Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 7, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/741/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614209204
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2614209204.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudcov:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia,
s.r.o., Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Bratislava,
Karadžičova 8, P.O. BOX 205, proti žalovanému: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, Z., J. O. XXXX/XX, o
zaplatenie 143,93 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica
č. k. 6C 254/2014-35 zo dňa 30. januára 2015, v zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov

konania p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á proti žalobcovi p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.RozsudkomnapadnutýmodvolanímsúdprvejinštanciezrušilplatobnýrozkazOkresnéhosúduSenica
č. k. 4Ro 372/2014-26 zo dňa 25. novembra 2014, návrh zamietol a odporcovi (žalovanému) náhradu
trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 489 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b), § 3

ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho
zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a vecne tým, že právny predchodca
žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o pripojení v zmysle zákona č. 610/2003 Z. z.. o elektronických
komunikáciách, z ktorých žalobca ako veriteľ má voči žalovanému ako dlžníkovi pohľadávku, pretože
v konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu v prospech žalovaného plnil tým, že podľa
predmetu podnikateľskej činnosti poskytol žalovanému telekomunikačné služby, za ktoré sa žalovaný
v zmluve zaviazal zaplatiť odplatu. Súd mal preukázané tvrdenie žalobcu, že zo zmluvy o pripojení

právny predchodca žalobcu plnil, poskytol koncové zariadenie „LEADTEX EXPRESSCARD“, a umožnil
mu využívať svoje telekomunikačné služby. Súd mal tiež preukázané, že faktúra zo dňa 8.11.2010, sa
stala splatnou dňa 27.11.2010 faktúrou zo dňa 8.12.2010, dňa 27.12.2010, faktúrou zo dňa 8.1.2011,
dňa 25.1.2011. Keďže premlčacia doba podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka je tri roky,
právo žalobcu vymáhať vyššie uvedené faktúry od žalovaného je premlčané, nakoľko návrh bol podaný
na súde až dňa 29.10.2014. I keď žalobcovi právo na zaplatenie dlhu žalovaným premlčaním nezaniklo,
súd mu toto právo v dôsledku premlčania nemôže v súdnom konaní priznať. Súd prihliadal na premlčanie

z úradnej povinnosti tak ako to ustanovuje § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a preto
žalobu zamietol.3. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý bol v
konaní úspešný patrila náhrada trov konania, súd túto náhradu nepriznal, nakoľko žalovanému v konaní
žiadne trovy konania nevznikli.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, napadol
rozsudok v celom rozsahu z odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.
a domáhal sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a priznal žalobcovi uplatnenú sumu
alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. S rozhodnutím

súdu prvej inštancie odvolateľ nesúhlasí ani nesúhlasí s uplynutím premlčacej doby, pretože rozhodnutie
nemá oporu v zákone ani v skutkovom stave. Napriek zisteniu, že zmluva o pripojení bola uzavretá
medzi dvoma podnikateľskými subjektmi konštatoval, že je zmluvou spotrebiteľskou a že sa jedná
o spotrebiteľský spor. V tejto súvislosti poukázal na § 52 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka,
pričom pre žalobcu je nepochopiteľné, ako súd dospel tak k jednoznačnému záveru, že sa jedná
nepochybne o spotrebiteľský spor. Z predložených dôkazov vyplýva, že žalovaný zmluvu o pripojení

uzavrel ako podnikateľský subjekt, pričom nič mu nebránilo zmluvu uzavrieť ako fyzická osoba -
nepodnikateľ. Nakoľko v predmetnej veci sa jedná o spor medzi podnikateľskými subjektmi vyplývajúci
z obchodnoprávnych vzťahov súd nesprávne aplikoval aj § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca
si svoj návrh uplatnil podľa Obchodného zákonníka v štvorročnej premlčacej dobe. Nárok v čase začatia
konania nebol premlčaný. Odvolateľ poukázal na § 132 O.s.p. Uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho

konania vo výške 89,13 eur.

5. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadril.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či

doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutých častiach ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.

9. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i

právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi.

10. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok, v napadnutých častiach a to vo výroku zamietajúcom
žalobu ako aj vo výroku o náhrade trov konania, riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd s týmto
odôvodnením súd v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:11. Odvolateľ ako prvé namietal, že v predmetnej veci sa jedná o spor medzi podnikateľskými subjektmi
vyplývajúci z obchodnoprávnych vzťahov a preto súd nesprávne aplikoval aj § 5b zákona o ochrane

spotrebiteľa.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že zmluvu o pripojení zo dňa 23.6.2009 uzavrela s právnym predchodcom
žalobcu spoločnosťou T- Mobile Slovensko, a.s. subjekt - fyzická osoba podnikateľ označená
obchodným menom Stanislav Masár - STAMA, miesto podnikania J. Mudrocha 1353/34, Senica,

IČO 37769014. Zmluva bola uzavretá podľa § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov.

13. S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako
každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom
podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Samotná skutočnosť, že v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu bol subjekt označený

ako fyzická osoba - podnikateľ, ešte sama osebe nevylučuje právny záver, že by nemohol byť zmluvou
o pripojení byť založený spotrebiteľský vzťah a zmluva o pripojení spolu s dodatkom k nej, nemôže byť
právne kvalifikovaná ako spotrebiteľská zmluva podľa ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.
V konkrétnej veci je zrejmé, že na daný zmluvný vzťah založený Zmluvou o pripojení zo dňa 23.6.2009
a Dodatkom k Zmluve o pripojení zo dňa 23.6.2009 okrem ustanovení lex specialis- zákona č.

610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, dopadá právna úprava podľa ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka upravujúca spotrebiteľské zmluvy.

15. Lex generalis spotrebiteľa definuje v ustanovení § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej
dikcie spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v

rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Keďže právny predchodca
žalobcu je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, právny predchodca žalobcu pri uzatvorení predmetnej zmluvy
vystupoval v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Odvolací súd je toho názoru, že samotné
označenie účastníka (žalovaného ako fyzická osoba podnikateľ) nezakladá obchodnoprávny vzťah,

a to najmä vtedy, ak v zmluve vôbec nie je konkrétne uvedené, na aký účel sa má zmluva použiť.
V prípade pochybnosti o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Pochybnosti musí odstrániť spôsobom známym pre
dôkazné konanie - aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Žalobca v tomto smere nepredložil súdu žiadny dôkaz,

nepreukázal využitie poskytnutej služby pre výkon podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti
žalovaného, pričom žalovaný sa k veci nevyjadril, v konaní pred súdom prvej inštancie bol zastúpený
opatrovníkom.

16. Ďalšou spornou otázkou bolo či súd prvej inštancie postupoval správne, keď otázku premlčania

posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a nie podľa Obchodného zákonníka.

17. V čase uzatvorenia zmluvy úpravu premlčania bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, a to v
ust. § 387 a nasl. Obchodného zákonníka a ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právna úprava
premlčania obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej

úpravy sa spotrebiteľ ani nemôže vzdať. S poukazom na to, aj napriek tomu, že v danom prípade ide o
zmluvný typ upravený v zmysle zákona č. 610/2003 Z.z., bolo dôvodné predmetnú zmluvu posudzovať
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a to i v otázke premlčania práva žalobcu. Pri spotrebiteľských
zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky
zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského

práva. Z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom
alebo z časti musí ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle,
t.j. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľskýchzmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave
spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie.

18. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo zmluvy o pripojení, (v ktorej jedným
zo zmluvných strán je spotrebiteľ), premlčuje sa nárok na peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného
vzťahu) v 3-ročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované
ustanoveniepretoukladáorgánuaplikujúcemuprávopoužiťvprospechspotrebiteľavšetkyustanovenia,
ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd prvej inštancie pri
skúmaní otázky premlčania správne aplikoval občianskoprávnu úpravu ohľadom dĺžky premlčacej doby,
ktorá je priaznivejšia pre žalovaného ako spotrebiteľa. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným
zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v občianskoprávnych ako aj v

obchodnoprávnych vzťahoch.

19. Ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj v znení účinnom do 31.12.2014 treba vykladať tak,
že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne
vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky

by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je
dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce nevyžaduje transpozíciu v prípade dualistickej
úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje
ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti
tomuto zákonu (rozumej Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ). Odvolací súd poznamenáva, že aj

právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, no je
citlivejšia, zohľadňuje aspekt informovanosti spotrebiteľa, explicitne priznáva rovnaké práva aj ručiteľovi,
garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času pri zlom úmysle veriteľa a pod. Nemožno
prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia, ktorí uplatňujú veci na súde. Spory vyvolané
spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“

je objektívne značne relativizovaný.

20. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne
vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď

by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že
Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia,
zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava
Obchodného zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné
ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné

pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. V súvislosti
s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.03.2013, sp. zn. 6 MCdo/4/2012 súd uvádza, že Najvyšší
súd SR v posudzovanej kauze nevyslovil právny názor, že na premlčanie nárokov vyplývajúcich zo
spotrebiteľských zmlúv sa nepoužije úprava priaznivejšia pre spotrebiteľa napr. občianskoprávna v
zmysle ust. § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

21. S účinnosťou Civilného sporového poriadku od 1.7.2016 inštitút opatrovníka strany ustanoveného
z dôvodu neznámeho pobytu zanikol, preto žalovaný nie je v konaní už zastúpený opatrovníčkou
ustanovenou súdom prvej inštancie uznesením č. k. 67C/254/2014-52 zo dňa 17.7.2015.

22. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie návrh žalobcu v celom rozsahu
zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane vecne správneho a odvolaním osobitne nenapadnutého výroku
o náhrade trov konania, potvrdil.

23. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolaciehokonaniavplnejvýške,vzhľadomnato,žežalovanýbolvodvolacomkonanívcelomrozsahu
úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu
náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

25. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).