Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 31, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/73/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316203611
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8316203611.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu : Orange Slovensko,

a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, právne zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska
kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanej : C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
XXXX/X, XXX XX P., o zaplatenie 169,57 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 37,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 37,57 eur od 13.4.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 20.04.2016 na tunajší súd žalobu, ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia
sumy 169,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 13.04.2016 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel zmluvu č. C. a v zmysle predmetnej zmluvy

vypožičal jej SIM kartu, ktorá mu umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom.
Ďalej uviedol, že sa predmetnou žalobou domáha aj nároku na náhradu škody voči žalovanej, ktorá
mu vznikla za odpredané tel. zariadenie Prestigio MultiPad 7.0 Prime Duo 3G to vo výške 132 eur
(ďalej len „škoda“). Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou, t. z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú mu žalovaná spôsobila tým,
že získala telekomunikačné zaradenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že sa podpisom
dodatku zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a platiť riadne a včas cenu za

poskytnuté služby. Žalovaná si bola v zmysle dodatku vedomá, že telek. zariadenie je jej predávané za
cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou)
cenou a poskytnutou zľavou z toho dôvodu, že sa zaviazala využívať služby po dobu dohodnutú v
Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda, minimálne v
rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telekomunikačného zariadenia. Pri výpočte spôsobenej škody
zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia
zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej. Výška spôsobenej skutočnej škody, ktorú žalovaná spôsobila,

je pri akciovej cene telekomunikačného zariadenia vo výške 1,- euro, predajnej cene 145,- eur, v sume
144,- eur, pričom si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 132- eur. Žalovaná riadne a včas
nezaplatila ani cenu poskytnutých služieb v sume 37,57 eur. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa
03.03.2016 oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilnézariadenie a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala
ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Ďalej uviedol, že si uplatňuje nárok na úrok z omeškania z celkovej
dlžnej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse

o pokonávku, t. j. od 12.04.2014. Na základe toho žiada, aby mu súd priznal okrem sumy za neuhradené
služby vo výške 37,57 eur aj nárok na zaplatenie sumy 132 eur, ktorý si žalobca v tomto konaní uplatňuje
vo výške škody, ktorá mu preukázateľne vznikla. V prípade, ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti
prípadu hodné osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponechal
na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody, po využití práva súdu výšku škody znížiť, žalobcovi prizná.

3. Žalovaná sa k veci nevyjadrila.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jeho prílohami, Všeobecnými podmienkami
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete
spoločnosti Orange Slovensko, a.s., Zmluvou o poskytovaní verejných služieb a dodatkom s prílohou k

tejto zmluve, pokusom o pokonávku zo dňa 03.03.2016, opisom faktúr č. 2231386611, č. 2235073158
a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. C. zo dňa 28.02.2014 uzavretej medzi účastníkmi
tohto konania ( ďalej len ,,Zmluva“) vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi - fyzickej

osobe - nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom zmluvy bol účastnícky program Mobilný internet Štart
so zdieľaním dát.

6. Podľa článku 1 bod 1.2 Dodatku k Zmluve, predmetom tohto dodatku je dohoda strán o predaji
zariadenia typ Prestigio MultiPad 7.0 Prime Duo 3G z majetku podniku so zľavou z jeho spotrebiteľskej

ceny za kúpnu cenu ( po uplatnení zľavy z jej spotrebiteľskej ceny ) s DPH (ďalej len „kúpna cena“)
1,- euro.

7. Podľa článku 1 bod 2.1 Dodatku k Zmluve, účastník je povinný zaplatiť podniku kúpnu cenu MT vo
výške uvedenej v čl. 1 bode 1.2 ako aj poplatok uvedený v čl. 1 bode 1.5. Účastník je povinný zaplatiť

kúpnu cenu a poplatok na základe faktúry vystavenej podnikom v lehote uvedenej vo faktúre, inak do
15 dní od vystavenia faktúry. Ak sa zmluvné strany nedohodli na splácaní kúpnej ceny inak.

8. V zmysle článku 2 bod 2.3 Dodatku k Zmluve účastník sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov odo
dňa uzavretia Dodatku, zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa Zmluvy v znení tohto dodatku ako

účastník Služieb poskytovaných mu podnikom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude
bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký
úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu platnosti Zmluvy alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti.

9. Podľa článku 2 bodu 2.5 Dodatku k Zmluve, účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný telefón

mu je predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou (trhovou) cenou a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny
len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty
v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto
záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy

zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla
škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).

10. V zmysle článku 2 bod 2.7 Dodatku k Zmluve, podnik je povinný splniť si všetky svoje povinnosti,
ktoré pre neho vyplývajú zo zmluvy a tohto dodatku, najmä predať účastníkovi koncové telekomunikačné

zariadenie za dohodnutú kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo ku koncovému
telekomunikačnému zariadeniu a odovzdať mu ho za predpokladu, že účastník splní všetky podmienky
potrebné pre vznik nároku na kúpu telekomunikačného zariadenia za kúpnu cenu v súlade s týmto
dodatkom a podmienkami.

11. Podľa článku 4 bod 4.6 Dodatku Zmluve, tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.12. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o poskytovaní verejných služieb boli Všeobecné podmienky
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete
spoločnosti Orange Slovensko, a.s. (ďalej len „Všeobecné podmienky“).

13. Zo Všeobecných podmienok a to z článku 17 bodu 17.4 vyplýva, že zmluva a Všeobecné podmienky,
ako aj právne vzťahy medzi Účastníkom a spoločnosťou Orange Slovensko, teda účastníkmi tohto
konania, ktoré nie sú v Zmluve a Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia ustanovenia
zákonaoelektronickýchkomunikáciáchaaktietoniesúupravené,taksariadiaustanoveniamiostatných

platných právnych predpisov.

14. Podľa bodu 6.2 článku 6 Všeobecných podmienok, okrem povinností upravených v týchto
všeobecnýchpodmienkachjeúčastníkpovinný používaťslužbuibavsúladespríslušnouzmluvoualebo
jej dodatkom, zákonom a všeobecnými podmienkami, platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy
a podľa cenníka, ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s

ustanovením článku 11 bod 11.8 týchto všeobecných podmienok.

15. Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 2231386611 zo dňa 09.03.2014
sumu 25,57 eur s dátumom splatnosti dňa 23.03.2014, faktúru č. 2235073158 zo dňa 096.04.2014
sumu 12 eur s dátumom splatnosti dňa 23.04.2014.

16. Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanej zo dňa 03.03.2016 vyplýva, že žalobca
upozornil žalovanú, že voči nej eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne
vyúčtovanej ceny za poskytnuté služby v sume 37,57 eur a zároveň, že je povinná z dôvodu porušenia
zmluvných povinností vyplývajúcich z predmetného dodatku k zmluve o pripojení zaplatiť zmluvnú

pokutu/náhradu škody v celkovej výške 132 eur. Pohľadávku ju vyzval uhradiť s tým, že ak nebude
pripísaná na účet spoločnosti Orange Slovensko, a.s. najneskôr v posledný deň lehoty uvedenej v tomto
liste, a to dňa 12.04.2016, bude ju vymáhať súdnou cestou.

17. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je v časti uplatneného hovorného

dôvodná.

18. Podľa ustanovenia §44 ods. 1 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o
poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú

súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

19. Podľa ustanovenia §44 ods. 2 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluva o
poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a.) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b.) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o

1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné

ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,

c.) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,d.) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,

e.) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f.) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich

s koncovými zariadeniami,
g.) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h.) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i.) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

20. Podľa ustanovenia §43 ods. 12 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je
povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha

služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

21. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

22. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

23. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24.Podľa§53ods.1a2Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

25. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone

26. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

27. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

28. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

30. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako
spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti
žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.

32. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou

zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

33. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané a nesporné, že žalobca uzavrel so žalovanou
zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej boli žalovanej poskytované dohodnuté služby,

no túto cenu služieb, tak ako jej bola vyčíslená v jednotlivých vyššie uvedených faktúrach, neuhradila.
Žalobca si svoje povinnosti z predmetnej zmluvy plnil riadne a včas. Súd preto dospel k záveru, že jeho
nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté služby vo výške 37,57 eur je opodstatnený a v tejto časti žalobe
vyhovel.

34. Žalovaná tým, že nezaplatila cenu za poskytnuté služby ani v dodatočnej lehote určenej žalobcom v
pokuse o pokonávku, teda do 12.04.2016, dostala sa dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty, teda dňom
13.04.2016, do omeškania. Týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy.
Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením, t.j. ku dňu 13.04.2016, bola 0,0 % ročne. Výška úrokov z omeškania k uvedenému

dňu teda bola 5 % ročne. Súd preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v súlade s platnou
právnou úpravou a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho Zákonníka v spojení s nariadením vlády č.
87/1995 Z.z. vo výške 5 % ročne od 13.04.2016 do zaplatenia zo sumy 37,57 eur.

35. Vo zvyšku žalobcom uplatňovaný nárok predstavoval nárok na zaplatenie sumy 132 eur

titulom náhrady škody, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného koncového
telekomunikačného zariadenia a tzv. akciovou cenou.

36. Z vymedzenia nároku žalobcom na náhradu škody v predmetnom dodatku k zmluve o poskytovaní
verejných služieb tak ako je to uvedené vyššie vyplýva, že žalobca sa tejto škody domáha z dôvodu

porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420
ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti (existencia
protiprávneho úkonu), vznik škody ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom

a škodou a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.

37. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka, o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať
jednak na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti (v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto- škoda spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným) a jednak
na prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej (záväzkovej) povinnosti (ide o
zodpovednosť charakteru ex contractu).

38. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie
uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

39. Ako už súd uviedol vyššie, jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody,

pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.

40. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

41. Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,

ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971).

42. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného

a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/1971).

43. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom

na pravidelný beh vecí (R 55/1971).

44. Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou koncového telekomunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou, za ktorú predmetné zariadenia žalovaný odkúpil.

45. Z vyššie citovaných ustanovení, tak ako boli dojednané v Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných
služieb ako aj Všeobecných podmienkach, účastníci konania v dodatku k zmluve uzavreli aj dohodu
o predaji koncového telekomunikačného zariadenia, a to presne uvedeného v dodatku a za v ňom
uvedenú kúpnu cenu, ktoré bolo odporkyni ako účastníkovi predávané z majetku podniku so zľavou. V
tejto časti možno potom predmetný dodatok hodnotiť ako kúpnu zmluvu, keďže v jeho ustanoveniach

boli dojednané všetky podstatné náležitosti tak ako ich upravuje ustanovenie § 588 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu. Opakovane boli povinnosti ohľadom predaja telekomunikačného zariadenie upravené aj v ďalších
ustanoveniach či už v dodatku k zmluve ako aj vo Všeobecných podmienkach tak ako sú už vyššie

citované v čl. 2 bod 2.1 o povinnosti účastníka zaplatiť podniku kúpnu cenu vo výške uvedenej v čl. 1 bod
1.2 a v čl. 2.7 povinnosť navrhovateľa ako podniku predať žalovanej ako účastníkovi telekomunikačné
zariadenie za kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo k telekomunikačnému zariadeniu
a odovzdať mu ho.

46. Žalobca teda umožnil žalovanej na základe Dodatku k Zmluve kúpu telekomunikačného zariadenia
za ním určené zníženú kúpnu cenu v rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných
operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol
nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel
získania klientov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom

protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Je
neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do zmluvného
vzťahu žalobca vkladal, z jeho strany reparovaný prehodnotením predmetného rozhodnutia o predaji
telekomunikačného zariadenia za dojednanú cenu s tvrdením o spôsobení škody. Keďže žalovaná
obdŕžala dojednanú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť nijako nespochybnila, má súd za to, že k

protiprávnemu zmenšeniu jeho majetku nedošlo, teda žalobca nepreukázal vznik škody ako jeden z
predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v časti
nároku na zaplatenie náhrady škody v sume 132 eur spolu s jej príslušenstvom zamietol.47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa § 255 ods. 2 CSP, Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

50. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 169,57 eur s príslušenstvom a súd
priznal žalobcovi len zaplatenie sumy 37,57 eur s príslušenstvom, a teda jeho úspech predstavuje 22 %
a úspech žalovanej predstavuje 78 %. Teda medzi pomerom úspechu žalobcu a jeho neúspechom, je
rozdielvjehoneprospechažalovanejvznikolnároknanáhradutrovkonania.Nakoľkozospisužalovanej
žiaden nárok nevyplýva, súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.