Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 27, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/272/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215221654
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7215221654.2

Uznesenie

Okresný súd Košice II v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú N. X., J. X.X.XXXX, zastúpenú
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice,
dieťa L. X., J.. XX.X.XXXX, Y. G. I. S. J. W. H. Č.. XXX, t.č. sa zdržiavajúcej na neznámom mieste,
zastúpenej opatrovníčkou F. V., zamestnankyňou Okresného súdu Košice II, otca dieťaťa neuvedeného,
v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti takto

r o z h o d o l :

Súd nariaďuje ústavnú starostlivosť maloletej N. X., J.. X.X.XXXX za účelom ktorej maloletú umiestňuje
do Detského domova Mlynky - Biele Vody.

Zaväzuje matku maloletej N. X., J.. X.X.XXXX, prispievať na výživu maloletej výživným vo výške po 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od právoplatnosti tohto rozsudku do
budúcna, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, na účet

Detského domova Mlyny - Biele Vody.

o d ô v o d n e n i e :

1.Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 103/2015-17 zo dňa 22.5.2015 ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 25.6.2015, súd začal bez návrhu konanie vo veci nariadenia ústavnej starostlivosti o maloletú N.
X. z dôvodu, že dňa 16.3.2015 bolo nariadené predbežné opatrenie pod sp. zn. 23P/103/2015, ktorým
súd dočasne umiestnil

maloletú N. do starostlivosti Detského domova Mlynky - Biele Vody a uvedené predbežné opatrenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 5.5.2015.

2.Súdvykonaldokazovanievypočutímkolíznehoopatrovníka,zástupcunavrhovateľavyššieuvedeného
predbežného opatrenia, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.

3.Dňa 13.3.2015 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice doručil tunajšiemu súdu návrh na vydanie
predbežného opatrenia pred nariadením ústavnej starostlivosti, ktorým žiadal maloletú N. predbežne
umiestniť do Detského domova Mlyny - Biele Vody z dôvodu, že takéto umiestnenie bolo nutné a v
prospech a v záujme maloletej, pričom konštatoval, že rodina maloletej bola dlhodobo evidovaná od r.
2009 v súvislosti so žiadosťou Fakultnej nemocnice L.Pasteura Košice o umiestnenie novorodeného
dieťaťa matky z dôvodu odchodu matky zo zdravotníckeho zariadenia bez súhlasu ošetrujúceho

lekára, matka maloletej spolu porodila osem detí X., I., J.. XX.X.XXXX,, M., J.. X.X.XXXX, M., J..
XX.X.XXXX, F., J.. XX.X.XXXX, I.V., J.. XX.X.XXXX, S., J.. XX.X.XXXX M. A., J.. X.X.XXXX, maloletá
I. bola právoplatným rozsudkom súdu osvojená, maloleté I., M., M. M. F. boli zverené do pestúnskej
starostlivosti, maloletý S. M. A. boli umiestnení v ústavnej starostlivosti Detského domova Mlynky -
Biele Vody; dňa 9.3.2015 pracovníci mestskej polície oznámili úradu práce hlásenie od obyvateľov
mestskej časti, že v lesnom poraste pod sídliskom O. E. sa zdržiavali bezdomovci, v rámci preverovania

daného hlásenia bol v lesnom poraste nájdený rodný list maloletej N. a rodný list jej matky a bolo
zistené, že matka s maloletou a druhom matky S. A. žili v katastrofálnych podmienkach v kríkoch bezzastrešenia, základného vybavenia a základných potrieb pre maloletú, rodina sa dala na útek po zistení,
že ich obydlie prišli monitorovať pracovníci úradu práce, na mieste zostali porozhadzované osobné
veci, prevrátený kočík, použité plienky, kúsky pečiva na zemi, paplón bez obliečky, prázdne fľaše od

vína, provizórne ohnisko, na ktorom zostal obrátený hrniec s riedkou polievkou, bolo zjavné, že na
uvedenom mieste sa rodina zdržiavala dlhodobo, o niekoľko dní bol vykonaný opätovný pokus o šetrenie
v danej lokalite za účelom preverenia zabezpečovania starostlivosti matky o maloletú, rodina však
nebola nájdená, u ošetrujúcej lekárky maloletej bolo zistené, že zo stanovených siedmich preventívnych
prehliadok matka s maloletou absolvovala iba dve a to poslednú koncom decembra 2014; deti boli matke

v minulosti odobraté pre jej neustálený spôsob života, hrubé zanedbávanie rodičovských povinností,
matka dlhodobo žila túlavým spôsobom života ako bezdomovec, pohybovala sa v rôznych lokalitách
mesta a vzhľadom na uvedené, ako už bolo konštatované, tunajší súd uznesením ,ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 5.5.2015, predbežne umiestnil maloletú N. do starostlivosti Detského domova Mlynky
- Biele vody, v ktorom zariadení následne maloletá bola prijatá 31.3.2015, kde bola umiestnená do
starostlivosti profesionálneho rodiča, zamestnanca detského domova, spolu so svojimi súrodencami S.

M. A., medzi deťmi sa vytvoril pozitívny citový súrodenecký vzťah.

3. Z následných správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, i zo správ detského domova
vyplýva, že od umiestnenia maloletej v detskom domove matka o ňu nejaví žiaden záujem, neplní si
vyživovaciu povinnosť voči nej.

4. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 27P/366/2015-43 zo dňa 20.1.2016, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 18.2.2016, súd určil, že maloletá N. spĺňa podmienky osvojiteľnosti.

5. Zo správ detského domova ďalej vyplýva, že maloletá trpí na vrodenú chybu srdca, jej celkový

zdravotnýstavjevšakdobrýabezakútnejliečby,psychomotorickývývinmaloletejzaostávaoprotinorme
fyzického veku vo všetkých oblastiach a matka o maloletú naďalej neprejavuje žiaden záujem, naďalej
na jej výživu neprispieva žiadnou formou.

6. Kolízny opatrovník doporučil nariadiť u maloletej ústavnú starostlivosť a zo strany matky určiť

minimálne zákonom stanovené výživné.

Podľa § 54 Zákona o rodine (1), náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť
pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či
maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej

starostlivosti., (2) súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne
ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo
pestúnskej starostlivosti,

a)dieťajeosvojiteľnéaniejemožnéhozveriťdostarostlivostibudúcichosvojiteľovalebodostarostlivosti

fyzickej osoby podľa osobitného predpisu,

b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka,

c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo

d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv, (3) za vážne ohrozenie alebo vážne
narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové
pomery rodičov maloletého dieťaťa, (4) ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56,
sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok, (5) súd v

rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť
dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne
na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti
zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov
a súrodencov.

Podľa § 55 Zákona o rodine (1) Súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej
dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí,
obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, (2) ak súd nariadilústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa
primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať
starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote

zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov
v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti, (3) súd zruší ústavnú
starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do
pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená,

Podľa § 62 Zákona o rodine (1) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť,
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov,

(3) každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13),
(4) pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť,

(5) výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť,
(6) ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo

súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 Zákona o rodine (1) pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie,
(2) výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné

pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine (1) výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu,
(2) proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide

o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné,
(3) v prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 77 Zákona o rodine (1) právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa,
(2) práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine (1) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh,
(2) ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia,
(3) pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 81 Zákona o rodine (1) ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannejvýchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať
maloletému dieťaťu výživné,
(2) súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným

fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu,
do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť
poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach
uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa.

Podľa zákona 601/2003 Zákona o rodina za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb,
ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm. Podľa § 2 písm. c)
90,42 eura mesačne, ak ide 1./ o zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. o nezaopatrené dieťa. 2)

7. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový a skutočný stav v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami ,súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a nariadil
ústavnú starostlivosť maloletej N. X., keďže dospel k jednoznačnému záveru, že takéto rozhodnutie je
jednoznačne v záujme maloletej, starostlivosť o ktorú matka výrazne zanedbávala, starostlivosť matky o
maloletú bola absolútne nepostačujúcou a viedla k ohrozeniu zdravého vývoja i života maloletej. Keďže

sa nepodarilo nájsť žiadnu osobu, ktorá by prevzala náhradnú osobnú starostlivosť o dieťa v najlepšom
záujme maloletej je u nej nariadenie ústavnej starostlivosti.

8. Zo strany matky vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže matka má okrem maloletej ďalšie
maloletédieťa,nemážiadenstabilnýpríjem,žijespôsobomživotabezdomovcaurčilminimálnezákonom

stanovené výživné.

Poučenie:

Voči tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Podľa § 59 (1)
odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem
uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa § 304 písm. f).

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 367 ods. 1 CSP ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie
právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku, (1) odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej
inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, (2) odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať

až do rozhodnutia o odvolaní, (3) ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie
dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.

Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové
tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa§64Civilnéhomimosporovéhoporiadku,zmenanávrhunazačatiekonaniajevodvolacomkonaní
prípustná.

Podľa § 65 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo

veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.§ 323 CSP ods. 1 Na konanie podľa tohto dielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní,

ak nie je ustanovené inak.