Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, August 23, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/773/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111221145
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2111221145.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudkýň JUDr.
Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. Z. Z., nar. XX.X.XXXX,
2/ L. Z., nar. X.X.XXXX a 3/ R. Z., nar. XX.X.XXXX, všetci bytom Z., A. K. XXXX/X, všetci zastúpení
advokátom JUDr. Miroslavom Králikom, Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanému: 1/ HYDROTOUR,
cestovná kancelária, a.s., Bratislava, Nám. SNP 15, IČO: 31 371 981, zast. advokátom JUDr. Júliusom

Jánošíkom, Bratislava, Klincová 35 a 2/ Travel Service, a.s., Praha 5, Janáčkovo nábř. 59/138, Česká
republika, IČO: 256 63 135, zast. advokátom Mgr. Tomášom Rybárom, Bratislava, Štúrova 4, za
účasti niekdajšieho vedľajšieho účastníka na strane žalobcov: Združenie bratislavských spotrebiteľov,
Bratislava, Stavbárska 60, IČO: 30 790 735, zast. Ing. P. M., nar. X.X.XXXX, bytom P. XXX/X, M.,
o 5.794,20 eur a príslušenstvo, o odvolaniach žalobcov a niekdajšieho vedľajšieho účastníka proti
rozsudku Okresného súdu Trnava z 8. januára 2014 č. k. 37C/145/2011-269 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov, ktorým sa domáhali vydania
rozhodnutia, ktorým by bola žalovaným 1/ a 2/ uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť im
1.281 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z uvedenej sumy od 8. októbra 2010 do
zaplatenia, 9% ročne zo sumy 60 eur od 8. októbra 2010 do zaplatenia a 9% ročne zo sumy 21 eur od

8. októbra 2010 do zaplatenia a taktiež, aby uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť im 4.513,20 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 13,20 eur od 8. októbra 2010 do zaplatenia,
vrátane trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne použitím ust. § 3 ods. 1, § 53 ods. 1, 4, 5 a
10, § 420 ods. 1, § 451, § 488, § 489, § 494, § 741a, § 741b ods. 1 a 2, § 741i ods. 1 a 2 a § 741j O.z.

(Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o obstaraní zájazdu);
čl.2ods.1,čl.3ods.1a2,čl.5ods.1a3,čl.6ods.1,čl.7ods.1ačl.9ods.1a2NariadeniaEurópskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné
pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia
alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (ďalej len ,, nariadenia
“); § 8 ods. 1 a § 9 ods. 1 zák. č. 281/2001 o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií

a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, §
3 ods. 1, 3 a 5 prvá a tretia veta, § 5 ods. 1, § 8 ods. 1 a 4 a § 18 ods. 1 a 4 časti prvej vety pred
bodkočiarkou zák. č. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ako aj § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. (Občianskeho súdneho
poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne potom tým, že žalobcovia sa
domáhali viacerých žalobných nárokov, z ktorých nebol ani jeden, ani len čiastočne dôvodný. Prvý sa

týkal uloženia povinností žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť pre každého z žalobcov po 400 eur z titulu náhrady v
zmysle čl. 9 v spojení s čl. 5 a 6 nariadenia s tým, že na daný prípad nie je možné aplikovať predmetnénariadenie, pretože sa nejednalo o ,, zrušenie “ ( ... o čom svedčí aj to, že pôvodný a omeškaný let mali
rovnaké číslo) letu v zmysle čl. 2 nariadenia ale len o jeho omeškanie. V prípade omeškaného letu nie je
možné aplikovať na vec čl.7 nariadenia a poskytnúť náhradu, pretože tu je vylúčená analógia. Ak by sa

aj v danom prípade jednalo o zrušený a nie omeškaný let aj tak by aplikácia nariadenia nebola možná
z dôvodu uvedenom v čl. 3 nariadenia, keďže v zmysle tohto sa nariadenie uplatňuje len vtedy, keď sa
cestujúci dostaví na odbavenie ako je určené a v čase, ktorý vopred písomne stanovil letecký dopravca,
cestovná kancelária alebo splnomocnený cestovný agent. Žalobcovia však boli o omeškaní informovaní,
ostali v hoteli a na letisko sa dostavili až v primeranom časovom predstihu pred odletom. Taktiež

podotkol, že je treba vziať na zreteľ vyvinenie sa žalovaných v zmysle čl. 5 nariadenia, podľa ktorého
nie je povinnosť platiť náhradu ak sa môže preukázať, že zrušenie letu je spôsobené mimoriadnymi
okolnosťami, pričom za takú mimoriadnu okolnosť je treba považovať preukázaný plánovaný generálny
štrajk na území Grécka v deň plánovaného odletu. V poradí druhým žalobným nárokom bolo uloženie
povinnostižalovanýmspoločneanerozdielnezaplatiťžalobcom20eurprekaždéhoznich(spolutedavo
výške 60 eur) a to z titulu náhrady podľa čl. 9 v spojení s čl. 5 a 6 nariadenia z dôvodu neposkytnutia

stravovania a občerstvenia. Keďže na daný prípad nemožno aplikovať ustanovenia nariadenia, nakoľko
toto sa vzťahuje iba na cestujúcich, ktorí sú fyzicky na letisku a čakajú na omeškaný let (čl. 6 nariadenia
v spojitosti s čl. 9 nariadenia). Použitie nariadenia by bolo v prípade žalobcov aj nelogické, nakoľko na
letisko sa dostavili v primeranom čase pred skutočným odletom lietadla, t. j. nemuseli na odlet na letisku
neprimerane dlho čakať, napriek tomu požadujú za tento bežný čas čakania stravovanie a občerstvenie.

Do úvahy by prichádzala iba možnosť náhrady škody podľa všeobecných ustanovení O.z. (§ 420).
Základnými podmienkami zodpovednosti za škodu je jej vznik, existencia a preukázanie výšky škody.
Podľa súdu prvej inštancie sa žalobcom vôbec nepodarilo preukázať (pričom dôkazová povinnosť bola
výlučne na nich), že by im nejaká škoda vznikla (v čase od 12.00 hod., dokedy mohli využívať naplno
služby hotela, do odchodu na letisko mohli, ale aj nemuseli sa stravovať) a už vonkoncom nepreukázali

výšku tejto údajnej škody (napr. účtenkami z reštaurácie alebo z obchodu), preto im nebolo možné
priznaťpožadovanú(resp.vzhľadomnadôkaznúnúdzužiadnu)náhradu.Žalobcoviasataktieždomáhali
voči žalovaným zaplatenia sumy 7 eur pre každého z nich (spolu teda vo výške 21 eur) z titulu náhrady
(neuviedli o aké ustanovenie akého predpisu tento nárok opierajú) z dôvodu neposkytnutia dodatočného
hotelového ubytovania. Aplikácia nariadenia pre tento prípad je úplne vylúčená, nakoľko toto sa vzťahuje

iba na cestujúcich, ktorí sú fyzicky na letisku a čakajú na omeškaný let a okrem toho nárok na ubytovanie
má cestujúci iba v prípade čakania dlhšieho ako 24 hodín (čo v prípade žalobcov splnené nebolo).
Opäť tak do úvahy prichádza iba možnosť náhrady škody podľa všeobecných ustanovení O.z. (§ 420).
Žalobcom sa ani tu nepodarilo preukázať (dôkazová povinnosť bola výlučne na nich), že by im nejaká
škoda z tohto dôvodu vznikla a nepreukázali ani výšku tejto údajnej škody - žalobcovia síce

tvrdili, že dali upratovačke 20 eur a táto im následne na izbe dovolila tráviť čas do odchodu z hotela,
o uvedenej skutočnosti však nepredložili súdu žiaden dôkaz (o náhrade škody by sa dalo uvažovať
iba v prípade, ak by žalobcovia použili riadne ponúkanú službu hotela na dodatočné ubytovanie a
mali by o tejto skutočnosti relevantný doklad). Z uvedených dôvodov súd nemohol priznať žalobcom
nimi požadovanú (resp. vzhľadom na dôkaznú núdzu žiadnu) náhradu. Žalobcovia sa taktiež domáhali

zaplatenia sumy 4,40 eura pre každého z nich (spolu teda vo výške 13,20 eur) od žalovaného 1/, a to z
titulu bezdôvodného obohatenia z dôvodu zaplatenia sumy poistného vo výške 0,40 eur za osobu a deň,
pričom súd prvej inštancie ani tento nárok žalobcov nevyhodnotil ako dôvodný. Žalobcovia so žalovaným
1/ uzavreli zmluvu o obstaraní zájazdu vrátane komplexného poistenia, pričom do jeho ceny bol zarátaná
aj platba poistenia insolventnosti cestovnej kancelárie (žalovaného 1/). Súd prvej inštancie uviedol, že

žiaden predpis nezakazuje premietnuť náklady cestovnej kancelárie (ktorým poistenie insolventnosti
bezpochyby je) do konečnej ceny zájazdu; je treba tiež poukázať na skutočnosť, že žalobcovia boli
s cenou zájazdu a poistenia oboznámení, vedeli štruktúru a jednotlivé položky ceny a takto
navrhnutú cenu akceptovali (bez výhrad zaplatili). Z uvedeného nie je potom zrejmé ako sa mal žalovaný
1/bezdôvodnenaichúkorobohatiť,nakoľkosanejednáoplnenie zneplatnéhoprávnehoúkonu,ani

o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ani o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov a
nebola preukázaná ani iná skutková podstata, ktorá by zakladala nárok žalobcov z titulu bezdôvodného
obohatenia žalovaného 1/. Napokon sa žalobcovia domáhali zaplatenia sumy 1.500 eur pre každého
z nich (spolu teda vo výške 4.500 eur) od žalovaného 1/ a to z titulu primeraného zadosťučinenia z
dôvodu neprijateľných podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve. V tejto časti návrhu žalobcovia

popísali 15 údajne neprijateľných podmienok, ktoré sa mali nachádzať v katalógu, DIS, pokynoch a iných
dokumentoch žalovaného 1/. Základným predpokladom priznania takejto náhrady je však v zmysle § 3
ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom a osobitnými predpismi (konštatácia neprijateľnej zmluvnej podmienky), pričom aj v takomtoprípade právo na primerané finančné zadosťučinenie za porušenie práva alebo povinnosti vzniká iba
vtedy, ak spotrebiteľovi bola spôsobená alebo mohla byť spôsobená ujma. V tejto súvislosti súd prvej
inštancie konštatoval, že ani jednu z označených údajne neprijateľných zmluvných podmienok (napr.

žalovaný 1/ uviedol, resp. neuviedol skutočnosti, ktoré boli spôsobilé zasiahnuť do práv spotrebiteľa a
privodiť mu ujmu a možno ich považovať za neprimerané podmienky v spotrebiteľskej zmluve
alebo klamlivé obchodné praktiky; jednalo sa napr. o čas odletu / príletu, ktorý je uvedený ako orientačný,
výhradu v mimoriadnych prípadoch zmeniť miesta odletu a príletu, trasy letu, medzipristátia leteckej
spoločnosti, typu lietadla a letového plánu, neuvedenie začiatku a konca poskytovania služieb, keď

informácieboliuvedenéažvpodrobnejšíchinformáciáchtýkajúcichsazájazdu,poistenie,zodpovednosť
za nároky na náhradu škody na batožine, informácie o reklamačnom konaní, klamlivé informácie o
zodpovednosti za meškanie lietadla a škody tým spôsobené, oprávnenie žalovaného 1/ vykonávať z
vážnych dôvodov operatívne zmeny programu a poskytovaných služieb, možnosti odstúpenia od zmluvy
a zmien zmluvy, zodpovednosť za výpadky elektrickej energie, plynu a vody, ku ktorým môže dochádzať
v niektorých destináciách, možnosť vylúčenia klienta zo zájazdu pri závažných porušeniach právnych

predpisov, dohoda o podstatných podmienkach zmluvy, nárok na náhradu alebo zľavu z ceny
nevyužitých služieb, dohoda o poistení pre prípad úpadku) súd nemal dôvod považovať za neprimeranú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo za klamlivú obchodnú praktiku. Žalobcovia nepreukázali, že
uvedené údajné neprijateľné podmienky a údajné klamlivé obchodné praktiky žalovaného 1/ vykazujú
znaky porušenia právnych predpisov a že by im bola spôsobená akákoľvek ujma, resp. že by im nejaká

ujma hrozila, alebo že by konanie žalovaného 1/ bolo spôsobilé privodiť žalobcom ujmu (žalobcovia
sa v tejto súvislosti vyjadrili veľmi vágne, keď uviedli že „žalovaný 1/ mohol spôsobiť formuláciami vo
svojich dokladoch ... ujmu žalobcom ako spotrebiteľom a to hocijakú ujmu“ - svoje tvrdenie v tomto smere
vôbec nespresnili a nekonkretizovali!); žalobcom teda nevznikol nárok na náhradu v zmysle § 3, ods. 5
zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko im nevznikla žiadna ujma z titulu porušenia zákona, či ohrozenia

spotrebiteľských práv, ani im žiadna ujma nehrozila, preto súd aj v tejto časti návrh zamietol.

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie vedľajší účastník, ktorý odvolaciemu súdu
navrholnapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciezmeniťtak,ženávrhuvcelomrozsahuvyhovieaprizná
imnáhradutrovodvolaciehokonania.Dôvodomodvolaniaboloto,žesúdprvejinštancieodňalžalobcom

možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), taktiež neúplne zistil skutkový stav, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/
O.s.p.), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm.
d/ O.s.p.), rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.)
a vec bola nesprávne právne posúdená, pretože neboli použité správne ustanovenia právneho predpisu

a taktiež bol nedostatočne zistený skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Z odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie vyplýva, že odlet žalobcov zo zájazdu (Rhodos) bol dojednaný na 24. septembra
2010 o 9.30 hod. s príletom do Bratislavy 25. septembra o 2.40 hod.. Skutočný odlet sa uskutočnil 25.
septembra 2010 o 10.00 hod. s príletom do Bratislavy 25. septembra o 2.40 hod. z čoho vyplýva, že
odlet zo zájazdu bol zrealizovaný o 15. hod. a 10 min. neskôr, ako bol zmluvne dohodnutý. Súd prvej

inštancie v odôvodnení rozhodnutia operuje pojmom ,, presunutý“, t. j., že predmetný odlet zo zájazdu
bol presunutý hoci tento pojem nie je definovaný ani v práve SR a ani v práve EÚ, preto konal v rozpore
s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keďže mal stručne, jasne a výstižne vysvetliť na základe čoho skutkový stav
týkajúci sa letu pomenoval ako ,, presunutý let“. Taktiež konštatoval, že žalobcovia realizovali vo vlastnej
réžii, ale uvedenú skutočnosť nepreukázali, nepredložili súdu žiaden doklad o zaplatení stravy alebo

občerstvenia. K tomuto je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie tu konal v rozpore s ust. §741k O.z.,
pretože žalovaný 1/ si nesplnil zákonnú povinnosť poskytnutia večere a náhradného ubytovania. Podľa
§ 442 ods. 1 O.z. sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), preto ak cestovná
kancelária neposkytla žalobcom náhradné ubytovanie a stravovanie, t. j. išlo o naturálne plnenie, bolo
povinnosťou súdu podľa § 120 ods. 1 O.s.p. v rámci dokazovania zabezpečiť relevantné dôkazy o cene

náhradného ubytovania a večere dňa 24. septembra 2010, pretože ich vykonanie bolo nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Taktiež vytkol súdu prvej inštancie, že zamietol návrh aj v časti zaplatenia 0,40
eur (osoba/deň) pre každého z žalobcov (titulom bezdôvodného obohatenia), ktorá mala predstavovať
poplatokzapoistenieinsolventnostičoboloporušením§4ods.2písm.a/zákonaoochranespotrebiteľa,
ako aj to, že neposúdil, napriek tomu, že bol povinný ex offo, posúdiť nielen zmluvné podmienky, ktoré

v žalobe žalobcovia označili za neprijateľné podmienky alebo nekalé praktiky, ale aj iné a to bez toho,
aby ich žalobcovia na prieskum navrhli.4. Žalobcovia a žalovaní 1/ a 2/ odvolacie návrhy nepodali, k doručenému odvolaniu vedľajšieho
účastníka sa písomne vyjadrili tak, že žalobcovia sa stotožnili s odvolaním v celom rozsahu naopak
žalovaní 1/ a 2/ navrhli, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len „C.s.p.“,
účinného od 1. júla 2016 a použitého s odkazom na § 470 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného O.s.p., akt. § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným
subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p., akt. § 360 C.s.p.), proti

rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a § 202 O.s.p. účinného
v čase podania odvolania s použitím § 470 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p. aj § 127 a § 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 212 ods. 1 O.s.p., akt. § 379 C.s.p) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.),
s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380
ods. 2 C.s.p.), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel
k záveru, že odvolaniu niekdajšieho vedľajšieho účastníka (teraz intervenient) je treba priznať úspech,
keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/ a písm. c/) a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 C.s.p..

6. Odvolací súd poukazuje v prvom rade na to, že žalobcovia žiadali priznať uplatnený nárok podľa
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú
spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade
zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91. Podstata

problému spočívala predovšetkým v tom či sa na vec môže aplikovať čl. 7 ods. 1 písm. b/ nariadenia, keď
súdprvejinštanciejehoaplikáciuvylúčil,pretoževdanomprípadenešloo„zrušenýlet“,aleo,,omeškaný
let“, za ktorý nepatrí náhrada v zmysle čl. 7 predmetného nariadenia. V konaní nebolo sporné, že odlet
žalobcov zo zájazdu (Rhodos) bol dojednaný na 24. septembra 2010 o 9.30 hod. s príletom do Bratislavy
25. septembra o 2.40 hod., ako aj to, že skutočný odlet sa uskutočnil 25. septembra 2010 o 10.00

hod. s príletom do Bratislavy 25. septembra o 2.40 hod., t. j. o 15. hod. a 10 min. neskôr, ako bol
dojednaný. Tu je treba uviesť, že čl. 5, 6 a 7 nariadenia sa majú vykladať v tom zmysle, že na účely
uplatnenia práva na náhradu sa cestujúci, ktorých let má meškanie, môžu považovať za cestujúcich,
ktorých let bol zrušený a teda sa môžu dovolávať práva na náhradu v zmysle čl. 7 nariadenia, ak im bola
z dôvodu letu, ktorý má meškanie, spôsobená trojhodinová alebo dlhšia časová strata, t. j. ak dorazia do

cieľového miesta po troch hodinách alebo viac po čase príletu, ktorý pôvodne stanovil letecký dopravca.
Takéto meškanie však nedáva cestujúcim právo na náhradu, ak letecký dopravca môže preukázať, že
veľké meškanie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli
prijaté všetky primerané opatrenia, teda okolnosťami, ktoré sa vymykajú spod účinnej kontroly leteckého
dopravcu (Rozsudok Súdneho dvora z 23. októbra 2012 v spojených veciach C-581/10 a C-629/10) t. z.,

že otázka práva na náhradu v prípade meškania letu už bola zo strany Súdneho dvora vyjasnená (acte
éclairé) a daná vec spadá do rámca jeho ustálenej judikatúry. Pokiaľ ide o účinky rozsudku Súdneho
dvora z pohľadu všeobecnej záväznosti, Súdny dvor dáva odpoveď vnútroštátnemu súdu, ktorý sa naň
obrátil s problémom pri výklade a platnosti komunitárneho práva v konkrétnom spore. Keďže Súdny
dvor nie je poradným orgánom, ale v určitom zmysle Najvyšším komunitárnym súdom, je vnútroštátny

sudca jeho odpoveďou pri svojom rozhodovaní viazaný. Z toho vyplýva, že vnútroštátny súd v prípade, v
ktorom je rovnaký alebo analogický právny problém, môže rozhodnúť na základe už podaného výkladu
komunitárneho práva v rozsudkoch Súdneho dvora, vychádzajúc z doktríny už vyjasnenej
otázky (acte éclairé) v súlade s judikatúrou „CILFIT„ (rozsudok Súdneho dvora zo 6. októbra 1982,
C-283/81). Správne právne posúdenie, resp. aplikácia príslušnej právnej normy hmotného práva, je

primárne vecou všeobecných súdov. Strana konania nemá ani povinnosť v rámci žalobných tvrdení
uvádzať, podľa akých ustanovení hmotného práva má súd postupovať. Pokiaľ súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil, resp. neaplikoval právnu normu, ktorú aplikovať mal, ide o vadu konania,
ktorá je odvolacím dôvodom. Odvolací súd upozorňuje na právnu zásadu, že „súd pozná právo“: Podľa
zásady „iura novit curia“ platí, že súd obsah jednotlivých právnych noriem pozná. Vychádzajúc z

tejto premisy nie je možné akceptovať stav, keď súd kľúčovú právnu normu neaplikuje, napriek tomu, že
na posudzovanú otázku dopadá. V prejednávanom prípade je zjavné, že súd prvej inštancie pracoval
len s variantou neaplikability čl. 7 nariadenia napriek tomu, že tento, ako vyplýva z vyššie uvedeného
bolo treba na vec aplikovať. Samozrejme, ak by sa preukázala existencia mimoriadnej okolnosti, ktorejsa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia, teda okolnosťou, ktorá sa
vymyká spod účinnej kontroly leteckého dopravcu, nevzniklo by cestujúcim právo na náhradu. Tu je
treba uviesť, že na mieste bola aj aplikácia ustanovení predmetného nariadenia týkajúca sa jedla a

občerstvenia, ako aj ubytovania v súvislosti s vyššie uvedeným. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej
inštancie spomenul, že v danom prípade mala nastať aj taká mimoriadna okolnosť, ktorá vylučovala
poskytnutie náhrady a to ,,preukázaný plánovaný generálny štrajk na území Grécka v deň plánovaného
odletu“, avšak súd prvej inštancie v tomto smere neprodukoval žiaden dôkazný prostriedok, ktorý by
existenciu ,,plánovaného generálneho štrajku“ v deň odletu potvrdil, keďže je treba dať za pravdu súdu

prvej inštancie, že existencia generálneho štrajku v deň odletu by bola takou mimoriadnou okolnosťou,
ktorá by vylučovala právo cestujúcich na náhradu v zmysle čl.7 nariadenia.

7. Súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv (§ 153
ods. 3, 4 O.s.p.) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu
života a tak naplniť cieľ čl. 6 smernice Rady 93/123 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách ,,postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali“. Treba dať
za pravdu odvolateľovi, že bolo povinnosťou súdu ,,ex offo“ nielen posúdiť zmluvné podmienky,
ktoré v žalobe označili žalobcovia za neprijateľné, ale všetky, t. j. aj tie, ktoré žalobcovia nenavrhli
na prieskum (rozsudok ESD vo veci C-243/08 Pannon). Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne
na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností,

ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné
pochybnosti. Podľa ods. 3, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom
je neprijateľná. Podľa ods. 4, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,

nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky
súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo
výroku rozhodnutia. Možnosť súdu aj bez návrhu výslovne uviesť neprijateľnú zmluvnú podmienku
spotrebiteľskej zmluvy vo výroku rozhodnutia bola do O.s.p. zavedená zákonom č. 384/2008 Z.z. a

to doplnením odseku 3 do ustanovenia § 153 a následne doplnená o nový odsek 4 a to zákonom č.
575/2009 Z.z., ktorý mal za cieľ dosiahnuť účinné prostriedky na eliminovanie používania neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách, doplniť neúplnú transpozíciu Smernice Rady č. 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v O.z. a zvýšiť kompetencie
Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Vo vzťahu k novému ustanoveniu

§ 153 ods. 4 O.s.p. zavedenému do O.s.p. zákonom č. 575/2009 Z.z. dôvodová správa výslovne
uvádza, že navrhovaná právna úprava súvisí so záväznosťou výroku rozsudku, pričom rozhodovanie
ultra petit má oporu už v ustanovení § 153 ods. 3 O.s.p. (teraz § 298 ods. 1 C.s.p.) a naliehavý právny
záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve vyplýva priamo zo zákona
(§ 80 písm. c/ O.s.p.). Dôvodová správa v súvislosti s ustanovením § 153 ods. 4 (teraz § 298 ods.

2 C.s.p.) zdôrazňuje, že rozsudok podľa tohto ustanovenia nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci
(res iudicatae) pre spory dodávateľa s inými spotrebiteľmi, ktorí neboli účastníkmi konania v konaní,
v ktorom bol vyhlásený tento rozsudok. Súd môže vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj ex
officio. Súd nemusí vyhlasovať uznesenie o začatí konania, ak mieni ex officio určiť v začatom konaní
(súdnom spore zo spotrebiteľskej zmluvy), že určitá zmluvná podmienka je neprijateľná. Musí však

umožniť účastníkom vyjadriť sa k možnému posúdeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, aby tak
dosiahol svoje rozhodnutie predvídateľným; inak by v prípade určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky
odňal dodávateľovi možnosť konať pred súdom a tak bez ďalšieho vytvoril vo vzťahu k tomuto výroku
stav pre kasačné rozhodnutie apelačného súdu (§ 221 ods. 1 písm. f/). Konanie vo veci samej je
však možné začať len na základe návrhu účastníka konania. Súčasťou obsahu základného práva na

spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy <. keďže z
jeho odôvodnenia nie je zrejmé, z akého skutkového základu dospel k takým záverom akým
dospel. Súd v rozhodnutí musí podať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výroku rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s

poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom
na právne závery, ktoré prijal. Odôvodnenie rozhodnutia musí poskytnúť účastníkom konania možnosť
posúdenia, ako si konajúci súd ich vec vyložil, či aplikoval príslušné právne predpisy, akými úvahami sa
pri svojom rozhodovaní riadil, ktoré dôkazy vzal do úvahy, ktoré nie a prečo. Odôvodnenie rozhodnutia
musí byť preto presvedčivé, racionálne, spravodlivé, zrozumiteľné a pre verejnosť prijateľné. Súd

musí v rozhodnutí uviesť dostatočné a relevantné dôvody (skutkové i právne), na základe ktorých
rozhodol. Keďže tu všetky tieto skutočnosti a postupy absentujú je preto rozhodnutie nepreskúmateľné,
neodôvodnené a celkovo nepresvedčivé.

9. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie v zmysle

§ 221 ods. 1 písm. f / a h/ O.s.p. teraz § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p., že súd prvej inštancie svojim
postupom odňal účastníkovi (stranám) konať pred súdom a taktiež vec nesprávne právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav s ohľadom
na ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., teraz § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ C.s.p., keďže došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, pretože nesprávnym procesným postupom (nevypravením rozhodnutia

náležitosťami odôvodnenia, pretože to je právom strany na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a naopak
povinnosťou súdu vysporiadať sa s podstatnými skutkovými a právnymi argumentmi účastníkov konania
a povinnosťou súdu vysporiadať sa so všetkými podstatnými a právnymi otázkami) znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné právo, ako aj v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
veci nevykonal navrhované dôkazy, ktorých vykonanie nie je účelné doplniť (ohľadne nároku na náhradu

v zmysle § 3 ods. 5 zák. o ochrane spotrebiteľa v spojení s neprijateľnosťou podmienok v spotrebiteľskej
zmluve, ako aj ohľadne mimoriadnych okolností, ktoré by vylučovali poskytnutie náhrady).

10. Povinnosťou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude posúdiť dôvodnosť žalobného návrhu
v kontexte predmetného nariadenia, zodpovedať všetky relevantné právne otázky, na ktoré bolo

poukázané vyššie, vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania a vo veci
opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.
odôvodniť.

11.Vnovomrozhodnutírozhodneprvoinštančnýsúdajotrováchkonania,vrátanetrovtohtoodvolacieho

konania (§ 396 C.s.p.).

12. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Protirozhodnutiuodvolaciehosúdujeprípustnédovolanie,aktozákonpripúšťa(§419C.s.p.).Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).