Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/190/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221701
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412221701.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy, o návrhu žalobcu na prerušenie konania a návrhu žalovanej na spojenie veci

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd návrh žalovanej na spojenie veci z a m i e t a .

Súd návrh na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Nové Zámky dňa 27.9.2012 domáhal vydania
medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu z dôvodu, že
tento nerozhodol v zákonom určenej lehote o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v
exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere č. 4192719 dlžníkom - povinným Y. J., nar. X.X.XXXX. Žalobca si uplatnil aj nárok
na náhradu škody vo výške 125,- eur a na nemajetkovú ujmu vo výške 417,- eur ako aj náhradu
trov konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil tvrdením, že ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému
exekútorovi vykonať exekúciu na vymoženie pohľadávky, ktorá mu vznikla voči označenému dlžníkovi z
uvedenej Zmluvy o úvere. Súdny exekútor pridelil danej exekučnej veci číslo EX XXXX/XXXX. Spísaný
návrh na vykonanie exekúcie spolu so žiadosťou o vydanie poverenia a exekučným titulom doručil
súdny exekútor Okresnému súdu Nové Zámky ako miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu.
Podľa žalobného návrhu exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
až dňa 14.1.2009 vydaním poverenia (s omeškaním viac ako 8 mesiacov). K rozhodnutiu o žiadosti
súdneho exekútora došlo v uvedenej exekučnej veci podľa žalobcu až po uplynutí zákonom určenej
lehoty. Tvrdeným nesprávnym postupom exekučného súdu, ktorý mal byť v rozpore s § 44 ods. 2
Exekučného poriadku (EP), mala vzniknúť žalobcovi majetková škoda, ktorú paušálne žalobca vyčíslil
sumou 125,- eur s tým, že táto pozostáva z paušálnych nárokov špecifikovaných v návrhu. O škode sa
žalobca mal dozvedieť až po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Taktiež mu v uvedenej veci
mala vzniknúť aj nemajetková ujmu, ktorú žalobca vyčíslil zo základu 660,- eur na rok sumou 417,- eur,
pretože exekučný súd mal byť bezdôvodne nečinný, v dôsledku čoho malo dôjsť k vnútorným zásahom
do spoločnosti, ovplyvňovaniu podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušeniu jeho práv, k strate

legitímnych očakávaní, strate dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a k vyvolaniu rizík ohrozujúcich
konečné vymoženie pohľadávky. Žalobca súčasne vzniesol námietku zaujatosti sudcov miestne a vecne
príslušného Okresného súdu Nové Zámky.

Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 7NcC/216/2012-9 z 19.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného
súdu Nové Zámky sú vylúčení z prejednávania a rozhodovanie veci a túto prikázal na prejednanie a
rozhodnutie Okresnému súdu Komárno, ktorému vec napadla dňa 5.12.2012.

Súd vyzval žalobcu na doplnenie jeho podania. Žalobca podaním zo 7.1.2013 súdu oznámil, že
nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, keď originál
návrhu na predbežné prerokovanie podal osobne do podateľne žalovaného, ktorý potvrdil prijatie návrhu
spolu s prijatím iných návrhov, označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou. Žalobca navrhol súdu,
aby v konaní vykonal dôkaz oboznámením sa s príslušným spisom žalovaného, keďže on disponuje
len jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme, a preto môže poskytnúť len
uvedenú databázu obsahujúcu 43 597 návrhov. Tvrdil, že v danom štádiu konania neexistuje námietka
žalovaného, že v tomto štádiu konania návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
nebol podaný. Súčasne súdu oznámil, že Okresnému súdu Nové Zámky predložil prílohu - potvrdenie
Ministerstva spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a
tieto zaslal konajúcemu súdu aj do iného konania (9C/162/2012). V ďalšom poukazoval na absenciu
odôvodnenia uznesenia, ktorým bol vyzvaný na doplnenie podania.

Žalobca dňa 19.12.2012 doručil Okresnému súdu Nové Zámky rovnopis návrhu v danej veci a v
sprievodnom liste upozornil na chybu v písaní, a to nesprávne uvedený dátum narodenia povinného,
ktorého správny tvar je uvedený v navrhnutom žalobnom petite.

Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 18.7.2013 doručilo súdu vyjadrenie vo veci, v ktorom poukázalo na
zmätočnosť podaní žalobcu, ktorý prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša žalobca sám. Ďalej uviedlo, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní,
v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo jedným
z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho ústavných práv
nečinnosťou exekučného súdu a príkladmo odkázalo na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV.
ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012. V súvislosti s tým poukázalo na nejasný titul nároku na náhradu škody,
ktorý si žalobca uplatňuje titulom nesprávneho úradného postupu pre prieťahy a na druhej strane i z
dôvodu nerozhodnutia v zákonom určenej lehote. Žalobcovi vytklo, že neuviedol kroky, ktoré podnikol
na odstránenie neželaného stavu a poukázalo na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je
oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, keď túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný
súd SR. Poukázalo na ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a § 16 ods. 1 citovaného zákona
a v súvislosti s uvedenými ustanoveniami vytklo žalobcovi, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde,
keď od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody do podania žalobných
návrhov neuplynulo 6 mesiacov. Ministerstvo spravodlivosti SR v ďalšom informovalo, že žalobca
napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody, mu neposkytol žiadnu
súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne
prerokovať nárok na náhradu škody. Preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. K
žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že prax ukázala, že lehota na poverenie
exekútora je výraznou prekážkou toho, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak
exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Argumentovalo tým, že 15
dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule
po 1.6.2011. Preto ak bola žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súde po
1.6.2011, nárok v tejto časti je neopodstatnený. V súvislosti so znením ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/
EP účinnom pred 1.6.2011 poukázalo na dôvodovú správu k jeho novelizovanému zneniu, ako autentický
výklad Národnej rady SR. Do dovtedajšieho znenia citovaného ustanovenia sa vložili slová „rozhodnutí
rozhodcovských súdov“, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. V súvislosti s
posúdením, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
Ministerstvo spravodlivosti SR poukázalo na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 16/02 so
záverom, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v
konaní. Žalobcovi vytýkalo, že nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy v konaní a ani rozhodnutie,
v ktorom by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, preto
nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov, ktorú môže konštatovať

len Ústavný súd SR. Súčasne vznieslo námietku premlčania, keď lehota na uplatnenie nárokov žalobcu
uplynula najneskôr v apríli 2012 a prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku boli Ministerstvu
spravodlivosti SR doručené 23.4.2012. Poukázalo na to, že žalobca nepreukázal vznik škody vo
vyčíslenej paušálnej výške po 125,- € a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa
mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Poukázalo na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo
675/2011, podľa ktorého odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými
prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby
nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Ministerstvo naostatok akcentovalo
potrebu zohľadnenia ustanovenia § 3 ods. 1 OZ ako aj ustanovenia § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003
Z.z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a upriamilo
pozornosť na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb
D(2010)] 1360, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami
žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, resp. od slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na
začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Práve podnikateľská
činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej
moci, keď žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé
právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto konanie žalobcu považuje za rozporné s dobrými mravmi.
V danom prípade nemožno ani tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, ako
následok priameho pôsobenia príčiny. S poukazom na uvedené Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo
návrh žalobcu zamietnuť a uplatnilo si náhradu trov konania. Súčasne navrhlo spojenie danej veci s
inými vecami oddelenia 7C tunajšieho súdu.

Žalobca mailom doručeným súdu 13.6.2014 oznámil, že ako žalobca vystupuje vo viacerých konaniach,
predmetom ktorých je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, náhrady ktorých sa domáha
od Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR. Súčasne oznámil, že do spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 10C/212/2012 založil znalecký posudok č. 1/2014, ktorý dňa 17.1.2014
vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody
žalobcu, podľa ktorého je nepochybné, že majetková škoda v každom konkrétnom individuálnom prípade
neskorého rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie dosahuje hodnotu minimálne
30,76 eur a majetková škoda v každom konkrétnom individuálnom prípade neskorého rozhodovania o
zmene súdneho exekútora dosahuje hodnotu minimálne 31,68 eur.

Žalobca dňa 15.12.2014 doručil súdu mailom návrh na prerušenie konania z dôvodu, že pred Okresným
súdom Prešov prebieha konanie pod sp. zn. 7C/6/2010 o náhradu škody, v ktorej Okresný súd Prešov
rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora o prejudiciálnych otázkach, zodpovedanie
ktorých má podľa žalobcu v tejto veci zásadný význam, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má
fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon
exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadal ospravedlniť mailovou správou odoslanou súdu
deň pred pojednávaním o 17:43 hod., po skončení úradných hodín súdu, pričom súčasne požiadal
o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávania s pojednávaním vedeným pred Okresným
súdom Trenčín. Keďže advokátske spoločenstvo zastupujúce žalobcu má dvoch členov a aj šiestich
koncipientov, aj s poukazom na názor zaujatý či už v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo
77/2002, ale aj v náleze Ústavného súdu SR z 13.1.1999 sp. zn. I.ÚS 68/1998, podľa ktorých „sama
kolízia pojednávaní toho istého zástupcu účastníka na rozdielnych súdoch, o ktorej advokát vedel
v dostatočnom časovom predstihu, nie je, bez ďalšieho, akceptovateľným predpokladom uznania
existencie dôležitého dôvodu na odročenie vytýčeného pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.“, súd
nemal preukázaný žiadny vážny dôvod na odročenie pojednávania, najmä keď žalobca v plnomocenstve
z 13.9.2012 súhlasil, aby si splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu. Predvolanie na
pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené 28.11.2014. Z činnosti súdu je taktiež známe,
že v obdobných veciach totožného žalobcu sa za právneho zástupcu žalobcu na základe plných mocí
zúčastnil pojednávaní či už jeho advokátsky koncipient alebo substitút. Súd pojednával aj v neprítomnosti
riadne predvolanej žalovanej, ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadala ospravedlniť, pričom
nežiadala o odročenie pojednávania.

Súd návrh žalovanej na spojenie veci s ďalšími vecami oddelenia 7C totožných účastníkov konania
zamietol uznesením vyhláseným na pojednávaní vo veci dňa 16.12.2014 z dôvodu, že podľa § 112 ods.
1 O.s.p. súd môže, no nemusí, spojiť na spoločné konanie veci. Z dôvodu prehľadnosti súd danú vec
nespojil s inými vecami totožných účastníkov konania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to
so sprievodným listom k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 23.4.2012,
doručeným Ministerstvu spravodlivosti SR toho istého dňa, najmä č. 337, fotokópiu časti znaleckého
posudku č. 1/2014, ktorý dňa 17.1.2014 vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave
ako aj exekučným spisom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 14Er/1113/2008 .

Súd na danú vec aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, a to
najmä § 3 ods. 1 písm. d/, § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a/ 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17
ods. 1, 2, 5, ako aj § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Zb. (ďalej len EP) a § 45 ods. 1, 2 EP.

Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že predmetom konania je nárok na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup Okresného súdu Nové
Zámky ako exekučného súdu. Žalobca za nesprávny úradný postup považuje skutočnosť, že exekučný
súd mal rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
14.1.2009 vydaním poverenia, a tak k vydaniu poverenia malo dôjsť po uplynutí zákonom určenej lehoty,
s omeškaním viac ako 8 mesiacov.

Z exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 14Er/1113/2008 vyplýva, že dňa 9.9.2008
bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným, návrh na
vykonanie exekúcie proti povinnému Y.. J., pričom za exekučný titul je označený rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo dňa 13.6.2008 sp. zn. SR
04922/08. Uvedený súdny exekútor až dňa 24.10.2008 doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť
o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 9.9.2008 obsahujúcou návrh na vykonanie exekúcie ako aj
uvedený exekučný titul. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd uznesením z 14.1.2009 žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia v časti trov právneho zastúpenia oprávneného v exekúcii
zamietol a dňa 14.1.2009 vydal poverenie sp. zn. 14Er/1113/2008-10, číslo exekútorského spisu: EX
XXXX/XX, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na základe
exekučného titulu označeného v návrhu, pričom oprávneným je žalobca a povinným je Y.. J.. Uvedené
poverenie, ktoré má všetky náležitosti predpokladané v § 44 ods. 6 EP, bolo doručené poverenému
súdnemu exekútorovi dňa 6.2.2009. Uznesením z 8.4.2009 Okresný súd Nové Zámky zastavil exekučné
konanie v časti trov právneho zastúpenia oprávneného v exekúcii.

Podľa názoru súdu návrh žalobcu v danej veci zodpovedá ustanoveniu § 79 ods. 1 O.s.p., keď žalobca
uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu. Preto nič nebránilo vecnému prejednaniu tohto
návrhu. Z dôvodu, že do rozhodnutia súdu vo veci uplynula šesťmesačná lehota od prijatia žiadosti
žalobcu o predbežné prerokovanie (23.4.2012), súd návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy nepovažoval za predčasný.

Zákon č. 514/2003 Z.z. v § 9 ods. 1 (v znení účinnom do 31.12.2012) výslovne uvádza ako príklad
nesprávneho úradného postupu aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom určenej lehote.

Pokiaľ žalobca tvrdí, že o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja sa dozvedel po doručení
upovedomenia o začatí exekúcie, pričom dátum jeho doručenia neuviedol a poverenie na vykonanie
exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. R. Krutému doručené 6.2.2009, súd na žalovanou vznesenú
námietku premlčania neprihliadol, keďže z činnosti súdu v obdobných veciach žalobcu je známe,
že súdny exekútor JUDr. R. Krutý nevydával takéto upovedomenie skôr ako po troch mesiacoch od
doručenia poverenia. Žalobca žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v exekučnej
veci povinného Y.. J. doručil Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 23.4.2012 pod číslom 337, teda uvedenú
žiadosť doručil Ministerstvu spravodlivosti SR nepochybne ešte pred uplynutím trojročnej premlčacej
lehoty (§ 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.), ktorá mu začala plynúť od doručenia upovedomenia o
začatí exekúcie, najskôr od 6.5.2009. Keďže podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (premlčacia)
lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do

skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov, pričom žalobca doručil žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku dňa 23.4.2012 a žalobný návrh doručil Okresnému súdu Nové Zámky
dňa 27.9.2012, žalobca si svoj nárok vo veci uplatnil nepochybne včas, pred uplynutím trojročnej
premlčacej lehoty.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym
úradným postupom je popri nesprávnom úradnom postupe aj vznik škody, a príčinná súvislosť medzi
nimi. Uvedené podmienky zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne.

Žalobca si v danom prípade uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody vo výške 125,- eur
pozostávajúcej z nákladov žalobcu vynaložených v období medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia a vydaním poverenia. Žalobca si uplatnenú náhradu škody vo výške 125,- eur vyčíslil za
obdobie ním tvrdeného omeškania exekučného súdu, a to titulom správy pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70,- eur, titulom nákladov
na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,- eur ako aj titulom administratívneho
spracovania urgencií exekučného súdu, poštovného a telekomunikačných výdajov vo výške 15,- eur,
avšak žalobca v konaní až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal vznik žiadnej skutočnej
škody, keď nepreukázal zmenšenie svojho majetku o 125,- eur v súvislosti s tvrdeným omeškaním pri
vydaní poverenia v uvedenej exekučnej veci. Pritom podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa
uhrádza len skutočná škoda. V závere znaleckého posudku č. 1/2014 Znalecký ústav Ekonomickej
univerzity v Bratislave uvádza, že na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na
poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému vypočítal majetkovú ujmu
vzniknutú spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. v súvislosti s tvrdeným porušovaním zákonných lehôt a
tvrdenou nečinnosťou, či už zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene
exekútora. V prípade žalôb titulom zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia a o udelenie poverenia po
zákonom stanovenej lehote (NZP, NP) znalecký ústav určil na jednu žalobu mzdové náklady sumou
4,15 eur, náklady na tlač 5,31 eur, náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur, náklady na
poštovné 3,01 eur, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur, t.j. spolu 30,76 eur. Súd bol toho názoru,
že znalecký posudok ústavu nie je dôkazom o vzniku uplatnenej majetkovej škody. Výpočet škody v
uvedenom znaleckom posudku obsahuje štyri základné časti: zvýšené mzdové náklady, náklady na
tlač, náklady na úpravu informačného systému a náklady na telekomunikačné služby. V posudku sa
uvádza, že spoločnosť v rámci vymáhania pohľadávok (vo veciach nerozhodnutých v zákonnej lehote)
musela realizovať nasledovné činnosti: 1. overenie skutočnosti, či súd rozhodol v exekučnej veci, 2.
overenie skutočnosti ako súd rozhodol o žiadosti o vydanie poverenia, 3. urgovanie vydania rozhodnutia,
4. urgencie a spracovanie žiadosti na postup súdu, 5. úhrada poplatkov, 6. spracovanie reakcie súdu,
prípadne vypracovanie nového stanoviska, 7. overovanie bonity dlžníka, komunikácia s dlžníkom a 8.
overovanie prijatia elektronického podania - urgencie/sťažnosti. Takéto úkony ani zo spisu vo veci samej,
ani z exekučného spisu, ale ani zo znaleckého posudku vo vzťahu k Okresnému súdu Nové Zámky
nevyplývajú. Závery vyslovené v znaleckom posudku o nákladoch na mzdu pracovníkov, poštovné,
telekomunikačné služby, náklady na tlač, na úpravu informačného systému sú len vo všeobecnej rovine
bez konkretizácie údajov, z ktorých znalecký ústav pri vyčíslení nákladov vychádzal. Nie je z neho zrejmé
za akú dobu a na aký počet exekučných vecí boli náklady, z ktorých ústav vychádzal, vynaložené, či
iba na veci, v ktorých si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody nesprávnym úradným postupom,
alebo na všetky exekučné veci, v ktorých má žalobca postavenie oprávneného, vrátane tých, v ktorých
exekučný súd rozhodol podľa predstáv žalobcu ako oprávneného v zákonom určených lehotách, alebo
na všetky úverové prípady žalobcu. Už vôbec nie je zrejmé prečo, pokiaľ dlžníci žalobcu boli v zmluvnom
vzťahu (len) so žalobcom, sú do nákladov na tlač, resp. na úpravu informačného systému zahrnutí
ako odberatelia aj spoločnosti LBG správa s.r.o. bez konkretizácie vzťahu tejto spoločnosti k žalobcovi
a spoločnosť LUKA&BRAMER, spol. s r.o., ktorá sa podľa uvedeného znaleckého posudku zlúčila so
žalobcom na základe rozhodnutia z 11.2.2009, pričom do nákladu boli zahrnuté aj faktúry vystavené pre
uvedenú spoločnosť v roku 2008, avšak v danom prípade sa exekučné konanie začalo v roku 2008.
Rovnako nie je zrejmé, prečo do vyčíslenia škody vo veci NP, ktorou je aj daná vec, boli v danom
prípade zahrnuté náklady žalobcu aj za rok 2010, resp. 2009 - po vydaní poverenia dňa 14.1.2009, ale
aj náklady za rok 2011 a 2012. Prečo do nákladov boli od 1. štvrťroku 2008 zahrnuté popri nákladoch
na právnika a referenta pre exekučné konania aj náklady referenta pre súdne konania a náklady až
na dvoch referentov pre styk s verejnosťou, ako aj náklady na troch informatikov a seniora špecialistu.
Už vôbec nie je zrejmé, prečo do nákladov boli zahrnuté náklady na referenta pre trestné konanie (od

3. štvrťroku roku 2008) a ďalšieho právnika od 4. štvrťroku roku 2008, najmä keď žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola v danom prípade doručená exekučnému súdu až 24.10.2008
spolu s návrhom na vykonanie exekúcie. Už vôbec nie je zrejmé či potreba nárastu zamestnancov
žalobcu nesúvisí so zvyšujúcim sa počtom úverov poskytnutých žalobcom v hodnotenom období rokov
2008 - 2012. Súd nemal v danom prípade preukázaný ani výkon činností, ktoré údajne vykonávali
zamestnanci žalobcu vo veciach NZP a NP (str. 17 -20 znaleckého posudku). Z uvedených dôvodov
súd znalecký posudok Znaleckého ústavu Ekonomickej univerzity v Bratislave nepovažoval za dôkaz
o vzniku majetkovej škody žalobcovi, preto naň ani neprihliadol. Skutočnou škodou sa aj v zmysle §
442 ods. 1 OZ rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného reprezentujúca
majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Žalobca v
uvedenej exekučnej veci nepreukázal existenciu žiadnej svojej urgencie exekučného súdu či sťažnosti. V
súvislosti s uvedeným nemožno prehliadnuť, že prípadný nesprávny procesný postup exekučného súdu
môže mať za následok vznik zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému
zmenšeniu majetku oprávneného z exekučného konania, ktoré by bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené práve týmto postupom. Preto bez povšimnutia nemožno ponechať skutočnosť, že zo strany
súdneho exekútora nebola ani v danej exekučnej veci dodržaná lehota určená v § 44 ods. 1 EP na
predloženie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie exekučnému súdu spolu s exekučným titulom
a žiadosťou o vydanie poverenia, ale až po jej uplynutí, čím nepochybne oddialil posúdenie dôvodnosti
návrhu na vykonanie exekúcie exekučným súdom. Keďže v predmetnej exekučnej veci zatiaľ súdny
exekútor nevrátil poverenia, je zrejmé, že žalobca naďalej má v súvislosti s pohľadávkou vymáhanou od
svojho dlžníka náklady na zamestnancov spravujúcich túto pohľadávku žalobcu, a to až do jej uhradenia,
resp. odpísania a obdobne má aj náklady na udržiavanie a správu informačného systému

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal ani vznik skutočnej škody zmenšením
svojho majetku o tvrdených, ale nepreukázaných, 125,- eur a nepreukázal ani existenciu príčinnej
súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a prípadným zmenšením
jeho majetku, najmä keď návrh na vykonanie exekúcie bol súdnym exekútorom spísaný ešte dňa
9.9.2008 a žiadosť súdneho exekútora bola exekučnému súdu doručená až 24.10.2008. Žalobca v
konaní nepreukázal ani omeškanie exekučného súdu pri vydávaní poverenia v žalobcom tvrdenej dĺžke
viac ako 8 mesiacov, keď žiadosť súdneho exekútora bola exekučnému súdu doručená až 24.10.2008
a poverenie bolo vydané 14.1.2009.

Keďže podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
sú určené kumulatívne, nesplnenie čo i len jednej z nich vylučuje zodpovednosť štátu podľa zákona č.
514/2003 Z.z.. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu v časti náhrady materiálnej škody zamietol.

Prípadný nesprávny úradný postup exekučného súdu bez ďalšieho nemá za následok vznik práva na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca svoj
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené
jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež
došlo k vyvolaniu rizík, a to rizika zániku povinného, rizika zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu
s povinným a rizika insolvencie povinného. Za vnútorné zásahy do spoločnosti, za ovplyvňovania
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenia jeho práv a stratu legitímnych očakávaní,
že v zákonnom čase nastane stav predpokladaný zákonom, za stratu dôvery v právo a v spravodlivé
riešenie veci ako aj za vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky si žalobca uplatnil
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú zo základu 660,- eur na rok vyčíslil pri tvrdenom
omeškaní viac ako 8 mesiacov sumou 417,- eur.

Súd konštatuje, že žalobca v konaní nepreukázal omeškanie exekučného súdu pri vydávaní poverenia
v žalobcom tvrdenej dĺžke viac ako 8 mesiacov, keď žiadosť súdneho exekútora bola exekučnému
súdu doručená až 24.10.2008, pričom návrh bol súdnym exekútorom spísaný ešte dňa 9.9.2008.
Po oneskorenom predložení žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia, exekučný súd vydal
poverenie dňa 14.1.2009. Rovnako ako pri vzniku škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj
preukázať vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa
zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy. Pokiaľ žalobca v danom prípade tvrdí, že o škode
sa dozvedel až doručením upovedomenia o začatí exekúcie, nepochybne dovtedy nemal vedomosť o
(ne)činnosti exekučného súdu pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie, resp. o období nečinnosti
súdneho exekútora pri doručovaní žiadostí o vydanie poverení exekučnému súdu. Preto doba, ktorá

uplynula od doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia exekučnému súdu spolu s
návrhom na vykonanie exekúciu a exekučným titulom, až do samotného vydania poverenia exekučným
súdom, ale aj do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, nemohla nijako negatívne zasiahnuť
žalobcu, nemohla v ňom vyvolať neistotu ako morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a
rozhodovanie, nemohlo viesť k strate legitímnych očakávaní, že v zákonom určenom čase nastane stav
predpokladaný zákonom a nemohla vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, keď
exekučným titulom je rozsudok rozhodcovského súdu v spotrebiteľskej veci, pričom v iných exekučných
veciach žalobcu ako oprávneného bola už spochybnená právomoc rozhodcovského súdu na vydanie
takéhoto rozsudku, resp. bola spochybnená materiálna vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (napr.
uznesenie Okresného súdu Svidník sp. zn. 4Er/260/2009 z 4.8.2009, uznesenie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 7CoE 34/2009 z 30.9.2009, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/5/2010 z
23.2.2010, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoE 29/2010 z 5.5.2010, uznesenie Krajského
súdu Košice sp. zn. 3CoE/229/2010 z 27.5.2010, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
16CoE/228/2012 z 30.8.2012, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/326/2010 z 9.8.2011,
uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE/59/2010 z 19.4.2011, ale aj uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 17 CoE 138/2010-44 z 30.9.2010 a s tým súvisiace uznesenie Ústavného
súdu č.k. IV. ÚS 55/2011-19 z 24.2.2011), aj s poukazom na závery uznesenia Súdneho dvora (ES) vo
veci Pohotovosť/Z. X.Č. C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Exekučný súd nepochybne v uvedenej exekučnej
veci realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j.
oprávnenie posúdiť, či exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského
právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou, nie
je v rozpore so zákonom. Toto posúdenie, podľa právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, je
nepochybne časovo náročné, čo viedlo aj zákonodarcu k vylúčeniu aplikácie 15 dňovej lehoty na vydanie
poverenie súdnemu exekútorovi v prípade rozhodcovských rozsudkov (§ 44 ods. 2 EP v spojení s § 41
ods. 2 písm. c/ a d/ EP) s účinnosťou od 1.6.2010. Aj pre prípadný stav neistoty účastníka neprimerane
dlhého konania je tento povinný tvrdením rozhodujúcich skutočností dostatočne vysvetliť motiváciu
k uplatneniu nároku na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má slúžiť ku kompenzácii stavu
neistoty, do ktorej by bol poškodený v dôsledku neprimeranej dĺžky konania uvedený. Žalobca v danom
prípade nepreukázal nielen tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívajúci v údajnom
vydaní poverenia s omeškaním viac ako 8 mesiacov, ale ani tvrdené následky, keď nepreukázal vznik
nemajetkovej ujmy, ako objektívne zistiteľného stavu, ktorého existencia musí byť preukázaná nad
všetky pochybnosti a ani jej závažnosť a okolnosti vzniku tvrdenej ujmy, a tak neuniesol dôkazné
bremeno ani o tejto časti návrhu. Obdobne ani nepreukázal solventnosť svojho dlžníka do vydania
poverenia.

S poukazom na všetky uvedené závery súdu a ich vzájomné súvislosti, žalobcovi nevznikol ani nárok
na náhradu škody podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z a ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona. Súd preto nepovažoval za hospodárne vykonať vo
veci dôkaz oboznámením sa s obsahom a rozsahom žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie návrhu,
ktoré Ministerstvu spravodlivosti SR, ako ústrednému orgánu konajúcemu v mene štátu, doručil žalobca
dňa 23.4.2012. Súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. z dôvodu, že
v danom prípade podľa názoru konajúceho súdu nie sú splnené podmienky na navrhnuté prerušenie
konania. Vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010 je predmetom konania návrh fyzickej osoby
voči účastníkom konania v tejto veci ako žalovaným v 1. a v 2. rade o náhradu škody pre porušenie
práva Európskej únie. V danej veci je však predmetom konania návrh žalobcu ako oprávneného z
exekučného konania na náhradu škody a nemajetkovej ujmy titulom zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Ani z prejudiciálnej otázky predloženej
Súdnemu dvoru Európskej únie uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010 nevyplýva, že by
sa v uvedenom konaní riešila otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie súdu v danej veci.
Preto uvedené konanie Okresného súdu Prešov, resp. konanie Súdneho dvora o predbežnej otázke
nemôže mať v danom prípade fundamentálny význam, ako to tvrdil žalobca v návrhu na prerušenie
konania.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd
náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V
danom prípade bola úspešným účastníkom žalovaná, ktorá si v lehote určenej v § 151 ods. 1 O.s.p.

nevyčíslila žiadne trovy konania a ani zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy konania vznikli, a tak
jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno,
Pohraničná č. 6, Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.