania
zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11. 5. 2012.

V konaní 5C 97/2012 sa oprávnený domáhal svojich nárokov z exekučného konania proti povinnej I. P.,
nar. XX. X. XXXX. Toto exekučné konanie sa vedie pod č. 1Er 47/2005 a z obsahu exekučného spisu

súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na tunajší súd dňa 2. 4. 2007 a poverenie súd
vydal 17. 4. 2007. Žiadosť o zmenu súdneho exekútora súd obdržal 6. 9. 2010. Po zaslaní pôvodnému
exekútorovi na vyjadrenie bol vyrubený súdny poplatok, proti ktorému bolo podané odvolanie, spis bol
predložený krajskému súdu, ktorý I. stupňové rozhodnutie zrušil a to dňa 28. 2. 2011 a následne súd
vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora dňa 10. 5. 2011 a rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 16. 6. 2011.

Poslednýmnárokomvtomtospojenomkonaníbolnárokvkonaní7C162/2012,ktorýnavrhovateľopieral
o exekučné konanie, ktoré sa vedie proti povinnému - Alena Jančová, nar. 19. 3. 1984. Toto konanie
vedie súd pod č. k. 10Er 896/2011 a poverený exekútor doručil tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie

poverenia dňa 9. 9. 2011. Okresný súd vydal dňa 12. 9. 2011 uznesenie, ktorým žiadosť exekútora o
udelenie poverenia zamietol s tým, že rozsudok rozhodcovského súdu nie je spôsobilým exekučným
titulom. Rozsudok bol vydaný na základe zmenky, ktorá bola vystavená na základe dohody o vyplnení
zmenky, ktorú súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Proti predmetnému uzneseniu
nepodal oprávnený odvolanie a uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11. 10. 2011.

V týchto ďalších prípadoch súd poukazuje na to, že oneskorenie v rozhodnutí o návrhu na zmenu
exekútora bolo nepochybne spôsobené tým, ako už bolo uvedené, že navrhovateľ neuviedol číslo
exekučného konania, ktorú identifikáciu musel urobiť súd, čo sťažovalo vzhľadom na veľký počet
návrhov jeho činnosť a konanie. Navrhovateľ nemôže tvrdiť, že mu spisová značka súdneho konania

nebola známa, čo nasvedčuje aj tomu, že jeho žiadosť o náhradu škody v dôsledku spravovania
informačného systému je neakceptovateľná a tak, ako už bolo uvedené, aj vo svojich sťažnostiach
predsedovi súdu, nebol schopný označiť konania. Že nemá poriadok v evidencii nasvedčovali tomu
aj sťažnosti na konania, ktoré boli už skončené, alebo na konania, ktoré tunajší súd vôbec neviedol.Súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR (I.ÚS 27/02, I.ÚS 197/03, I.ÚS 38/04), podľa ktorej
dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa postup všeobecného
súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné

prieťahy. Z rozhodnutí Ústavného súdu SR vyplýva, že nie každý zistený prieťah má automaticky za
následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pojem „zbytočné
prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať
predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti v tomto prípade na tú skutočnosť, že súd
neustále vo veci vykonával úkony smerujúce k čo najskoršiemu skončeniu veci, ktoré úkony nepredložil

navrhovateľ s návrhom a ktoré boli na zákonné rozhodnutie potrebné sa nemohol dopustiť prieťahov
v konaní.

Navrhovateľ nevyhnutne na svoju činnosť potrebuje informačný systém, a ako už bolo uvedené, tento
zjavne neprevádzkoval správne a naviac, vo svojom návrhu nekonkretizoval o aké právne výkony, v
súvislosti s ktorými malo dôjsť k vzniku škody, ide, aké náklady na udržiavanie a správu mu mali vzniknúť

v období tvrdeného meškania súdu. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti ich nielenže nekonkretizoval,
ale nemal ako preukázať a nepreukázal. Preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca bol v konaní v celom rozsahu
úspešný. Keďže svoje trovy nešpecifikoval a tieto mu nevznikli, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov

konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosledujeamusíbyťpodpísanéadatované.Podanietrebadoložiťpotrebnýmpočtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, v
čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným a vykonateľným.

Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na exekúciu.