Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/308/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614206131
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4614206131.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., V. D. XXXX/X, zastúpený:
JUDr. Ľubomír Kišac, advokát so sídlom Topoľčany, Škultétyho 1597/7, proti žalovanej: O. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T., V. D. XXXX/X, t.č. T., S. H. 2, zastúpená: Mgr. Július Meszároš, advokát so
sídlom Trenčín, Nám. sv. Anny 7269/20B, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 6C/142/2014-159 zo dňa 18. marca 2016 v časti uloženia

povinnosti žalovanej vypratať byt do 30 dní odo dňa zabezpečenia náhradného bytu a v časti nepriznania
náhrady trov konania žalobcovi, o späťvzatí žaloby, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa č. k.
6C/142/2014-159 zo dňa 18. marca 2016 a konanie z a s t a v u j e .

Žalovanej náhradu trov konania na súde prvého stupňa ani náhradu trov odvolacieho konania

nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil účastníkom spoločný nájom 2-izbového bytu č. 3,
na druhom podlaží, v dome súpisné číslo XXXX, na ul. C. D. v T. a určil, že byt bude ďalej užívať
žalobca ako jediný nájomca bytu. Ďalšími výrokmi uložil žalovanej byt vypratať do 30 dní odo dňa
zabezpečenia náhradného bytu a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne

odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, § 702 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“), § 142 ods. 1, § 150 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej len „OSP“). V danom prípade mal súd za preukázané, že účastníci sú spoločnými nájomcami
predmetného bytu. Nájomný vzťah účastníkov naďalej trvá, čo vyplýva zo zmluvy o nájme bytu zo dňa
12.01.2016, ktorého doba nájmu je dohodnutá do 31.12.2016. Predmetný byt naďalej užíva žalobca
so svojou manželkou, s jej maloletým synom a s dieťaťom pochádzajúcim z ich manželstva synom

O., nar. XX.XX.XXXX. Žalovaná naďalej žije so svojou dcérou I., nar. XX.XX.XXXX v T., kde je aj
zamestnaná. Účastníci sa stali spoločnými nájomcami predmetného bytu na základe zmluvy o nájme
uzavretej dňa 24.02.2012. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danom prípade
boli splnené predpoklady na zrušenie spoločného nájmu účastníkov k predmetnému bytu, pretože za
súčasného stavu nastala situácia, ktorá bráni účastníkom spoločne predmetný byt užívať. Okrem toho
nemal jednoznačne za preukázané, že daný stav zavinil žalobca. Do predmetného bytu sa presťahoval

po zistení, že sa s ním žalovaná rozišla, v byte nezačal bývať hneď so svojou terajšou manželkou, ale
až neskôr a preto pokiaľ by žalovaná mala záujem žiť so žalobcom v uvedenom byte, mala možnosť tak
urobiť. Pokiaľ tak neurobila, potvrdzuje to, že vzťah medzi účastníkmi bol narušený. Žalovaná v konaní
nepreukázala skutočný záujem o užívanie predmetného bytu. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej
za preukázanú existenciu okolností hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v súčasnom stave, za
ktorého nebolo možné spoločné užívanie predmetného bytu účastníkmi. Preto súd zrušil účastníkom

právo spoločného nájmu k predmetnému bytu, keď zamietnutím žaloby ako to žiadala žalovaná by daný
stav medzi účastníkmi nebol vyriešený, ale zostal by zachovaný pre nemožnosť spoločného užívaniabytu účastníkmi. Na základe uvedeného súd zrušil účastníkom právo spoločného nájmu k predmetnému
bytu a rozhodol, že byt ďalej bude užívať žalobca ako jediný nájomca bytu. V prospech žalobcu svedčí
doterajšie užívanie bytu s manželkou a dvomi maloletými deťmi, plnenie si povinností nájomcu bytu.

Pri rozhodovaní o povinnosti žalovanej byt vypratať a žalobcu zabezpečiť žalovanej náhradný byt súd
vychádzal z toho, aby medzi účastníkmi nevznikali nezhody s užívaním bytu a preto vypratanie žalovanej
je viazané na zabezpečenie bytovej náhrady. Podľa názoru súdu žalovaná v súčasnosti nemá vyriešenú
bytovú otázku, žije v prenajatom byte s maloletým dieťaťom a priateľom, pričom za prenájom platí
mesačne 300 eur. Pri rozhodovaní o bytovej náhrade súd bral zreteľ tiež aj na to, že žalovaná sa tiež

pričinila o nadobudnutie predmetného bytu podaním žiadosti o pridelenie bytu. Vzhľadom na výsledok
konania žalobca bol v konaní úspešný, ktorému však súd nepriznal náhradu trov konania z dôvodov
hodných osobitného zreteľa vychádzajúc z okolností v danej veci, že samotné rozhodovanie o žalobnom
návrhu záležalo na posúdenie veci a vykonaní dokazovania. Účastníci sa nedohodli, kto z nich bude
ďalej užívať byt ako nájomca, pretože obaja mali o užívanie záujem a preto musel o tom rozhodnúť
súd. V neposlednom rade súd zohľadňoval na strane žalovanej skutočnosť, že i keď pracuje v Bille,

stará sa však o maloleté dieťa, pričom pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa súd musel
prihliadať aj na osobné, majetkové a zárobkové pomery na strane žalovanej. Nepriznanie náhrady trov
konania žalobcovi podľa súdu neovplyvní negatívne jeho sociálnu situáciu.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie žalobca v časti uloženia povinnosti žalovanej

vyprataťbytdo30dníododňazabezpečenianáhradnéhobytuavčastinepriznanianáhradytrovkonania
žalobcovi. Dôvodil tým, že žalovaná predmetný byt nikdy neužívala a preto výrok súdu o vyprataní
žalovanej z bytu a viazanie vypratania na zabezpečenie bytovej náhrady pokladal za nedôvodný a
nadbytočný. Neboli podľa neho splnené podmienky na aplikáciu § 712 ods. 7, 8 Občianskeho zákonníka.
Vyjadril tiež názor, že pri rozhodovaní o trovách konania mal súd vychádzať z § 142 ods. 1 OSP a ako

úspešnému účastníkovi konania mu mal priznať náhradu trov konania.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že pokiaľ ide o časť odvolania,
ktorou žalobca napadol výrok rozsudku súdu prvého stupňa týkajúci sa bytovej náhrady, ponechala
posúdenie zákonnosti napadnutého výroku na úvahe odvolacieho súdu. Vo vzťahu k časti odvolania

žalobcu, ktorou napadol výrok rozsudku súdu prvého stupňa týkajúci sa náhrady trov súdneho konania,
tento výrok považovala za správny a dostatočne odôvodnený použitím § 150 ods. 1 OSP. Mala za to, že
v súdenej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce použitie citovaného ustanovenia
právneho predpisu.

Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 13.05.2016, doručeného súdu prvého stupňa dňa
17.05.2016, oznámil súdu, že svoj žalobný návrh berie spať a zároveň berie späť aj svoje odvolanie
zo dňa 22.03.2016. Uviedol, že dňa 12.05.2016 uzatvorilo Mesto Topoľčany s ním a jeho manželkou
nájomnú zmluvu na byt č. XX na C. ul. XXXX s podmienkou, že ukončí súdny spor vo veci sp. zn.
6C/142/2014 a vzdá sa práva spoločného nájmu k bytu, ktorý je predmetom súdneho konania, v

prospech odporkyne, keďže nemôže byť nájomcom 2 bytov.

Podľa § 207 ods. 2 OSP dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal
odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 207 ods. 3 OSP, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 208 OSP, ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho
rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie

nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) postupom podľa § 214 ods. 2 a § 208 OSP
pripustil späťvzatie návrhu, zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastavil.

V danej právnej veci došlo zo strany žalobcu podaním zo dňa 13.05.2016 (č.l. 198 spisu) k späťvzatiu
žaloby. Na výzvu odvolacieho súdu žalovaná vo svojom podaní zo dňa 08.06.2016 (č.l. 212 spisu)
uviedla, že so späťvzatím žalobného návrhu súhlasí. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, žeboli splnené zákonné podmienky na postup podľa § 208 OSP, pričom s poukazom na späťvzatie žaloby
nebolo za danej procesnej situácie potrebné zaoberať sa súčasne aj so späťvzatím odvolania žalobcu a
rozhodovanímozastaveníodvolaciehokonaniapodľa§207ods.3OSPzdôvodujehobezpredmetnosti.

Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové

výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Predpokladom rozhodnutia súdu o povinnosti žalovaného nahradiť trovy konania pri zastavení konania
podľa § 146 ods. 2 OSP je, že žalobca vzal žalobu, ktorá bola podaná dôvodne späť pre správanie
žalovaného. Obidve podmienky musia byť splnené kumulatívne, nestačí len, aby bola žaloba vzatá späť
pre správanie žalovaného, ale musí byť zároveň podaná dôvodne. Ak ide o prípad, že k záveru, či žaloba
bola podaná dôvodne je možné dôjsť až prejednaním veci a meritórnym rozhodnutím, nemožno uložiť

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania podľa § 146 ods. 2 OSP z dôvodu, že žaloba
bola dôvodná. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. 8. 2010, sp. zn. 3 Sžf 30/2010)

Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na
zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom

je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci
právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 OSP. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne
došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 150 OSP (nepriznanie náhrady
trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa). O náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby (v

sporovom konaní) súd preto vždy rozhoduje podľa ustanovenia §146 ods. 2 OSP v spojení s § 150 OSP.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010)

Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Ide o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady
zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené

tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch
viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov
konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov
konania.Predpokladomjehopoužitiaje,existenciadôvodovhodnýchosobitnéhozreteľaprenepriznanie

náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. Dôvody hodné
osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri
posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné
pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy,
ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. (uznesenie

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 2/2008, zo dňa 25. februára 2009)

Pri zastavení sporového konania sa otázka náhrady trov konania spravuje princípom procesného
zavinenia na zastavení konania. Len výnimočne môže súd v konaní (procesne) úspešnému účastníkovi
nepriznať náhradu trov konania. Zároveň Občiansky súdny poriadok v § 150 ods. 1 OSP priznáva

súdu moderačné právo zmierniť dôsledky ustanovení upravujúcich náhradu trov konania. Ustanovenie
§ 150 OSP umožňuje súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť výnimočne na zvláštnosti
prejednávanej veci a prispieť tým k odstráneniu prípadnej tvrdosti, ktorú by inak vyvolalo uplatnenie
jednotlivých zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania. Úvaha súdu, či sú splnenéprocesné predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia musí vždy vychádzať z posúdenia všetkých
relevantných okolností konkrétnej veci, vrátane okolností demonštratívne uvedených v druhej vete § 150
ods. 1 OSP. Predmetné ustanovenie preto nemožno interpretovať tak, že súdu umožňuje kedykoľvek a

bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov procesne
úspešnému účastníkovi konania. Výnimočnosť aplikácie tohto ustanovenia musí byť daná osobitnými
okolnosťami, ktorých charakteristika musí byť v odôvodnení rozhodnutia vždy náležite vysvetlená a
konkretizovaná. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na
strane účastníkov konania. Pri posudzovaní, či v tej - ktorej veci sú tieto dôvody dané, musí súd prihliadať

na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery účastníkov konania a vziať do úvahy nielen to, aké
sú pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale to, aký bude dopad aplikácie § 150 OSP na
(medziiným tiež majetkové) pomery účastníka na opačnej procesnej strane. Významným z hľadiska
aplikácie tohto ustanovenia je v určitej veci tiež to, za akých okolností bol nárok uplatnený na súde,
aký bol postoj účastníkov k veci, ako pristupovali v priebehu konania k plneniu procesných povinností
účastníka občianskeho súdneho konania a pod.

V danom prípade k zastaveniu konania došlo v dôsledku procesného zavinenia žalobcu, ktorý vzal
svoj žalobný návrh späť v plnom rozsahu bez toho, aby žalovaná splnila to, čoho sa žalobným petitom
domáhal. Napriek tomu, že žaloba bola podaná dôvodne (s poukazom na rozhodnutie súdu prvého
stupňa v merite veci), k jej späťvzatiu nedošlo pre správanie žalovanej, ale pre novovzniknuté skutkové

okolnosti,ktorésažalovanejnetýkali(t.j.uzavretienovejnájomnejzmluvyžalobcusMestomTopoľčany).
Ustanovenie § 146 ods. 2 druhej vety OSP predpokladá pritom súčasnú existenciu dvoch podmienok,
za splnenia ktorých je možné konštatovať zavinenie žalovaného pri zastavení konania, a to dôvodné
podanie žaloby a späťvzatie žaloby pre správanie žalovaného. Keďže však v danom prípade neboli
splnené obe zákonné podmienky, zavinenie zastavenia konania je možné pričítať žalobcovi, ktorý je na

základe toho povinný nahradiť žalovanej trovy konania v súlade s § 146 ods. 2 prvej vety OSP.

Odvolací súd však v tejto súvislosti zároveň konštatuje, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania na
strane žalobcu zistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 OSP, ktoré
spočívajú v tom, že (ako vyplýva z obsahu spisu) žalobcovi bol rozhodnutím Centra právnej pomoci

sp. zn. 7144/2014-KaNR zo dňa 08.07.2014 priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a určený
advokát na základe toho, že ako žiadateľ spĺňal zákonom stanovenú podmienku stavu materiálnej núdze
bez finančnej spoluúčasti. Žalobca zároveň do spisu doložil potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Topoľčany o poberaní dávok v hmotnej núdzi za rok 2013 (č.l. 16 spisu), potvrdenie Sociálnej
poisťovne o účasti žalobcu v evidencii uchádzačov o zamestnanie (č.l. 20 spisu), potvrdenie Sociálnej

poisťovne o vyplatených dávkach v nezamestnanosti (č.l. 21 spisu), potvrdenie Úradu práce, sociálnych
vecíarodinyTopoľčanyopoberanípeňažnéhopríspevkunaopatrovaniezarok2014manželkoužalobcu
(č.l. 17 spisu), potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany o poberaní rodičovského
príspevku za rok 2014 manželkou žalobcu (č.l. 18 spisu), potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Topoľčany o poberaní prídavku na dieťa za rok 2014 manželkou žalobcu (č.l. 19 spisu). Z

uvedeného vyplýva, že sociálne pomery žalobcu spočívajúce v nedostatku finančných príjmov žalobcu
a jeho rodiny, odôvodňujú záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov konania žalovanej. Odvolací súd zároveň dodáva, že osobné, majetkové a zárobkové
pomery žalovanej nebudú týmto rozhodnutím odvolacieho súdu závažným spôsobom dotknuté, keďže
aj žalovanej bol rozhodnutím Centra právnej pomoci priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a

určený advokát (č.l. 26 spisu).

Na základe uvedeného odvolací súd s poukazom na § 224 ods. 1 a § 146 ods. 2 prvej vety OSP za
použitia § 150 ods. 1 OSP nepriznal žalovanej náhradu trov konania na súde prvého stupňa ani náhradu
trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.