Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 16, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615202557
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615202557.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Malý trh 2/A, IČO: 35 886 013, právne zastúpený Havel, Holásek & Partners,
s.r.o.,sosídlomvBratislave,MlynskéNivy49,IČO:36856584,protiodporcovi:O.H.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom v A. E., J. XXXX/X, o zaplatenie 273,85 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/123/2015-55 zo dňa 27.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobný návrh, ktorým sa navrhovateľ proti odporcovi
domáhal zaplatenia istiny 273,85 eur spolu so zmluvným úrokom a úrokom z omeškania, titulom
úhradyzostatkuúveru.Vychádzalzozistenia,žeprávnypredchodcanavrhovateľaSlovenskásporiteľňa,
a.s., Bratislava uzatvoril s odporcom nepomenovanú zmiešanú zmluvu o poskytnutí Balíka EXTRA

bankových produktov a o vydaní a používaní platobnej karty. Konštatoval, že z časti ide o zmluvu
o bežnom účte a z časti o nepomenovanú zmluvu o vydaní platobnej karty. Obidve tieto zmluvy sa
podľa ich obsahu spravujú na základe výslovnej dohody účastníkov Obchodným zákonníkom. Ani jedna
z týchto zmlúv nie je spotrebiteľským úverom. Avšak po zakotvení občiansko-právnej spotrebiteľskej
úpravykorigujúcejtvrdosťobchodno-právnychnoriemvprospechspotrebiteľapovažovalzapotrebnéna
tento právny vzťah aplikovať pre spotrebiteľa výhodnejšiu občiansko-právnu úpravu. Právny predchodca

navrhovateľa v tomto právnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ. Keďže
išlo o spotrebiteľský a formulárový charakter zmluvného vzťahu, kladú sa naň zvýšené požiadavky
týkajúce sa jasnosti a zrozumiteľnosti jednotlivých zmluvných dojednaní. Na základe takéhoto nazerania
na uvedený záväzkový vzťah okresný súd dospel k záveru, že zo zmlúv nie je zrejmá dohoda o
dobe ich trvania, úročení (výška a splatnosť úrokov), dohoda o výške a splatnosti poplatkov, spôsob
ukončenia zmluvného vzťahu. Nakoľko podľa zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické

osoby, jej predmet sa týkal poskytnutia povoleného prečerpania po splnení podmienok uvedených v
Obchodných podmienkach banky, nepovažoval za zrejmé, či a kedy k ich splneniu došlo a kedy bola
táto suma poskytnutá. Rovnako zo žaloby ani z pripojených listinných dôkazov nemal preukázané,
kedy došlo k čerpaniu úveru ktorého zaplatenia sa navrhovateľ domáha, v akej výške a akú časť z
neho odporca uhradil. Uvedenie týchto skutočností ovplyvňovalo aj posúdenie možného premlčania
dlhu, ktorú skutočnosť je súd zo zákona povinný zisťovať. Okresný súd vychádzal z toho, že konanie

bolo začaté 09.04.2015, právny predchodca navrhovateľa od úverovej zmluvy odstúpil dva roky skôr
písomným podaním zo dňa 04.04.2013. Ani z obsahu tohto dôkazu však nevyplývalo, kedy došlo k
porušeniu povinnosti odporcu. Keďže na právny vzťah účastníkov bolo potrebné aplikovať občiansko-
právnu úpravu premlčania, okresný súd konštatoval, že dlh môže ale nemusí byť premlčaný. Zdôraznil
povinnosťnavrhovateľaakoúčastníkakonania,podľa§120ods.1O.s.p.označiťdôkazynapreukázanie
svojich tvrdení a tieto predložiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia ktorým sa konanie končí.O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p..
Odporcovi ako účastníkovi ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, avšak nenavrhol priznanie trov
konania, tieto nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal
jeho zmeny tak, že krajský súd jeho žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovie. Namietal, že postupom
okresného súdu bola porušená zásada kontradiktórnosti konania a došlo k takým vadám, ktoré mali
za následok odňatie možnosti konania pred súdom jeho osobe. Poukázal na to, že pokiaľ okresný súd

skúmal premlčanie uplatneného nároku mal v zmysle ust. § 118 ods. 2 O.s.p. účastníkom konania
oznámiť svoje predbežné právne posúdenie veci. Zmyslom uvedeného zákonného ustanovenia bolo
obmedziť počet tzv. prekvapujúcich súdnych výrokov. Okresný súd tým, že ho nevyzval na vyjadrenie
k zamýšľanému zamietnutiu návrhu porušil túto základnú zásadu, na ktorej je založený civilný proces
a odňal mu tak možnosť konať pred súdom.
Ďalej uviedol, že z predložených listinných dôkazov bola dostatočne zrejmá výška pohľadávky. Výpis

z bankovej knihy, ktorý v rámci bankovej praxe je považovaný za verejnú listinu jeho tvrdenia týkajúce
sa uplatneného nároku dostatočne preukazoval. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter vzniknutej
pohľadávky mal súd povinnosť zisťovať možné premlčanie dlhu, avšak z jeho argumentácie je zrejmé,
že skutočnosť či je alebo nie je premlčaný nemal preukázanú.
Ďalej navrhovateľ namietal, že nebol okresným súdom v priebehu celého konania náležite poučený o

svojej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a to ani pri doručení výzvy na úhradu súdneho
poplatku, ako ani vo výzve na doloženie originálu alebo overenia fotokópie plnej moci. Keďže táto
povinnosť nebola zo strany okresného súdu splnená, v zmysle § 205a O.s.p. v spojení s § 120 ods.
4 O.s.p. navrhol doplniť dokazovanie o dokument týkajúci sa transakcií na účte, ktorý bol vedený pre
osobu odporcu, tzv. transakčnú históriu. Uviedol, že jeho právny predchodca - Slovenská sporiteľňa z

dôvodu sústavného nepovoleného prečerpania odporcovi zosplatnila úver ku dňu 04.04.2013, zároveň
mu v tento deň založila tzv. technický účet, ktorý je vedený len za účelom úhrady dlžnej pohľadávky.
Dňa 08.04.2013 došlo k preklopeniu pohľadávky na tento technický účet. Uviedol, že na predmetný
právny vzťah je potrebné aplikovať právnu úpravu premlčania uvedenú v obchodnom zákonníku, na
podporu týchto svojich záverov citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, ako aj Najvyššieho súdu SR

ktoré sa zaoberali posúdením charakteru obdobných záväzkových vzťahov, ako aj aplikácie obchodného
zákonníka na tieto vzťahy.

Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnutý rozsudok okresného súdu podľa §
221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a ods. 2 tohto zákonného ustanovenia zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu mal krajský súd preukázané, že okresný súd vo veci rozhodol bez nariadenia

pojednávania a v zmysle § 115a O.s.p. uznesením oznámil na úradnej tabuli súdu deň verejného
vyhlásenia napadnutého rozsudku.
Pred nariadením verejného vyhlásenia rozhodnutia výzvou uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť
súdny poplatok z podaného žalobného návrhu, ďalšou výzvou žiadal právneho zástupcu navrhovateľa
na predloženie originálu plnomocenstva.

Okrem uvedených výziev žiadne ďalšie poučenia o procesných právach a povinnostiach neboli zo strany
súdu účastníkom konania zasielané.

Podľa § 120 ods. 4 (v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa) súd je povinný
okrem vecí podľa ods. 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo

označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach v ktorých sa
nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na
dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené
neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v konaní pred súdom musí byť daná účastníkovi
konania možnosť vyjadriť sa nielen k vykonaným dôkazom a k veci samej, ale tiež označiť (navrhnúť)
dôkazy, ktorých vykonanie pre zistenie (preukázanie) svojich tvrdení považuje za potrebné; tomuto

procesnému právu účastníka tak zodpovedá povinnosť súdu poučiť ho o jeho práve označiť a predložiť
dôkazy, ako aj o čase dokedy tak môže urobiť. Následne je potom súd vo svojom rozhodnutí povinný
uviesť prečo, z akých dôvodov (najmä vo vzťahu k hmotno-právnym predpisom, ktoré aplikoval a
právnym záverom, ku ktorým na skutkovom základe veci dospel) navrhnuté dôkazy nevykonal, prípadne
ich pre základ svojich skutkových zistení neprevzal; ak tak súd neurobí, zaťaží svoje rozhodnutie nielen

vadami ktoré spočívajú v porušení všeobecných procesných predpisov, ale koná aj v rozpore s právom
na spravodlivé súdne konanie.
V tejto súvislosti je však takisto potrebné zdôrazniť, že z týchto vyššie uvádzaných zásad nevyplýva
povinnosť súdu vykonať všetky dôkazy, ktoré účastník v konaní navrhol.

V prejednávanejveciokresnýsúdvrozporesust.§120ods.4O.s.p.nepoučilnavrhovateľaojehopráve

označiť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení do času, ako bude vyhlásené rozhodnutie vo
veci samej, pretože na dôkazy označené a predložené neskôr súd neprihliada, zaťažil svoje konanie
vadou, ktorá mala vplyv na správnosť skutkových záverov a s tým súvisiace právne posúdenie veci.
Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné
na rozhodnutie vo veci. Účastníci konania majú procesno-dôkaznú povinnosť uviesť dôkazy na

preukázanie ich tvrdení a súd ma zase procesnú poučovaciu povinnosť vyplývajúcu z ust. § 120 ods.
4 O.s.p..

Na základe uvedených skutočností kedy pochybenie okresného súdu mohlo mať za následok neúplnosť
skutkových zistení vedúcich k vydaniu nesprávneho rozhodnutia, krajský súd napadnutý rozsudok

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní okresný súd, pokiaľ zvolí procesný postup podľa § 115a O.s.p., pred vyhlásením
rozhodnutia poučí účastníkov konania (t.j. aj odporcu) o ich povinnosti vyplývajúcej z ust. § 120 ods. 4
O.s.p. a vec následne opätovne prejedná a rozhodne. Prvostupňový súd v novom rozhodnutí zároveň

rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Vzhľadom na dôvody pre ktoré došlo k zrušeniu napadnutého rozsudku okresného súdu, odvolací
súd sa už nezaoberal hodnotením dôvodnosti vecno-právnych námietok navrhovateľa v podanom
odvolaní. Zároveň však na okraj veci považuje za potrebné uviesť, že súdna prax sa v rámci aktuálnej

rozhodovacej činnosti ustálila na názore, že v prípade spotrebiteľských záväzkových vzťahov sa na tieto
primárne aplikujú ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 01.05.2014 a
to aj v prípade, že k ich vzniku došlo pred uvedeným dátumom.
Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zák. č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila, že
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkov je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Z autentického
výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý aj pokiaľ ide o posudzovanie otázky
premlčania aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Predmetné
ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné
pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.

V tejto súvislosti potom nie je opodstatnená argumentácia odvolateľa poukazujúca na iné rozhodnutia
odvolacích súdov, ako aj Najvyššieho súdu SR týkajúca sa aplikácie Obchodného zákonníka na
predmetnú vec. Odvolací súd poukazuje na neskoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp.
zn. 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21.04.2015, ktorý sa zaoberal právny posúdením aplikácie ustanovení
Občianskeho zákonníka pri premlčaní nároku zo zmluvy o úvere, ktorá má spotrebiteľský charakter.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.