Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/87/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111238162
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5111238162.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej
a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Lukášková
a spol., s.r.o., so sídlom Závodská cesta 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 714 861, zastúpeného právnym
zástupcom Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava
- mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, proti žalovanému: MEDIPRAKTIK, s.r.o., so sídlom

Vysokoškolákov 3702/31, 010 08 Žilina, IČO: 36 425 923, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr.
Ivetou Mikulovou, advokátkou, so sídlom M. R. S. X (OD G.), XXX XX R., v konaní o zaplatenie 3.545,43
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb 31/2012-251
zo dňa 2.2.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb 31/2012-251 zo dňa 2.2.2016 v časti napadnutého výroku
o zamietnutí žalobného návrhu v ostatnej časti z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13,93
Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13,93 Eur od 24.11.2011 do zaplatenia
a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 11,20 Eur od 10.12.2012 do 15.4.2013, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, v ostatnej časti žalobný návrh zamietol a rozhodnutie o náhrade trov konania

vyhradil samostatnému uzneseniu do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení poukázal na
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému na zaplatenie dlžnej sumy 214,93
Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 214,93 Eur od 15.3.2011 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Žalobca vychádzal zo svojho postavenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,
pričom podľa zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych
pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov je

žalobca podľa ust. § 79 ods. 1 písm. v) tohto zákona povinný vykonávať lekársku službu prvej pomoci
podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom. Žalobca preto konkludentne uzatvoril so žalovaným
ako prevádzkovateľom stanice lekárskej služby prvej pomoci zmluvu, ktorej predmetom je vykonávanie
lekárskej služby prvej pomoci pre dospelých (ďalej aj len „LSPP") v mene žalovaného v priestoroch,
ktoré si žalovaný za týmto účelom prenajíma. K uzatvoreniu písomnej zmluvy nedošlo z dôvodu, že
žalobca neakceptoval žalovaným stanovenú odmenu. Žalobca následne žalovanému zaslal protinávrh

podmienok odmeňovania za vykonávanie LSPP a upozornil žalovaného, že v prípade, ak nedôjde k
uzatvoreniu písomnej zmluvy, žalobca si svoju povinnosť vykonávať LSPP splní, ale za tento výkon
bude účtovať 80 % zo zdravotných výkonov uskutočnených zamestnancom žalobcu počas výkonu
LSPP. Žalovaný vzal návrh žalobcu na vedomie, k uzatvoreniu písomnej zmluvy však nedošlo. Dňa
15.1.2011 zamestnanec žalobcu nastúpil na výkon LSPP od 15:00 hod. do 22:00 hod. a počas tohto
odpracovaného času uskutočnil zdravotné výkony s celkovým bodovým ohodnotením vo výške 13.490

bodov. Žalovaný nástup zamestnanca žalobcu do služby neodmietol, ani iným spôsobom nerozporoval
a umožnil mu vykonávať LSPP, čím podľa názoru žalobcu žalovaný akceptoval podmienky odmeňovaniauvedené v poslednom návrhu zmluvy zo strany žalobcu, a tým tak došlo ku konkludentnému uzatvoreniu
zmluvy. Za výkon LSPP bola žalovanému zo strany zdravotných poisťovní poskytnutá odmena. Na
základeuzatvorenejzmluvyvzniklažalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovikonkludentneakceptovanú

odmenu vo výške 214,93 Eur, ktorú žalobca vyúčtoval faktúrou č. 20118017 v znení opravného dokladu
č. 2011/078. Žalobca túto sumu vyčíslil ako 80 % zo súčinu bodového ohodnotenia zdravotných výkonov
uskutočnených jeho zamestnancom a hodnoty jedného bodu (0,019916 Eur) podľa § 3 ods. 1 písm.
a) Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 226/2005 Z.z. o výške úhrady za zdravotnú starostlivosť,
ktorú uhrádza zdravotná poisťovňa poskytovateľovi lekárskej služby prvej pomoci (ďalej len „Nariadenie

č. 226/2005 Z.z.").

2. Okresný súd pripustil žalobcom požadovanú zmenu žaloby tak, že požadované plnenie vo výške
214,93 Eur s príslušenstvom žiadal žalobca priznať titulom zaplatenia zmluvného plnenia, eventuálne
titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Uznesením č.k. 10Cb/31/2012-207 zo dňa 22. júla 2014 v
spojení s opravným uznesením č.k. 10Cb/31/2012-228 zo dňa 18. augusta 2015 okresný súd pripustil

zmenu žaloby učinenú podaním zo dňa 14.3.2014 v znení opravy zo dňa 16.7.2014, čím sa predmetom
konania stal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3.545,43 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 2.340,42 Eur od 24.11.2011 do zaplatenia a zo sumy 1.205,01 Eur od 16.5.2012 do
zaplatenia, a to titulom zmluvného plnenia, eventuálne titulom vydania bezdôvodného obohatenia. K
rozšíreniu žaloby žalobcom došlo z dôvodu, že poskytoval LSPP pravidelne počas celého roka 2011 a

začiatkom roka 2012, za čo si mesačne účtoval odmenu samostatnými faktúrami v súlade s postupom
uvedeným v žalobe.

3. Uplatnený nárok žalobcu okresný súd posúdil podľa ustanovení Obchodného zákonníka, ustanovení
zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zákona č. 576/2004 Z.z. o

zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a zákona č.
577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti a konštatoval, že povinnosť vykonávať lekársku
službu prvej pomoci je ustanovená zákonom a vzťahuje sa na presne vymedzené kategórie
poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, okrem iného aj na poskytovateľov všeobecnej ambulantnej
starostlivosti v odbore všeobecné lekárstvo, ktorým je žalobca v prejednávanej veci. LSPP sa

vykonáva v zdravotníckom zariadení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti oprávneného na základe
vydaného povolenia, ktorým je žalovaný. Poskytovanie LSPP sa riadi rozpisom určeným príslušným
samosprávnymkrajom,ktorýjeposkytovateľzdravotnejstarostlivostipovinnýrešpektovať.Financovanie
LSPP pre dospelých je zabezpečené:
1/ z úhrady za zdravotnú starostlivosť na základe poskytnutých zdravotných výkonov ohodnotených

príslušným počtom bodov;
2/ z úhrady v minimálnej výške 0,039434 Eur na jedného poistenca verejného zdravotného poistenia
mesačne;
3/ z poplatku vyberaného od poistencov za služby súvisiace s poskytovaním LSPP vo výške 1,99
Eur. Podľa okresného súdu takýmto nastavením LSPP zákonodarca ex lege kreoval záväzkovo-právny

vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti povinným vykonávať LSPP a prevádzkovateľom
zabezpečujúcim chod ambulancie LSPP, čím prinútil dva samostatné subjekty v postavení podnikateľov
vzájomne spolupracovať, avšak bez toho, aby súčasne upravil podstatné náležitosti tohto právneho
vzťahu, medzi ktoré patria aj podmienky odmeňovania poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
Okresnému súdu tak pripadla úloha vytvoriť všeobecne aplikovateľný vzorec pre spravodlivé rozdelenie

finančných prostriedkov medzi subjekty podieľajúce sa na zabezpečovaní fungovania LSPP. V
snahe nájsť spravodlivé riešenie sa okresný súd oboznámil s doterajšou rozhodovacou činnosťou,
a to predovšetkým s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 113/2011 zo
dňa 28.11.2012, uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 329/2012 a so
zverejnenýmirozhodnutiamivšeobecnýchsúdov.Akopodkladprerozhodnutiesavsúdnejpraxiosvedčil

prieskum systému odmeňovania v totožných druhoch záväzkových vzťahov pri zachovaní obdobných
materiálnych podmienok. Okresný súd vychádzal z potreby vytvárať rozhodovacou činnosťou stav
právnej istoty, ktorého základom je predvídateľnosť súdnych rozhodnutí. V prejednávanom prípade je
prípustná analógia legis vo vzťahu k zmluve o dielo, prípadne k mandátnej zmluve, ktoré záväzkovo-
právne vzťahy vzhľadom na charakter práv a povinností zmluvných strán majú najbližšie k obsahu

právneho vzťahu vymedzeného účastníkmi konania.

4. Podľa okresného súdu požiadavka žalobcu na priznanie úhrady za výkon LSPP podľa bodového
ohodnotenia uskutočnených zdravotných výkonov, zníženej o primeranú časť zodpovedajúcu nákladomprevádzkovateľa na chod ambulancie LSPP, nemá oporu v právnej úprave. Zdravotná poisťovňa je
povinnáposkytovaťtútoúhradupriamoprevádzkovateľoviambulancieLSPPaokresnýsúdnepovažoval
za správny postup vyčíslovať náklady prevádzkovateľa na ambulanciu LSPP a premietnuť ich do

rozdelenia úhrady príjmu od zdravotných poisťovní medzi účastníkov konania. Okresný súd tak zamietol
návrh žalobcu na vykonanie dôkazu dopytom na zdravotné poisťovne za účelom zistenia výšky
kapitačnej platby hradenej žalovanému a tiež návrh na vykonanie dôkazu preskúmaním relevantných
účtovných dokladov žalovaného za účelom zistenia výšky jeho nákladov na prevádzkovanie ambulancie
LSPP. Vykonanie týchto dôkazov nepovažoval okresný súd za opodstatnené, nakoľko svoje rozhodnutie

založil na určení výšky odmeny za výkon LSPP ako obvyklej odplaty za výkon rovnakej činnosti v
obdobných podmienkach. Okresný súd tak uskutočnil šetrenie za účelom zistenia obvyklej odmeny
poskytovateľovzdravotnejstarostlivostiurôznychprevádzkovateľovambulanciíLSPP,pričomvychádzal
zo skutočnosti, že v spádovej oblasti Žilina bolo k 31.12.2012 evidovaných 155.084 pacientov. Okresný
súd vykonal dopyt na prevádzkovateľov ambulancií LSPP v 12-tich okresných mestách, ktoré svojim
počtom obyvateľov možno pripodobniť Mestu Žilina, t.j. kde počet obyvateľov sa pohybuje v rozsahu

± 30 % obyvateľov Okresu Žilina. Z tohto dokazovania okresný súd zistil, že odmena žalobcu určená
podľa návrhu Zmluvy o vykonávaní lekárskej služby prvej pomoci zo dňa 26.11.2010 je vyššia ako
priemerná odmena poskytovaná zo strany prevádzkovateľa ambulancie LSPP Trenčín, kde spádová
oblasť má menší počet pacientov a zároveň nižšia ako odmena poskytovaná zo strany prevádzkovateľa
ambulancie LSPP Nitra, ktorej spádová oblasť zahŕňa väčší počet pacientov. Porovnaním odmeny

podľa návrhu zmluvy o vykonávaní lekárskej služby prvej pomoci zo dňa 26.11.2010 s odmenou,
ktorá by žalobcovi patrila v prípade, ak by LSPP poskytoval v Trenčíne a Nitre, okresný súd zistil, že
táto suma odmeny je vyššia, resp. porovnateľná s odmenou, ktorá by žalobcovi patrila v Trenčíne a
zároveň nižšia než odmena, ktorá by žalobcovi bola poskytnutá v Nitre. V dôsledku odlišného režimu
odmeňovania nastaveného žalovaným v návrhu zmluvy zo dňa 26.11.2010, podľa ktorého žalovaný

poskytuje žalobcovi popri základnej odmene tiež sumu 0,66 Eur za každého ošetreného pacienta,
vychádza celková výška odmeny žalobcu za väčšinu odpracovaných LSPP vyššia, než odmena
poskytovaná prevádzkovateľom v Nitre. Okresný súd tak ako spravodlivú odmenu žalobcu určil výšku
odmeny podľa návrhu zmluvy zo dňa 26.11.2010, t.j. odmenu vo výške:
- 51,50 Eur za LSPP dňa 15.1.2011,

- 64,11 Eur za LSPP dňa 12.2.2011,
- 49,51 Eur za LSPP dňa 10.4.2011,
- 81,78 Eur za LSPP dňa 24.4.2011,
- 38,40 Eur za LSPP dňa 4.5.2011,
- 50,25 Eur za LSPP dňa 4.6.2011,

- 39,93 Eur za LSPP dňa 9.6.2011,
- 47,23 Eur za LSPP dňa 12.8.2011,
- 43,25 Eur za LSPP dňa 16.8.2011,
- 39,93 Eur za LSPP dňa 25.8.2011,
- 65,21 Eur za LSPP dňa 24.9.2011,

- 66,53 Eur za LSPP dňa 16.10.2011,
- 83,20 Eur za LSPP dňa 5.11.2011,
- 55,90 Eur za LSPP dňa 17.11.2011,
- 39,90 Eur za LSPP dňa 5.12.2011,
- 87,25 Eur za LSPP dňa 31.12.2011,

- 51,58 Eur za LSPP dňa 21.1.2012,
- 46,95 Eur za LSPP dňa 4.2.2012,
- 37,20 Eur za LSPP dňa 21.3.2012,
- 57,55 Eur za LSPP dňa 29.4.2012, spolu 1.097,16 Eur. Táto odmena prislúcha žalobcovi titulom
zmluvného plnenia sui generis. Podľa okresného súdu z vyjadrení účastníkov konania a listinných

dôkazov vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným bola neformálnym spôsobom uzatvorená inominátna
zmluva podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorej predmetom bolo zabezpečenie
výkonu LSPP v priestoroch ambulancie na ulici V. Spanyola 43 v Žiline. Povinnosťou žalobcu
bolo v súlade s rozpisom určeným samosprávnym krajom nastúpiť v určenom čase na výkon
LSPP a tieto služby vykonať v ambulancii prevádzkovanej žalovaným, pričom žalovaný bol povinný

materiálne a administratívne prevádzku ambulancie zabezpečiť. Plnením týchto povinností zmluvné
strany konkludentne prejavili vôľu vstúpiť do vzájomného záväzkovo-právneho vzťahu. Rozsah práv a
povinností z takto uzavretej zmluvy nebol medzi účastníkmi konania sporný, nakoľko podmienky výkonu
LSPP sú do značnej miery upravené aj legislatívne, čím predmet zmluvných záväzkov bol dostatočneurčený,atedazmluvavznikla.ÚčastnícikonaniavšaknedohodliodmenužalobcuzavýkonLSPP,pričom
ich vzťah bol nesporne vzťahom odplatným. Počas rokovaní nebol účastníkmi akceptovaný ani jeden z
návrhov určenia odmeny žalobcu. Tvrdenie žalovaného, že žalobca prejavil súhlas s odmenou určenou

v návrhu zmluvy zo dňa 26.11.2010 tým, že nastúpil na výkon LSPP a názor žalobcu, že žalovaný prijal
jeho návrh zmluvy so zmenenou výškou odmeny tým, že mu umožnil vykonávať LSPP, nezodpovedá
zákonom upravenému spôsobu kontraktácie obchodnoprávnych zmluvných vzťahov a neobstojí ani
podľa ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca zmenou návrhu zmluvy zo dňa 26.11.2010 v
časti odmeny učinil žalovanému nový návrh, ktorého prijatie zo strany žalovaného nemožno vyvodiť,

pričom vyplácaním odmeny za výkon LSPP podľa pôvodného návrhu zmluvy žalovaný jednoznačným
spôsobom prejavil vôľu nebyť viazaný protinávrhom žalobcu.

5. Okresný súd sa nestotožnil s eventuálnou možnosťou vyhodnotiť uplatnený nárok žalobcu ako právo
navydaniebezdôvodnéhoobohatenia,nakoľkouplatnenýnárokžalobcunemožnopripodobniťanijednej
zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. V danej

veci sa nejednalo o plnenie bez právneho dôvodu, keďže povinnosti účastníkov mali svoj podklad v
príslušných ustanoveniach zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zákona o zdravotnej
starostlivosti, pričom absenciu dohody o výške odmeny nemožno považovať za chýbajúci právny dôvod
plnenia. Okresný súd vyhodnotil nárok ako nárok žalobcu zo zmluvného plnenia, a preto sa zaoberal
výhradne primárnym petitom žaloby a o eventuálnom petite na zaplatenie žalovanej sumy titulom

bezdôvodného obohatenia vôbec nerozhodoval. Z rovnakého dôvodu nevyhodnocoval okresný súd ani
námietku premlčania žalovaného, ktorá sa viazala na vyhodnotenie nároku vo veci ako práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia.

6. Z dokazovania preskúmaním výpisu z účtu žalovaného a Saldokonta okresný súd zistil, že žalovaný

zaplatilžalobcoviodmenuzavýkonLSPPvcelkovejvýške1.083,23Eur,atobezhotovostnýmspôsobom
v prospech účtu žalobcu spravidla v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom žalobca vykonal LSPP.
Z listinných dôkazov okresný súd nezistil zaplatenie sumy 13,93 Eur predstavujúcej časť hotovostných
platieb od pacientov počas LSPP dňa 9.6.2011, ktorá žalobcovi patrí, keďže za túto LSPP žalovaný
zaplatil žalobcovi iba časť odmeny vo výške 26 Eur, a to dňa 11.7.2011. Ako nespornú skutočnosť

okresný súd vyhodnotil vyplatenie sumy 1.083,23 Eur ako odmeny za výkon LSPP nasledovne:
- sumu 51,50 Eur za LSPP dňa 15.1.2011 zaplatil dňa 10.2.2011,
- sumu 64,11 Eur za LSPP dňa 12.2.2011 zaplatil dňa 14.3.2011,
- sumu 49,51 Eur za LSPP dňa 10.4.2011 zaplatil dňa 11.5.2011,
- sumu 81,78 Eur za LSPP dňa 24.4.2011 zaplatil dňa 11.5.2011,

- sumu 38,40 Eur za LSPP dňa 4.5.2011 zaplatil dňa 10.6.2011,
- sumu 50,25 Eur za LSPP dňa 4.6.2011 zaplatil dňa 11.7.2011,
- sumu 26,00 Eur za LSPP dňa 9.6.2011 zaplatil dňa 11.7.2011,
- sumu 47,23 Eur za LSPP dňa 12.8.2011 zaplatil dňa 13.9.2011,
- sumu 43,25 Eur za LSPP dňa 16.8.2011 zaplatil dňa 13.9.2011,

- sumu 39,93 Eur za LSPP dňa 25.8.2011 zaplatil dňa 13.9.2011,
- sumu 65,21 Eur za LSPP dňa 24.9.2011 zaplatil dňa 11.10.2011,
- sumu 66,53 Eur za LSPP dňa 16.10.2011 zaplatil dňa 11.11.2011,
- sumu 23,20 Eur za LSPP dňa 5.11.2011 zaplatil dňa 9.12.2011,
- sumu 60,00 Eur za LSPP dňa 5.11.2011 zaplatil dňa 19.12.2011,

- sumu 15,90 Eur za LSPP dňa 17.11.2011 zaplatil dňa 9.12.2011,
- sumu 40,00 Eur za LSPP dňa 17.11.2011 zaplatil dňa 19.12.2011,
- sumu 13,90 Eur za LSPP dňa 5.12.2011 zaplatil dňa 13.1.2012,
- sumu 26,00 Eur za LSPP dňa 5.12.2011 zaplatil dňa 19.1.2012,
- sumu 17,25 Eur za LSPP dňa 31.12.2011 zaplatil dňa 13.1.2012,

- sumu 70,00 Eur za LSPP dňa 31.12.2011 zaplatil dňa 19.1.2012,
- sumu 51,58 Eur za LSPP dňa 21.1.2012 zaplatil dňa 9.2.2012,
- sumu 46,95 Eur za LSPP dňa 4.2.2012 zaplatil dňa 15.3.2012,
- sumu 26,00 Eur za LSPP dňa 21.3.2012 zaplatil dňa 10.10.2012,
- sumu 11,20 Eur za LSPP dňa 21.3.2012 zaplatil dňa 15.4.2013,

- sumu 57,55 Eur za LSPP dňa 29.4.2012 zaplatil dňa 21.5.2012. Podľa nesporného tvrdenia žalobca
prijaté platby žalovanému vrátil, čo odôvodnil nemožnosťou ich identifikácie pre chýbajúci variabilný
symbol. Z výpisu z účtu okresný súd zistil, že variabilný symbol použitý žalovaným sa nezhoduje
s variabilným symbolom na žalobcom vystavených faktúrach. Pri platbách použil žalovaný šesť ažsedem miestny variabilný symbol pozostávajúci z označenia roku nasledovaného označením mesiaca,
za ktorý uhrádzal žalobcovi odmenu za výkon LSPP. Ak medzi účastníkmi konania netrval iný
záväzkový vzťah predpokladajúci opakujúce sa peňažné plnenie, čo účastníci netvrdili, nemohli na

strane žalobcu vzniknúť pochybnosti o účele prijatých platieb a žalobcovi muselo byť zrejmé, že sa jedná
o úhradu odmeny za výkon LSPP v zmysle návrhu zmluvy zo dňa 26.11.2010. Keďže suma priebežne
poukazovaná žalovaným na účet žalobcu zodpovedala výške odmeny patriacej žalobcovi, ktorú okresný
súd ustálil ako spravodlivú odplatu za výkon titulom zmluvného plnenia sui generis, podľa okresného
súdu pripísaním týchto súm na účet žalobcu zanikol záväzok žalovaného vo výške 1.083,23 Eur, a to

splnením podľa ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 339 ods. 1 a 2 Obchodného
zákonníka. Zostatok záväzku vo výške 13,93 Eur je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi titulom odmeny
za výkon LSPP dňa 9.6.2011. Žalobca napriek tomu, že vyúčtoval žalovanému vyššiu odmenu, než
akú vyplácal žalovaný, bol ako veriteľ podľa ust. § 329 Obchodného zákonníka povinný prijať aj
čiastočné plnenie, nakoľko to neodporovalo povahe záväzku ani jeho hospodárskemu účelu. Ak žalobca
prijaté platby vrátil, nemal tento úkon vplyv na zánik záväzku žalovaného a je potrebné pripísať ho na

ťarchu žalobcu. Žalobca má zákonom dané možnosti domáhať sa od žalovaného spätného vyplatenia
vrátenej odmeny. Účinky zániku záväzku splnením vylučujú akúkoľvek ďalšiu povinnosť žalovaného
uložiť predmet záväzku do úradnej úschovy v snahe predísť vzniku omeškania. Ustanovenie § 568
Občianskeho zákonníka ani nie je možné aplikovať, a to z dôvodu, že v prejednávanej veci žalovanému
bolo nepochybne známe, že jeho veriteľom je žalobca, ktorý nebol neprítomný a uvedením čísla svojho

bankovéhoúčtunavystavenýchfaktúrachprejavilvôľu,abymuzáväzokzostranyžalovanéhobolplnený
v prospech tohto účtu. Vrátenie vyplatenej odmeny žalobcom žalovanému s odstupom niekoľkých dní
nemožno vyhodnotiť ako nedostatočné poskytnutie súčinnosti, ktoré by zakladalo omeškanie žalobcu
ako veriteľa a následnú povinnosť žalovaného využiť náhradný spôsob splnenia záväzku uložením do
úschovy.

7. K otázke splatnosti odmeny za výkon jednotlivých LSPP okresný súd uviedol, že táto vyplýva z
faktúr vystavených žalobcom, ktoré žalobca žalovanému priebežne doručoval. Námietku žalovaného
ohľadom rozporu náležitostí faktúr so zákonom o účtovníctve nepovažoval okresný súd v pomeroch
prejednávanej veci za relevantnú. Vystavené faktúry v obchodno-právnom vzťahu slúžia ako výzva

na zaplatenie, ktorou žalobca prejavil vôľu prijať od žalovaného účtované plnenie najneskôr v deň
ich splatnosti, a žalovaným naznačený rozpor medzi dátumom poskytnutia plnenia uvedeným v opise
predmetu fakturácie a dátumom dodania služby nemá význam pre určenie splatnosti odmeny za výkon
LSPP. Ohľadom nároku na zaplatenie úroku z omeškania konštatoval okresný súd jeho dôvodnosť v
časti odmeny za LSPP zo dňa 21.3.2012 vo výške 11,20 Eur, ktorú žalovaný zaplatil dňa 15.4.2013,

pričom zodpovedajúca faktúra bola splatná dňa 9.12.2012. Okresný súd tak zo sumy 11,20 Eur priznal
žalobcovi úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške 8,75 % ročne za obdobie od 10.12.2012 do
15.4.2013. Úrok z omeškania žalobcovi okresný súd priznal aj z nezaplatenej sumy odmeny 13,93 Eur
za LSPP dňa 9.6.2011 v požadovanej sadzbe 9 % ročne od 24.11.2011. Ohľadom náhrady trov okresný
súd vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti

rozsudku.

8.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobcaprostredníctvomprávnehozástupcu,
a to v časti, ktorou prvostupňový súd žalobu zamietol. Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že v
konaní došlo k vadám uvedených v ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., okresný súd neúplne zistil

skutkový stav veci, keďže nevykonal navrhnuté dôkazy a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalobca konštatoval, že pri poskytovaní LSPP právne predpisy ukladajú
povinnosť vykonávať zdravotnú službu súkromným subjektom pod hrozbou sankcie, a to v ambulancii
prevádzkovateľa LSPP, ktorý je rovnako osobou súkromného práva, pričom túto službu sú fyzické
osoby - lekári povinní vykonávať bez ohľadu na ich práva a nároky podľa pracovno-právnych predpisov,

po odpracovaní pracovnej doby, počas dní pracovného pokoja a sviatkov a zároveň právny predpis
neurčil výšku odmeny za poskytovanú LSPP. Žalobca ako podnikateľ je tak povinný realizovať službu
a vytvárať zisk prevádzkovateľovi ambulancie bez dohodnutej odmeny za takýto výkon. Jednostranné
určenieodmenyzostranyprevádzkovateľaambulancie,ktorémuokresnýsúdposkytolochranu,jenielen
zásahom do zmluvnej slobody, ale aj výkonom práv, ktorý je v rozpore s poctivým obchodným stykom.

9. Žalobca namietol, že žalobou sa domáhal rozhodnutia o splnení peňažnej povinnosti, čo podporil
popisom skutkového stavu, ktorý v zásade medzi účastníkmi nebol sporný, a bolo povinnosťou
okresného súdu, aby vec právne kvalifikoval. Okresný súd uzavrel, že žalobca má nárok na peňažnéplnenie vo výške 1.097,16 Eur od žalovaného, avšak pochybil, keď uzavrel, že tento nárok zanikol
pripísaním na účet žalobcu. Ak mal okresný súd za to, že vrátením odmeny na účet žalovaného
vznikol „iný" nárok než nárok z titulu plnenia zo vzťahu sui generis, mal zrejme na mysli bezdôvodné

obohatenie a podľa žalobcu bol povinný mu tento nárok z tohto titulu priznať, nakoľko žalobca sa
domáhal peňažného plnenia a právna kvalifikácia titulu pre jeho priznanie bola, v súlade so zásadou
iura novit curia, úlohou súdu. Žalovaný tak bol povinný, či už z titulu plnenia podľa vzťahu sui generis
alebo z titulu vydania bezdôvodného obohatenia zaplatiť žalobcovi najmenej sumu 1.097,16 Eur, čo
potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/67/2011. Okresný súd mal preto vyhovieť

žalobe minimálne v časti 1.097,16 Eur.

10. K otázke určenia obvyklej ceny za poskytovanie LSPP žalobca konštatoval, že ako podnikateľský
subjekt nemal záujem vstúpiť do zmluvného vzťahu so žalovaným z dôvodu, že žalovaným ponúkané
plnenie nepredstavovalo ekvivalent k plneniu, ktoré by žalobca bol povinný pre žalovaného poskytovať.
Cenu obvyklú by bolo možné považovať za primeranú cenu len v prípade, ak by bola určená

dopytom a ponukou tak, ako je to v bežnom a poctivom obchodnom styku. Vzťah prevádzkovateľov
a poskytovateľov LSPP sa však neriadi dopytom a ponukou, ale výlučne „diktátom" prevádzkovateľa
ambulancie LSPP a poskytovateľ má možnosť buď tento diktát prijať a mať istotu aspoň minimálnych
financií, alebo poskytovať zdravotnú starostlivosť bez odmeny a o odmenu sa súdiť. Okresný súd
konštatoval, že odmena, ktorú žalovaný žalobcovi vyplácal, je obvyklou a primeranou, nakoľko

prevádzkovatelia ambulancií LSPP v Trenčíne a Nitre poskytujú menšie, resp. väčšie odmeny, čím
cena určená žalovaným predstavuje akceptovateľný priemer. Okresný súd poskytol ochranu výkonu
práva žalovaného, čo je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Podľa žalobcu je určenie obvyklej a
primeranej ceny možné len na základe skúmania konkrétnych zložiek príjmov a výdavkov žalovaného,
nakoľko každá spádová oblasť je unikátna a primeraná cena vždy závisí od množstva rozdielnych

faktorov. Okresný súd uzavrel, že podstatnou pre určenie ceny nie sú úkony lekára, ktoré vykoná,
ani príjmy, ktoré týmito úkonmi vytvorí, ani ostatné príjmy prevádzkovateľa ambulancie LSPP a ani
jeho náklady, ale len cena, ktorú žalovaný jednostranne určil. Žalobca žalobou uplatnil primeranú cenu
stanovenú ako percentuálnu časť zo všetkých zdravotných (bodovaných) výkonov, ktoré v deň výkonu
služby v LSPP poskytol v mene a na účet žalovaného. Počas 7-hodinovej služby v LSPP dňa 15.01.2011

žalobca vytvoril príjem spolu 440,61 Eur za 7-hodinovú službu, ohľadom ktorej okresný súd konštatoval
obvyklú odmenu vo výške 51,50 Eur. Okresný súd pritom v tejto súvislosti nevykonal žalobcom
navrhované dôkazy, ktoré boli spôsobilé určiť presnú výšku príjmov žalovaného (dopyt na zdravotné
poisťovne) a výšku nákladov žalovaného (dopyt na účtovníctvo žalovaného), a tým posúdiť primeranosť
ceny, ktorú žalobca voči žalovanému uplatnil. Súkromno-právna povaha vzťahu medzi účastníkmi

ako podnikateľmi určuje, aby cena obsahovala tie zložky, z ktorých sa obvykle v obchodno-právnych
a ekonomických vzťahoch cena skladá. Týmito zložkami ceny sú ekonomicky oprávnené náklady a
primeraný zisk. Z navrhovaných dôkazov by bolo možné presne určiť všetky zložky príjmov a nákladov
žalovaného, napríklad pri uskutočnení 7-hodinovej služby LSPP dňa 15.01.2011. Nevykonaním týchto
dôkazov okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, ktorý následne nesprávne právne posúdil,

jeho závery sú nesprávne a arbitrárne. Vzájomné plnenia účastníkov neboli ekvivalentné, ale boli v
hrubom nepomere. Dňa 15.01.2011 žalobca svojim plnením vytvoril v prospech žalovaného príjem vo
výške cca 440,61 Eur, pričom jeho odhadované náklady predstavujú:
- 51,50 Eur ako odmenu žalobcu za služby lekára,
- 35 Eur ako odhadovanú odmenu zdravotnej sestry,

- 8 Eur ako náklady na prenájom priestorov a energie podľa nájomnej zmluvy a
- 132 Eur ako odhadované náklady na materiál. Odhadovaný zisk preto predstavuje 226,50 Eur, čiže
48%. Tým sú podľa žalobcu vzájomné plnenia účastníkov v hrubom nepomere. Žalobca bol nosným
atribútom pri zabezpečení príjmu žalovaného a výlučne žalobca znášal zodpovednosť v súvislosti s
poskytovanými úkonmi zdravotnej starostlivosti, znášal všetky náklady v súvislosti so zabezpečením

účasti lekára (mzda, odmena za nadčas, doprava, ošatenie, stravovanie, atď.), pričom žalobca má
rovnako právo na primeraný zisk pri výkone podnikateľskej činnosti. Žalobca konštatoval, že okresný
súd na tieto skutočnosti neprihliadal a poskytol žalovanému ochranu tým, že za cenu obvyklú považoval
cenu jednostranne určenú žalovaným. Okresný súd mal zabezpečiť a vykonať žalobcom navrhované
dôkazy a cenu obvyklú určiť ako cenu primeranú, ktorá predstavuje ekvivalentné plnenie účastníkov

sporu. Žalobca tak žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

11. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že
charakteristiku vzťahu žalobca - žalovaný ako je táto uvedená v odvolaní, nerozporuje, avšak uvádza,že prípadná zmena tohto vzťahu je úlohou pre zákonodarcu a nie pre súd. Okresný súd uplatnený nárok
žalobcu posúdil v rámci platnej legislatívy s odôvodnením použitých právnych predpisov a s poukazom
na doterajšiu rozhodovaciu činnosť v obdobných právnych veciach. Rozsudok vychádzal z obvyklej

ceny pri poskytovaní služieb LSPP v SR a okresný súd podrobne odôvodnil, z čoho vychádzal. Okresný
súd zistil a porovnával obvyklé odmeny porovnateľných poskytovateľov LSPP na Slovensku a zistil, že
odmena podľa návrhu zmluvy zo dňa 26.11.2010 je vyššia ako v Trenčíne a zároveň nižšia ako odmena
v Nitre. Žalovaný nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že prvostupňový súd mal priznať nárok aspoň na
zaplatenie sumy 1.097,16 Eur. Žalovaný platby, ktoré prináležali žalobcovi z titulu vykonaných služieb,

zaplatil na jeho účet riadne a včas s výnimkou sumy 13,93 Eur, ktorú spolu s úrokmi zaplatil žalovaný
žalobcovi na účet po doručení rozsudku dňa 17.02.2016. Žalobca platby žalovanému vracal späť na účet
z dôvodu, že so žalovaným neuzatvoril zmluvu a zároveň žalovanému zasielal „svoje" faktúry, v ktorých
účtoval sumy, ktoré sám považoval za primeranú odmenu. Žalovaný ohľadom použitého variabilného
symbolu uviedol, že faktúry žalobcu nepovažoval za správne, posielal ich žalobcovi späť a odmeny
platené žalobcovi rozlišoval podľa svojho účtovníctva variabilným symbolom, ktorý si sám určil. Okresný

súd tak rozhodol správne, keďže záväzok žalovaného zanikol splnením podľa ust. § 324 ods. 1 a
ust. § 339 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Žalobca sa v konaní ani plnenia vo výške 1.097,16
Eur nedomáhal a žalobu vymedzil nárokom z faktúr, ktoré uviedol v rozšírenom návrhu a ktorými
sám určoval odmeny za výkon LSPP. Žalovaný považuje nároky do sumy 1.097,16 Eur, uplatňované
žalobcom v odvolacom konaní zrejme z titulu bezdôvodného obohatenia, za premlčané v dvojročnej

subjektívnej premlčacej lehote a vznáša námietku premlčania na všetky nároky žalobcu splatné pred
dňom 15.03.2012. Žalobca pri „spravodlivých výpočtoch" odmien u žalovaného pre lekárov opomenul
skutočnosť,ževLSPPžalovanéhoslúživždyod22.00hod.do7.00hod.jedenlekár,avšakod15,30hod.
do 22,00 hod. vždy dvaja lekári, takisto dvaja lekári slúžia v sobotu, v nedeľu a vo sviatok. Žalobca tiež
opomenul skutočnosť, že z platieb VÚC na poskytovanie LSPP žalovaný okrem odmien lekárom hradí

tiež mzdy a odvody zdravotných sestier, nájomné, služby spojené s nájomným (voda, elektrina, kúrenie),
poruchy, opravy, telefón, zdravotný a čistiaci materiál, oblečenie a obuv zdravotnému personálu a pod.
Žalovaný na výzvu uviedol, že z priemernej sumy od VÚC 14.524,99 Eur mesačne tvoria 85% náklady.
K argumentácii žalobcu žalovaný poukázal na závery uznesenia ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 329/2012 zo dňa
21.06.2012, podľa ktorého poskytovanie LSPP je dané zo zákona a vykonáva sa vo verejnom záujme,

ktorého cieľom je poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Účelom LSPP je zabezpečiť fungovanie a výkon
LSPP a nie fungovanie trhového hospodárstva a hospodárskej súťaže. Žalovaný tak žiadal rozsudok
okresného súdu potvrdiť ako zákonný a dôvodný a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, §

380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti
výroku, ktorým okresný súd v ostatnej časti žalobný návrh zamietol, zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm.
c) CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil v tejto časti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

13. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním
odvolania zo dňa 29.02.2016 (č.l. 274 spisu), krajský súd v odvolacom konaním bol povinný postupovať
a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), a to v
zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa. § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Podľa ust. § 379 CSP v spojení s ust. § 380 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný.

15. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav, keďže nevykonal
žalobcom navrhované dôkazy a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Tieto námietky žalobca uplatnil vo vzťahu k otázke určenia odmeny, ktorá žalobcovi patrí za poskytovanú
LSPP, a vo vzťahu k otázke posúdenia nároku na zaplatenie sumy 1.097,16 Eur, ktorú žalobca po
jej prijatí na svoj účet žalovanému vrátil. Vo vzťahu k namietanému záveru okresného súdu ohľadom

určenia primeranej odmeny za poskytovanú LSPP žalobca namietol tiež nevykonanie ním navrhovaných
dôkazov okresným súdom.16. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel ohľadom právneho vzťahu
medzi stranami sporu k obdobnému záveru ako súd prvej inštancie, a síce, že medzi stranami sporu
sa jedná o osobitný právny vzťah sui generis. Medzi sporovými stranami nedošlo k uzatvoreniu zmluvy,

ktorá by upravovala ich vzťahy pri poskytovaní LSPP žalobcom v priestoroch ambulancie žalovaného
ani na základe návrhu žalovaného, ktorý žalobca neakceptoval, a rovnako z vykonaných dôkazov
nemožno dospieť k záveru, že by došlo k akceptácii protinávrhu žalobcu žalovaným. S ohľadom na
skutočnosť, že obidvom stranám zmluvného vzťahu bol známy rozsah ich práv a povinností, ktoré
účastníci počas existencie tohto vzťahu aj vzájomne plnili, krajský súd v zhode s okresným súdom

konštatujevzniknepomenovanejzmluvyvzmysleust.§269ods.2Obchodnéhozákonníka.Účastníkom
tohto zmluvného vzťahu bolo zrejmé, že daný vzťah je dojednaný ako vzťah odplatný, avšak k dohode
o výške odplaty - odmeny za poskytovanú LSPP medzi nimi nedošlo. V podrobnostiach ohľadom vzniku
zmluvného vzťahu medzi stranami sporu krajský súd odkazuje na odôvodnenie odvolaním napadnutého
rozsudku okresného súdu.

17. Žalobca ohľadom odmeny za ním poskytované služby LSPP, ktorú mu má žalovaný platiť, žiadal
jej určenie vo výške zodpovedajúcej primeranému zisku patriacemu žalobcovi so zohľadnením príjmov
a nákladov žalovaného spojených s prevádzkou ambulancie LSPP. V súvislosti s určením odmeny
za poskytované služby LSPP krajský súd uvádza, že neexistuje právna norma, ktorá by tento vzťah
upravovala, a preto je úlohou súdu určiť spravodlivý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami

súdneho sporu tak, aby im nebol odmietnutý prístup k spravodlivosti. Krajský súd je pritom názoru, že
v prípade poskytovania služieb LSPP sa jedná o osobitný právny vzťah, čo konštatoval aj Ústavný
súd SR v rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 113/2011, v zmysle ktorého ...„služby LSPP poskytovatelia
zdravotnej starostlivosti nevykonávajú pre účely dosiahnutia zisku, ale pre účely splnenia zákonnej
povinnosti upravenej zákonnými ustanoveniami". Ústavný súd zároveň v tomto rozhodnutí dovodil, že

dôvodom odlišného právneho postavenia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti voči poskytovateľom
prevádzkujúcim ambulancie LSPP je plnenie zákonnej povinnosti, ktorá sleduje legitímny cieľ a ktorú
s ohľadom na jej charakter nemožno považovať za neprimeranú. Podľa názoru krajského súdu tak s
prihliadnutím na verejný záujem, ktorého cieľom je poskytovanie zdravotnej starostlivosti a ochrana
zdraviapodľačl.40ÚstavySR,niejemožnédanýprávnyvzťahposudzovaťakobežnýobchodno-právny

vzťah medzi dvoma podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Preto ani kritériá pre poskytovanie
odmeny za výkon činnosti žalobcu pre žalovaného pri poskytovaní služieb LSPP nie je možné hodnotiť
výlučne podľa kritérií zohľadňujúcich právo žalobcu ako podnikateľského subjektu na primeraný zisk
za služby poskytované žalovanému. Krajský súd sa potom stotožnil s postupom súdu prvej inštancie,
ktorý pri výpočte odmeny, ktorá patrí žalobcovi od žalovaného za poskytované služby LSPP, vychádzal

z porovnania odmien vyplácaných poskytovateľom LSPP v obdobne veľkých spádových oblastiach
poskytovania služieb LSPP. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Ústavného
súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/2012, v ktorom ústavný súd posudzoval závery všeobecných súdov
ohľadom ustálenia odmeny za služby poskytované pri výkone LSPP, kedy všeobecné súdy vychádzali z
určenia obvyklej odmeny zistenej porovnaním odmien poskytovaných viacerými poskytovateľmi LSPP

a obdobne vyhodnotili vzťah pri poskytovaní služieb LSPP ako osobitný vzťah sui generis. Všeobecné
súdy pritom vychádzali z účelu lekárskej služby prvej pomoci, spätého s verejným záujmom, ktorým je
ochrana zdravia, a nestotožnili sa s návrhom na nariadenie znaleckého dokazovania, na základe ktorého
by takzvaná spravodlivá odmena bola stanovená ako rozdiel medzi príjmom zo služieb vykonaných
poskytovateľom LSPP a vyčíslených ekonomicky opodstatnených nákladov na prevádzkovanie LSPP.

V uvedenom uznesení ústavný súd nezistil dôvodnosť ústavnej sťažnosti so záverom, že rozhodnutia
všeobecných súdov nemožno považovať ani za arbitrárne. Okresný súd tak postupoval vecne správne,
pokiaľ aj s odkazom na uvedené rozhodnutia ústavného súdu určil odmenu prislúchajúcu žalobcovi
odkazom na odmenu uvedenú v návrhu Zmluvy o vykonávaní lekárskej služby prvej pomoci zo dňa
26.11.2010 a konštatoval jej porovnateľnosť s odmenou, ktorá by žalobcovi prináležala v prípade

prevádzkovania ambulancie LSPP v iných porovnateľných spádových oblastiach. Krajský súd preto v
zhode so súdom prvej inštancie rovnako považuje za spravodlivú odmenu žalobcu za výkon LSPP
určenú v návrhu zmluvy zo dňa 26.11.2010.

18. S prihliadnutím na uvedené neobstojí námietka žalobcu ohľadom nevykonania ním navrhovaných

dôkazov súdom prvej inštancie. Pokiaľ okresný súd vecne správne ustálil primeranú odmenu
patriacu žalobcovi ako odmenu určenú vo výške zhodnej s návrhom zmluvy zo dňa 26.11.2010,
nebolo dôvodné, aby vykonával dokazovanie navrhované žalobcom porovnaním nákladov a príjmov
žalovaného z prevádzkovania ambulancie LSPP a následným určením primeraného zisku patriacehožalobcovi. Krajský súd pritom ohľadom nevykonania dôkazov súdom prvej inštancie odkazuje na
ustálenú judikatúru súdov SR, napr. rozhodnutie R č. 37/1993, podľa ktorého ...„nevykonanie dôkazov
navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom".

TiežpodľarozhodnutiaRč.125/1999...„aksúdvpriebehukonanianevykonalvšetkydôkazynavrhované
účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu podľa ust. § 237 písm. f) O.s.p. nie je prípustné, lebo nemožno to považovať za odňatie
možnostikonaťpredsúdomazaznemožnenieuplatneniaprocesnýchpráv,ktoréúčastnícimohliuplatniť
a boli v dôsledku nesprávneho postupu z nich vylúčení".

19. Okresný súd preto dospel k vecne správnemu záveru, ak s prihliadnutím na výšku odmeny podľa
návrhu Zmluvy o vykonávaní lekárskej služby prvej pomoci zo dňa 26.11.2010 konštatoval celkovú výšku
spravodlivej odmeny žalobcu za výkon LSPP za rozhodné obdobie v sume 1.097,16 Eur.

20. Žalobca v podanom odvolaní namietol aj záver okresného súdu, ktorý podľa názoru žalobcu

neprihliadol na právnu kvalifikáciu uplatneného nároku, keď síce konštatoval dôvodnosť nároku žalobcu
na peňažné plnenie vo výške 1.097,16 Eur od žalovaného, ale uzavrel, že tento nárok zanikol jeho
zaplatením na účet žalobcu, čím mal následne medzi stranami sporu vzniknúť iný právny vzťah. V
súvislosti s touto námietkou žalobcu považuje krajský súd za potrebné citovať relevantnú právnu úpravu.

21. Podľa ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

22. Podľa ust. § 329 Obchodného zákonníka veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie záväzku, pokiaľ
čiastočné plnenie neodporuje povahe záväzku alebo hospodárskemu účelu sledovanému veriteľom pri
uzavretí zmluvy, ak tento účel je v zmluve vyjadrený alebo v čase uzavretia zmluvy dlžníkovi známy.

23. Okresný súd, s prihliadnutím na povinnosť veriteľa podľa ust. § 329 Obchodného zákonníka prijať
aj čiastočné plnenie, konštatoval v súlade s ust. § 324 ods. 1 a ust. § 339 Obchodného zákonníka
zánik peňažného záväzku žalovaného splnením - pripísaním sumy 1.083,23 Eur na účet veriteľa
(žalobcu). S takýmto právnym posúdením veci okresným súdom sa krajský súd nestotožnil. Krajský

súd vo všeobecnosti uvádza, že nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu
spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval
nesprávnu právnu normu alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval
nesprávne alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval.

24. V danom prípade napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo zo záveru, že plnenia
poskytnuté žalovaným na účet žalobcu mali za následok čiastočný zánik nároku uplatneného žalobcom
v súdnom konaní, a to jeho splnením. Splnenie vo všeobecnosti možno charakterizovať ako poskytnutie
plnenia dlžníkom veriteľovi s úmyslom splniť povinnosť, ktorá zodpovedá obsahu záväzkovo-právneho

vzťahu dlžníka s veriteľom. Pre zánik záväzku splnením ustanovenie § 324 ods. 1 Obchodného
zákonníka vyžaduje, aby sa veriteľovi záväzok splnil včas a riadne. Vyhodnotiť, či peňažným plnením
poskytnutým žalovaným na účet žalobcu došlo k zániku nároku žalobcu, ktorý je predmetom súdneho
konania, je tak možné výlučne po posúdení otázky, aký záväzok čo do jeho druhu a výšky mal
žalovaný voči žalobcovi. Zákonná požiadavka splniť záväzok riadne predstavuje požiadavku, aby

plnenie vykonané dlžníkom zodpovedalo obsahu a rozsahu jeho záväzku voči veriteľovi. Obsahom
záväzkového vzťahu sú práva a povinnosti jeho účastníkov, ktorí sú povinní plniť to, čo je predmetom
ich záväzku. Predmet plnenia pritom musí byť vymedzený čo do jeho obsahu, akosti a množstva. Aby
bolo možné posúdiť, či sa zo strany dlžníka jedná o plnenie jeho konkrétneho záväzku voči veriteľovi,
je nevyhnutné, aby tento záväzok bol vymedzený jednoznačným, nezameniteľným spôsobom tak, aby

bolo možné konštatovať, že poskytnutým plnením plní dlžník práve daný a nie iný záväzok. Tieto
všeobecné východiská je potrebné aplikovať aj vo vzťahu k ust. § 329 Obchodného zákonníka za účelom
zodpovedania otázky, či vyplatením finančných čiastok žalovaným na účet žalobcu došlo k čiastočnému
plneniu práve toho záväzku, ktorý okresný súd vo svojom rozhodnutí ustálil ako záväzok na poskytnutie
peňažného plnenia v celkovej výške 1.097,16 Eur. Na to, aby bolo možné konštatovať, že poskytnutým

finančným plnením dlžník čiastočne plnil svoj záväzok, je nevyhnutné, aby bolo ustálené záväzok akého
druhu a v akej výške má dlžník voči veriteľovi. Bez ustálenia výšky peňažného záväzku, podľa názoru
krajského súdu, nie je možné konštatovať, že by akékoľvek peňažné plnenie poskytnuté dlžníkom
veriteľovi bolo čiastočným plnením záväzku, ktorého výška je medzi účastníkmi záväzkovo-právnehovzťahu sporná. O čiastočné plnenie môže ísť len v prípade, ak si je dlžník vedomý celkovej výšky
svojho záväzku voči veriteľovi, pričom vedome poskytuje len plnenie zodpovedajúce časti predmetu
plnenia, teda časti jeho záväzku voči veriteľovi. V prípade, ak medzi účastníkmi záväzkovo-právneho

vzťahu existuje spornosť vo vzťahu k otázke určenia výšky záväzku, ktorý má dlžník voči veriteľovi,
tak poskytnuté plnenie dlžníka nie je možné bez ďalšieho automaticky považovať za čiastočné plnenie
záväzku, ktorého výška v čase plnenia nebola jednoznačne daná.

25. Aplikáciou uvedených záverov na prejednávanú právnu veci dospel krajský súd k inému právnemu

záveru, než súd prvej inštancie. Za situácie, kedy medzi stranami sporu bolo nepochybné, že vzťah,
ktorý medzi nimi vznikol, je vzťahom odplatným, avšak výška odplaty v podobe odmeny za vykonávanú
činnosť LSPP, ktorú mal žalovaný zaplatiť žalobcovi, bola medzi nimi sporná, nie je možné dospieť
k záveru, že plnenia, ktoré žalovaný vyplácal na účet žalobcu, boli čiastočnými plneniami záväzku,
ktorého výška bola ustálená až rozhodnutím súdu. Záveru o posúdení finančného plnenia žalovaného
v prospech účtu žalobcu ako čiastočného plnenia práve tohto záväzku podľa názoru odvolacieho

súdu bráni aj skutočnosť zistená z vykonaného dokazovania, a síce odlišné označovanie platieb
vykonaných zo strany žalovaného variabilným symbolom, ktorý bol odlišný od čísla faktúr vystavovaných
žalobcom. Za situácie, kedy žalobca voči žalovanému vystavenými faktúrami uplatnil ďaleko vyšší nárok
na zaplatenie odmeny za vykonávanú činnosť LSPP, než bola odmena, ktorú bol žalovaný ochotný
zaplatiť, nie je možné zodpovedať otázku, aký záväzok mal byť poskytnutým plnením žalovaného

označeným variabilným symbolom, ktorý žalovaný jednostranne určil podľa kalendárneho mesiaca a
roku poskytovanej činnosti, splnený. Splnenie záväzku je jednostranným právnym úkonom dlžníka a
v prípade, ak sa zo strany dlžníka má jednať o čiastočné plnenie záväzku, musí dlžník takéto plnenie
zodpovedajúce len časti jeho záväzku voči veriteľovi poskytnúť vedome. V prejednávanom prípade
však žalovaný ako dlžník platby vyplácané žalobcovi na jeho účet nepovažoval za čiastočné plnenie

svojho záväzku voči žalobcovi, ale každú takúto platbu považoval za úplné splnenie svojho záväzku za
daný kalendárny mesiac vykonávania činnosti LSPP. Za situácie, kedy výška záväzku žalovaného voči
žalobcovi za poskytovanú činnosť LSPP bola sporná, tak podľa názoru krajského súdu vykonané platby
žalovaného nie je možné považovať za čiastočné plnenie tohto medzi stranami sporu sporného záväzku.

26. Na základe uvedeného je krajský súd názoru, že vykonanými úhradami zo strany žalovaného v
prospech účtu žalobcu nedošlo k čiastočnému plneniu záväzku, ktorý mal žalovaný voči žalobcovi v
súvislosti s úhradou odmeny za činnosť LSPP. Žalobca preto nebol povinný uvedené platby, ktorých
identifikácia nezodpovedala fakturácii žalobcu a ktorých výška zároveň nezodpovedala výške nároku
uplatneného žalobcom voči žalovanému, prijať a bolo dôvodné z jeho strany tieto platby žalovanému

vrátiť. Týmito platbami záväzok žalovaného, ktorý je predmetom sporu, nezanikol a vrátením týchto
platieb žalobcom späť na účet žalovaného nedošlo medzi stranami sporu ku vzniku iného záväzkovo-
právneho vzťahu. Krajský súd sa tak nestotožnil s právnym posúdením veci okresným súdom a s jeho
záverom, že pripísaním platieb vo výške 1.083,23 Eur vykonaných žalovaným na účet žalobcu došlo k
splneniu záväzku žalovaného v tejto výške. Ak z tohto dôvodu uplatnený nárok žalobcu okresný súd v

zostávajúcej časti zamietol, bolo namieste v tejto časti pristúpiť krajským súdom k zrušeniu rozsudku
okresného súdu a k vráteniu veci okresnému súdu na nové rozhodnutie.

27. S ohľadom na vyslovený záver krajského súdu, v zmysle ktorého vrátením platieb žalobcom
žalovanému medzi sporovými stranami nedošlo ku vzniku nového záväzkovo-právneho vzťahu, nie

je potrebné krajským súdom vyjadrovať sa k námietke žalobcu v podanom odvolaní, v zmysle ktorej
mal okresný súd po vrátení platieb právny vzťah medzi sporovým stranami posúdiť podľa relevantných
ustanovení upravujúcich otázku vydania bezdôvodného obohatenia.

28. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude opätovne zaoberať uplatneným nárokom žalobcu s

prihliadnutím na právne záväzný názor odvolacieho súdu vo vzťahu k platbám vykonaným žalovaným
v prospech účtu žalobcu vo výške 1.083,23 Eur. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne
odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci, bude okresný súd vychádzať zo záverov
krajského súdu.

29. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.30. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.