Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 13, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1So/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201287
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7014201287.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov

senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci navrhovateľa
A. W., bytom R., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ú s t r e d i e, ul. 29. augusta č. 8, 813 63
Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach,
č. k. 3Sd/73/2014-20 zo dňa 12. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 3 Sd/73/2014-20 zo dňa
12. novembra 2014 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. XY zo dňa 18. júla 2014, ktorým
odporkyňa podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákon) zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 19. júna 2014 o invalidný dôchodok z dôvodu, že
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne, jej postup, ako aj

postup posudkových lekárov bol v súlade so zákonom o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť u rozhodujúceho zdravotného postihnutia bola stanovená v súlade s
prílohou č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, a preto súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods.
2 O.s.p. potvrdil.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie v zákonnej lehote a pretože toto
neobsahovalo potrebné náležitosti, odvolací súd ho vyzval na jeho doplnenie. Podaním doručeným

súdu 11.03.2015 navrhovateľ len poukázal na novú lekársku správu z neurologickej ambulancie zo
16.12.2014.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu toto označila za neopodstatnené. Poukázala na to, že
navrhovateľ v odvolacom konaní neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali
úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia a ktoré by
spochybnili alebo vyvrátili prijatý záver. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia

navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z
hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou
dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto
daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Navrhovateľ v konaní nepreukázal zhoršenie zdravotného stavu vrozsahu, ktorý by odôvodňoval určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Závery napadnutého rozhodnutia považovala za vecne správne a dostatočne doložené vykonaným
dokazovaním, preto navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako

vecne správne potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozsudok krajského
súdu a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1
O.s.p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O.s.p. v spojení s § 250s

O.s.p.), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
13. septembra 2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, preto v medziach
odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporkyne, a to najmä z toho
pohľadu, či krajský súd správne posúdil jej zákonnosť.

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý

zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti

poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a
zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

Podľa § 71 ods. 4 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia

liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby
a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods. 8 zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa

odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z
predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Kľúčovou otázkou pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok je otázka vplyvu dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Nárok na invalidný
dôchodok je v zmysle zákona o sociálnom poistení podmienený invaliditou poistenca, ktorá spočíva v
tom, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

V konaní nebol sporný skutkový stav, tak ako ho zistil súd prvého stupňa a vyplýva z pripojeného
administratívneho spisu odporkyne, t.j., že odporkyňa rozhodnutím č. XY zo dňa 18. júla 2014 zamietlažiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok s odôvodnením, že nie je invalidný podľa § 71 ods. 1
zákona, pretože podľa odborného posudku o invalidite vypracovaného posudkovým lekárom Sociálnej
poisťovne, pobočka Michalovce, zo dňa 19. júna 2014 navrhovateľ nemá pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (v posudku bola ustálená
miera jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 20%). Posudkový lekár po vlastnom
vyšetrení a zhodnotení odborných nálezov z neurologického, FRO, neurochirurgického, alergologického
a očného vyšetrenia, ako aj z prepúšťacích správ z očnej kliniky dospel k záveru, že rozhodujúcim
zdravotným postihnutím u navrhovateľa sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových

platničkách s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV, oddiel E,
položka 3, písm. b) na dolnej hranici 20% vzhľadom na ostatné neurologické vyšetrenia, ako aj po
neurologickejliečbe,vktorejjekonštatovanébolestivLSbezpropagáciedoDK,Lasseguenegatívny.Na
tomto závere posudkový lekár zotrval aj po zhodnotení novo doložených odborných lekárskych nálezov
dňa 30. septembra 2014.

Na základe opravného prostriedku navrhovateľa bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený
posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice, ktorá po vlastnom
vyšetrení navrhovateľa a zhodnotení odborných lekárskych nálezov a to aj novo doložených z
kontrolného, alergologického vyšetrenia, kontrolného opakovaného očného vyšetrenia a ortopedického
vyšetrenia, dospela vo svojom posudku z 23. októbra 2014 k zhodnému záveru ako posudkový lekár

v správnom konaní, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľa sú choroby podporného
a pohybového aparátu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV,
oddiel E, položka 3, písm. b) v rozsahu 20%. Chronické bolesti driekovej chrbtice sú bez známok
koreňového dráždenia, z ktorého dôvodu miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola
stanovená na dolnej hranici s tým, že iné zdravotné postihnutia sú liečbou dobre kompenzované,

nevplývajú na pracovnú schopnosť navrhovateľa, a preto ani neodôvodňujú percentuálne navýšenie
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V posudku boli vymenované všetky podklady
relevantné z hľadiska posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa s tým, že navrhovateľ vlastnoručným
podpisom potvrdil, že predložil všetky odborné lekárske nálezy a iné k dispozícii nemá.

Na pojednávaní pred krajským súdom, ktoré sa konalo dňa 12. novembra 2014, neboli navrhovateľom
predložené žiadne dôkazy, resp. lekárske nálezy, ktoré by preukázali významné zhoršenie jeho
zdravotného stavu. Krajský súd preto napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XY zo dňa 18. júla 2014
potvrdil a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Z postupu krajského súdu je zrejmé, že dôsledne skúmal, či závery podaných posudkov majú podklad
v lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých zdravotných problémov, ktoré navrhovateľ udával,
najmä tých, ktoré sú z objektívneho hľadiska spôsobilé znižovať pracovný potenciál. Krajský súd preto
nepochybil, ak na základe výsledkov vykonaného dokazovania považoval rozhodnutie odporkyne za
správne a odvolaniu navrhovateľa nevyhovel.

Posúdenie zdravotného stavu žiadateľa o invalidný dôchodok je podľa platných právnych predpisov
zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Z posudkov nachádzajúcich sa v administratívnom
spise odporcu je zrejmé, že títo komplexne zhodnotili zdravotný stav navrhovateľa, pričom vzali do úvahy
aj ním predložené lekárske správy. Posudkoví lekári sociálneho poistenia dospeli vo všetkých lekárskych

posudkoch k rovnakým záverom, pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné postihnutie i mieru poklesu
vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V konaní sa nepreukázali
skutočnosti vyvolávajúce objektívne pochybnosti o ich odbornosti, resp. predpojatosti v konkrétnej veci,
preto nebol dôvod na prípadné ďalšie dokazovanie.

Navrhovateľomvsúdnomodvolacomkonanípredloženálekárskasprávazneurologickéhovyšetreniazo
16.12.2014 nepredstavuje podľa názoru odvolacieho súdu nové skutočnosti, ktoré by neboli zohľadnené
posudkovými lekármi, prípadne konštatujúce iné diagnostické závery ako boli zistené v správnom konaní
a ktoré by predstavovali dôkazy nasvedčujúce existencii novej skutočnosti, ktorou by sa posudkoví
lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali, resp. ktoré by nasvedčovali inému rozsahu zdravotného

poškodenia u navrhovateľa, ako bol v čase rozhodovania odporkyne ustálený (§ 250i O.s.p.), alebo by
inak prijatý záver spochybňovali.Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní predložené posudky posudkových lekárov sú z hľadiska
skutkového úplné, presvedčivo podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi nezávislých odborníkov
predloženými navrhovateľom, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných

rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú, a ani navrhovateľom uvádzané výčitky nezakladajú podľa
názoru odvolacieho súdu objektívne pochybnosti o odbornosti, resp. objektívnosti posudkových lekárov,
ktoré by vyžadovali vykonať nové dokazovanie vo veci. Prípadné pochybnosti navrhovateľa o tom, že
jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, súd považoval za nedôvodné, vyvolané len
jeho subjektívnym presvedčením, čo však nezakladá relevantný dôvod na spochybnenie správnosti

skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že ak
by v budúcnosti došlo k významnému zhoršeniu jeho zdravotného stavu, podloženému relevantnými
aktuálnymi lekárskymi nálezmi, navrhovateľ môže opätovne požiadať o priznanie invalidného dôchodku
a o nové preskúmanie miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd dôvodne považoval preskúmavané

rozhodnutie odporkyne za vydané v súlade so zákonom a dôvodne odvolaniu navrhovateľa nevyhovel.
O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho
rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

OtrováchodvolaciehokonaniarozhodolNajvyššísúdSlovenskejrepublikypodľa§250kods.1vspojení

s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, pretože v odvolacom
konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.