Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 12, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 17P/373/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214210161
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Štannerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1214210161.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. X., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom A. práce,
sociálnych vecí a rodiny H., D. X/a, H., dieťa rodičov, matky: Bc. F. X., trvale bytom H., D. 2, zastúpená
N.. U. R., trvale bytom H., C. W. XX a otca: D. X., trvale bytom H., M. XX, zastúpený N.. S. M., advokátom
so sídlom v H., advokátska kancelária, Y. XX, na návrhy rodičov o zmenu zverenia, takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e maloletého M. X., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti otca.

Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obidvaja rodičia.

I. je p o v i n n á platiť na maloletého výživné v sume XXX,-€ mesačne od X.X.XXXX vždy do XX. dňa
v každom mesiaci vopred jeho otcovi.

F. výživné za obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX v celkovej sume X.XXX,XX € súd povoľuje matke
splácať po XX,-€ mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od novembra XXXX.

Návrh matky sa z a m i e t a .

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15.10.2010, č.k.
21C/133/2010, v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 12.3.2014 podaným dňa XX.X.XXXX na B. súd U. sa otec domáhal zmeny zverenia
maloletého M. X., nar. XX.X.XXXX, z osobnej starostlivosti matky do svojej osobnej starostlivosti.

F. navrhol, aby maloletého zastupovali a spravovali jeho majetok obidvaja rodičia a aby bola matka
zaviazaná prispievať na výživu maloletého sumou XXX,-€ mesačne. V návrhu uviedol, že na čas po
rozvode manželstva rodičov bol maloletý na základe súdom schválenej rodičovskej dohody zverený
do osobnej starostlivosti matky, zastupovaním maloletého a spravovaním jeho majetku boli poverení
obidvaja rodičia a on sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou XXX,-€ mesačne. Y. po rozvode
manželstva matka s maloletým bývala u svojich rodičov, následne sa spolu s dieťaťom presťahovala
do U. k svojmu priateľovi. T. maloletý má s ním veľmi blízky vzťah, niekoľkokrát mu sám povedal,

že už ďalej nechce bývať so svojou mamou a radšej by býval s ním v H.. I. mu často rozpráva o
svojom negatívnom vzťahu s priateľom svojej matky, ktorý s ním v poslednej dobe vôbec nekomunikuje,
matka sa s priateľom často háda a maloletý býva svedkom hlučných hádok aj v neskorých večerných
hodinách. Je nepochybné, že prostredie, v ktorom maloletý vyrastá, je v zjavnom rozpore so zdravýmvývinom a záujmami maloletého. T. rodinného prostredia sa dokonca prejavila aj v študijných výsledkoch
maloletého zhoršením sa prospechu. Na základe toho sa otec domnieva, že pre zdravý vývoj maloletého
je vhodnejšie, aby bol zverený do jeho osobnej starostlivosti. H. v jeden a pol izbovom byte na M. XX,

t.j. na rovnakej ulici, kde maloletý vyrastal a býval so svojimi rodičmi v čase, kým žili všetci ako rodina.
I. tu má kamarátov, pozná okolie domu a dokonca by sa opäť mohol vrátiť do pôvodnej základnej školy
na B. ulici.

B. súd U. postúpil vec B. súdu H. II z dôvodu trvania jeho miestnej príslušnosti.

O. zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XXP/XX/XXXX, B. súd H. II preniesol svoju miestnu príslušnosť na B. súd U..

Na základe odvolania matky proti vyššie označenému uzneseniu Y. súd v H. uznesením zo dňa
XX.XX.XXXX, č.k. XXCoP/XXX/XXXX, zmenil odvolaním napadnuté uznesenie B. súdu H. II tak, že
miestna príslušnosť bola prenesená na B. súd H. V.

Na pojednávaní dňa X.X.XXXX otec zotrval na svojom návrhu o zmenu zverenia maloletého do svojej
osobnej starostlivosti a poukázal na to, že maloletý od XX.X.XXXX žije u neho. D. navrhol matke určiť
sumou XXX,-€ mesačne od septembra XXXX s poukazom na priemernú výšku mesačných výdajov
na maloletého v celkovej sume XXX,-€ zahŕňajúcu stravu, drogériu, oblečenie a obutie, lekára a lieky,

voľnočasové aktivity, školské pomôcky, prevádzku mobilného telefónu a školské obedy. K odchodu
maloletého do jeho domácnosti objasnil, že v lete roku XXXX sa maloletý spolu s matkou presťahoval k
jej rodičom do C., na konci augusta XXXX bol maloletý cez víkend u neho, večer ho vrátil matke a hneď
na to mu syn volal, že matka ho zbalí a na druhý deň pôjde k nemu, čo sa aj stalo.

Matka žiadala návrh otca zamietnuť ako nedôvodný, keď to, že je maloletý v súčasnej opatere otca,
je výsledkom manipulatívnej povahy otca, ktorý maloletého dlhodobo proti nej štval. Matka nechcela
vyhrocovať situáciu, ale maloletý rozhodne nie je u otca na základe jej súhlasu alebo dohody s otcom.
Návrh žiadala zamietnuť aj s ohľadom na charakter práce, ktorú otec vykonáva, a pre ktorú nemôže
riadne zabezpečovať starostlivosť o maloletého, nie je možné, aby XX ročný chlapec bol trikrát v týždni

večer sám, keďže otec vykonáva aj nočné služby. I. bol doma sám aj keď mal zápal pľúc a otec chodil
vtedy do zamestnania, otec teda nie je objektívne schopný zabezpečiť maloletému starostlivosť. Matka
poukázala tiež na to, že po rozvode otcovi vyhovovalo, že je syn v jej starostlivosti, lebo vtedy potreboval
väčšiu opateru, teraz je ona najhoršia matka.

Na pojednávaní dňa X.X.XXXX matka navrhla zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov v dvojtýždňových intervaloch tak, že prvé dva týždne v kalendárnom mesiaci by
bol maloletý v jej starostlivosti a druhé dva týždne v starostlivosti otca, výmena maloletého by sa
uskutočňovala počas víkendov, na konkrétnom dni by sa rodičia dohodli. Výživné by určené nebolo.

Otec sa k návrhu matky o zmenu zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov vyjadril tak, že s ním nesúhlasí a považuje ho skôr za účelový. Striedavú starostlivosť
nepovažoval pre maloletého za vhodnú, maloletý by býval každé dva týždne inde, nebol by nikde doma.

Na pojednávaní dňa 12.10.2015 obidvaja rodičia zotrvali na svojich návrhoch.

Kolízny opatrovník odporučil vyhovieť návrhu otca a maloletého zveriť do jeho osobnej starostlivosti s
tým, že zastupovanie maloletého a správa jeho majetku by mali byť právom obidvoch rodičov a výživné
zo strany matky odporučil určiť sumou XXX,-€ mesačne od septembra XXXX so započítaním sumy
XXX,XX € (doterajšie finančné plnenia matky).

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu H. II zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXC/XXX/XXXX. Na čas po rozvode
bol maloletý súdom schválenou rodičovskou dohodou zverený do osobnej starostlivosti matky, jeho
zastupovaním a spravovaním majetku boli poverení obidvaja rodičia a otec sa zaviazal prispievať na

výživu maloletého sumou XXX,-€ mesačne.Uznesením zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XXP/X/XXXX, v spojení s uznesením Y. súdu v H. zo dňa
XX.X.XXXX, č.k. XXCoP/XXX/XXXX, tunajší súd uložil predbežným opatrením matke povinnosť platiť
na výživu maloletého sumu XX,-€ mesačne od XX.X.XXXX.

Šetrením vykonaným kolíznym opatrovníkom v domácnosti otca dňa 22.4.2015 bolo preukázané, že sa
jedná o dvojizbový kompletne zariadený byt na adrese H., M. XX, vo vlastníctve otca. R. a čistota v
domácnosti je na požadovanej úrovni. N. z izieb je určená maloletému a prispôsobená je jeho veku a
potrebám. V byte býva otec a maloletý. I. býva v domácnosti otca od XX.X.XXXX. B. má podľa kolízneho

opatrovníka vytvorené podmienky pre riadnu starostlivosť a výchovu maloletého. B. nové manželstvo
neuzavrel, ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

B. pomerov matky maloletého bolo zistené, že je rozvedená, bez iných vyživovacích povinností. N.
zamestnávateľom je G. pošta, a.s., kde dosiahla priemernú čistú mesačnú mzdu, od augusta do
decembra XXXX: XXX,XX €, za rok XXXX: XXX,XX € a od januára do augusta XXXX: XXX,XX €.

V daňovom priznaní za rok XXXX uviedla: úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov XX.XXX,XX €,
základ dane X.XXX,XX €, príjem z prenájmu nehnuteľnosti X.XXX,-€, výdavky z toho X.XXX,XX €, z toho
základ dane XXX,XX € a celkovú daň na úhradu XXX,XX €. V daňovom priznaní za rok XXXX uviedla:
úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov X.XXX,XX €, základ dane X.XXX,XX €, príjem z prenájmu
nehnuteľnosti X.XXX,-€, výdavky z toho X.XXX,XX €, z toho základ dane XXX,XX € a celkovú daň na

úhradu XX,XX €. V obchodnom registri ani v živnostenskom registri evidovaná nie je. V sledovanom
období nebola a ani nie je poberateľkou dávok v hmotnej núdzi alebo iných peňažných príspevkov. C.
vlastného udania vlastní dvojgarsónku na R. ulici v H. zaťaženú hypotekárnym úverom, ktorú prenajíma
za sumu XXX,-€ mesačne, z ktorej uhrádza úver. T. iné nehnuteľnosti ani cenný hnuteľný majetok. C.
zdravotný stav nemá trvalo zvýšené náklady na výživu. H. v domácnosti svojich rodičov - dôchodcov,

kde je aj prihlásená k trvalému pobytu. Má náklady spojené s magisterským štúdiom na vysokej škole,
ktoré by mala ukončiť v máji XXXX.

B. maloletého pracuje u zamestnávateľa G. pošta, a.s. N. priemerná mesačná mzda činí, od augusta
do decembra XXXX: XXX,XX € netto, za rok XXXX: XXX,XX € netto a od januára do septembra XXXX:

XXX,XX € netto. B. toho mu zamestnávateľ vypláca mimo zárobku aj ďalších cca XXX,-€ mesačne
predstavujúcich stravnú jednotku počas výkonu práce v zahraničí (letisko D.), kde má otec, ako sám
objasnil, hodinovú pauzu a stravuje sa vtedy v reštaurácii. Podľa posudku zamestnávateľa otec pracuje
v pracovnej pozícii vodič MV, ku svojej práci pristupuje zodpovedne, povinnosti vyplývajúce z pracovnej
náplne si plní k spokojnosti svojich nadriadených, v kolektíve je obľúbený, je bezkonfliktný typ. C. so

zaradením na zahraničné pracovné cesty H. - D., kedy nočná pracovná smena trvá od X,XX hod.
do X,XX hod., denná od X,XX hod. do XX,XX hod. a poobedná od X,XX hod. do XX,XX hod. F.
a koniec zahraničnej pracovnej cesty je v H.. N. týždenný pracovný čas je rozvrhnutý spôsobom,
že v dňoch od pondelka do soboty kalendárneho týždňa sa strieda pracovný cyklus - nočná smena,
denná smena, poobedná smena, voľno, nočná smena... T. má voľné počas každého kalendárneho

týždňa, týždenne odpracuje jednu, maximálne dve nočné smeny, počas dovolenkového obdobia, kedy je
nevyhnutné nahradiť iných zamestnancov je možné, že odpracuje aj tri nočné smeny v priebehu jedného
kalendárneho týždňa, to však nie je pravidlom. V obchodnom registri ani v živnostenskom registri
otec evidovaný nie je. T. je poberateľom sociálnych dávok. Je naďalej rozvedený, ďalšie vyživovacie
povinnosti nemá. Vo výlučnom vlastníctve má dvojizbový byt na M. XX v H., v ktorom býva spoločne

s maloletým M., iné nehnuteľnosti nevlastní, z cenného hnuteľného majetku má vo vlastníctve osobný
automobil výrobnej značky D. Q., rok výroby XXXX. N. zdravotný stav si nevyžaduje trvalo zvýšené
výdaje na výživu.

I. M. je vo veku štrnásť a pol roka. Od X.X.XXXX navštevuje F. školu na B. XX v H., kde bol prijatý

rozhodnutím riaditeľa zo dňa XX.X.XXXX do siedmeho ročníka. Z posudku tejto školy vyplýva, že sa
zaradil do kolektívu, v ktorom fungoval už počas I. stupňa, napriek dlhšej neprítomnosti sa v skupine
žiakov znovu etabloval, má priateľskú, nekonfliktnú povahu, je ochotný pomôcť kamarátom a vyjsť v
ústrety vyučujúcim. Na hodinách prejavuje aktivitu a snahu o zdokonalenie. N. domáca príprava je na
dobrej úrovni, do školy nosí domáce úlohy riadne vypracované. Na otcov podnet začal navštevovať

doučovanie z anglického jazyka, do školy chodí čistý a upravený. Jeho výsledky z vyučovacích
predmetov sa pohybujú a oblasti lepšieho priemeru, oscilujú medzi klasifikačnými stupňami chválitebný
a dobrý, väčšie problémy má zrejme v matematike, kde sa nachádza na medzistupni dobrý/dostatočný.
V dobe od X.X.XXXX do XX.X.XXXX navštevoval siedmy ročník F. školy na R. XX v H.. C. oznámeniaškoly zo dňa X.X.XXXX u maloletého neboli zaznamenané závažné výchovné problémy, správal sa
primerane, so spolužiakmi nadväzoval skôr užšie kamarátske vzťahy, dosahoval priemerný prospech,
na vyučovanie sa pripravoval, na hodinách prejavoval aktivitu. So školou spolupracovali obaja rodičia

účasťou na rodičovských združeniach a individuálnych konzultáciách. I. žil s otcom, do školy dochádzal
z B., na vyučovanie nikdy nemeškal. G. otca o maloletého bola dobrá, maloletý chodil čisto upravený,
vždy mal desiatu. Z rozhovorov s maloletým vyplynulo, že má s otcom dobrý vzťah, rozumejú si, matku
spomínal menej. D. medzi rodičmi boli napäté, čo maloletého stresovalo. I. mal záujem o prestup
na ZŠ B., matka však s prestupom dlhšie nesúhlasila, chcela mať k synovi bližšie. B. toho, že nosí

okuliareaužívaliekynaalergiusozanedbateľnýmdoplatkom,maloletýnemázvýšenévýdajespojenéso
zdravotným stavom. Od septembra t.r. chodí na karate s polročným poplatkom XXX,-€, iných platených
záujmových aktivít sa nezúčastňuje.

Podľa § 100 ods. 3 O.s.p. ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek
a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého

dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných
osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.

Podľa § 43 ods. 1 Zák. o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú

vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má
maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť
zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd zisťoval názor maloletého dieťaťa k predmetu
konania jednak prostredníctvom kolízneho opatrovníka (opakovane), ako aj jeho výsluchom na
pojednávaní dňa 6.7.2015.

Maloletý pred kolíznym opatrovníkom dňa XX.X.XXXX (v rámci šetrenia v domácnosti otca) uviedol, že

keď s mamou býval v U., necítil sa tam dobre najmä kvôli škole a spolužiakom, tiež aj kvôli častým
hádkam matky s partnerom. V júli XXXX sa s mamou presťahovali do H. do bytu maminých rodičov. Už
po presťahovaní uvažoval, že by išiel radšej bývať k otcovi. V auguste XXXX po konflikte s mamou ho
mama poslala preč. On išiel k otcovi dobrovoľne a už sa nechce vrátiť k mame. Je pevne rozhodnutý
zostať u otca najmä preto, že v tomto prostredí vyrastal, má tu kamarátov, školu, spolužiakov. B. sa o

neho riadne stará, zvláda starostlivosť o neho - vie variť, prať, upratať. Do školy sa pripravuje sám. T.
mu, že otec pracuje na smeny, keď otec nie je doma, má navarené, prichystané má raňajky aj desiatu
do školy, po ruke má telefónne kontakty na susedov, ktorým môže zavolať, keby bolo treba. S otcom
si rozumie, nemáva s ním konflikty ako mával s mamou. Otec ho učí k samostatnosti - ohriať si jedlo,
pripraviť si niečo na jedenie, udržiavať okolo seba poriadok a pod. S mamou je v kontakte, otec ho púšťa

k mame, ešte sa nestalo, že by mu v tom bránil.

Na pojednávaní dňa 6.7.2015 maloletý ohľadne svojho odchodu k otcovi uviedol, že sa s mamou
pohádal, chcel od dedka (matkin otec), aby spravil odtrhnuté uško na návliečke na paplón, došlo k
vzájomnej hádke medzi ním, matkou a dedkom, v rámci ktorej matke povedal, že je retardovaná a

nenormálna, bol si vedomý toho, čo hovorí, aj keď to bolo v amoku, dlhšiu dobu to v sebe dusil. Mama
mu najprv povedala, že ho zbalí a pôjde k otcovi, keď „vychladla“, spýtala sa, či chce ísť k otcovi a on
odpovedal, že áno. Odvtedy býva u otca, dobre sa tam cíti, je tam spokojný. Chodí na základnú školu na
B.j ul. kde už v minulosti chodil, vrátil sa tam po štyroch rokoch, na tejto škole je spokojný. K mame sa
vrátiť nechce, má výhrady voči jej správaniu, jej výchova by ho neviedla hore ale dolu, matka sa správa

k nemu ako k malému decku, nevedie ho k samostatnosti. Otec taký nie je. Nevie si predstaviť, že by
znovu býval s mamou, boli by tam hádky, nie veľmi si rozumie s jej rodičmi, dedkovi všetko vadí.

K opakovanému vypočutiu maloletého došlo v súvislosti s návrhom matky o zmenu zverenia maloletého
do striedavej osobnej starostlivosti, ktorý vzniesla v priebehu konania po predošlom vypočutí maloletého

kolíznym opatrovníkom, ako aj pred súdom. Z pohovoru vykonaného dňa XX.X.XXXX vyplynulo, že
maloletý svoje stanovisko nezmenil. S návrhom matky vyjadril nesúhlas, lebo si myslí, že je to hlúposť,
mal by problém stíhať školu, tréningy, chodiť von s kamarátmi, v C. by nemal s kým chodiť von, vyhovuje
mu bývanie u otca a chce, aby u neho mohol zostať aj naďalej.Podľa § 26 Zák. o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

K zmene súdneho rozhodnutia ohľadne výchovného prostredia maloletého dieťaťa môže súd pristúpiť
len v súvislosti so zmenou pomerov závažného charakteru týkajúcou sa skutočností tvoriacich skutkový
podklad predchádzajúceho rozhodnutia súdu v predmetnej veci.

Zmenu pomerov je potrebné vždy posudzovať z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa na jeho ďalšej
riadnej výchove pri súčasnom rešpektovaní zásady stálosti výchovného prostredia.

Dôvodom pre zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa bude skutočnosť, že doterajšie
výchovnéprostredieužďalejnezaisťujenajpriaznivejšiepodmienkyprejehoriadnyvývojaaksadostane
do rozporu so záujmami maloletého dieťaťa a so záujmami spoločnosti, a to najmä z dôvodu, že sa

medzidieťaťomarodičom,ktorémujezverenédovýchovy,vyvinulvzťahohrozujúciďalšízdarnýpriebeh
výchovy.

Zmena doterajšieho výchovného prostredia maloletého dieťaťa bude opodstatnená v súvislosti so
zmenou pomerov rodiča vo výchovnom prostredí ktorého sa dieťa nachádza a nie zmenou pomerov u

druhého rodiča, ktorý dieťa nemá vo výchove, spočívajúcou iba v tom, že od doby predchádzajúceho
rozhodovania súdu v predmetnej veci vykazuje tento rodič v podstate rovnakú výchovnú spôsobilosť.

Základným hľadiskom pri posudzovaní vhodnosti zmeny výchovy dieťaťa nemôžu byť len lepšie
ekonomické pomery na strane druhého rodiča.

Súd pri svojom rozhodovaní ohľadne zmeny výchovného prostredia maloletého dieťaťa musí
predovšetkým skúmať, či by táto zmena neprivodila dieťaťu citový otras, príp. či by nemala negatívny
dopad na jeho ďalší vývoj.

Podľa § 24 ods. 2 Zák. o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Súd môže rozhodnúť o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov
aj napriek nesúhlasu jedného z nich, ak je možno reálne predpokladať, že podmienky kladené zákonom
pre úspešné realizovanie takejto starostlivosti budú splnené.

Z dikcie zákona pritom nijako nevyplýva, v akých časových intervaloch by sa mala striedavá starostlivosť
realizovať. Odôvodnenosť striedavej osobnej starostlivosti a doba zverenia maloletého dieťaťa do
výchovy každého z rodičov závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho osobnosti, vzťahu k obom
rodičom, vzdialenosti bydlísk rodičov, ich bytových podmienok a osobných pomerov, ale tiež veku
dieťaťa, charakteru školy, ktorú navštevuje, príp. aj jeho záujmových aktivít.

Záujem maloletého dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti musí byť vždy prioritný nad
záujmom jeho rodičov.

Základnou požiadavkou striedavej osobnej starostlivosti je schopnosť rodičov vzájomne komunikovať

a dohodnúť sa nielen na jednotnom postupe vo výchove dieťaťa, ale aj na podmienkach striedavej
starostlivosti a na riadnom zabezpečení všetkých potrieb dieťaťa primeraných jeho veku. Samozrejmou
a významnou požiadavkou pre výkon striedavej starostlivosti je tiež vzájomná tolerancia a akceptácia
rodičov ako výchovných činiteľov vo vzťahu k dieťaťu.

Prekážkou rozhodnutia súdu o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov nebude tá okolnosť, kedy jeden z rodičov zámerne marí komunikáciu a spoluprácu s rodičom
druhým v snahe takémuto rozhodnutiu o výchovnom prostredí maloletého dieťaťa zabrániť.Maloletý M. bol zverený do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode manželstva rodičov
rozsudkom B. súdu H. II zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXC/XXX/XXXX, na základe súdom schválenej
rodičovskej dohody. Od XX.X.XXXX nepretržite býva v domácnosti otca.

K odchodu maloletého k otcovi matka uviedla, že po ich presťahovaní sa z U. do H. bol maloletý voči
nej stále agresívnejší a viac sa s ňou hádal. S. k tomu, že jej povedal, že je retardovaná, na čo ona
reagovala tak, že teda s retardovanou matkou bývať nemôže a nech skúsi ísť bývať k otcovi, či to bude
lepšie. K zmienenej agresivite maloletého voči nej objasnila, že maloletý jej nadával, hovoril jej, že je

neschopná, nevie sa o neho postarať, že klame, je zlá a kričí keď chce, aby sa učil, občas jej povedal,
že je krava, nerešpektoval jej príkazy, čo trvalo pol roka pred jeho odchodom k otcovi, pričom najhoršia
situácia mala byť vtedy, keď maloletý prichádzal po realizácii styku od otca.

Maloletý popísal svoju situáciu u matky pred odchodom k otcovi tak, že už v čase bývania v U. sa tam
necítil dobre, a to aj kvôli častým hádkam matky s partnerom a hneď po ich presťahovaní sa do H.

uvažoval, že by išiel radšej bývať k otcovi. V auguste XXXX pri konflikte s matkou si bol vedomý toho, čo
jej hovorí (že je retardovaná a nenormálna), dlhšiu dobu to v sebe dusil. K matke sa už nechce vrátiť, je
pevne rozhodnutý zostať u otca a bývanie s mamou si už nevie predstaviť, má za to, že by tam boli hádky.

Tak, ako to má na zreteli vyššie citované zákonné ustanovenie (§ 43 ods. 1 Zák. o rodine) bola v konaní

názoru maloletého venovaná náležitá pozornosť, nakoľko z hľadiska rozumovej vyspelosti prislúchajúcej
jeho veku je M. dostatočne zrelý na to, aby svoj názor na prejednávanú vec dokázal vyjadriť samostatne.
Za celé obdobie, ktoré uplynulo od jeho odchodu z výchovného prostredia matky (bezmála štrnásť
mesiacov), maloletý svoj názor nezmenil a opakovane ho vyjadril nielen prostredníctvom dvoch
pohovorov vykonaných kolíznym opatrovníkom ale tiež osobne na pojednávaní.

Od 26.8.2014 až doteraz neboli u maloletého zaznamenané žiadne výchovné problémy, či už v školskom
alebo domácom prostredí. Školou, ktorú navštevuje v blízkosti bydliska otca, je hodnotený pozitívne,
dokonca dosiahol aj určité zlepšenie prospechu (z predošlého priemeru na lepší priemer), žiadne
nedostatky týkajúce sa plnenia jeho školských povinností zaznamenané neboli.

Starostlivosť otca, čo sa týka zabezpečenia materiálnych potrieb maloletého, je na požadovanej úrovni
- ako vyplýva z hodnotenia školy, do školy chodí maloletý čistý a upravený. Podľa šetrenia kolízneho
opatrovníka v otcovom dvojizbovom byte maloletému prináleží jedna z izieb, ktorá je prispôsobená
jeho veku a potrebám, pričom hygiena a čistota v tejto domácnosti je na požadovanej úrovni. Otec má

podľa záverov šetrenia vytvorené podmienky pre riadnu starostlivosť a výchovu maloletého. Domáca
príprava maloletého do školy je na dobrej úrovni, do školy nosí domáce úlohy riadne vypracované a
na otcov podnet začal navštevovať doučovanie z anglického jazyka, otec teda venuje školskej príprave
maloletého patričnú pozornosť.

Je pravdou, že v niektorých dňoch je maloletý z dôvodu výkonu práce otca počas nočnej smeny trvajúcej
od X,XX hod. do X,XX hod., doma sám, pričom otec týždenne odpracuje jednu, maximálne dve nočné
smeny, V súvislosti s tým maloletý pred kolíznym opatrovníkom zreferoval, že keď otec nie je doma, má
navarené, prichystané raňajky aj desiatu do školy, po ruke má telefónne kontakty na susedov, ktorým
môže zavolať, keby bolo treba. I. k tomu doplnila, že je s maloletým dohodnutá tak, že pokiaľ by vtedy

niečo potreboval, alebo by sa bál, hneď je má zatelefonovať. S poukazom na vek maloletého súd
nepovažuje smennosť otca v zamestnaní za prekážku výkonu jeho osobnej starostlivosti o maloletého,
kedy za obdobie uplynuvšie od odchodu od matky maloletý preukázal, že tieto situácie bezproblémovo
zvláda. T. začiatok nočnej smeny otca je v dobe, kedy by mal mať maloletý za sebou najmenej tretinu
spánku. I. dokonca v dobe, kedy už žil s otcom a do školy na R. ul. v C. dochádzal z B., na vyučovanie

nikdy nemeškal čo znamená, že sa dokáže samostatne do školy vychystať riadne a načas aj bez
asistencie otca.

Ako už bolo zmienené, zmena doterajšieho výchovného prostredia maloletého dieťaťa by nebola
opodstatnená iba preto, ak druhý rodič vykazuje rovnakú výchovnú spôsobilosť ako rodič, ktorému je

dieťa doposiaľ zverené do osobnej starostlivosti, ale len vtedy, pokiaľ doterajšie výchovné prostredie
už ďalej nezaisťuje najpriaznivejšie podmienky pre jeho riadny vývoj a ak sa dostane do rozporu so
záujmami dieťaťa tým, že sa medzi ním a rodičom vykonávajúcim osobnú starostlivosť vyvinul vzťah
ohrozujúci ďalší zdarný priebeh výchovy.Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že výchovné prostredie maloletého u matky už prestalo byť
zodpovedajúce zdravému vývoju maloletého, a hoci jeho záujmy priamo nepoškodilo, vzťahy medzi

maloletým a matkou v období predchádzajúcom jeho odchodu k otcovi sa vyhrotili to tej miery, že už k
ohrozeniu záujmov maloletého smerovali. Matka sama uviedla, že po ich presťahovaní sa z U. do H.
bol maloletý voči nej stále agresívnejší a viac sa s ňou hádal. Z vyjadrenia maloletého vyplynulo, že
už svoj pobyt v U. nevnímal pozitívne a hneď po presťahovaní sa do H. uvažoval o bývaní u otca. U.
zmenu urýchlila konfliktná situácia, ku ktorej došlo v auguste XXXX medzi maloletým a jeho matkou. C.

by k zmene výchovného prostredia maloletého v tej dobe nedošlo, mohlo napätie v domácnosti matky
eskalovať s ešte väčšou razanciou, než boli dovtedajšie slovné ataky maloletého voči matke.

K narušeniu vzťahov medzi matkou a maloletým dieťaťom nesporne prispelo aj isté neporozumenie
si maloletého s matkinými rodičmi, v domácnosti ktorých s matkou žil, a podmienkam ktorej sa musel
prispôsobiť. G. troch generácii môže priniesť situácie, kedy sa najmä najmladší člen domácnosti, a

zvlášťkeďjevadolescentnomveku,cítibyťnepochopenýaobmedzovanýpožiadavkamistaršíchčlenov
domácnosti. I. na pojednávaní sama priznala, že jej rodičia do výchovy maloletého zasahovali, lebo
videli, že je k nej agresívny. S. výchova, teda výchova rodiča, ktorý má dieťa zverené do svojej osobnej
starostlivosti a zároveň aj výchova starých rodičov, môže však pôsobiť kontraproduktívne a výsledkom
je o to intenzívnejšie opozičné správanie dieťaťa.

I. síce má vlastné bývanie, svoju dvojgarsónku na R. ulici v H. však prenajíma a doposiaľ býva u
rodičov. Aj keď sa mieni v budúcom roku osamostatniť a presťahovať sa do svojho bytu po ukončení
magisterského štúdia v máji XXXX, táto skutočnosť nastane až v budúcnosti, pričom pre rozsudok je
však rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ X54 ods. 1 O.s.p.), preto nie je možné na uvedené v

súčasnej dobe prihliadať. T. už narušené vzťahy medzi ňou a maloletým by sa zrejme nezreparovali ani
ich spolužitím v samostatnom byte. C. pre maloletého sa javí byť aj súčasný partnerský vzťah matky,
kedy maloletý uviedol ako jeden z dôvodov, pre ktoré sa necítil dobre u matky už v dobe ich bývania v
U., časté hádky matky s jej partnerom. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX otec vypovedal, že maloletý
sa počas dovolenky s matkou a jej partnerom v dobe ostatných letných prázdnin necítil príjemne kvôli

hádkam medzi matkou a jej priateľom (matka problémy počas letnej dovolenky poprela).

I. tvrdí, že sa so svojimi rodičmi porozprávala a dohodli sa tak, že by jej už do výchovy maloletého
nezasahovali a celú výchovu by ponechali na ňu. C. by sa tak aj stalo, matkine výchovné postupy
voči maloletému sa nejavia ako najšťastnejšie už len z toho dôvodu, že jej maloletý povedal, že ich

vzťah sa zlepší, ak ona bude robiť, čo on chce. Aj keď sa uvedené malo týkať jej súhlasu s prestupom
maloletého na ZŠ B., ťažko z toho odvodiť, že by bola pre syna dostatočnou autoritou, ktorej príkazom
a usmerneniam sa má v rámci výchovy podrobovať - matka sama priznala, že pol roka pred odchodom
k otcovi maloletý jej príkazy nerešpektoval.

Súd rozhodol o zmene zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca, čím vyhovel jeho návrhu
majúc za preukázané, že súčasný pobyt maloletého v jeho domácnosti je v záujme jeho ďalšieho
zdravého vývoja. Podľa názoru súdu maloletý vníma otca ako autoritu, rešpektuje ho a vyhovuje mu
otcov výchovný prístup k nemu, ktorým sa ho otec snaží viesť k samostatnosti, čo maloletý vníma veľmi
pozitívne.

Návrh matky týkajúci sa zmeny zverenia maloletého z jej osobnej starostlivosti do striedavej osobnej
starostlivostiobidvochrodičovsúdzamietolspoukazomnadôvodyvedúcekzmenezvereniamaloletého
do osobnej starostlivosti otca. Z praktického hľadiska striedaním výchovného prostredia by mal maloletý
navyše znížený životný komfort, kedy by sa periodicky musel presúvať z domácnosti otca do domácnosti
matky, resp. starých rodičov, čo by sa mohlo nepriaznivo prejaviť jednak na jeho školskej príprave, ako

aj zhoršením vzťahov s matkou. Maloletý je vo veku, kedy si dosah takejto starostlivosti uvedomuje, má
na ňu svoj vlastný názor a nútiť ho do nej by nebolo v súlade s jeho priaznivým psychickým vývojom.

V konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že otec riadne zabezpečuje všetky potreby
maloletého primerané jeho veku a maloletý je s jeho opaterou spokojný.

Zároveň je potrebné podotknúť, že v súčasnej dobe sa styk maloletého s matkou realizuje na základe
ich vzájomných dohôd, resp. dohôd medzi matkou a otcom, čím sa udržiava vzájomná spolupatričnosť
maloletého s matkou, čo nesporne prispieva k reparácii a skvalitneniu ich narušených vzťahov.Zastupovaním maloletého a spravovaním jeho majetok súd poveril obidvoch rodičov, nakoľko nebol
preukázaný žiaden dôvod pre to, aby výkon rodičovských práv matky bol v danom smere obmedzený.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 cit. § veta prvá obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov.

Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností

a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú predovšetkým všetky dobrovoľné
finančné záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové

zmluvy a pod., ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a
povinností (mimo výživného).

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) vo všeobecnosti zahŕňajú jednak potreby

základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské a predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná
časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere
prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby,
dovolenky atď.

Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi,
ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným
zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom
vyživovacích povinností, atď. U osôb samostatne zárobkovo činných je to aj ich kreativita, flexibilnosť,
miera pracovného nasadenia, schopnosť presadiť sa v konkurencii a v neposlednom rade rozsah a

druh predmetu podnikania zapísaného v živnostenskom liste alebo predmetu činnosti firmy zapísanej
v obchodnom registri.

Súd určil vyživovaciu povinnosť matky k maloletému v súlade s odporúčaním kolízneho opatrovníka,
kedy sumu XXX,-€ považoval za primeranú možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom matky

a za zodpovedajúcu veku a primeraným potrebám maloletého.

C. rozhodovaní o výške výživného zo strany matky súd vychádzal tiež z porovnania jej možností,
schopností a majetkových pomerov s možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi na strane
otca. C. mesačný netto príjem otca je v porovnaní s matkiným vyšší zhruba o XX,-€ berúc do úvahy

priemernénettopríjmyrodičovzacelýrokXXXXazhrubaoXXX,-€vyššíberúcdoúvahypriemernénetto
príjmy rodičov za pomernú časť roku XXXX. B. má navyše vyplácané aj finančné prostriedky v sume
XXX,-€ mesačne ako stravné v dobe výkonu práce vo D.. I. má okrem príjmu zo zamestnania príjem
z prenájmu nehnuteľnosti - dvojgarsónky, ktorej je výlučnou vlastníčkou. B. je výlučným vlastníkom
dvojizbového bytu, v ktorom býva s maloletým. I. žije v domácnosti svojich rodičov, nemá teda výdaje

spojené s vedením samostatnej domácnosti tak, ako otec. I. M. je jedinou vyživovacou povinnosťou
obidvoch rodičov.I. je žiakom ôsmeho ročníka základnej školy. B. toho, že nosí okuliare a užíva lieky na alergiu so
zanedbateľným doplatkom, nemá zvýšené výdaje spojené so zdravotným stavom. C. záujmovej aktivite
sa venuje len od septembra t.r. (karate s polročným poplatkom XXX,-€).

D. od matky v sume XXX,-€ mesačne spolu s finančným prispením otca, ktorý s ohľadom na vek
maloletého nemôže v podstatnej miere nahrádzať svoju finančnú starostlivosť o maloletého jeho
osobnou opaterou, za súčasného finančného prispenia štátu (prídavok na dieťa), dostatočne zabezpečí
odôvodnené potreby maloletého.

B. navrhol výživné na maloletého určiť od septembra XXXX. I. je v jeho osobnej opatere od XX.X.XXXX.

O. zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XXP/X/XXXX, v spojení s uznesením Y. súdu v H. zo dňa XX.X.XXXX, č.k.
XXCoP/XXX/XXXX, bola matke uložená povinnosť platiť predbežne na výživu maloletého sumu XX,-€
mesačne od XX.X.XXXX.

Za obdobie od septembra XXXX do septembra XXXX matka prispela finančne na maloletého
nasledovne: v decembri XXXX sumou XXX,XX €, v marci XXXX sumami XX,-€ a XX,-€ a od apríla XXXX
následne v každom mesiaci po XX,-€, teda spolu sumou XXX,XX €.

Z materiálnych plnení matka maloletému prispela podľa vyjadrenia otca dvomi tričkami, podľa udania
matkynaD.XXXXsumouXX,-€,nameninyvofebruáriXXXXsumouXX,-€,vmarciXXXXnanarodeniny
sumou XX,-€ a v lete vreckovým v súvislosti s pobytom maloletého na ozdravnom pobyte sumou XX,-€.

Za plnenia majúce charakter bežného výživného nemožno považovať finančné, resp. iné dary

poskytnuté maloletému z príležitosti menín, narodenín, D. a pod. M. týmito nemôžu byť ani finančné
dary od rodičov matky, na ktoré matka poukazovala.

Materiálne príspevky, ktoré by mohli byť súčasťou započítateľného plnenia v prospech zročného
výživného, matka v konaní nepreukázala.

V prospech zročného výživného je tak možné započítať len celkovú sumu XXX,XX €.

F.výživnézaobdobieodX.X.XXXXdoXX.X.XXXXbolovypočítanévcelkovejsume X.XXX,XX€ (XXX,-
€ krát XX mesiacov mínus XXX,XX €) a súd ho povolil matke splácať po XX,-€ mesačne spolu s

bežným výživným pod stratou výhody splátok od novembra XXXX.

F. súd doplnil časť výroku rozsudku týkajúcu sa zročného výživného počiatkom jeho splácania, ktorý
opomenul stanoviť pri jeho vyhlásení, a to novembrom XXXX.

C. § X60 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

G. povolil matke splácať zročné výživné s poukazom na výšku jej priemerného mesačného zárobku, ako
aj na výšku samotného zročného výživného.

V súvislosti s obsahom prednesov rodičov im súd dáva do pozornosti, že skutočnosti týkajúce sa
ich majetkového vysporiadania sa na čas po rozvode manželstva, ako aj riešenie úspor maloletého
nadobudnutých počas jeho bývania s matkou, nesúvisí s prejednávanou vecou, a preto im nemohla byť
v konaní venovaná žiadna pozornosť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § X46 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, so všeobecnými

náležitosťami podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady
konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie
rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných
dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.).

Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na

exekúciu (výživné).